Teš sa z toho, že dávaš Jehovovi to najlepšie

1. Čo nám prináša veľkú radosť?

JEHOVA chce, aby sme boli šťastní. Vieme to z toho, že nám dáva svojho svätého ducha a súčasťou ovocia tohto ducha je radosť. (Gal. 5:22) V Biblii sa píše, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Sk. 20:35) A skutočne je to tak, lebo keď sa naplno zapájame do služby a pomáhame bratom a sestrám, prináša nám to veľkú radosť.

2., 3. a) Ktoré dve veci podľa Galaťanom 6:4 nám pomôžu s radosťou slúžiť Jehovovi? b) O čom budeme uvažovať v tomto článku?

² Apoštol Pavol sa v Galaťanom 6:4 zmieňuje o dvoch veciach, ktoré nám pomôžu udržať si radosť. (Prečítajte.) Tou prvou vecou je, že by sme mali dávať Jehovovi to najlepšie, čo je v našich silách. Keď to tak robíme, môžeme byť šťastní. (Mat. 22:36–38) A tou druhou vecou je, že sa nemáme porovnávať s druhými. Za všetko, čo sa nám podarí urobiť vďaka tomu, že sme zdraví, dostali sme nejaké školenie alebo máme určité schopnosti, by sme mali byť vďační Jehovovi. Veď všetko, čo máme, je od neho. Na druhej strane, ak sú iní v niečom lepší ako my, mali by sme sa tešiť z toho, že svoje schopnosti nevyužívajú vo svoj prospech ani na to, aby na seba pútali pozornosť, ale pre Jehovu. Nemali by sme ich považovať za súperov, ale učiť sa od nich.

³ V tomto článku budeme uvažovať o tom, ako sa môžeme vyrovnať s tým, keď nemôžeme pre Jehovu robiť toľko, koľko by sme chceli. Povieme si tiež, ako môžeme čo najlepšie využívať dary, ktoré máme, a čo sa môžeme naučiť od druhých.

KEĎ ŤA OBMEDZUJÚ OKOLNOSTI

4. S čím sa niektorí bratia a sestry ťažko vyrovnávajú? Uveď príklad.

⁴ Niektorí z nás sa ťažko vyrovnávajú s tým, že ich v službe obmedzuje pokročilý vek alebo zhoršené zdravie. Tak to bolo aj v prípade Carol. Kedysi slúžila tam, kde bolo potrebných viac zvestovateľov. V tom čase viedla 35 biblických štúdií a pomohla viacerým záujemcom zasvätiť svoj život Jehovovi a dať sa pokrstiť. V službe toho robila veľmi veľa. Potom veľmi ochorela a skoro vôbec nemohla vychádzať z domu. Hovorí: „Uvedomujem si, že pre svoje zdravotné problémy nemôžem robiť toľko čo druhí, ale aj tak mám pocit, že pre Jehovu už nie som taká užitočná ako oni. Je to neustály boj medzi mojimi túžbami a realitou a veľmi ťažko sa s tým vyrovnávam.“ Carol chce robiť pre Jehovu všetko, čo je v jej silách, a za to si zaslúži veľkú pochvalu. Sme si istí, že náš láskavý Boh si cení jej krásny postoj.

5. a) Na čo by sme mali pamätať, keď nemôžeme robiť v službe toľko čo kedysi? b) Na základe obrázkov porozprávaj, ako dáva brat po celý život Jehovovi to najlepšie.

⁵ Si aj ty niekedy skľúčený z toho, že nemôžeš robiť pre Jehovu toľko, koľko by si chcel? Ak áno, polož si otázku: Čo odo mňa Jehova očakáva? To najlepšie, čo mu momentálne môžeš dať. Predstavme si sestru, ktorá má 80 rokov a je skľúčená, lebo už nevládze slúžiť toľko, koľko slúžila, keď mala 40. Aj keď robí, čo môže, má pocit, že Jehova s tým nie je spokojný. Ale je to naozaj tak? Zamysli sa. Keď táto sestra robila pre Jehovu maximum v štyridsiatke a robí preňho maximum aj v osemdesiatke, v podstate celý svoj život dáva Jehovovi svoje maximum. Ak začneme mať pocit, že pre Jehovu nerobíme dosť, mali by sme si pripomenúť, že Jehova je ten, kto určuje, koľko je dosť, aby sme sa mu páčili. Keď robíme všetko, čo môžeme, Jehova nám akoby hovorí: „Výborne!“ (Porovnaj Matúša 25:20–23.)

