Streda 13. augusta
Urobím z teba veľký národ. (1. Mojž. 12:2)
Jehova dal tento sľub Abrahámovi, keď mal 75 rokov. Zažil to Abrahám? Iba čiastočne. Až po 25 rokoch po tom, čo prekročil rieku Eufrat, sa mu zázračne narodil syn Izák a až o ďalších 60 rokov sa mu narodili vnuci Ezau a Jakob. (Hebr. 6:15) Ale nezažil to, ako sa z jeho potomkov stal veľký národ, ktorý zdedil Zasľúbenú krajinu. No napriek tomu mal s Jehovom blízky vzťah. (Jak. 2:23) Aký šťastný bude, keď sa po svojom vzkriesení dozvie, že vďaka jeho viere a trpezlivosti boli „požehnané všetky národy zeme“! (1. Mojž. 22:18) Čo sa z toho učíme? Možno teraz nezažijeme splnenie všetkých Jehovových sľubov, no keď budeme trpezliví ako Abrahám, môžeme si byť istí, že Jehova nás odmení už teraz a ešte viac v novom svete. (Mar. 10:29, 30) w23.08 35:14
Štvrtok 14. augusta
Keď hľadal Jehovu... pravý Boh [mu] dával úspech. (2. Kron. 26:5)
Ako mladý bol kráľ Uzzijah pokorný. „Učil [sa] bázni pred pravým Bohom.“ Dožil sa 68 rokov a väčšinu jeho života bol Jehova s ním a podporoval ho. (2. Kron. 26:1–4) Uzzijah porazil mnoho nepriateľov Božieho ľudu a urobil veľa pre to, aby bol Jeruzalem dobre chránený. (2. Kron. 26:6–15) Určite sa veľmi tešil z toho všetkého, čo s Jehovovou pomocou dokázal. (Kaz. 3:12, 13) Kráľ Uzzijah bol zvyknutý hovoriť druhým, čo majú robiť. A tak si možno myslel, že si môže robiť, čo chce. Raz sa rozhodol urobiť niečo, na čo ako kráľ nemal právo. (2. Kron. 26:16–18) Šiel do chrámu a pálil na oltári kadidlo. Veľkňaz Azariah mu povedal, že to nesmie robiť, ale jeho to rozzúrilo. Za to, čo urobil, ho Jehova potrestal malomocenstvom. (2. Kron. 26:19–21) Je smutné, že Uzzijah zahodil všetky tie roky, keď mu bol verný. Keby zostal pokorný, určite by takto nedopadol. w23.09 38:9-10
Piatok 15. augusta
Držal si... odstup, lebo sa bál stúpencov obriezky. (Gal. 2:12)
Dokonca aj po tom, čo bol apoštol Peter pomazaný svätým duchom, musel bojovať so svojimi slabosťami. Bol pri tom, keď bol v roku 36 n. l. pomazaný Kornélius, ktorý nebol Židom. Bol to jasný dôkaz, že „Boh je nestranný“ a že aj ľudia z iných národov sa môžu stať kresťanmi. (Sk. 10:34, 44, 45) Peter odvtedy nemal problém jedávať s ľuďmi z iných národov, čo by predtým určite nerobil. Ale niektorí židovskí kresťania si stále mysleli, že Židia a ľudia z iných národov by spolu nemali jesť. Keď niektorí z tých, čo mali tento názor, prišli do Antiochie, Peter sa bál, že by ich pohoršil. A tak prestal jesť s bratmi, ktorí neboli Židia. Apoštol Pavol si všimol toto pokrytectvo a Petra verejne pokarhal. (Gal. 2:13, 14) Peter však napriek tejto chybe neprestal Ježiša nasledovať. w23.09 40:8