Čo sa učíme z Tretej knihy Mojžišovej

1., 2. Prečo by sme sa mali zaujímať o Tretiu knihu Mojžišovu?

APOŠTOL Pavol pripomenul svojmu mladému priateľovi Timotejovi, že „celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné“. (2. Tim. 3:16) To zahŕňa aj Tretiu knihu Mojžišovu. Ako sa pozeráš na túto biblickú knihu? Niektorí ju vnímajú len ako zbierku zastaraných pravidiel, no praví kresťania na ňu majú iný názor.

² Hoci Tretia kniha Mojžišova bola napísaná asi pred 3 500 rokmi, Jehova ju zachoval „na naše poučenie“ až dodnes. (Rim. 15:4) Táto kniha nám pomáha lepšie pochopiť Jehovov pohľad na niektoré veci, preto by sme ju mali dôkladne preskúmať. Môžeme sa z nej veľa naučiť. V tomto článku si rozoberieme štyri veci.

AKO ZÍSKAME JEHOVOVU PRIAZEŇ

3. Prečo boli v Deň zmierenia predkladané zvieracie obete?

³ Prvé poučenie: Jehova prijíma naše obete len vtedy, keď žijeme podľa jeho zásad. V Deň zmierenia, ktorý sa v Izraeli slávil každý rok, sa zhromaždil celý národ a kňazi predložili Bohu zvieracie obete. Tieto obete Izraelitom pomáhali pochopiť, že potrebujú byť očistení od svojich hriechov. No predtým ako veľkňaz vstúpil s obetnou krvou do Najsvätejšej, musel urobiť niečo, čo bolo dôležitejšie ako odpustenie hriechov ľudu.

4. Čo podľa 3. Mojžišovej 16:12, 13 urobil veľkňaz, keď počas Dňa zmierenia prvýkrát vstúpil do Najsvätejšej? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

⁴ Predstav si, čo sa dialo počas Dňa zmierenia. Veľkňaz stupuje do svätostánku a neskôr do Najsvätejšej. V tento deň do nej vstúpi celkovo trikrát. V jednej ruke má nádobu s vonným kadidlom a v druhej zlatú nádobu na oheň, naplnenú žeravými uhlíkmi. Pred oponou, ktorá oddeľuje Svätú od Najsvätejšej, sa na chvíľu zastaví. Potom s veľkou úctou vstupuje dovnútra a zastane pri truhle zmluvy. V obraznom zmysle sa dostáva do Jehovovej prítomnosti. Teraz opatrne dáva posvätné kadidlo na žeravé uhlíky a miestnosť sa naplní príjemnou vôňou.b Neskôr opäť vstúpi do Najsvätejšej s krvou obetovaných zvierat. Všimni si, že kadidlo páli ešte predtým, ako predloží obetnú krv za hriech. (3. Mojž. 16:12, 13)

5. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa v Deň zmierenia používalo kadidlo?

⁵ Čo sa učíme z toho, ako sa v Deň zmierenia používalo kadidlo? Ku kadidlu sú v Biblii prirovnané modlitby verných Jehovových služobníkov. (Žalm 141:2; Zjav. 5:8) Spomeň si, že keď veľkňaz vstupoval s kadidlom do Najsvätejšej, robil to s hlbokou úctou. Podobne aj my, keď sa modlíme, robíme to s posvätnou bázňou. Sme veľmi vďační, že Stvoriteľ celého vesmíru nám dovoľuje, aby sme sa k nemu modlili a mali k nemu taký blízky vzťah ako dieťa k otcovi. (Jak. 4:8) Jehova nás považuje za svojich priateľov. (Žalm 25:14) Tento vzťah je pre nás natoľko cenný, že by sme Jehovu nikdy nechceli sklamať.

6. Čo sa o Ježišovi učíme z toho, že veľkňaz najprv obetoval kadidlo a až potom krv zvierat?

⁶ Ako sme už spomínali, ešte predtým ako veľkňaz predložil krv obetovaných zvierat, obetoval kadidlo. Vďaka tomu Jehova jeho obeť prijal. Čo sa z toho učíme? Keď bol Ježiš na zemi, obetoval svoj život ako výkupné. No ešte predtým musel urobiť niečo dôležité – dokonca dôležitejšie ako obetovať svoj život za ľudí. Čo to bolo? Ak chcel, aby Jehova jeho obeť prijal, bolo potrebné, aby ho verne poslúchal. Tým by ukázal, že jediný správny spôsob života je žiť podľa Jehovových noriem. Zároveň by obhájil, že Jehova je jediným oprávneným a spravodlivým Panovníkom celého vesmíru.