6. Čo sa učíme od Marie?

⁶ Šťastnejší budeme aj vtedy, keď sa zameriame na to, čo môžeme robiť, a nie na to, čo nemôžeme. Pouvažujme o sestre, ktorá sa volá Maria. V službe ju obmedzuje choroba. Zozačiatku z toho bola nešťastná a cítila sa neužitočná. Ale potom si spomenula na jednu sestru zo svojho zboru, ktorá je pripútaná na lôžko, a rozhodla sa, že jej bude pomáhať. Hovorí: „Dohodli sme sa, že budeme spolu telefonovať a písať svedecké listy. Po každej spoločnej službe som sa vracala domov šťastná a spokojná, že som mohla pomôcť svojej sestre.“ Aj my budeme mať väčšiu radosť, keď sa zameriame na to, čo môžeme robiť, a nie na to, čo nemôžeme. Ale čo ak by sme mohli robiť viac? Alebo sa nám v niečom, čo pre Jehovu robíme, veľmi darí?

AK MÁŠ NEJAKÝ DAR, VYUŽÍVAJ HO

7. Akú radu dal apoštol Peter spolukresťanom?

⁷ Apoštol Peter vo svojom prvom liste nabádal spolukresťanov, že ak majú nejaký dar a schopnosti, mali by ich využívať v prospech druhých. Napísal: „Každý z vás dostal nejaký dar, a tak si ním navzájom slúžte ako dobrí správcovia Božej nezaslúženej láskavosti.“ (1. Petra 4:10) Nemali by sme sa báť naplno využívať svoje schopnosti len preto, že by nám možno iní závideli alebo by ich to skľučovalo. Keby sme ich nevyužívali naplno, nedávali by sme Jehovovi to najlepšie.

8. Prečo by sme sa podľa 1. Korinťanom 4:7 nemali vychvaľovať svojimi schopnosťami?

⁸ Svoje schopnosti by sme síce mali využívať naplno, ale nemali by sme sa nimi vychvaľovať. (Prečítajte 1. Korinťanom 4:6, 7.) Povedzme, že sa ti darí zavádzať biblické štúdiá. Určite by si mal tento dar využívať. Ale jedna vec je byť v niečom dobrý a celkom iná vec je pýšiť sa tým. Dajme tomu, že si mal nedávno pekný rozhovor v službe a zaviedol si biblické štúdium. Už sa nevieš dočkať, ako o tom porozprávaš bratom vo vašej zvestovateľskej skupine. Ale keď sa najbližšie stretnete, jedna sestra rozpráva o tom, ako sa jej podarilo dať niekomu časopis. Ona dala v službe časopis, ty si zaviedol štúdium. Čo urobíš? Vieš, že keby si bratom porozprával, ako si zaviedol štúdium, veľmi by ich to povzbudilo, ale tú sestru by to možno obralo o radosť. Preto sa možno rozhodneš, že im to povieš pri inej vhodnej príležitosti. To by bolo od teba láskavé. Ale v žiadnom prípade neprestaň ponúkať biblické štúdiá. Máš na to dar, tak ho využívaj!

9. Ako by sme mali využívať svoje schopnosti?

⁹ Nezabúdajme, že akékoľvek vrodené schopnosti, ktoré možno máme, sme dostali od Boha. Mali by sme ich používať na to, aby sme povzbudzovali bratov a sestry, a nie na to, aby sme nad nimi vynikli. (Fil. 2:3) Keď budeme svoje sily a schopnosti používať pre Jehovu, budeme mať dôvod na radosť. Nie preto, že by sme boli lepší ako iní alebo robili viac ako oni, ale preto, že tým chválime Jehovu.

10. Prečo je nerozumné porovnávať sa s druhými?

¹⁰ Keby sme si nedali pozor, mohli by sme skĺznuť k tomu, že by sme sa porovnávali s druhými v tom, v čom sme dobrí, ale im to nejde. Napríklad nejaký brat je vynikajúci rečník. To je niečo, čo mu ide. Na brata, ktorý v tom nie je taký šikovný, by sa mohol začať pozerať zhora. Ale ten brat možno vyniká v tom, že je štedrý, pekne vedie svoje deti a je horlivý v službe. Určite sme veľmi radi, že máme medzi sebou toľko bratov a sestier, ktorí svojimi darmi slúžia Jehovovi a druhým.

