Čo sa učíme z Ježišovho zázraku s chlebmi

1. Aký význam má v Biblii slovo chlieb?

CHLIEB bol v biblických časoch základnou potravinou. (1. Mojž. 14:18; Luk. 4:4) Bol taký bežný, že keď sa v Biblii niekedy hovorí o „chlebe“, myslí sa tým jedlo vo všeobecnosti. (1. Mojž. 41:54, pozn. pod čiarou; Mat. 6:11) Chlieb zohral hlavnú úlohu aj v Ježišových dvoch známych zázrakoch. (Mat. 16:9, 10) O jednom z nich sa píše v 6. kapitole Jána. Rozoberme si túto správu a pozrime sa, čo sa z toho môžeme naučiť.

2. Kedy bolo potrebné zabezpečiť jedlo pre tisíce ľudí?

² Ježišovi apoštoli sa práve vrátili zo zvestovateľskej cesty. Ježiš chcel, aby si oddýchli, a tak ich vzal člnom cez Galilejské more na opustené miesto neďaleko Betsaidy. (Mar. 6:7, 30–32; Luk. 9:10) No netrvalo dlho a zhromaždili sa tam tisíce ľudí. Ježiš ich však neposlal preč. Láskavo sa im venoval, učil ich o Kráľovstve a uzdravoval ich. Keď sa zvečerilo, učeníci sa začali pýtať, odkiaľ budú mať všetci tí ľudia čo jesť. Niektorí možno so sebou trochu jedla mali, ale väčšina by si ho musela ísť kúpiť do okolitých dedín. (Mat. 14:15; Ján 6:4, 5) Čo urobil Ježiš?

ZÁZRAK S CHLEBMI

3. Čo mali podľa Ježišových slov urobiť apoštoli pre zástup ľudí? (Pozri aj obrázok.)

³ Ježiš svojim apoštolom povedal: „Nemusia ísť preč, vy im dajte niečo jesť.“ (Mat. 14:16) Ale to vôbec nebolo ľahké, pretože tam bolo asi 5 000 mužov. Okrem nich tam boli aj ženy a deti, takže spolu to mohlo byť až 15 000 hladných ľudí. (Mat. 14:21) Andrej povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybky. Ale čo je to pre toľkých?“ (Ján 6:9) Chudobní ľudia, ale aj iní jedávali jačmenné chleby bežne. A tie rybky mohli byť solené a sušené. No to, čo mal ten chlapec, určite nebolo pre taký veľký zástup dosť.

4. Čo sa učíme z toho, čo sa píše v Jánovi 6:11, 12? (Pozri aj obrázky.)

⁴ Ježiš chcel byť k tým ľuďom pohostinný, a tak im povedal, aby si po skupinách posadali na trávu. (Mar. 6:39, 40; prečítajte Jána 6:11–13.) Potom za chlieb a ryby poďakoval svojmu Otcovi. Bolo to namieste, lebo práve Boh bol ten, kto im jedlo zabezpečil. Ježiš nám dal skvelý príklad, aby sme sa pred jedlom vždy pomodlili, či už sme sami, alebo nie. Ježiš potom jedlo rozdelil a všetci sa dosýta najedli, dokonca sa aj zvýšilo. Ale nechcel, aby niečo vyšlo nazmar, a tak dal zvyšky pozbierať, možno na neskôr. Aj v tom nám dal príklad – aby sme ničím neplytvali. Ak máš deti, čo keby si sa s nimi porozprával, čo sa z tohto príbehu učíme o modlitbe, pohostinnosti a štedrosti?

5. Ako ľudia reagovali na to, čo Ježiš v ten deň urobil, a čo spravil on?

⁵ Ľudia žasli nad tým, ako Ježiš vyučoval a aké zázraky robil. Vedeli, že Mojžiš hovoril o výnimočnom prorokovi, ktorého mal Boh poslať v budúcnosti. Preto si možno hovorili, či to náhodou nie je Ježiš. (5. Mojž. 18:15–18) Ak to tak bolo, možno si mysleli, že bude perfektným vládcom a dokáže dať jedlo celému národu. A tak sa ho chceli zmocniť, „aby ho urobili kráľom“. (Ján 6:14, 15) Keby to Ježiš pripustil, zaplietol by sa do politiky a postavil by sa na stranu Židov, ktorí boli pod rímskou nadvládou. Ale on nič také neurobil. V Biblii čítame, že vtedy „odišiel sám na vrch“. Takže aj keď naňho druhí robili nátlak, do politiky sa nezapojil. V tom nám dal tiež vynikajúci príklad.

