DRUHÝ LIST KORINŤANOM

1 Ja, Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša, a náš brat Timotej+ posielame tento list Božiemu zboru, ktorý je v Korinte, a všetkým svätým* v celej Acháji:+

2 Nech vás Boh, náš Otec, a Pán Ježiš Kristus obdaria nezaslúženou láskavosťou a pokojom.

3 Nech je chválený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,+ súcitný a milosrdný Otec+ a Boh všetkej útechy.+ 4 On nás utešuje* vo všetkých našich trápeniach,*+ aby sme aj my dokázali utešiť druhých,+ nech by zažívali akékoľvek trápenie, a to útechou, ktorú dostávame od Boha.+ 5 Veď ako pre Krista veľa trpíme,+ tak sme prostredníctvom Krista veľmi utešovaní. 6 Teda keď prežívame trápenia,* je to na vašu útechu a záchranu. A keď sme utešovaní, aj to je na vašu útechu, lebo vďaka nej dokážete znášať také isté utrpenie, aké znášame my. 7 Naša dôvera* vo vás je neochvejná, lebo vieme, že keď trpíte rovnako ako my, dostanete aj rovnakú útechu.+

8 Chceme, bratia, aby ste vedeli, čím sme si prešli v provincii Ázia.+ Boli sme pod obrovským tlakom, ktorý bol nad naše sily, a už sme strácali nádej, že to prežijeme.+ 9 Naozaj sme si mysleli, že sme odsúdení na smrť. No naučilo nás to nespoliehať sa na seba, ale na Boha,+ ktorý kriesi mŕtvych. 10 Zachránil nás pred hroznou smrťou a dúfame, že nás bude zachraňovať aj naďalej.+ 11 Aj vy nám môžete pomáhať tak, že sa za nás budete vrúcne modliť.+ Potom za nás budú mnohí vzdávať vďaku – za to, ako nám Boh prejavuje priazeň, čím odpovedá na modlitby mnohých.*+

12 Na jedno sme hrdí: Máme čisté svedomie, lebo sme vo svete a najmä medzi vami žili vo svätosti a úprimnosti, ktorá pochádza od Boha. Nespoliehali sme sa na ľudskú múdrosť,+ ale na Božiu nezaslúženú láskavosť. 13 Veď vám nepíšeme nič, iba to, čomu môžete rozumieť, keď si to čítate,* a dúfam, že tomu porozumiete úplne.* 14 Čiastočne ste už pochopili, že sa nami môžete chváliť, tak ako sa my budeme chváliť vami v deň nášho Pána Ježiša.

15 A pretože som si tým istý, chcel som prísť najprv k vám a navštíviť vás druhýkrát, aby ste sa mohli znovu tešiť.* 16 Chcel som vás navštíviť cestou do Macedónie, z Macedónie sa zase vrátiť k vám a potom by ste ma odprevadili na kus cesty do Judey.+ 17 Myslíte si, že som tento plán nebral vážne? Alebo plánujem tak, ako to robia ľudia,* a hovorím „áno, áno“ a potom „nie, nie“? 18 Tak ako sa dá spoľahnúť na Boha, môžete sa spoľahnúť aj na nás, že keď hovoríme „áno“, nemyslíme „nie“. 19 Lebo Boží Syn, Ježiš Kristus, o ktorom sme ja, Silván* a Timotej+ medzi vami zvestovali, nehovoril „áno“, a pritom „nie“, ale „áno“ je uňho „áno“. 20 Bez ohľadu na to, koľko je Božích sľubov, všetky sa stali „áno“* prostredníctvom neho.+ A preto prostredníctvom neho hovoríme v modlitbe k Bohu „amen“+ a tak mu prinášame slávu. 21 Ale ten, kto potvrdzuje, že vy aj my patríme Kristovi, a kto nás pomazal, je Boh.+ 22 On nás aj označil pečaťou+ a dal nám do srdca ducha ako záruku toho,* čo má prísť.+

23 Prisahám pred Bohom na svoj život, že do Korintu som zatiaľ neprišiel preto, lebo na vás beriem ohľad. 24 To neznamená, že by sme chceli panovať nad vašou vierou.+ Sme len spolupracovníci, ktorí prispievajú k vašej radosti. Veď vy stojíte pevne vďaka svojej viere.

2 Rozhodol som sa, že keď k vám znovu prídem, nebude to preto, aby som vo vás vyvolal smútok. 2 Veď ak vás zarmútim, kto ma poteší? Iba tí, ktorých som zarmútil. 3 Písal som vám preto, aby som pri svojom príchode nebol smutný z tých, z ktorých by som sa mal tešiť. Lebo som presvedčený, že vy všetci sa tešíte z toho, z čoho sa teším ja. 4 Písal som vám vo veľkom trápení, so stiesneným srdcom a s mnohými slzami, no nie preto, aby som vo vás vyvolal smútok,+ ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.

