Ak si niekedy zo seba sklamaný, premýšľaj o tom, čo si Jehovovi sľúbil, keď si sa mu zasvätil. Keď Jehovovi zasväcuješ svoj život, sľubuješ mu, že zaprieš sám seba. To znamená, že odmietneš všetky túžby a ciele, ktoré sa mu nepáčia. (Mat. 16:24) A tak keď sa potom ocitneš v skúške, už nebudeš musieť dlho premýšľať, čo urobíš. Už o tom budeš vopred rozhodnutý – chceš zostať verný Jehovovi a za každých okolností mu robiť radosť. Budeš ako verný Jób, ktorý aj v tých najťažších skúškach rozhodne povedal: „Nevzdám sa svojej oddanosti Bohu!“ (Jób 27:5) w24.03 10:6-7

Jehova, „Boh lásky“, je s nami. (2. Kor. 13:11) Zaujíma sa o každého z nás. Nepochybujeme, že nás „obklopuje jeho verná láska“. (Žalm 32:10) Čím viac premýšľame o tom, ako nám svoju lásku dáva najavo, tým je pre nás skutočnejší a tým bližšie k nemu máme. Môžeme sa naňho obracať bez obáv a hovoriť mu, ako veľmi jeho lásku potrebujeme. A môžeme sa mu zdôveriť so všetkým, čo nás trápi, lebo vieme, že nám rozumie a túži nám pomôcť. (Žalm 145:19) Tak ako nás v chladnom dni priťahuje teplo ohňa, tak nás priťahuje aj Jehovova vrúcna láska. Je silná a zároveň nežná. Pamätaj, že Jehova ťa má veľmi rád, a teš sa z toho. Určite to cítiš ako žalmista, ktorý povedal: „Milujem Jehovu.“ (Žalm 116:1) w24.01 4:19-20

Ježiš robil oveľa viac ako len to, že ľuďom oznamoval, aké je Božie meno. Vedel, že Židia Božie meno poznajú. Ale snažil sa ľuďom svojho Otca „priblížiť“, aby spoznali, aký je. (Ján 1:17, 18) Napríklad z Hebrejských písiem mohli vedieť, že Jehova je milosrdný a súcitný. (2. Mojž. 34:5–7) No Ježiš im pomohol to ešte lepšie pochopiť, keď im porozprával podobenstvo o márnotratnom synovi a jeho otcovi. Keď čítame o otcovi, ktorý „už z diaľky uvidel“ svojho kajúcneho syna, rozbehol sa za ním, objal ho a všetko mu odpustil, máme jasnejšiu predstavu o tom, čo znamená Jehovovo milosrdenstvo a súcit. (Luk. 15:11–32) Ježiš pomáhal ľuďom spoznať svojho Otca takého, aký naozaj je. w24.02 6:8-9