6. Ako ukážeme, že sa chceme riadiť Ježišovým príkladom? (Pozri aj obrázok.)

⁶ Samozrejme, od nás druhí nebudú chcieť, aby sme zázračne zabezpečili jedlo alebo uzdravili chorých. Ani z nás nebudú chcieť urobiť svojho kráľa. Ale možno na nás budú tlačiť, aby sme sa zapojili do politiky. Napríklad aby sme podporovali alebo volili niekoho, o kom si myslia, že situáciu zlepší. No Ježiš nám jasne ukázal, čo máme robiť. Odmietol sa zapojiť do politiky. Neskôr dokonca povedal: „Moje Kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 17:14; 18:36) A my ako jeho nasledovníci by sme mali premýšľať a konať ako on. To, čo podporujeme, o čom zvestujeme a o čo sa modlíme, je toto Kráľovstvo. (Mat. 6:10) Teraz sa znova vráťme k tomu, ako Ježiš zázračne zaobstaral chlieb, a pozrime sa, čo sa z toho ešte môžeme naučiť.

VÝZNAM ZÁZRAKU S CHLEBMI

7. Čo Ježiš urobil a ako na to apoštoli reagovali? (Ján 6:18, 19)

⁷ Keď Ježiš nasýtil zástup ľudí, povedal svojim apoštolom, aby sa na člne vrátili do Kafarnaumu. A on odišiel na vrch, aby ho ľudia nemohli urobiť kráľom. (Prečítajte Jána 6:16–20.) Kým sa apoštoli plavili po mori, strhla sa búrka. Rozfúkal sa prudký vietor a vytváral nebezpečné vlny. Vtom sa tam objavil Ježiš, ktorý k nim kráčal po mori. A apoštolovi Petrovi povedal, aby urobil to isté. (Mat. 14:22–31) Keď už bol Ježiš v člne, vietor utíchol. Učeníci z toho boli v úžase a povedali: „Ty si naozaj Boží Syn.“a (Mat. 14:33) Je zaujímavé, že to povedali až teraz, a nie už po zázraku s chlebmi. Marek pridáva tento detail: „Úplne ich to ohromilo, lebo nepochopili zázrak s chlebmi, ale ich myseľ zostávala zahalená.“ (Mar. 6:50–52) Nepochopili, akú veľkú moc dal Jehova Ježišovi, aby mohol robiť zázraky. Krátko nato sa Ježiš vrátil k zázraku s chlebmi, aby nás naučil ešte niečo ďalšie.

8., 9. Prečo ľudia Ježiša hľadali? (Ján 6:26, 27)

⁸ Ľuďom, ktorých Ježiš nasýtil, išlo o uspokojenie svojich telesných potrieb a túžob. Ako to vieme? Nasledujúci deň prišli na miesto, kde ich Ježiš nasýtil, ale on ani jeho apoštoli tam neboli. A tak nastúpili do člnov, ktoré tam dorazili z Tiberiady, a vydali sa do Kafarnaumu Ježiša hľadať. (Ján 6:22–24) Prečo tam šli? Chceli sa dozvedieť viac o Kráľovstve? Nie. Chceli hlavne to, aby im dal Ježiš opäť chlieb. Ako to vieme?

⁹ Pozrime sa, čo sa stalo, keď v Kafarnaume Ježiša našli. Na rovinu im povedal, že ho hľadali len preto, že chceli jedlo. Síce „sa dosýta najedli chleba“, ale podľa Ježišových slov to bol „pominuteľný pokrm“. Preto ich povzbudil, aby pracovali „pre pokrm, ktorý je trvalý a dáva večný život“. (Prečítajte Jána 6:26, 27.) Keď počuli, že nejaké jedlo by im mohlo dať večný život, muselo ich to veľmi prekvapiť! Čo to bolo za jedlo a ako ho mohli dostať?

10. Čo mali ľudia robiť, ak chceli „mať večný život“?

¹⁰ Títo Židia zrejme chceli vedieť, čo majú robiť, aby také jedlo dostali. Možno mysleli na nejaké „skutky“, ktoré vyžadoval Mojžišov Zákon. Ale Ježiš im povedal: „Toto je skutok, ktorý Boh schvaľuje: veriť v toho, ktorého vyslal.“ (Ján 6:28, 29) Teda ak chceli „mať večný život“, museli veriť v Ježiša. Nebola to nová myšlienka, hovoril o tom už aj predtým. (Ján 3:16–18, 36) A neskôr povedal o tom, ako získať večný život, ešte viac. (Ján 17:3)

11. Z čoho vidno, že Židia boli stále zameraní iba na doslovné jedlo? (Žalm 78:24)

¹¹ Títo Židia sa nechceli stotožniť s tým, že musia veriť v Ježiša. Spýtali sa ho: „Aký zázrak nám ukážeš, aby sme ti uverili?“ (Ján 6:30) Potom spomenuli, že ich predkovia v Mojžišových dňoch zázračne dostávali mannu, ktorá bola ich každodenným chlebom. (Neh. 9:15; Ján 6:31; prečítajte Žalm 78:24, 25.) Z toho jasne vidno, že stále mysleli len na doslovný chlieb. A keď im Ježiš potom hovoril o „pravom chlebe z neba“, ktorý im na rozdiel od manny mohol dať večný život, ani sa ho nespýtali, ako to myslí. (Ján 6:32) Boli takí zameraní na svoje telesné potreby, že vôbec nepočúvali duchovné pravdy, o ktorých sa im Ježiš snažil hovoriť. Aké poučenie si z toho môžeme vziať?