5 Ak niekto spôsobil zármutok,+ nezarmútil mňa, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých. 6 Takému človeku stačí pokarhanie, ktoré dostal od väčšiny z vás. 7 Teraz mu radšej ochotne odpustite a utešte ho,+ aby ho nepohltil prílišný smútok.+ 8 Preto vás nabádam, aby ste ho uistili o svojej láske.+ 9 Veď preto som vám aj písal, aby som zistil, či ste vo všetkom poslušní. 10 Ak vy niekomu niečo odpustíte, odpustím mu aj ja. Lebo čokoľvek som odpustil (ak som mal čo odpúšťať), urobil som to kvôli vám a Kristus je toho svedkom. 11 Nedajme sa oklamať* Satanom,+ veď dobre poznáme jeho úmysly.*+

12 Keď som prišiel do Troady+ oznamovať dobrú správu o Kristovi, otvorili sa mi možnosti* v službe Pánovi. 13 Ale bol som veľmi znepokojený, lebo som nenašiel svojho brata Títa,+ a tak som sa s bratmi rozlúčil a odišiel som do Macedónie.+

14 Nech je vzdávaná vďaka Bohu, ktorý nás vždy vedie vo víťaznom sprievode spolu s Kristom a používa nás, aby sme všade šírili* vôňu poznania o ňom. 15 Lebo keď zvestujeme o Kristovi, sme pre Boha príjemnou vôňou, ktorú cítia tí, čo sú na ceste záchrany, aj tí, čo smerujú do záhuby. 16 Pre jedných sme pachom* smrti, ktorý prináša smrť,+ pre druhých vôňou života, ktorá prináša život. A kto je na takú úlohu spôsobilý? 17 My, lebo nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom*+ ako mnohí, ale hovoríme z úprimných pohnútok ako učeníci Krista, ktorých poslal Boh a ktorí to robia pred Božími očami.

3 To máme znovu odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme, ako niektorí, odporúčacie listy pre vás alebo od vás? 2 Vy ste naším odporúčacím listom+ vpísaným do nášho srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3 Je zjavné, že ste Kristovým listom, ktorý sme napísali svojou službou+ a ktorý je napísaný nie atramentom, ale duchom živého Boha, a nie na kamenné tabuľky,+ ale na telesné tabuľky, na srdcia.+

4 Môžeme to pred Bohom povedať s istotou, ktorú máme vďaka Kristovi. 5 Nie že by sme si chceli pripisovať zásluhy za to, že sme schopní vykonávať túto prácu, akoby sme to dosiahli vlastnými silami. Zásluha patrí Bohu.+ 6 On nás urobil spôsobilými na to, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy+ – nie písaného zákonníka,+ ale ducha. Veď písaný zákonník odsudzuje na smrť,+ ale duch dáva život.+

7 Zákonník, ktorý prináša smrť a ktorý bol vyrytý do kameňa,+ bol odovzdaný s takou slávou, že Izraeliti sa nemohli pozerať na Mojžišovu tvár, lebo vyžarovala slávu,+ hoci pominuteľnú. 8 Nemal by byť teda duch udelený+ s ešte väčšou slávou?+ 9 Lebo ak bol zákonník, ktorý prináša odsúdenie,+ slávny,+ o čo slávnejšie je to, čo vedie ľudí k spravodlivosti.+ 10 To, čo bolo kedysi slávne, stratilo svoj lesk v porovnaní so slávou toho, čo prišlo potom.+ 11 Veď ak bolo so slávou+ uvedené to, čo malo byť odstránené, o čo slávnejšie je to, čo zostáva.+

12 Keďže máme takúto nádej,+ môžeme hovoriť celkom otvorene.* 13 Nerobíme to, čo Mojžiš, ktorý si zakrýval tvár závojom,+ aby Izraeliti nevideli koniec toho, čo malo byť odstránené. 14 Ich myseľ bola otupená.+ Až do dnešného dňa, keď sa číta stará zmluva, ostáva tento závoj spustený,+ lebo sa dá odstrániť len prostredníctvom Krista.+ 15 A tak až do dnešného dňa, zakaždým, keď sa číta Mojžiš,+ ich srdce je zahalené závojom.+ 16 Ale keď sa človek obráti k Jehovovi,* závoj je odstránený.+ 17 Jehova* je duch,+ a kde je Jehovov* svätý duch, tam je sloboda.+ 18 A my všetci, ktorí máme odhalenú tvár, odzrkadľujeme Jehovovu* slávu, a tak sa pôsobením Jehovu,* ducha,* premieňame na jeho obraz a odrážame čoraz viac jeho slávy.*+

4 Touto službou sme boli poverení, lebo nám Boh prejavil milosrdenstvo. Preto sa nevzdávame. 2 Zavrhli sme všetko hanebné a nečestné,* nikoho nepodvádzame ani neprekrúcame Božie slovo.+ Naopak, zjavujeme pravdu, a tak sme pred Bohom dobrým príkladom pre všetkých ľudí.*+ 3 A ak je dobrá správa, ktorú oznamujeme, zahalená, je zahalená pred tými, ktorí smerujú do záhuby, 4 pred neveriacimi, ktorým boh tohto sveta*+ zaslepil myseľ,+ aby nevideli žiariť svetlo* slávnej dobrej správy o Kristovi,+ ktorý je obrazom Boha.+ 5 Keď zvestujeme, nehovoríme o sebe, ale o tom, že Ježiš Kristus je Pán a my sme otroci, ktorí vám slúžia kvôli Ježišovi. 6 Lebo Boh povedal: „Nech z tmy zažiari svetlo,“+ a prostredníctvom Kristovej tváre osvietil naše srdce+ slávnym poznaním o sebe.

