Uctievať Jehovu v jeho duchovnom chráme je veľká česť

1. Čo hovorí anjel ľuďom a ako to na nás pôsobí?

KEBY k tebe prehovoril anjel, počúval by si ho? V skutočnosti dnes jeden anjel hovorí „ľuďom zo všetkých národov, kmeňov, jazykov a rás“. Aké je jeho posolstvo? „Bojte sa Boha a oslavujte ho... Uctievajte toho, ktorý stvoril nebo i zem.“ (Zjav. 14:6, 7) Jehova je tým jediným pravým Bohom, ktorého by mali všetci ľudia uctievať. Určite si nesmierne ceníme, že ho môžeme uctievať v jeho veľkom duchovnom chráme.

2. Čo je Jehovov duchovný chrám? (Pozri aj rámček „Čo nie je“.)

² Čo je týmto duchovným chrámom a kde sa o ňom môžeme dozvedieť viac? Nie je to nejaká doslovná budova. Je to Jehovovo usporiadanie, ktoré ľuďom umožňuje na základe Ježišovej výkupnej obete uctievať Boha tak, ako si praje. Písal o ňom apoštol Pavol vo svojom liste hebrejským kresťanom, ktorí žili v prvom storočí v Judei.b

3., 4. Prečo si Pavol robil obavy o niektorých hebrejských kresťanov a ako im pomohol?

³ Prečo Pavol napísal list hebrejským kresťanom v Judei? Zrejme z dvoch hlavných dôvodov. Tým prvým bolo, že ich chcel povzbudiť. Väčšina z nich bola vychovávaná v židovskom náboženstve. Ich bývalí náboženskí vodcovia sa im možno posmievali za to, že sa stali kresťanmi. Prečo? Pretože kresťania nemali žiadny pôsobivý chrám, žiadny oltár, na ktorom by prinášali Bohu obete, a žiadnych kňazov, ktorí by im slúžili. To ich mohlo odradiť a oslabiť ich vieru. (Hebr. 2:1; 3:12, 14) Niektorých dokonca mohlo lákať vrátiť sa k judaizmu.

⁴ Tým druhým dôvodom bolo, že Pavol ich chcel na niečo upozorniť. Napísal im, že sa nesnažia pochopiť nové alebo hlboké duchovné pravdy, čiže „pevný pokrm“ z Božieho Slova. (Hebr. 5:11–14) Niektorí z nich sa zrejme stále držali Mojžišovho Zákona. Ale Pavol im vysvetlil, že obete, ktoré vyžadoval Zákon, ich nedokážu úplne očistiť od hriechu. Preto povedal, že Zákon „sa ruší“, a začal im vysvetľovať niektoré hlbšie duchovné pravdy. Pripomenul im, že na základe Ježišovej výkupnej obete majú „lepšiu nádej“, prostredníctvom ktorej sa môžu „približovať k Bohu“. (Hebr. 7:18, 19)

5. Čomu z listu Hebrejom musíme rozumieť a prečo?

⁵ Pavol hebrejským kresťanom vysvetlil, prečo teraz uctievajú Jehovu oveľa lepším spôsobom ako predtým. To, ako uctievali Jehovu Židia, bolo len „tieňom toho, čo malo prísť, ale skutočnosťou je Kristus“. (Kol. 2:17) Tieň je len neurčitý obraz nejakého predmetu. Nie je to skutočný predmet. Podobne aj spôsob, akým uctievali Boha Židia, bol len tieňom skutočnosti, teda duchovného chrámu. Vďaka tomuto duchovnému chrámu, ktorý ustanovil Jehova, nám môžu byť odpustené hriechy, a tak Jehovu môžeme uctievať tým správnym spôsobom. Preto je veľmi dôležité, aby sme tomuto usporiadaniu rozumeli. Teraz si na základe listu Hebrejom porovnáme „tieň“ (to, ako v staroveku uctievali Boha Židia) so „skutočnosťou“ (s tým, ako ho uctievajú kresťania). To nám pomôže lepšie pochopiť význam duchovného chrámu a to, ako sa nás týka.

SVÄTOSTÁNOK

6. Na čo sa používal svätostánok?

⁶ Tieň. Pavol založil svoj rozbor na svätostánku, ktorý dal postaviť Mojžiš v roku 1512 pred n. l. (Pozri rámček „Tieň – skutočnosť“.) Svätostánok bol v podstate stan, ktorý Izraeliti spočiatku nosili so sebou, keď sa presúvali z miesta na miesto. Tento „stan stretávania“ bol miestom, kde uctievali Boha a prinášali obete. (2. Mojž. 29:43–46) Používal sa takmer 500 rokov, až kým v Jeruzaleme nebol postavený chrám. (2. Mojž. 25:8, 9; 4. Mojž. 9:22) No svätostánok predstavoval niečo oveľa významnejšie, niečo, čo sa týkalo až kresťanov.