7. Prečo sa dá povedať, že Ježiš robil celým svojím životom na zemi radosť Jehovovi?

⁷ Ježiš sa počas svojho života na zemi dokonale riadil Jehovovými normami. Žiadne pokušenia ani skúšky – dokonca ani to, že vedel, akou bolestivou smrťou zomrie – ho neodradili, aby obhajoval Jehovov spôsob vládnutia. (Fil. 2:8) Keď bol v skúškach, modlil sa „so silnými výkrikmi a slzami“. (Hebr. 5:7) Vo svojich vrúcnych modlitbách vyjadroval túžbu zostať verný Jehovovi, a tak si ešte viac posilňoval odhodlanie poslúchať ho. Pre Jehovu boli jeho modlitby ako kadidlo s príjemnou vôňou. Ježiš celým svojím životom robil Jehovovi radosť a obhájil jeho právo vládnuť.

8. Ako sa môžeme riadiť Ježišovým príkladom?

⁸ Ako môžeme napodobňovať Ježiša? Tak, že sa zo všetkých síl snažíme verne poslúchať Jehovu a dodržiavať jeho zákony. Keď sme v skúškach, úpenlivo sa k nemu modlíme o pomoc, pretože chceme, aby z nás mal radosť. Tak ukážeme, že jeho vládu považujeme za najlepšiu. Uvedomujeme si, že Jehova nebude vypočúvať naše modlitby, keby sme robili veci, ktoré zavrhuje. No ak žijeme podľa jeho noriem, môžeme si byť istí, že naše úprimné modlitby budú preňho ako príjemne voňajúce kadidlo. A môžeme si byť istí, že svojou vernosťou a poslušnosťou robíme nášmu nebeskému Otcovi veľkú radosť. (Prísl. 27:11)

K SLUŽBE BOHU NÁS PODNECUJE VĎAČNOSŤ A LÁSKA

9. Prečo Izraeliti predkladali obete spoločenstva?

⁹ Druhé poučenie: Jehovovi slúžime, lebo sme mu vďační. O vďačnosti sa môžeme veľa naučiť, keď sa zamyslíme nad obeťami spoločenstva. Z Tretej knihy Mojžišovej sa dozvedáme, že Izraeliti prinášali tieto obete ako prejav vďačnosti. (3. Mojž. 7:11–13, 16–18) Neprinášali ich preto, že museli, ale preto, že chceli. Bola to dobrovoľná obeť, ktorú Izraeliti obetovali Jehovovi z lásky. Z mäsa obetovaného zvieraťa mohol jesť ten, kto ju predložil, jeho rodina a kňazi. No určité časti obete patrili výlučne Jehovovi. Ktoré to boli?

10. V čom sa Ježišova služba podobá obetiam spoločenstva, o ktorých sa píše v 3. Mojžišovej 3:6, 12, 14–16?

¹⁰ Tretie poučenie: Dávame Jehovovi to najlepšie, lebo ho milujeme. Za najlepšiu časť obetovaného zvieraťa Jehova považoval tuk. Povedal, že vysokú hodnotu majú aj životne dôležité orgány vrátane obličiek. (3. Mojž. 3:6, 12, 14–16) Jehova si mimoriadne cenil, keď Izraeliti dobrovoľne obetovali tieto orgány a tuk jemu. Dokazovali tým, že túžia dať Bohu to najlepšie. Podobne dal Ježiš ochotne Jehovovi to najlepšie, keď mu slúžil celou dušou a z lásky. (Ján 14:31) Robilo mu nesmiernu radosť, že môže konať Božiu vôľu, a veľmi miloval jeho zákon. (Žalm 40:8) Jehova bol určite šťastný, keď videl, že Ježiš mu tak ochotne slúži.

11. V čom sa naša služba podobá obetiam spoločenstva a prečo nás to povzbudzuje?

¹¹ Naša služba Jehovovi sa podobá obetiam spoločenstva, pretože ňou vyjadrujeme, čo k nemu cítime. Dávame mu to najlepšie, čo máme, a robíme to preto, lebo ho zo srdca milujeme. Jehovu určite veľmi teší, keď vidí, ako mu milióny jeho služobníkov ochotne a z lásky slúžia a poslúchajú ho. Veľmi nás povzbudzuje, keď vieme, že si všíma nielen to, čo robíme, ale aj to, z akej pohnútky to robíme. Napríklad ak už pre vyšší vek nedokážeš preňho robiť toľko, koľko by si chcel, buď si istý, že vie, že máš obmedzené možnosti. Možno máš pocit, že už preňho môžeš robiť len veľmi málo, ale on vidí, že ho miluješ a že mu dávaš v službe všetko, čo môžeš. Z takej obete má veľkú radosť.

12. Čo sa učíme z toho, ako sa Jehova pozeral na obete spoločenstva?