7 Tento poklad+ však máme v hlinených nádobách,+ aby bolo jasné, že naša mimoriadna sila pochádza od Boha, a nie z nás.+ 8 Sme utláčaní zo všetkých strán, ale nie sme zahnaní do kúta, sme bezradní, ale nie úplne bez východiska,*+ 9 sme prenasledovaní, ale nie opustení,+ sme zrážaní k zemi, ale nie zničení.+ 10 Vo svojom tele sme stále vystavovaní hrozbe smrti ako Ježiš,+ aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. 11 Veď my, ktorí žijeme, sme pre Ježiša vystavovaní smrti,+ aby bol aj Ježišov život zjavný na našom smrteľnom tele. 12 A tak v nás pôsobí smrť, ale vo vás život.

13 Pretože máme toho istého ducha viery, o ktorom je napísané: „Veril som, preto som hovoril,“+ aj my veríme, a preto hovoríme. 14 Vieme, že ten, ktorý vzkriesil Ježiša, vzkriesi aj nás tak ako Ježiša a privedie nás pred neho spolu s vami.+ 15 To všetko je na váš úžitok, aby sa nesmierna nezaslúžená láskavosť prejavovala v ešte väčšej miere, lebo stále viac ľudí vzdáva Bohu vďaku a tak mu prináša slávu.+

16 Preto sa nevzdávame. Aj keď naše telo* chradne, naše vnútro* sa deň čo deň obnovuje. 17 A hoci trápenie* trvá len chvíľu a je ľahké, prináša nám slávu, ktorej sa nič nevyrovná* a ktorá je večná.+ 18 Preto sa nezameriavame na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné,+ lebo viditeľné je dočasné, ale neviditeľné je večné.

5 Veď vieme, že náš pozemský dom, tento stan, bude zbúraný*+ a my dostaneme v nebi večný príbytok od Boha, dom, ktorý nie je vytvorený rukami.+ 2 Lebo v tomto príbytku vzdycháme a veľmi túžime obliecť si ten, ktorý je pre nás pripravený v nebi,*+ 3 takže keď si ho oblečieme, nebudeme nahí. 4 A my, ktorí sme v tomto stane, vzdycháme pod veľkou ťarchou. To neznamená, že si ho chceme vyzliecť, len si chceme obliecť ten druhý,+ aby bolo smrteľné telo nahradené životom.+ 5 Ten, kto nás na to pripravil, je Boh.+ On nám dal ducha ako záruku toho,* čo má prísť.+

6 Sme teda plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána.+ 7 Veď žijeme vierou, nie tým, čo vidíme. 8 Sme plní dôvery a najradšej by sme boli preč z tela a bývali s Pánom.+ 9 Preto sa usilujeme o to, aby sme sa mu páčili, či sme uňho doma, alebo ďaleko od neho. 10 Lebo všetci sa musíme postaviť* pred Kristovu sudcovskú stolicu, aby každý dostal odplatu za to, čo robil v tele, či to bolo dobré, alebo zlé.+

11 Keďže vieme, čo znamená bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí. Boh nás pozná a dúfam, že aj vy* nás poznáte. 12 Nechceme znovu odporúčať sami seba, ale dávame vám dôvod chváliť sa nami. Potom budete mať čo povedať ľuďom, ktorí sa chvália tým, čo vidno,+ a nie tým, čo je v srdci. 13 Lebo ak sme sa správali ako blázni,+ bolo to kvôli Bohu, a ak sa správame rozumne, je to kvôli vám. 14 Podnecuje nás Kristova láska, lebo sme pochopili, že jeden človek zomrel za všetkých,+ pretože v podstate všetci zomreli.* 15 A zomrel za všetkých, aby tí, čo žijú, už nežili pre seba,+ ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.

16 A tak sa odteraz na nikoho nepozeráme z ľudského pohľadu.*+ Ak sme sa aj pozerali na Krista z ľudského pohľadu,* teraz sa už naňho tak nepozeráme.+ 17 Ak je teda niekto nasledovníkom Krista, je novým stvorením.+ Staré veci sa pominuli a nastali nové. 18 Ale všetko je od Boha, ktorý dosiahol zmierenie medzi sebou a nami prostredníctvom Krista+ a zveril nám službu zmierenia.+ 19 To znamená, že Boh zmieruje so sebou svet prostredníctvom Krista+ a nepočíta ľuďom ich previnenia.+ A nás poveril oznamovaním posolstva zmierenia.+

20 Sme teda vyslancami,+ ktorí zastupujú Krista,+ ako keby Boh prostredníctvom nás nabádal ľudí. Ako Kristovi zástupcovia prosíme: „Zmierte sa s Bohom.“ 21 Toho, ktorý nepoznal hriech,+ dal ako obeť za naše hriechy,* aby sme vďaka nemu boli v Božích očiach spravodliví.+

6 Ako Boží spolupracovníci+ vás tiež nabádame, aby ste nezabúdali na to, s akým cieľom vám Boh prejavil nezaslúženú láskavosť.+ 2 Lebo hovorí: „Keď prišiel čas, aby som ti prejavil priazeň, vypočul som ťa a v deň záchrany som ti pomohol.“+ Teraz je čas, keď nám Boh prejavuje priazeň! Teraz je deň záchrany!

