JONÁŠ
1 A Jehova prehovoril k Jonášovi,*+ Amittajovmu synovi: 2 „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive+ a hlásaj, že nad ním vykonám rozsudok, lebo som videl zlo jeho obyvateľov.“
3 Ale Jonáš sa dal na útek pred Jehovom a vydal sa do Taršíša. Keď dorazil do Joppy, našiel loď, ktorá tam mala namierené. Zaplatil cestovné a nalodil sa, aby utiekol do Taršíša, ďaleko od Jehovu.
4 Jehova však zoslal na more silný vietor. Strhla sa veľká búrka a hrozilo, že loď stroskotá. 5 Námorníci sa vyľakali a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Vyhadzovali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju odľahčili.+ Ale Jonáš bol v podpalubí a tvrdo spal. 6 Prišiel k nemu kapitán a povedal mu: „A ty čo tu spíš? Vstaň a volaj k svojmu bohu! Možno sa nad nami pravý Boh zľutuje a nezahynieme.“+
7 Potom si námorníci povedali: „Poďme hádzať lós,+ aby sme zistili, kto môže za toto nešťastie.“ Hádzali lós a ten padol na Jonáša.+ 8 Pýtali sa ho: „Povedz nám, to ty si na nás priviedol toto nešťastie? Aké je tvoje remeslo a odkiaľ prichádzaš? Z ktorej si krajiny a ku ktorému národu patríš?“
9 On im povedal: „Som Hebrej a uctievam* Jehovu, Boha nebies, ktorý stvoril more a súš.“
10 Vtedy sa tí muži zľakli ešte viac a povedali: „Čo si to urobil?!“ (Námorníci sa totiž od Jonáša dozvedeli, že uteká pred Jehovom.) 11 Keď videli, že more sa búri stále viac, spýtali sa ho: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more upokojilo?“ 12 Povedal im: „Hoďte ma do mora a more sa upokojí, lebo viem, že táto veľká búrka na vás prišla mojou vinou.“ 13 Muži zo všetkých síl veslovali,* aby dostali loď k brehu, ale márne, pretože more sa vzdúvalo čoraz viac.
14 Začali volať k Jehovovi a prosili: „Ach, Jehova, nech nezahynieme pre tohto muža! Nepripisuj nám vinu za smrť* nevinného človeka, lebo toto všetko sa deje z tvojej vôle, Jehova.“ 15 Nato Jonáša zdvihli a hodili do mora. A more prestalo zúriť. 16 Vtedy sa mužov zmocnila veľká bázeň pred Jehovom.+ Predložili Jehovovi obeť a dali mu slávnostné sľuby.
17 A Jehova poslal veľkú rybu, aby Jonáša zhltla. A Jonáš bol v bruchu ryby tri dni a tri noci.+
2 V bruchu ryby sa Jonáš modlil k svojmu Bohu, Jehovovi:+
2 „V tiesni som volal k Jehovovi a on mi odpovedal.+
3 Vrhol si ma do hlbín, do srdca šíreho mora,
strhol ma prúd.+
Všetky tvoje príboje a vlny sa cezo mňa prevalili.+
4 A povedal som: ‚Odohnal si ma spred svojich očí!
Uvidím ešte tvoj svätý chrám?‘
6 Klesol som k základom vrchov,
závory zeme sa nado mnou naveky zavreli.