7. Kedy sa duchovný chrám stal skutočnosťou?

⁷ Skutočnosť. Staroveký svätostánok bol „tieňom nebeských vecí“ a predstavoval Jehovov veľký duchovný chrám. Pavol povedal, že „tento svätostánok predstavuje to, čo existuje dnes“. (Hebr. 8:5; 9:9) Teda v čase, keď písal svoj list Hebrejom, duchovný chrám bol pre kresťanov už skutočnosťou. Začal existovať v roku 29 n. l. V tom roku sa dal Ježiš pokrstiť, bol pomazaný svätým duchom a v duchovnom chráme začal slúžiť ako Jehovov „vznešený veľkňaz“. (Hebr. 4:14; Sk. 10:37, 38)

VEĽKŇAZ

8., 9. Aký je rozdiel medzi izraelskými veľkňazmi a „vznešeným veľkňazom“ Ježišom Kristom?

⁸ Tieň. Veľkňaz zastupoval ľud pred Bohom. Prvým izraelským veľkňazom bol Áron. Jehova ho ustanovil, keď bol svätostánok zasvätený. Ale ako Pavol vysvetlil, „mnohí sa museli stať kňazmi jeden za druhým, lebo im smrť bránila zostať nimi natrvalo“. (Prečítajte Hebrejom 7:23–27.) A keďže boli nedokonalí, museli prinášať obete aj za svoje hriechy. To je významný rozdiel medzi izraelskými veľkňazmi a „vznešeným veľkňazom“ Ježišom Kristom.

⁹ Skutočnosť. Náš veľkňaz, Ježiš Kristus, je „služobníkom... pravého svätostánku, ktorý postavil Jehova, a nie človek“. (Hebr. 8:1, 2) Pavol vysvetlil, že keďže Ježiš „zostáva navždy živý, nemá ako kňaz žiadneho nástupcu“. Povedal o ňom aj to, že je „nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov“ a na rozdiel od izraelských veľkňazov nemusí „prinášať obete denne“ za svoje hriechy. Teraz sa pozrieme na rozdiely medzi oltármi a obeťami v staroveku a vo veľkom duchovnom chráme.

OLTÁRE A OBETE

10. Na čo poukazovali obete, ktoré sa predkladali na medenom oltári?

¹⁰ Tieň. Pred vchodom do svätostánku stál medený oltár, na ktorom sa obetovali Jehovovi zvieracie obete. (2. Mojž. 27:1, 2; 40:29) No tieto obete, ktoré sa pravidelne predkladali, nemohli ľudí úplne očistiť od hriechov. (Hebr. 10:1–4) Poukazovali na inú, oveľa dôležitejšiu obeť, ktorá mala ľudí od hriechu očistiť raz a navždy.

11. Na akom oltári obetoval Ježiš svoj život?

¹¹ Skutočnosť. Ježiš vedel, že Jehova ho poslal na zem, aby dal svoj život ako výkupné. (Mat. 20:28) Svojím krstom dal jasne najavo, že bude robiť to, čo od neho Jehova chce. (Ján 6:38; Gal. 1:4) Ježiš sa obetoval na symbolickom oltári, ktorý predstavuje Božiu „vôľu“. Touto vôľou bolo, aby dal za ľudí svoj dokonalý ľudský život. Obetoval ho „raz navždy“. Vďaka tomu môžu byť každému, kto v neho verí, natrvalo odpustené hriechy. (Prečítajte Hebrejom 10:5–7, 10.) Teraz sa poďme pozrieť dovnútra svätostánku.

SVÄTÁ A NAJSVÄTEJŠIA

12. Kto mohol vstupovať do dvoch oddelení vo svätostánku?

¹² Tieň. Svätostánok a aj chrámy, ktoré boli neskôr postavené v Jeruzaleme, mali veľmi podobné usporiadanie. Vnútri boli dve oddelenia – „Svätá“ a „Najsvätejšia“, ktoré boli oddelené vyšívanou oponou. (Hebr. 9:2–5; 2. Mojž. 26:31–33) Vo Svätej bol zlatý svietnik, oltár na pálenie kadidla a stôl na chlieb predloženia. Do Svätej mohli vstúpiť iba „pomazaní kňazi“, ktorí tam vykonávali svoje kňazské povinnosti. (4. Mojž. 3:3, 7, 10) V Najsvätejšej bola truhla zmluvy, ktorá bola zo zlata a predstavovala Jehovovu prítomnosť. (2. Mojž. 25:21, 22) Za oponu do Najsvätejšej mohol vstúpiť iba veľkňaz, a to raz v roku, v Deň zmierenia. (3. Mojž. 16:2, 17) Každý rok tam vstupoval s krvou zvierat, aby dosiahol zmierenie za svoje hriechy, ako aj za hriechy celého národa. Neskôr Jehova prostredníctvom svojho svätého ducha objasnil, čo predstavujú jednotlivé časti svätostánku. (Hebr. 9:6–8)

13. Čo predstavuje Svätá a Najsvätejšia?