ČO JE NAJDÔLEŽITEJŠIE

12. Ako Ježiš ukázal, čo je najdôležitejšie?

¹² Aké je teda hlavné poučenie zo 6. kapitoly Jána? To najdôležitejšie by pre nás malo byť poslúchať Boha a mať s ním dobrý vzťah. Ježiš to zdôraznil aj vtedy, keď ho pokúšal Satan. Povedal: „Človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Jehovových úst.“ (Mat. 4:3, 4) A o tom, aké dôležité je uvedomovať si svoje duchovné potreby, hovoril aj v Kázni na vrchu. (Mat. 5:3) Preto sa skús zamyslieť: Vidno z môjho života, že vzťah s Jehovom je pre mňa dôležitejší než moje túžby?

13. a) Prečo nie je zlé tešiť sa z jedla? b) Pred čím nás Pavol varoval? (1. Korinťanom 10:6, 11)

¹³ Nie je nič zlé na tom, keď prosíme o veci, ktoré potrebujeme, a tešíme sa, keď ich máme. (Luk. 11:3) V Biblii sa píše, že je dobré „jesť, piť a tešiť sa zo svojej práce“. „Je to od pravého Boha.“ (Kaz. 2:24; 8:15; Jak. 1:17) No napriek tomu musia byť hmotné veci v našom živote na správnom mieste. Zdôraznil to aj apoštol Pavol, keď písal kresťanom, ktorí žili v čase, keď sa mal skončiť židovský systém. Písal o udalostiach, ktoré sa odohrali, keď boli Izraeliti na pustatine, vrátane toho, čo sa stalo pri vrchu Sinaj. Varoval kresťanov, aby „netúžili po tom, čo je zlé, tak ako [Izraeliti]“. (Prečítajte 1. Korinťanom 10:6, 7, 11.) Jehova Izraelitom zázračne zaobstaral jedlo. No pretože boli chamtiví, stalo sa pre nich „tým, čo je zlé“. (4. Mojž. 11:4–6, 31–34) Aj vtedy, keď uctievali zlaté teľa, dali najavo, že im záleží hlavne na jedení, pití a zábave. (2. Mojž. 32:4–6) Pavol týmito príkladmi varoval kresťanov, ktorí žili pred koncom židovského systému v roku 70 n. l. A túto radu by sme mali brať vážne aj my, lebo tiež žijeme pred koncom tohto starého sveta.

14. Čo sa v Biblii píše o jedle v novom svete?

¹⁴ Keď Ježiš hovoril, aby sme sa modlili o „chlieb na tento deň“, spomenul tiež, aby sme prosili, nech sa deje Božia vôľa, „ako v nebi, tak i na zemi“. (Mat. 6:9–11) Ako si predstavuješ život na zemi, keď ten čas príde? Z Biblie vieme, že Božou vôľou je, aby mali všetci ľudia dobré jedlo. Napríklad v Izaiášovi 25:6–8 sa píše, že pod vládou Jehovovho Kráľovstva bude množstvo chutných jedál, z ktorých sa budú ľudia tešiť. A Žalm 72:16 hovorí: „Na zemi bude hojnosť obilia, na vrcholkoch vrchov ho bude nadbytok.“ Už sa tešíš na to, ako si z niektorého druhu obilia upečieš svoj obľúbený chlieb alebo vyskúšaš nové recepty? Ale to nebude všetko. Budeš si môcť vysadiť vlastné vinice a tešiť sa z ich plodov. (Iz. 65:21, 22) A z týchto vecí sa budú radovať všetci ľudia na zemi.

15. Aký vzdelávací program čaká tých, čo budú vzkriesení? (Ján 6:35)

¹⁵ Prečítajte Jána 6:35. Vráťme sa opäť k ľuďom, ktorých Ježiš zázračne nasýtil chlebom a rybami. Aká budúcnosť ich čaká? Aj keď mnohí z nich v neho neverili, je možné, že budú vzkriesení a s niektorými z nich sa stretneš. (Ján 5:28, 29) Budú sa musieť učiť o tom, čo znamenajú Ježišove slová: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude nikdy hladovať.“ Budú musieť uveriť, že Ježiš za nich obetoval svoj život. Ako takú vieru získajú? Pre vzkriesených a deti, ktoré sa v novom svete zrejme narodia, bude pripravený program duchovného vzdelávania. Určite budeme veľmi šťastní, keď ich budeme môcť učiť o takých úžasných veciach. Pomáhať druhým, aby si vytvorili blízky vzťah k Jehovovi, nám prinesie oveľa väčšiu radosť než akékoľvek jedlo, ktoré v novom svete ochutnáme.

16. O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁶ Rozobrali sme si len časť 6. kapitoly Jána. Ale Ježiš toho o „večnom živote“ povedal ešte oveľa viac. Mali ho pozorne počúvať Židia v tom čase a mali by sme to robiť aj my dnes. Preto v nasledujúcom článku budeme o 6. kapitole Jána uvažovať ďalej.