UČ SA OD DRUHÝCH

11. Prečo by sme mali napodobňovať Ježiša?

¹¹ Aj keď sa nemáme porovnávať s inými Božími služobníkmi, môžeme sa od nich veľa naučiť. Najviac sa môžeme naučiť od Ježiša. Hoci nie sme dokonalí ako on, môžeme si zobrať príklad z jeho krásnych vlastností a z toho, čo robil. (1. Petra 2:21) Keď sa budeme snažiť napodobňovať jeho príklad najlepšie, ako vieme, budeme lepšie slúžiť Jehovovi a budeme lepšími zvestovateľmi.

12., 13. Čo sa učíme od kráľa Dávida?

¹² V Biblii sa píše o mnohých verných mužoch a ženách, ktorí nám dali krásny príklad napriek tomu, že boli nedokonalí. (Hebr. 6:12) Jedným z nich je kráľ Dávid, o ktorom Jehova povedal, že je to „muž príjemný [jeho] srdcu“. (Sk. 13:22) Ani on nebol dokonalý. Urobil v živote nejednu vážnu chybu. Napriek tomu je nám dobrým príkladom. V čom? Keď bol pokarhaný, nezačal sa vyhovárať. Radu, ktorú dostal, si vzal k srdcu a oľutoval, čo urobil. Preto mu Jehova odpustil. (Žalm 51:3, 4, 10–12)

¹³ Keď sa chceme od Dávida niečo naučiť, premýšľajme o sebe: Ako reagujem, keď dostanem radu? Priznám si ihneď svoju chybu alebo sa začnem vyhovárať? Zvalím vinu na niekoho iného? Snažím sa zo všetkých síl tú chybu už viac nespraviť? Takéto otázky si môžeš klásť, keď si v Biblii čítaš aj o iných verných mužoch a ženách. Zažívali niečo podobné ako ty? Aké pekné vlastnosti prejavili? Vždy, keď si čítaš o nejakom vernom Božom služobníkovi, uvažuj, ako ho môžeš ešte viac napodobniť.

14. Čo sa môžeme naučiť od našich spolukresťanov?

¹⁴ Veľa sa môžeme naučiť aj od našich spolukresťanov, a to bez ohľadu na ich vek. Napríklad vieš o niekom zo svojho zboru, kto verne slúži Jehovovi napriek ťažkostiam? Možno to nemá ľahké v škole, lebo spolužiaci naňho tlačia, aby urobil niečo nesprávne, možno zažíva odpor v rodine alebo má zdravotné problémy. Vidíš uňho nejaké pekné vlastnosti, na ktorých by si chcel pracovať? Keď uvažuješ o príklade, ktorý ti dávajú bratia a sestry, môžeš sa od nich naučiť, ako vytrvávať napriek ťažkostiam, ktoré máš ty. Veľmi sa tešíme, že máme medzi sebou spolukresťanov, ktorí majú silnú vieru a môžeme si z nich brať príklad. (Hebr. 13:7; Jak. 1:2, 3)

TEŠ SA ZO SVOJEJ SLUŽBY JEHOVOVI

15. Aká rada od apoštola Pavla nám pomôže, aby sme slúžili Jehovovi s radosťou?

¹⁵ Keď každý z nás dáva Jehovovi to najlepšie, čo je v jeho silách, prispieva k pokoju a jednote v zbore. V akom zmysle? Ukážme si to na príklade kresťanov z prvého storočia. Mali rôzne dary a úlohy v zbore. (1. Kor. 12:4, 7–11) Ale to nebol dôvod na to, aby medzi sebou súperili alebo aby ich to rozdeľovalo. Pavol ich nabádal, aby svojimi darmi „posilňovali Kristovo telo“. Kresťanom v Efeze napísal: „Keď jednotlivé časti tela správne fungujú, celé telo rastie a silnie v láske.“ (Ef. 4:1–3, 11, 12, 16) Keď to tak robili, prispievali k pokoju a jednote. A pokojom a jednotou sa vyznačujú zbory aj dnes.

16. Čo by sme mali byť rozhodnutí robiť?

¹⁶ Buďme rozhodnutí, že sa nebudeme s druhými porovnávať. Učme sa od Ježiša a snažme sa napodobňovať jeho vlastnosti. Berme si príklad z Božích služobníkov, o ktorých sa píše v Biblii, aj od bratov a sestier zo súčasnosti. Keď robíme všetko, čo je v našich silách, môžeme si byť istí, že Jehova „nie je nespravodlivý, aby zabudol na [našu] prácu“. (Prečítajte Hebrejom 6:10.) Ďalej slúžme Jehovovi s radosťou a pamätajme na to, že Jehova sa veľmi teší, keď mu dávame to najlepšie.