¹³ Skutočnosť. Len určitý počet kresťanov, 144 000, je pomazaných svätým duchom a tešia sa z výnimočného vzťahu s Jehovom. Spolu s Ježišom majú slúžiť v nebi ako kňazi. (Zjav. 1:6; 14:1) Svätá vo svätostánku predstavuje to, že Boh prijal pomazaných kresťanov za svojich duchovných synov, ešte kým boli na zemi. (Rim. 8:15–17) Najsvätejšia predstavuje nebesia, v ktorých prebýva Jehova. „Opona“, ktorá oddeľovala Svätú od Najsvätejšej, predstavuje Ježišovo ľudské telo, ktoré mu bránilo vstúpiť do neba ako veľkňazovi duchovného chrámu. Keď svoje telo dal ako výkupné za ľudí, otvoril tým cestu do neba všetkým pomazaným kresťanom. Aj oni sa musia vzdať svojho ľudského tela, aby mohli dostať nebeskú odmenu. (Hebr. 10:19, 20; 1. Kor. 15:50) Keď bol Ježiš vzkriesený, vošiel do Najsvätejšej v duchovnom chráme, kde sa k nemu nakoniec pripoja všetci pomazaní.

14. Prečo je spôsob uctievania v Jehovovom duchovnom chráme lepší ako ten, čo bol pod Mojžišovým Zákonom?

¹⁴ Čisté uctievanie v Jehovovom duchovnom chráme, v ktorom slúži Ježiš ako veľkňaz a je založené na jeho výkupnej obeti, je oveľa lepšie ako to, ktoré bolo pod Mojžišovým Zákonom. Veľkňaz v Izraeli vstupoval s krvou zvierat do Najsvätejšej, ktorá bola vytvorená ľudskými rukami. Ale Ježiš vstúpil „do samého neba“, do najsvätejšieho miesta zo všetkých, aby predstúpil priamo pred Jehovu. Tam za ľudí predložil hodnotu svojho dokonalého ľudského života, „aby odstránil hriech“. (Prečítajte Hebrejom 9:12, 24–26.) Ježišova obeť očisťuje ľudí od hriechu navždy. Ako ďalej uvidíme, či už máme nádej na život na zemi, alebo v nebi, všetci môžeme uctievať Jehovu v jeho duchovnom chráme.

NÁDVORIA

15. Kto slúžil na nádvorí vo svätostánku?

¹⁵ Tieň. Svätostánok mal jedno nádvorie, čo bol veľký ohradený priestor, kde kňazi vykonávali svoje povinnosti. Bol tam veľký medený oltár na zápalné obete a medená nádrž s vodou, ktorú kňazi používali na umývanie predtým, ako išli vykonávať svoju službu. (2. Mojž. 30:17–20; 40:6–8) Chrámy postavené neskôr mali aj vonkajšie nádvorie, kde mohli uctievať Jehovu tí, ktorí neboli kňazmi.

16. Kto slúži na jednotlivých nádvoriach duchovného chrámu?

¹⁶ Skutočnosť. Predtým ako budú pomazaní kresťania slúžiť s Ježišom v nebi ako kňazi, verne slúžia tu na zemi na vnútornom nádvorí duchovného chrámu. Veľká nádrž s vodou pripomína im, ako aj všetkým kresťanom, aké dôležité je zostať morálne a duchovne čistý. Kde ale potom slúži Jehovovi „veľký zástup“, ktorý ich verne podporuje? Apoštol Ján videl, ako stoja „pred trónom“, čo na zemi prestavuje vonkajšie nádvorie, kde Bohu „dňom a nocou slúžia v jeho chráme“. (Zjav. 7:9, 13–15) Sme Jehovovi veľmi vďační za to, že ho môžeme uctievať v jeho duchovnom chráme.

UCTIEVAŤ JEHOVU JE OBROVSKÁ ČESŤ

17. Aké obete môžeme Jehovovi prinášať?

¹⁷ Každý z nás má obrovskú česť prinášať Jehovovi obete – svoj čas, energiu a prostriedky, a tak podporovať Božie Kráľovstvo. Tak ako povedal apoštol Pavol, môžeme „vždy prinášať Bohu obeť chvály, čiže ovocie svojich pier, ktorými verejne hlásame jeho meno“. (Hebr. 13:15) Určite si ceníš, že môžeš Jehovu uctievať, a preto mu prinášaš tie najlepšie obete.

18. Čo by sme nemali zanedbávať a na čo by sme nemali zabúdať?

¹⁸ Prečítajte Hebrejom 10:22–25. Apoštol Pavol v závere svojho listu Hebrejom hovorí o rôznych stránkach nášho uctievania, ktoré by sme nikdy nemali zanedbávať. Je to napríklad modlitba, zvestovanie, zhromaždenia a to, aby sme sa navzájom povzbudzovali, „o to viac, keď [vidíme], že sa blíži [Jehovov] deň“. Na konci knihy Zjavenie anjel až dvakrát povedal „uctievaj Boha“. Zdôraznil tým, aké je to dôležité. (Zjav. 19:10; 22:9) Preto nikdy nezabúdajme na to, čo sme sa o Jehovovom veľkom duchovnom chráme naučili, a stále si ceňme, že máme tú česť uctievať nášho úžasného Boha!