TRETIA ČASŤ
Zranené city — keď máme „dôvod na sťažnosť“
„Jedna sestra z môjho zboru ma nespravodlivo obvinila, že som jej ukradla peniaze. Dozvedeli sa o tom aj ďalší v zbore a to ich rozdelilo na dva tábory. Nakoniec mi povedala, že sa k nej dostali nové informácie, ktoré ukázali, že som nevinná. Hoci sa mi ospravedlnila, hlboko vnútri som mala pocit, že jej nikdy nedokážem odpustiť, čo som si pre ňu musela vytrpieť.“ (Linda)
DOKÁŽEŠ sa vžiť do pocitov Lindy, ktorú hlboko zranila spoluveriaca? Je smutné, že niektorých kresťanov natoľko rozrušilo konanie iných, že to naštrbilo ich duchovné návyky. Stalo sa to aj tebe?
Môže nás niekto „oddeliť od Božej lásky“?
Treba uznať, že odpustiť spoluveriacemu, ktorý nás zranil, môže byť ťažké. Kresťania by predsa mali jeden druhého milovať. (Ján 13:34, 35) Ak nám ublíži niekto zo spoluveriacich, môže to priniesť zdrvujúce sklamanie a bolesť. (Žalm 55:12)
Vieme, že v Biblii sa píše, že kresťania občas dajú jeden druhému „dôvod na sťažnosť“. (Kolosanom 3:13) No keď sa to stane nám, ťažko sa nám s tým vyrovnáva. Čo nám vtedy môže pomôcť? Pouvažuj o troch biblických zásadách:
Náš nebeský Otec vie o všetkom. Jehova pozoruje všetko, čo sa deje, teda vidí každú krivdu, s ktorou sa stretneme. Vidí aj bolesť, ktorú nám to spôsobí. (Hebrejom 4:13) Okrem toho, Jehova s nami súcití, keď trpíme. (Izaiáš 63:9) Nikdy nedovolí, aby nás „súženie alebo tieseň“ — ani žiaden jeho služobník — ani čokoľvek iné „oddelilo od Božej lásky“. (Rimanom 8:35, 38, 39) Nepodnecuje nás to reagovať podobne a nedopustiť, aby sa čokoľvek alebo ktokoľvek postavil medzi nás a Jehovu?
Odpúšťať neznamená tolerovať. Odpustiť tým, ktorí nám ublížili, neznamená, že zľahčujeme, prehliadame, ospravedlňujeme alebo tolerujeme ich nesprávne konanie. Jehova nikdy neschvaľuje hriech, ale je ochotný ho odpustiť, ak na to existuje podklad. (Žalm 103:12, 13; Habakuk 1:13) Keď nás Jehova povzbudzuje, aby sme odpúšťali druhým, žiada nás tým vlastne, aby sme ho napodobňovali. Jehova nezostáva „na neurčitý čas rozhorčený“. (Žalm 103:9; Matúš 6:14)
Keď sa zbavíme zatrpknutosti a hnevu, prospeje nám to. Ako? Predstav si nasledujúcu situáciu. Zdvihneš kameň, možno taký, ktorý váži asi jeden kilogram, a ruku, v ktorej ho držíš, vystrieš pred seba. Zrejme nebudeš mať problém chvíľu ho takto podržať. No čo ak by si sa ho tak snažil držať dlhší čas? Ako dlho by si to vydržal? Niekoľko minút? Hodinu? Alebo dlhšie? Určite by ťa z toho poriadne bolela ruka! Hmotnosť kameňa by sa síce nezmenila, no čím dlhšie by si ho držal, tým ťažší by sa ti zdal. Podobne je to so zatrpknutosťou a hnevom. Čím dlhšie v sebe živíme takéto pocity — hoci len v malej miere —, tým viac nám to škodí. Preto neprekvapuje, že Jehova nás povzbudzuje, aby sme sa ich zbavili. Je to len na naše dobro. (Príslovia 11:17)
Keď sa zbavíme zatrpknutosti a hnevu, prospeje nám to
„Mala som pocit, akoby sa mi prihovoril sám Jehova“
Čo pomohlo Linde, aby sa zbavila zatrpknutosti a hnevu, ktorý cítila k spoluveriacej pre to, ako sa k nej zachovala? Okrem iného jej pomohlo, že vážne premýšľala o biblických dôvodoch, prečo odpúšťať. (Žalm 130:3, 4) Zvlášť ju motivovalo vedomie, že ak my odpúšťame druhým, aj Jehova odpustí nám. (Efezanom 4:32–5:2) O tom, ako to vnímala, hovorí: „Mala som pocit, akoby sa mi prihovoril sám Jehova.“
Časom sa Linda dokázala zbaviť zatrpknutosti a hnevu. Zo srdca svojej sestre odpustila a teraz sú z nich dobré priateľky. A Linda ďalej slúži Jehovovi. Môžeš si byť istý, že Jehova ti chce pomôcť, aby si niečo také dokázal aj ty.
„Keď som odišla od pravdy, zatrpkla som,“ hovorí Marie. „No keď som si pozerala literatúru, pripomenula som si, akým dobrým a milujúcim Bohom je Jehova. Keď som ju pozerala, moja láska k nemu znova začala rásť.“