¹² Čo sa učíme z toho, ako Jehova prijímal obete spoločenstva? Keď kňaz obetoval na oltári najlepšie časti zvieraťa a dym vystupoval k nebu, Jehova mal z toho radosť. Môžeš si byť istý, že podobne sa Jehova teší, keď mu ochotne a z celého srdca slúžiš. (Kol. 3:23) Predstav si, s akou radosťou prijíma tvoju obeť. Bez ohľadu na to, koľko preňho dokážeš urobiť, pozerá sa na tvoju službu ako na vzácny poklad a nikdy na ňu nezabudne. (Mat. 6:20; Hebr. 6:10)

JEHOVA ŽEHNÁ SVOJU ORGANIZÁCIU

13. Ako podľa slov v 3. Mojžišovej 9:23, 24 Jehova ukázal, že schvaľuje ustanovenie kňazstva?

¹³ Štvrté poučenie: Jehova žehná pozemskú časť svojej organizácie. Zamysli sa nad tým, čo sa stalo v roku 1512 pred n. l., keď Izraeliti postavili svätostánok na úpätí vrchu Sinaj. (2. Mojž. 40:17) Mojžiš pred zhromaždeným národom uviedol Árona a jeho synov do kňazského úradu. Celý národ sa prizeral, ako kňazi po prvýkrát predkladajú Jehovovi zvieracie obete. (3. Mojž. 9:1–5) Ako Jehova ukázal, že toto nové usporiadanie schvaľuje? Keď Mojžiš s Áronom požehnali ľud, Jehova zoslal oheň, ktorý spálil obeť na oltári. (3. Mojž. 9:23, 24)

14. Prečo je pre nás dôležité, že Jehova podporoval áronské kňazstvo?

¹⁴ Prečo Jehova zoslal oheň, ktorý spálil obeť na oltári? Dal tým najavo, že plne podporuje áronské kňazstvo. To pomohlo Izraelitom pochopiť, že aj oni musia toto usporiadanie podporovať. Ako sa to týka nás? Kňazstvo v Izraeli predobrazovalo niečo oveľa významnejšie – Ježiša Krista, väčšieho Veľkňaza, a jeho kráľovské kňazstvo, 144 000 spoluvládcov, ktorí s ním budú slúžiť v nebi. (Hebr. 4:14; 8:3–5; 10:1)

15., 16. Z čoho vidíme, že Jehova podporuje „verného a rozvážneho otroka“?

¹⁵ V roku 1919 Ježiš ustanovil malú skupinu svojich pomazaných bratov za „verného a rozvážneho otroka“. Tento otrok vedie celosvetové zvestovateľské dielo a dáva Kristovým nasledovníkom „pokrm v pravý čas“. (Mat. 24:45) Vidíš aj ty jasné dôkazy, že verný a rozvážny otrok má Božie schválenie?

¹⁶ Satan a tí, ktorí ho podporujú, sa všemožne snažia zastaviť prácu verného otroka. Ak by tento otrok nemal Jehovovu podporu, z ľudského hľadiska by bolo nemožné, aby vo svojej práci pokračoval. Stále verne poskytuje duchovný pokrm Ježišovým nasledovníkom na zemi, a to napriek dvom svetovým vojnám, neutíchajúcemu prenasledovaniu, globálnym ekonomickým krízam či nespravodlivému zaobchádzaniu. Zamysli sa len nad tým, koľko duchovného pokrmu máme dnes k dispozícii! Je poskytovaný zadarmo vo viac ako 900 jazykoch. Nie je to jasný dôkaz, že Jehova podporuje verného otroka? Ďalším dôkazom Jehovovej podpory je zvestovateľská činnosť. Spĺňa sa proroctvo, že dobrá správa sa bude oznamovať „po celej obývanej zemi“. (Mat. 24:14) S istotou môžeme povedať, že Jehova podporuje svoju organizáciu a bohato ju žehná.

17. Ako môžeme podporovať pozemskú časť Jehovovej organizácie?

¹⁷ Spýtaj sa sám seba: Som vďačný, že môžem patriť k pozemskej časti Jehovovej organizácie? Požehnania, ktoré jeho organizácia dnes zažíva, sú takým jasným dôkazom Jehovovho schválenia, akým bol oheň z neba za dní Mojžiša a Árona. Máme naozaj veľa dôvodov na vďačnosť. (1. Tes. 5:18, 19) Ako môžeme podporovať túto organizáciu, ktorú Jehova používa? Tak, že sa budeme riadiť radami založenými na Biblii, ktoré sú v našich publikáciách alebo ktoré odznejú na našich zhromaždeniach a zjazdoch. Svoju podporu dokážeme aj tak, že sa čo najviac zapájame do zvestovateľskej a vyučovacej činnosti. (1. Kor. 15:58)

18. Čo si rozhodnutý robiť?

¹⁸ Buďme rozhodnutí uplatňovať to, čo sme sa naučili z Tretej knihy Mojžišovej. Žime tak, aby Jehova prijímal naše obete. Slúžme mu z vďačnosti. Dávajme mu to najlepšie, čo môžeme, a robme to z lásky. A z celého srdca podporujme jeho organizáciu. Tak dáme Jehovovi najavo, ako veľmi si ceníme, že mu môžeme slúžiť ako jeho svedkovia.