3 V ničom nedávame ľuďom dôvod pohoršovať sa,* aby sa našej službe nedalo nič vyčítať.+ 4 Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci:+ keď vytrvávame v mnohých skúškach, keď znášame trápenie, núdzu a ťažkosti,+ 5 keď nás bijú, väznia+ či pri nepokojoch, keď musíme namáhavo pracovať, keď v noci nespíme, keď sme bez jedla,+ 6 tým, že sme mravne čistí, konáme v súlade s poznaním, sme trpezliví,+ láskaví,+ dávame sa viesť svätým duchom, milujeme nepredstieranou láskou,+ 7 hovoríme pravdu, spoliehame sa na Božiu moc,+ v pravej i ľavej ruke držíme zbrane* spravodlivosti,+ 8 odporúčame sa, keď nás oslavujú i potupujú, kritizujú i chvália. Ľudia nás považujú za podvodníkov, a predsa hovoríme pravdu, 9 za neznámych, a predsa sme dobre známi, za zomierajúcich,* a predsa žijeme,+ za trestaných, a predsa nie sme vydaní na smrť,+ 10 za smútiacich, a pritom my sa vždy radujeme, za chudobných, a pritom mnohých obohacujeme, za ľudí, ktorí nemajú nič, a pritom my vlastníme všetko.+

11 Hovoríme k vám otvorene, Korinťania, aj svoje srdce sme otvorili dokorán. 12 Máme pre vás v srdci dosť miesta,+ ale vy nemáte v srdci dosť miesta pre nás. 13 Obraciam sa na vás ako na svoje deti: Urobte pre nás to isté, aj vy otvorte svoje srdce dokorán.*+

14 Nevstupujte do nerovného zväzku* s neveriacimi.+ Veď čo má spoločné spravodlivosť s bezprávím?+ Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?+ 15 Môže byť súlad medzi Kristom a Beliálom?*+ Alebo čo má veriaci spoločné s neveriacim?+ 16 A čo má spoločné Boží chrám s modlami?+ My sme chrámom živého Boha,+ ako povedal Boh: „Budem medzi nimi bývať+ a prechádzať sa. Ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“+ 17 „‚Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova.* ‚Už sa nedotýkajte nečistého,‘“+ „‚a ja vás prijmem.‘“+ 18 „‚Budem vaším Otcom+ a vy budete mojimi synmi a dcérami,‘+ hovorí Jehova,* Všemohúci.“

7 Milovaní, keď teda máme tieto sľuby,+ očistime sa od všetkého, čo poškvrňuje telo i ducha,+ a pretože sa bojíme Boha, zdokonaľujme svoju svätosť.

2 Urobte nám miesto vo svojom srdci.+ Nikomu sme neukrivdili, nikoho sme neskazili, nikoho sme nevyužili.+ 3 Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Lebo ako som už povedal, ste v našom srdci a ani smrť, ani život na tom nič nezmení. 4 Hovorím k vám úplne otvorene* a veľmi sa vami chválim. Som veľmi povzbudený* a napriek všetkým našim ťažkostiam prekypujem radosťou.+

5 Keď sme prišli do Macedónie,+ neprinieslo nám* to úľavu. Zo všetkých strán na nás doliehalo samé trápenie – zvonka boje, zvnútra obavy. 6 Ale Boh, ktorý utešuje strápených,+ nás povzbudil* Títovou návštevou, 7 a nielen jeho návštevou, ale aj tým, ako ste ho povzbudili.* Porozprával nám o tom, ako ma túžite vidieť, ako smútite, ako úprimne sa o mňa zaujímate,* a tak som mal ešte väčšiu radosť.

8 Ak som vás svojím listom zarmútil,+ neľutujem to. Najprv som to ľutoval (keď som videl, že vás ten list zarmútil, hoci len na chvíľku), 9 ale teraz sa radujem. Neteší ma to, že ste boli smutní, ale to, že smútok vás viedol k pokániu. Boli ste smutní tak, ako sa to páči Bohu, takže sme vám nijako neublížili. 10 Smútok, ktorý sa páči Bohu, podnecuje k pokániu, čo vedie k záchrane, a to netreba ľutovať.+ Ale smútok typický pre svet prináša smrť. 11 Pozrite, aký účinok na vás mal smútok, ktorý sa páči Bohu! Viedol vás k túžbe očistiť sa, k rozhorčeniu, k bázni a k túžbe a horlivosti napraviť zlé konanie.+ Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí.* 12 Aj keď som vám napísal, neurobil som to kvôli tomu, kto sa dopustil hriechu,+ ani kvôli tomu, komu bolo ublížené. Písal som vám, aby sa pred Bohom ukázalo, či budete ochotní počúvať nás. 13 A to nás povzbudilo.

