Očakávaš „mesto, ktoré má skutočné základy“?

1. Aké obete mnohí prinášajú a prečo?

MILIÓNY Božích služobníkov prinášajú obete, aby mohli slúžiť Jehovovi čo najviac. Mnohí bratia a sestry si zvolili, že zostanú slobodní. Manželské dvojice sa rozhodli odložiť rodičovstvo na neskôr. Niektoré rodiny si zjednodušili život. Svoje rozhodnutie neľutujú, naopak, sú spokojní. Dôverujú, že Jehova sa postará o všetko, čo potrebujú. Budú nakoniec sklamaní? Určite nie. Prečo si tým môžeme byť istí? Lebo Jehova sa aj v minulosti postaral o svojich služobníkov. Príkladom toho je Abrahám, „otec všetkých, ktorí majú vieru“. (Rim. 4:11)

2. a) Prečo Abrahám podľa slov v Hebrejom 11:8–10 ochotne odišiel z Uru? b) Ktoré otázky si rozoberieme v tomto článku?

² Abrahám sa ochotne vzdal pohodlia, ktoré mu umožňoval život v Ure. Prečo? Lebo očakával „mesto, ktoré má skutočné základy“. (Hebr. 11:8–10, 16) Čo je tým „mestom“? Aké ťažkosti Abrahám znášal, kým čakal na to, kedy bude toto mesto postavené? A čo sa môžeme naučiť od neho a od tých, ktorí sa riadili jeho príkladom? Tieto otázky si rozoberieme v tomto článku.

ČO JE „MESTO, KTORÉ MÁ SKUTOČNÉ ZÁKLADY“?

3. Čo je mesto, ktoré Abrahám očakával?

³ Mesto, ktoré Abrahám očakával, je Božie Kráľovstvo. Jeho Kráľom je Ježiš Kristus a bude s ním vládnuť 144 000 pomazaných kresťanov. Pavol nazval toto Kráľovstvo „mestom živého Boha, nebeským Jeruzalemom“. (Hebr. 12:22; Zjav. 5:8–10; 14:1) Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby sa modlili o príchod tohto Kráľovstva, lebo až potom sa bude Božia vôľa diať v nebi aj na zemi. (Mat. 6:10)

4. Čo podľa 1. Mojžišovej 17:6 vedel Abrahám o meste, čiže o Kráľovstve, ktoré sľúbil Boh?

⁴ Čo vedel Abrahám o Božom Kráľovstve? Veľa nie. Celé stáročia boli podrobnosti o tomto Kráľovstve „svätým tajomstvom“. (Ef. 1:8–10; Kol. 1:26, 27) To, čo vedel, bolo, že niektorí z jeho potomkov budú kráľmi. Presne to mu totiž Jehova sľúbil. (1. Mojž. 17:1, 2, 6) Abrahám tak pevne veril Božím sľubom, že už akoby videl Mesiáša, ktorý bude Kráľom v Božom Kráľovstve. Preto mohol Ježiš povedať Židom: „Váš otec Abrahám sa veľmi tešil na to, že uvidí môj deň, a videl ho a radoval sa.“ ​(Ján 8:56) Abrahám teda zjavne vedel, že jeho potomkovia budú tvoriť Kráľovstvo, ktoré bude mať Jehovovu podporu, a ochotne čakal, kým Jehova tento sľub splní.

5. Z čoho vieme, že Abrahám očakával mesto, ktorého tvorcom mal byť Boh?

⁵ Z čoho bolo vidno, že Abrahám očakáva mesto, čiže Kráľovstvo, ktorého tvorcom mal byť Boh? Po prvé, nestal sa občanom žiadneho vtedajšieho kráľovstva. Sťahoval sa z miesta na miesto, nikde sa natrvalo neusadil a nepodporoval žiadneho ľudského kráľa. Po druhé, nezaložil ani svoje vlastné kráľovstvo. Vždy poslúchal Jehovu a čakal, kým splní svoje sľuby. Tým prejavil výnimočnú vieru. Pozrime sa teraz na to, aké ťažkosti znášal a čo sa z toho môžeme naučiť.

ŤAŽKOSTI, KTORÉ ABRAHÁM ZNÁŠAL

6. Akým mestom bol Ur?

⁶ Abrahám opustil mesto, v ktorom sa žilo pohodlne a relatívne bezpečne. Ur bol chránený mohutnými hradbami a z troch strán vodnou priekopou. Jeho obyvatelia vedeli písať aj počítať. Podľa všetkého bol aj strediskom obchodu. Dokazuje to množstvo obchodných dokumentov, ktoré boli nájdené pri vykopávkach na tom mieste. Súkromné domy boli postavené z tehál, mali omietku a boli obielené vápnom. Niektoré domy mali 13 až 14 miestností s vydláždeným vnútorným dvorom.

7. Prečo musel Abrahám dôverovať Jehovovi, že ho spolu s rodinou ochráni?

⁷ Abrahám musel dôverovať Jehovovi, že ho spolu s rodinou ochráni. Prečo to bolo potrebné? Už sme spomínali, že spolu so Sárou opustili bezpečné bývanie v pohodlnom mestskom dome a vymenili ho za bývanie v stane vo voľnej krajine. Ich rodinu už nechránili hrubé múry a hlboké vodné priekopy. Teraz boli vystavení možným nepriateľským útokom.

