V roku 1919 bol Boží ľud oslobodený z Veľkého Babylona. V tom istom roku sa na scéne objavil „verný a rozvážny otrok“. (Mat. 24:45–47; Iz. 35:8) Bolo to práve včas, aby mohol privítať prvých ľudí na novootvorenej „Svätej ceste“. Vďaka práci mnohých duchovných „cestárov“ v minulosti sa ľudia, ktorí po tejto ceste začínajú kráčať, môžu dozvedieť veľa o Jehovovi a jeho zámeroch. (Prísl. 4:18) Dozvedajú sa tiež, čo od nás Jehova vyžaduje, a snažia sa podľa toho žiť. Jehova od svojich služobníkov neočakáva, že všetky zmeny urobia naraz. Prečisťuje ich postupne. Už sa veľmi tešíme na to, keď sa budeme nášmu Bohu páčiť vo všetkom! Každá cesta si vyžaduje pravidelnú údržbu. Preto práce na „Svätej ceste“ pokračovali aj po roku 1919. A tak po nej mohli ísť ďalší ľudia, ktorí vychádzali z Veľkého Babylona. w23.05 22:15-16

Bratia z vedúceho zboru osobne školia pomocníkov rôznych výborov vedúceho zboru. Títo pomocníci majú už teraz na starosti veľa zodpovedných úloh v Božej organizácii. Sú dobre pripravení, aby sa o Ježišove ovečky dokázali postarať. Keď budú na konci veľkého súženia poslední pomazaní vzatí do neba, čisté uctievanie na zemi nezanikne. Pod vedením Ježiša Krista budú Jehovovi služobníci ďalej bez zaváhania slúžiť Jehovovi. Je pravda, že v tom čase na nás zaútočí Góg z Magógu, teda koalícia národov. (Ezech. 38:18–20) Ale Božiemu ľudu nič nezabráni, aby uctieval Jehovu. Tento útok nebude trvať dlho, lebo Jehova svoj ľud zachráni. Apoštol Ján videl vo videní „veľký zástup“ Kristových iných oviec. Napísal o ňom, že „to sú tí, ktorí vychádzajú z veľkého súženia“. (Zjav. 7:9, 14) Z toho vieme, že určite prežijú. w24.02 5:13-14

Ako môžeme získať svätého ducha? Tak, že sa oň modlíme, študujeme Božie Slovo, ktoré bolo napísané pod jeho vedením, a sme súčasťou Božej organizácie, ktorú tento duch vedie. To nám pomôže, aby sme si rozvíjali „ovocie ducha“. (Gal. 5:22, 23) Boh svojho ducha dáva iba tým, ktorí majú čisté myšlienky a správanie. Keby sme premýšľali o niečom nečistom a robili by sme to, čo sa Bohu nepáči, svojho ducha by nám prestal dávať. (1. Tes. 4:7, 8) Ak chceme, aby nám ho dával, nesmieme ani „pohŕdať proroctvami“. (1. Tes. 5:20) Týmito „proroctvami“ sa myslia posolstvá napísané pod vedením Božieho ducha. K nim patria aj tie, ktoré sa týkajú Jehovovho dňa a toho, v akej naliehavej dobe žijeme. Nehovoríme si, že Armagedon je ešte ďaleko a že počas nášho života určite nepríde. Práve naopak, máme ho stále na mysli, a preto sa snažíme správať tak, aby sa to Jehovovi páčilo a aby bolo z našich skutkov každý deň vidno, že sme mu oddaní. (2. Petra 3:11, 12) w23.06 26:13-14