No ešte viac sme sa potešili z Títovej radosti, pretože ste ho všetci pozdvihli na duchu. 14 Lebo som mu o vás hovoril a chválil sa vami a teraz sa nemusím hanbiť. Ako sme vám vo všetkom hovorili pravdu, tak aj to, čím sme sa Títovi chválili, sa ukázalo ako pravdivé. 15 A jeho láska k vám je ešte väčšia, keď spomína na to, akí ste boli všetci poslušní+ a prijali ste ho s úctou a bázňou. 16 Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.*

8 Bratia, chceme, aby ste vedeli o nezaslúženej láskavosti, ktorú Boh preukázal zborom v Macedónii.+ 2 V čase, keď zažívali tieseň, lebo prechádzali veľkou skúškou, si zachovali nesmiernu radosť a napriek krajnej chudobe dokázali, že sú bohatí, lebo prejavili mimoriadnu štedrosť.* 3 Môžem dosvedčiť, že dali, koľko mohli,+ dokonca aj viac.+ 4 Sami nás naliehavo prosili, aby sme im umožnili prejaviť štedrosť a tak sa podieľať na službe* svätým.+ 5 Urobili viac, ako sme dúfali, ale predovšetkým v súlade s Božou vôľou dali sami seba Pánovi aj nám. 6 Preto sme poprosili Títa,+ aby dokončil zbierku, ktorú medzi vami začal, a vyzbieral vaše štedré dary. 7 Vieme, že čo sa týka viery, zvestovania slova, poznania, neochvejnej horlivosti a našej lásky k vám, v tom všetkom ste bohatí. Buďte teda bohatí aj v dávaní.+

8 Neprikazujem vám to, ale hovorím to preto, aby ste vedeli o horlivosti iných a aby som vyskúšal pravosť vašej lásky. 9 Veď viete, akú nezaslúženú láskavosť prejavil náš Pán Ježiš Kristus – hoci bol bohatý, stal sa chudobným kvôli vám,+ aby ste jeho chudobou zbohatli.

10 Poviem vám svoj názor:+ Dovŕšenie tohto diela je na váš úžitok, lebo so zbierkou ste začali pred rokom a navyše veľmi ochotne. 11 To, čo ste začali, teraz aj rovnako ochotne dokončite podľa svojich možností. 12 Lebo dávanie je cenné zvlášť vtedy, ak to človek robí ochotne. Každý má dávať podľa toho, čo má,+ nie podľa toho, čo nemá. 13 Nechcem to druhým uľahčovať a vám sťažovať, 14 ale chcem, aby váš terajší prebytok vyvážil ich nedostatok a, naopak, aby ich prebytok vyvážil váš nedostatok. Tak sa dosiahne vyrovnanie. 15 Ako je napísané: „Kto mal veľa, nemal priveľa, a kto mal málo, nemal primálo.“+

16 Nech je vzdávaná vďaka Bohu, že podnietil Títa,+ aby sa o vás takisto úprimne zaujímal. 17 On nielenže reagoval na našu prosbu, ale pretože je veľmi horlivý, ide k vám sám od seba. 18 Posielame s ním brata, ktorého vo všetkých zboroch chvália za to, čo robí pre dobrú správu. 19 A nielen to, zbory ho poverili, aby nás sprevádzal na cestách, keď spravujeme tento štedrý dar, čím prinášame slávu Pánovi a dokazujeme svoju ochotu pomáhať. 20 Chceme tak zabrániť tomu, aby nám niekto vyčítal, ako tento veľký dar spravujeme.+ 21 Lebo „sa snažíme všetko robiť čestne, a to nielen pred Jehovom,* ale aj pred ľuďmi“.+

22 S nimi vám posielame ešte nášho brata, o ktorom sme sa už veľakrát v mnohých oblastiach presvedčili, že je horlivý, a teraz je ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje. 23 Ak by sa niekto pýtal na Títa, je to môj spoločník,* s ktorým spolupracujeme na vaše dobro. A ak by boli nejaké otázky o bratoch, sú to vyslanci* zborov, muži, ktorí prinášajú slávu Kristovi. 24 Ukážte im, že ich máte radi,+ a dokážte zborom, že sme sa vami chválili právom.

9 Vlastne vám ani nemusím písať o tejto službe* svätým,+ 2 lebo poznám vašu ochotu a chválim sa ňou pred Macedónčanmi. Hovorím im, že vy v Acháji ste už rok pripravení pomôcť, a vaša horlivosť povzbudila mnohých z nich. 3 Ale posielam bratov, aby to, že sa chválime vašou ochotou pomáhať, neboli len prázdne reči, ale aby ste naozaj boli pripravení, tak ako som o vás hovoril. 4 Inak, ak by Macedónčania prišli so mnou a zistili by, že nie ste pripravení, my – nehovoriac o vás – by sme sa museli hanbiť za to, že sme vám dôverovali. 5 Preto som pokladal za potrebné povzbudiť bratov, aby k vám šli v predstihu a pripravili váš štedrý dar, ktorý ste sľúbili. Keď bude ten dar pripravený, bude jasné, že ho nedávate z donútenia, ale že je prejavom vašej štedrosti.

