Nedeľa 5. októbra
Pánov otrok sa však nemá hádať, ale má byť ku všetkým láskavý. (2. Tim. 2:24)
Keď je niekto mierny, neznamená to, že je slabý, práve naopak. Vyžaduje si to veľkú vnútornú silu, aby sme v nejakej náročnej situácii zostali pokojní. Miernosť patrí k „ovociu ducha“. (Gal. 5:22, 23) Grécke slovo prekladané ako „miernosť“ sa niekedy používalo na opis divokého koňa, ktorý bol skrotený. Hoci je skrotený, stále má veľkú silu. Ako môžeme byť my mierni a zároveň silní? Nestačí na to len sila vôle. Musíme sa modliť o svätého ducha a prosiť Jehovu, aby nám pomohol na tejto vlastnosti pracovať. Podarilo sa to už mnohým Jehovovým služobníkom. Keď ich niekto provokoval, dokázali zostať mierni. A nezostalo to bez povšimnutia, pretože na tých, ktorí to videli, to veľmi zapôsobilo. (2. Tim. 2:24, 25) w23.09 39:3
Pondelok 6. októbra
Modlila [som sa] a Jehova vypočul moju úpenlivú prosbu. (1. Sam. 1:27)
Apoštol Ján mal pozoruhodné videnie, v ktorom 24 starších v nebi uctievalo Jehovu. Chválili ho a volali, že si zaslúži „slávu, česť a moc“. (Zjav. 4:10, 11) Aj verní anjeli majú veľa dôvodov na to, aby chválili Jehovu. Sú s ním v nebi, a preto ho dobre poznajú. Z toho, čo robí, vidia, aké má krásne vlastnosti. To všetko ich podnecuje, aby ho chválili. (Jób 38:4–7) Určite aj my chceme Jehovu chváliť. V modlitbách mu môžeme hovoriť, za čo ho máme radi a čo si na ňom ceníme. Keď si čítaš a študuješ Bibliu, všímaj si Jehovove vlastnosti, ktoré sa ti zvlášť páčia. (Jób 37:23; Rim. 11:33) Potom mu povedz, ako na teba tieto vlastnosti pôsobia. Jehovu môžeš chváliť aj za to, ako pomáha tebe a ostatným bratom a sestrám. (1. Sam. 2:1, 2) w23.05 20:6-7
Utorok 7. októbra
[Žite] tak, ako sa patrí na služobníkov Jehovu. (Kol. 1:10)
V roku 1919 bol Boží ľud oslobodený z Veľkého Babylona. V tom istom roku sa na scéne objavil „verný a rozvážny otrok“. (Mat. 24:45–47; Iz. 35:8) Bolo to práve včas, aby mohol privítať prvých ľudí na novootvorenej „Svätej ceste“. Vďaka práci mnohých duchovných „cestárov“ v minulosti sa ľudia, ktorí po tejto ceste začínajú kráčať, môžu dozvedieť veľa o Jehovovi a jeho zámeroch. (Prísl. 4:18) Dozvedajú sa tiež, čo od nás Jehova vyžaduje, a snažia sa podľa toho žiť. Jehova od svojich služobníkov neočakáva, že všetky zmeny urobia naraz. Prečisťuje ich postupne. Už sa veľmi tešíme na to, keď sa budeme nášmu Bohu páčiť vo všetkom! Každá cesta si vyžaduje pravidelnú údržbu. Preto práce na „Svätej ceste“ pokračovali aj po roku 1919. A tak po nej mohli ísť ďalší ľudia, ktorí vychádzali z Veľkého Babylona. w23.05 22:15-16