8. Do akej náročnej situácie sa raz Abrahám dostal?

⁸ Hoci Abrahám konal Božiu vôľu, raz sa dostal do situácie, keď jeho rodina nemala čo jesť. V kanaánskej krajine, do ktorej ho Jehova poslal, vypukol krutý hlad. Abrahám bol nútený odísť na nejaký čas s rodinou do Egypta. Ale tam sa stalo, že faraón si vzal jeho manželku Sáru do svojho paláca. Predstav si, aké muky musel Abrahám prežívať, kým sa Jehova nepostaral o to, aby mu ju faraón vrátil. (1. Mojž. 12:10–19)

9. Aké problémy zažíval Abrahám v rodine?

⁹ Abrahám zažíval problémy aj v rodine. Jeho milovaná manželka Sára nemohla mať deti, čo obom prinášalo celé desaťročia trpké sklamanie. Nakoniec dala Sára Abrahámovi za ženu svoju slúžku Hagar, aby im porodila dieťa. Ale keď Hagar otehotnela a čakala Izmaela, začala Sárou pohŕdať. Situácia sa natoľko vyhrotila, že Sára vyhnala Hagar z domu. (1. Mojž. 16:1–6)

10. V akých situáciách bola vyskúšaná Abrahámova dôvera v Jehovu?

¹⁰ Nakoniec otehotnela aj Sára a porodila Abrahámovi syna, ktorému dal meno Izák. Abrahám mal rád obidvoch svojich synov, Izmaela aj Izáka. Ale Izmael sa správal k Izákovi zle, a tak bol Abrahám nútený poslať ho aj s Hagar preč. (1. Mojž. 21:9–14) Neskôr Jehova požiadal Abraháma, aby Izáka obetoval ako zápalnú obeť. (1. Mojž. 22:1, 2; Hebr. 11:17–19) V oboch prípadoch musel Abrahám dôverovať, že Jehova sa postará o to, aby to s jeho synmi dopadlo dobre.

11. Prečo musel Abrahám trpezlivo čakať na Jehovu?

¹¹ Abrahám musel väčšinu svojho života trpezlivo čakať na Jehovu. Keď s rodinou odišiel z Uru, mal už asi viac ako 70 rokov. (1. Mojž. 11:31–12:4) Potom žil asi 100 rokov v stane a v kanaánskej krajine sa sťahoval z miesta na miesto. Zomrel vo veku 175 rokov. (1. Mojž. 25:7) Abrahám sa nedožil toho, keď Jehova splnil svoj sľub a dal kanaánsku krajinu jeho potomkom. A nedožil sa ani zriadenia Božieho Kráľovstva, čiže mesta, ktoré očakával. Napriek tomu o ňom čítame, že zomrel „v peknej starobe, spokojný so svojím životom“. (1. Mojž. 25:8) Hoci znášal toľko ťažkostí, udržal si silnú vieru a ochotne čakal na Jehovu. Vďaka čomu to dokázal? Vďaka tomu, že ho Jehova po celý život chránil a správal sa k nemu ako k svojmu priateľovi. (1. Mojž. 15:1; Iz. 41:8; Jak. 2:22, 23)

12. Čo očakávame a o čom budeme teraz uvažovať?

¹² Tak ako Abrahám, aj my očakávame mesto, ktoré má skutočné základy. Ale nemusíme čakať, kým bude postavené. Božie Kráľovstvo bolo zriadené v roku 1914 a odvtedy vládne v nebi. (Zjav. 12:7–10) Očakávame však, že prevezme vládu aj nad celou zemou. Kým na to čakáme, zažívame veľa podobných situácií ako Abrahám a Sára. Mnohí naši bratia a sestry sa riadili Abrahámovým príkladom. Z ich životných príbehov uverejnených v Strážnej veži vyplýva, že tak ako Abrahám a Sára, aj oni prejavovali vieru a trpezlivosť. Pozrieme sa na tri z nich a povieme si, v čom sú pre nás poučné.

RIADILI SA ABRAHÁMOVÝM PRÍKLADOM

13. Čo sa učíš zo životného príbehu brata Waldena?