6 Pamätajte však na toto: Kto seje skromne, bude aj skromne žať, a kto seje štedro, bude aj štedro žať.+ 7 Nech každý dáva tak, ako sa rozhodol v srdci, nie neochotne* alebo z donútenia,+ lebo Boh miluje radostného darcu.+

8 A Boh je schopný zahrnúť vás všetkou svojou nezaslúženou láskavosťou, aby ste mali vždy dostatok všetkého a mali aj hojnosť toho, čo treba na každý dobrý skutok.+ 9 (Ako je napísané: „Štedro obdarúva druhých,* dáva chudobným. Jeho spravodlivosť bude trvať navždy.“+ 10 Ten, ktorý dáva množstvo semena rozsievačovi a všetkých štedro sýti chlebom, dá aj vám semeno na siatie, a to v hojnej miere, a postará sa, aby vaše spravodlivé skutky priniesli bohatú úrodu.) 11 Boh vás v každom ohľade žehná, aby ste mohli byť vo všetkom štedrí. A keď váš dar odovzdáme, vaša štedrosť podnieti druhých, aby ďakovali Bohu. 12 Veď táto služba nielen uspokojí potreby svätých,+ ale ich aj povzbudí ďakovať Bohu. 13 Budú oslavovať Boha, lebo táto služba* dokáže, že konáte v súlade s dobrou správou o Kristovi, ktorú zvestujete, a štedro sa delíte s nimi aj so všetkými ostatnými.+ 14 Budú sa za vás vrúcne modliť a tak vám dokazovať, že vás milujú pre nesmiernu nezaslúženú láskavosť, ktorú vám Boh prejavuje.

15 Vďaka Bohu za jeho neopísateľný dar!

10 Ja, Pavol, vás nabádam s Kristovou miernosťou a láskavosťou,+ hoci vám pripadám slabý, keď som s vami,+ no odvážny, keď som preč.+ 2 Prosím, postarajte sa, aby som po svojom príchode nemusel byť odvážny a nebol nútený rázne zakročiť proti tým, čo si myslia, že zmýšľame telesne. 3 Žijeme síce v tele, ale nebojujeme telesne. 4 Lebo zbrane, ktorými bojujeme, nie sú telesné,+ ale majú moc od Boha+ zbúrať akúkoľvek pevnosť. 5 Búrame mylné uvažovanie a všetko povýšené, čo sa stavia proti poznaniu Boha,+ a privádzame každú myšlienku do zajatia, aby bola poslušná Kristovi. 6 Keď sa dokáže, že ste úplne poslušní, budeme pripravení potrestať každého, kto bude ďalej neposlušný.+

7 Posudzujete veci len podľa toho, čo vidíte. Ak si je niekto istý, že patrí Kristovi, nech sa zamyslí nad týmto: ako patrí Kristovi on, tak mu patríme aj my. 8 Veď keby som sa aj trochu viac pochválil našou právomocou, ktorú nám dal Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie,+ nemusel by som sa hanbiť. 9 Nechcem, aby sa zdalo, že sa vás snažím svojimi listami zastrašiť. 10 Lebo niektorí hovoria: „Jeho listy sú závažné a silné, ale keď je prítomný osobne, je to slabé a jeho reč nestojí za nič.“ 11 Nech si takí ľudia uvedomia, že čo píšeme* v listoch, keď sme preč, to aj urobíme,* keď k vám prídeme.+ 12 Nechceme sa zaradiť medzi tých, čo sa sami chvália,*+ ani sa s nimi nechceme porovnávať. Hodnotia sa podľa vlastných meradiel a porovnávajú sa sami so sebou, z čoho vidno, akí sú nerozumní.+

13 My sa nebudeme chváliť niečím, čo je mimo nášho poľa pôsobnosti. Budeme sa chváliť iba v rámci hraníc, ktoré nám určil* Boh, a tam patríte aj vy.+ 14 Naším príchodom k vám sme teda neprekročili hranice nášho poľa pôsobnosti. Veď sme boli prví, kto sa s dobrou správou o Kristovi dostal až k vám.+ 15 Nechválime sa tvrdou prácou niekoho iného, niečím, čo sa vykonalo mimo územia, ktoré nám bolo vymedzené, ale dúfame, že ako bude rásť vaša viera, porastie aj to, čo sme medzi vami urobili v rámci nášho územia. Potom budeme môcť urobiť ešte viac 16 a oznamovať dobrú správu krajom, ktoré sú za vami, aby sme sa nechválili tým, čo dosiahol niekto iný na svojom území. 17 „Ale ten, kto sa chváli, nech sa chváli Jehovom.“*+ 18 Lebo Jehovovu* priazeň nezískava ten, kto sa sám odporúča,*+ ale ten, koho odporúča* on.+

11 Prial by som si, aby ste odo mňa zniesli trochu nerozumnosti. Veď ma aj znášate! 2 Žiarlim na vás tak, ako na vás žiarli Boh,* lebo som vás osobne sľúbil do manželstva jednému manželovi, Kristovi, aby som mu vás predstavil ako cudnú* pannu.+ 3 Ale bojím sa, aby sa vám nestalo to čo Eve, ktorú had zviedol svojou prefíkanosťou+ – aby sa vaša myseľ neskazila a nestratili ste úprimnosť a cudnosť,* ktorú si Kristus zaslúži.+ 4 Lebo keď niekto príde a zvestuje iného Ježiša ako toho, ktorého sme zvestovali my, alebo vnáša medzi vás iného ducha ako toho, ktorého ste dostali, alebo inú dobrú správu ako tú, ktorú ste prijali,+ vy ho pokojne znášate. 5 Nemyslím si, že by som bol v niečom horší ako vaši preslávení apoštoli.+ 6 Síce nie som výrečný,+ ale poznanie mi určite nechýba. Všemožne a vo všetkom sme vám to dokázali.