Ale ty, Jehova, môj Bože, si ma z hrobu* vyviedol živého.+
7 Keď môj život vyhasínal, myslel som na Jehovu.+
Moja modlitba prišla k tebe, do tvojho svätého chrámu.+
8 Tí, čo si ctia bezcenné modly, opúšťajú prameň vernej lásky.*
9 Ja ti však prinesiem obete so slovami vďaky.
Čo som slávnostne sľúbil, splním.+
Záchrana prichádza od Jehovu.“+
10 A Jehova rozkázal rybe, aby vyvrátila Jonáša na breh.
3 Jehova prehovoril k Jonášovi druhý raz:+ 2 „Vstaň, choď do Ninive,+ do toho veľkého mesta, a hlásaj v ňom, čo ti hovorím.“
3 Jonáš poslúchol Jehovu+ a šiel do Ninive.+ Ninive bolo veľké mesto,* na tri dni chôdze. 4 Jonáš vstúpil do mesta a celý deň šiel a hlásal:* „Už len 40 dní a Ninive bude zničené.“
5 Ninivčania uverili Bohu,+ vyhlásili pôst a všetci bez rozdielu, či významní, či obyčajní, sa obliekli do vrecoviny. 6 Keď sa Jonášovo posolstvo dostalo ku kráľovi Ninive, vstal z trónu, zobliekol svoj kráľovský odev, obliekol si vrecovinu a sadol si do popola. 7 A dal rozhlásiť po celom Ninive:
„Toto je nariadenie kráľa a urodzených mužov mesta: Ani ľudia, ani dobytok, ani ovce, ani iné zvieratá nesmú nič jesť. Nech nikto nič neje ani nepije. 8 Nech sa všetci oblečú do vrecoviny a zahalia ňou aj zvieratá. Nech úpenlivo volajú k Bohu a skončia so svojím zlým správaním a s násilím, ktoré páchajú. 9 Ktovie, možno pravý Boh zmení svoje rozhodnutie,* prestane horieť hnevom a my nezahynieme.“
10 Keď pravý Boh videl, že sa odvrátili od svojich zlých skutkov,+ zmenil svoje rozhodnutie* a nepriviedol na nich nešťastie, o ktorom hovoril.+
4 Ale Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a rozhneval sa. 2 Modlil sa k Jehovovi: „Ach, Jehova, presne tohto som sa bál, keď som bol ešte vo svojej krajine. Preto som chcel utiecť do Taršíša.+ Vedel som, že si súcitný a milosrdný Boh, že si trpezlivý* a plný vernej lásky+ a je ti ľúto priviesť nešťastie. 3 Jehova, prosím, vezmi mi život, lebo radšej by som zomrel, ako žil.“+
4 Jehova sa spýtal: „Myslíš, že si sa nahneval právom?“
5 Jonáš vyšiel z mesta a sadol si východne od neho. Urobil si prístrešok, sadol si tam do tieňa a čakal, čo sa stane s mestom.+ 6 Boh Jehova nechal nad Jonášom vyrásť fľaškovitú tekvicu,* aby mu robila tieň a cítil sa lepšie. Jonáš sa z nej veľmi tešil.
7 Ale na druhý deň na úsvite pravý Boh poslal červa, aby napadol tekvicu, a tá uschla. 8 Keď vyšlo slnko, Boh prikázal, aby fúkal spaľujúci východný vietor, a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, až omdlieval. Jonáš prosil, aby zomrel, a hovoril: „Už sa mi nechce žiť. Bolo by lepšie, keby som zomrel.“+
9 A Boh povedal Jonášovi: „Hneváš sa pre tú fľaškovitú tekvicu právom?“+
On povedal: „Áno, hnevám sa právom. Som taký nahnevaný, že sa mi ani nechce žiť.“ 10 Ale Jehova povedal: „Tebe je ľúto tekvice, ktorá ťa nestála nijakú námahu ani si nemal zásluhu na tom, že bola taká veľká. Vyrástla za noc a uhynula za noc. 11 A mne nemá byť ľúto Ninive, takého veľkého mesta,+ v ktorom je viac ako 120 000 ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť dobré od zlého,* a ešte aj veľa zvierat?“+
Význ. „holubica“.
Dosl. „bojím sa“.
Al. „sa snažili prebiť vlnami“.
Dosl. „za krv“.
Dosl. „Z brucha“.
Al. „šeolu“, čiže obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „z jamy“.
Al. možno „zriekajú sa svojej vernosti“.
Dosl. „bolo u Boha veľkým mestom“.
Al. možno „a po jednom dni chôdze hlásal“.
Al. „sa pravý Boh zľutuje“.
Al. „zľutoval sa“.
Al. „pomalý do hnevu“.
Al. možno „ricínovník“.
Al. „medzi svojou pravicou a ľavicou“.