¹³ Buď ochotný prinášať obete. Aby sme mohli dávať Božie mesto, čiže Kráľovstvo, na prvé miesto, musíme byť ako Abrahám, ktorý ochotne prinášal obete, aby sa páčil Bohu. (Mat. 6:33; Mar. 10:28–30) Všimnime si príklad brata Billa Waldena. V roku 1942 začal študovať s Jehovovými svedkami. Mal niekoľko mesiacov do ukončenia štúdia na stavebnej fakulte jednej americkej univerzity. Jeden profesor mu vybavil pracovné miesto v istej firme. Bill tam mohol nastúpiť hneď po promóciách, ale odmietol to. Vysvetlil mu, že sa rozhodol vzdať sľubnej kariéry, lebo chce viac slúžiť Bohu. Krátko nato dostal povolávací rozkaz. Hoci úctivo vysvetlil svoj postoj, dostal pokutu 10 000 dolárov a bol odsúdený na päť rokov väzenia. Po troch rokoch bol prepustený. Neskôr absolvoval školu Gileád a slúžil ako misionár v Afrike. Potom sa oženil s Evou a spoločne pokračovali v službe v Afrike. Bol to obetavý spôsob života. Po niekoľkých rokoch sa museli vrátiť do Spojených štátov, lebo Billova mama potrebovala opateru. Bill zhodnotil svoj život slovami: „Keď uvažujem o tom, že už viac ako 70 rokov ma Jehova používa vo svojej službe, tlačia sa mi slzy do očí. Je to pre mňa úžasná výsada! Často mu ďakujem za to, že ma viedol, aby som službu jemu urobil svojou životnou dráhou.“ Vieš si predstaviť, že by si aj ty urobil službu celým časom svojou životnou dráhou?

14., 15. Čo sa učíš zo životného príbehu manželov Apostolidisovcov?

¹⁴ Počítaj s tým, že môžu prísť ťažkosti. Z Abrahámovho príkladu sa učíme, že ani tí, ktorí celý svoj život zasvätili službe Jehovovi, sa nevyhnú ťažkostiam. (Jak. 1:2; 1. Petra 5:9) Zažil to aj brat Aristotelis Apostolidis. Bol pokrstený v roku 1946 v Grécku a v roku 1952 sa zasnúbil s Eleni, ktorá mala v živote rovnaké ciele ako on. O niekoľko mesiacov však Eleni vážne ochorela, zistili jej nádor na mozgu. Operácia sa podarila, ale niekoľko rokov po svadbe sa jej choroba vrátila. Lekári ju znovu operovali, ale zostala čiastočne ochrnutá a jej centrum reči bolo silne poškodené. Napriek chorobe i zákazu našej činnosti bola stále horlivou zvestovateľkou.

¹⁵ Aristotelis sa o svoju manželku staral 30 rokov. Po celé tie roky slúžil ako starší, ako člen zjazdových výborov a pomáhal pri výstavbe zjazdovej sály. V roku 1987 utrpela Eleni vo zvestovateľskej službe vážny úraz. Tri roky bola v kóme a potom zomrela. Aristotelis zhrnul svoj životný príbeh takto: „V priebehu rokov si náročné situácie, ťažké úlohy a nepredvídané okolnosti vyžadovali mimoriadnu dávku odvahy a vytrvalosti. No Jehova mi vždy dal potrebnú silu na zvládnutie týchto problémov.“ ​(Žalm 94:18, 19) Jehova vrúcne miluje svojich služobníkov, ktorí napriek vážnym ťažkostiam preňho robia všetko, čo môžu.

16. Akú dobrú radu dal brat Knorr svojej manželke?

¹⁶ Mysli na krásnu budúcnosť. Abrahám myslel na odmenu, ktorú mu Jehova sľúbil, a to mu pomáhalo prekonávať ťažkosti, ktoré práve prežíval. Takýto postoj mala aj sestra Audrey Hydová, ktorej prvý manžel Nathan Knorr zomrel na rakovinu a jej druhý manžel Glenn Hyde dostal Alzheimerovu chorobu. Vyjadrila sa, že jej pomáhali slová, ktoré jej niekoľko týždňov pred smrťou povedal brat Knorr. V jej životnom príbehu sa píše: „Nathan mi pripomenul: ‚Keď zomrieme, naša nádej je už istá a nikdy viac nebudeme musieť trpieť.‘ Potom ma nabádal: ‚Hľaď do budúcnosti, pretože tam je tvoja odmena‘... A dodal: ‚Buď stále niečím zamestnaná – snaž sa využiť svoj život tak, že budeš robiť niečo pre druhých. Potom nájdeš radosť zo života.‘“ Rada, aby sme robili dobro druhým a „radovali sa z nádeje“, je veľmi dobrá aj pre nás. (Rim. 12:12)

17. a) Prečo sa môžeme tešiť na krásnu budúcnosť? b) Čo je podľa Micheáša 7:7 potrebné, aby sme mohli zažiť splnenie Božích sľubov?

¹⁷ Dnes sa krásna budúcnosť, na ktorú sa tešíme, črtá pred nami oveľa jasnejšie než v minulosti. Udalosti vo svete svedčia o tom, že žijeme v závere posledných dní tohto sveta. Už čoskoro nebude potrebné čakať, kým mesto, ktoré má skutočné základy, prevezme vládu nad celou zemou. Pod Božím Kráľovstvom budeme mať veľa dôvodov na radosť. K najradostnejším udalostiam bude patriť vzkriesenie našich blízkych. Jehova vráti život aj Abrahámovi a jeho rodine a to bude odmena za jeho vieru a trpezlivosť. Budeš tam, aby si ich mohol privítať? Môžeš tam byť, ak si podobne ako Abrahám ochotný prinášať obete pre Kráľovstvo, ak si zachovávaš vieru napriek ťažkostiam a ak trpezlivo čakáš na Jehovu. (Mich. 7:7)