7 Alebo som sa dopustil hriechu tým, že som sa ponížil, aby ste vy boli vyvýšení, keď som vám s radosťou oznamoval dobrú správu o Bohu bez nároku na odmenu?+ 8 Iné zbory som ochudobnil,* keď som od nich prijal hmotnú podporu, aby som mohol slúžiť vám.+ 9 A keď som bol u vás a ocitol som sa v núdzi, nikomu som nebol na príťaž, lebo bratia, ktorí prišli z Macedónie, mi poskytli všetko, čo som potreboval.+ Robil som všetko pre to, aby som nikoho nezaťažoval, a budem sa o to snažiť aj ďalej.+ 10 Akože je vo mne Kristova pravda, neprestanem sa tým chváliť+ v krajoch Acháje. 11 Prečo som si od vás nič nevzal? Pretože vás nemilujem? Boh vie, že vás milujem.

12 Ale v tom, čo robím teraz, budem pokračovať,+ aby som nedal zámienku tým, ktorí na ňu čakajú – ľuďom, ktorí sa vychvaľujú, že aj oni sú apoštoli,* a snažia sa nám byť rovní. 13 Lebo sú to falošní apoštoli, podvodníci, ktorí predstierajú, že sú Kristovi apoštoli.+ 14 A niet sa čo čudovať, veď sám Satan predstiera, že je anjel svetla.+ 15 Nie je preto nič prekvapujúce, keď aj jeho služobníci predstierajú, že robia to, čo je správne. Ale nakoniec dostanú, čo si zaslúžia.+

16 Znovu hovorím: Nech si o mne nikto nemyslí, že som nerozumný. Ale aj keby ste si to mysleli, znášajte ma ako nerozumného, aby som sa aj ja mohol trochu pochváliť. 17 Keď sa teraz sebaisto chválim, nenapodobňujem Pánov príklad, ale správam sa ako nerozumný človek. 18 Keďže sa mnohí chvália tým, čo je dôležité z ľudského pohľadu,* pochválim sa aj ja. 19 Veď vy „rozumní“ tak radi znášate nerozumných! 20 Znášate každého, kto vás zotročuje, kto vás oberá o majetok, kto vás zdiera, kto sa nad vás povyšuje alebo vás bije po tvári.

21 Tým, čo hovorím, nás zahanbujem, ale robím to preto, že sa vám zdáme slabí.

No ak sú iní takí odvážni – hovorím nerozumne –, budem odvážny aj ja. 22 Sú Hebreji? Aj ja som.+ Sú Izraeliti? Aj ja som. Sú potomkami* Abraháma? Aj ja som.+ 23 Sú Kristovými služobníkmi? Odpovedám ako šialenec: Ja tým viac! Urobil som viac práce,+ častejšie som bol vo väzení,+ mnohokrát ma bili a často som bol na prahu smrti.+ 24 Od Židov som dostal päťkrát 40 rán bez jednej,+ 25 trikrát ma bili palicami,+ raz ma kameňovali,+ trikrát som zažil stroskotanie lode,+ noc a deň som strávil na otvorenom mori, 26 často som bol na cestách, v ohrození na riekach, ohrozovaný lupičmi, ohrozovaný vlastným ľudom,+ ohrozovaný inými národmi,+ v ohrození v meste,+ v ohrození na pustatine, v ohrození na mori, v ohrození medzi falošnými bratmi. 27 Usilovne som pracoval a namáhal sa, často som v noci nespal,+ trpel som hladom a smädom,+ často som bol bez jedla,+ v chlade a biedne oblečený.*

28 Okrem toho všetkého na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky zbory.+ 29 Keď je niekto slabý, necítim sa slabý s ním? Keď je niekto privedený k pádu, či vo mne nevzkypí hnev?

30 Ak sa už musím chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 31 Boh a Otec Pána Ježiša, ten, ktorý má byť navždy chválený, vie, že neklamem. 32 V Damasku miestodržiteľ, ktorý slúžil kráľovi Aretovi, strážil mesto, lebo ma chcel zajať, 33 ale spustili ma v koši* oknom v hradbách,+ a tak som mu unikol.

12 Musím sa chváliť. Prejdem k videniam+ a zjaveniam od Pána,+ hoci tým nič nezískam. 2 Poznám človeka, Kristovho učeníka, ktorý bol pred 14 rokmi uchvátený do tretieho neba – či v tele, alebo mimo tela, neviem, to vie Boh. 3 A viem, že tento človek – či v tele, alebo mimo tela, neviem, to vie Boh – 4 bol uchvátený do raja a počul slová, ktoré sa nemajú vyslovovať a ktoré človek nesmie hovoriť. 5 Takým človekom sa budem chváliť. Nebudem sa chváliť sám sebou, iba ak svojimi slabosťami. 6 Aj keby som sa niekedy chválil, nebol by som nerozumný, lebo by som hovoril pravdu. Ale neurobím to, aby ste si o mne vytvorili mienku podľa toho, čo u mňa vidíte a odo mňa počujete. Nechcem, aby ste si o mne mysleli viac, ako treba, 7 len preto, že som dostal takéto neobyčajné zjavenia.

Aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný osteň do tela,+ Satanov anjel, ktorý ma fackuje,* aby som sa nepýšil. 8 Trikrát som prosil Pána, aby ma toho zbavil, 9 ale on mi povedal: „Prejavil som ti dosť nezaslúženej láskavosti, lebo moja moc sa naplno prejavuje, keď si slabý.“+ Preto sa budem veľmi rád chváliť svojimi slabosťami, aby Kristova moc zostávala nado mnou ako stan. 10 Preto pre Krista s radosťou prijímam svoje slabosti, urážky, obdobia núdze, prenasledovania a ťažkosti. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.+

11 Stal som sa nerozumným, ale donútili ste ma k tomu. Mali ste ma chváliť vy, lebo nie som v ničom horší než vaši preslávení apoštoli, aj keď nie som nič.+ 12 Sami ste videli dôkazy toho, že som apoštol: moju veľkú vytrvalosť,+ znamenia, zázraky* a mocné skutky.+ 13 Veď o čo ste boli ukrátení oproti ostatným zborom? Iba ak o to, že som vám nebol na príťaž.+ Odpustite mi láskavo túto krivdu.

14 Už tretíkrát sa k vám chystám prísť a ani teraz vás nebudem zaťažovať. Nejde mi totiž o váš majetok,+ ale o vás. Veď sa neočakáva, že deti+ budú sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. 15 Ja za vás veľmi rád dám všetko, i sám seba.+ Či si nezaslúžim, aby ste ma milovali tak, ako milujem ja vás? 16 Tak či onak, nikdy som vás nezaťažoval.+ Napriek tomu hovoríte, že som bol prefíkaný a podviedol som vás. 17 Či som vás využil prostredníctvom niekoho z tých, ktorých som k vám poslal? 18 Poprosil som Títa, aby k vám šiel, a poslal som s ním ešte jedného brata. Využil vás Títus nejako?+ Neprejavovali sme rovnakého ducha a nekráčali sme tou istou cestou?

19 Myslíte si, že sa pred vami celý čas obhajujeme? Ako nasledovníci Krista hovoríme pravdu pred Bohom. Milovaní, všetko robíme, aby sme vás posilnili. 20 Lebo sa bojím, že keď prídem, nenájdem vás v takom stave, v akom by som si prial, a že ani ja nebudem taký, ako by ste si priali vy, ale miesto toho budú medzi vami spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, rozkoly, ohováranie, klebety,* nadutosť a nepokoj. 21 Obávam sa, aby ma môj Boh pred vami neponížil, keď znovu prídem, a aby som nemusel smútiť nad mnohými, ktorí hrešili a doteraz sa nekajajú zo skutkov, ktorých sa dopustili: z nečistoty, nemravnosti* a bezočivého správania.*

13 Toto je tretíkrát, čo sa k vám chystám prísť. „Každá vec musí byť potvrdená svedectvom* dvoch alebo troch svedkov.“+ 2 Aj keď som od vás ďaleko, berte moje slová, ako keby som bol u vás aj druhýkrát. Vopred varujem tých, ktorí hrešili, i všetkých ostatných, že ak prídem znovu, nikoho nebudem šetriť. 3 Veď chcete dôkaz, že prostredníctvom mňa hovorí Kristus. A on sa medzi vami neprejavuje ako niekto slabý, ale ako taký, ktorý má moc. 4 Hoci bol pribitý na kôl ako slabý človek, predsa žije vďaka Božej moci.+ Je pravda, že aj my sme slabí, tak ako bol on, ale vďaka Božej moci,+ ktorá na vás pôsobí, budeme žiť spolu s ním.+

5 Skúmajte, či sa držíte viery, preverujte, akí ste vy sami.+ Alebo si neuvedomujete, že ste spojení s Ježišom Kristom? Ibaže by ste stratili Božiu priazeň. 6 Dúfam však, že si uvedomíte, že my sme Božiu priazeň nestratili.

7 Modlíme sa k Bohu, aby ste nerobili nič nesprávne. Nejde nám o to, aby sa pred ľuďmi potvrdilo, že sme mali pravdu, ale aby ste robili to, čo je správne, hoci by to vyzeralo, že sme sa mýlili. 8 Veď nemôžeme robiť nič proti pravde, ale iba pre pravdu. 9 Radujeme sa vždy, keď ste mocní, aj keď my sme vtedy slabí. A preto sa modlíme, aby ste napravili, čo je potrebné. 10 Píšem vám to, kým som od vás ďaleko, aby som pri svojej návšteve nemusel byť prísny, keď budem uplatňovať právomoc, ktorú mi dal Pán,+ a mohol som budovať, nie rúcať.

11 Napokon vás, bratia, nabádam: radujte sa, naprávajte svoje nedostatky, prijímajte povzbudenie,*+ majte rovnaké zmýšľanie,+ nažívajte v pokoji+ a Boh lásky a pokoja+ bude s vami. 12 Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. 13 Pozdravujú vás všetci svätí.

14 Prajem vám nezaslúženú láskavosť nášho Pána Ježiša Krista, Božiu lásku a svätého ducha, ktorého sme spoločne dostali.