Prečo sa modliť v Ježišovom mene?

JEŽIŠ sa vo svojom vyučovaní často venoval modlitbe. V jeho dňoch sa židovskí náboženskí vodcovia modlili na „rohoch širokých ulíc“. Prečo? „Aby ich ľudia videli.“ Očividne chceli, aby ich ľudia obdivovali pre ich zbožnosť. Mnohí opakovane vyslovovali dlhé modlitby, akoby bolo nutné používať „mnoho slov“ na to, aby bola modlitba vypočutá. (Matúš 6:5–8) Ježiš odhalil, že takéto modlitby sú zbytočné, a tak úprimným jednotlivcom ukázal, čomu sa majú pri modlitbách vyhýbať. Ježiš však neučil len to, ako sa nemodliť.

Ježiš učil, že naše modlitby by mali vyjadrovať našu túžbu, aby bolo posvätené Božie meno, aby prišlo Božie Kráľovstvo a aby sa diala Božia vôľa. Učil tiež, že je vhodné, aby sme Boha prosili o pomoc vo svojich osobných záležitostiach. (Matúš 6:9–13; Lukáš 11:2–4) Ježiš vo viacerých podobenstvách ukázal, že ak chceme, aby boli naše modlitby vypočuté, je potrebná vytrvalosť, viera a pokora. (Lukáš 11:5–13; 18:1–14) A svojmu vyučovaniu dodal silu vlastným príkladom. — Matúš 14:23; Marek 1:35.

Toto poučenie, ktoré Ježiš poskytol o modlitbe, nepochybne pomohlo jeho učeníkom, aby zlepšili svoje modlitby. No na to, aby im odovzdal to najdôležitejšie poučenie v súvislosti s modlitbou, čakal až do posledného večera svojho života tu na zemi.

„Zlom v histórii modlitby“

Väčšinu svojho posledného večera tu na zemi Ježiš využil na to, aby svojich verných apoštolov povzbudil. Bol to vhodný čas na to, aby im odhalil niečo nové. „Ja som cesta a pravda a život,“ povedal Ježiš. „Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ Neskôr im dal tento uisťujúci sľub: „O čokoľvek tiež poprosíte v mojom mene, urobím to, aby bol Otec oslávený v spojitosti so Synom. Ak poprosíte o čokoľvek v mojom mene, urobím to.“ V závere im povedal: „Dosiaľ ste o nič neprosili v mojom mene. Proste, a dostanete, aby bola vaša radosť úplná.“ — Ján 14:6, 13, 14; 16:24.

Tieto slová mali nesmierny význam. Jeden biblický slovník to označuje za „zlom v histórii modlitby“. Ježiš tým nechcel povedať, že ľudia sa odteraz majú modliť k nemu, a nie k Bohu. Zaviedol iba nový spôsob, ako sa približovať k Jehovovi Bohu.

Pravdaže, Boh vždy vypočúval modlitby svojich verných služobníkov. (1. Samuelova 1:9–19; Žalm 65:2) Ale odvtedy, čo sa Izrael stal Božím zmluvným ľudom, tí, ktorí chceli, aby ich modlitby boli vypočuté, museli uznať, že Izrael je Božím vyvoleným národom. A neskôr, od čias Šalamúna, museli uznať jeruzalemský chrám ako miesto, ktoré si Boh vyvolil na predkladanie obetí. (5. Mojžišova 9:29; 2. Paralipomenon 6:32, 33) No tento systém uctievania bol len dočasný. Ako napísal apoštol Pavol, Zákon daný Izraelu a obete predkladané v chráme boli „tieňom budúcich dobrých vecí, ale nie skutočnou podstatou vecí“. (Hebrejom 10:1, 2) Tento tieň mal byť nahradený skutočnosťou. (Kolosanom 2:17) Od roku 33 n. l. osobný vzťah k Jehovovi už nezávisí od dodržiavania mojžišovského Zákona, ale od poslušnosti tomu, na koho tento Zákon poukazoval, Kristovi Ježišovi. — Ján 15:14–16; Galaťanom 3:24, 25.

Meno „nad každé iné meno“

Ježiš položil nadradený základ na to, ako sa približovať k Jehovovi, keď sa predstavil ako mocný priateľ, ktorý otvára možnosť, aby Boh vypočul naše modlitby. Čo umožňuje Ježišovi, aby takto konal v náš prospech?

Keďže všetci sme sa narodili v hriechu, žiadne naše skutky ani žiadne obete, ktoré prinášame, nás nemôžu očistiť od poškvrny hriechu ani si nimi nemôžeme vyslúžiť právo na blízky vzťah k nášmu svätému Bohu, Jehovovi. (Rimanom 3:20, 24; Hebrejom 1:3, 4) Ježiš však obetoval svoj dokonalý život, a tak zaplatil za hriechy vykúpiteľného ľudstva. (Rimanom 5:12, 18, 19) Teraz všetci, ktorí po tom túžia, majú možnosť získať čisté postavenie pred Jehovom a tešiť sa z ‚voľnosti reči‘ pred ním, ale iba pokiaľ prejavujú vieru v Ježišovu obeť a modlia sa v jeho mene. — Efezanom 3:11, 12.

Keď sa modlíme v Ježišovom mene, prejavujeme vieru v to, že Ježiš zohráva v uskutočňovaní Božieho predsavzatia kľúčovú úlohu najmenej v troch ohľadoch: (1) Je ‚Božím Baránkom‘, ktorého obeť poskytuje základ na odpustenie hriechov. (2) Po tom, čo ho Jehova vzkriesil, slúži teraz ako ‚veľkňaz‘, ktorý sprostredkúva požehnania vyplývajúce z výkupného. (3) Je jedinou ‚cestou‘, prostredníctvom ktorej je možné približovať sa k Jehovovi v modlitbe. — Ján 1:29; 14:6; Hebrejom 4:14, 15.

Keď sa modlíme v Ježišovom mene, prináša to Ježišovi česť. Taká česť mu právom patrí, lebo Jehovovou vôľou je, „aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno... a aby každý jazyk otvorene uznával, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca.“ ​(Filipanom 2:10, 11) No ešte dôležitejšie je, že keď sa modlíme v Ježišovom mene, prináša to slávu Jehovovi, tomu, ktorý dal svojho Syna v náš prospech. — Ján 3:16.

Biblia sa zmieňuje o rôznych Ježišových tituloch a menách, a tým nám pomáha pochopiť nesmierny význam jeho postavenia. Tieto tituly nám pomáhajú pochopiť tie mnohé požehnania, ktoré dostávame na základe toho, čo Ježiš už urobil, čo robí a čo ešte urobí v náš prospech. (Pozri rámček „Dôležitá úloha Ježiša“.) Áno, Ježišovi bolo dané „meno, ktoré je nad každé iné meno“. Dostal všetku moc v nebi i na zemi. — Filipanom 2:9; Matúš 28:18.

Viac ako len fráza

Vidíme teda, že ak chceme, aby Jehova vypočúval naše modlitby, musíme mu ich predkladať v Ježišovom mene. (Ján 14:13, 14) Ale nikdy nechceme slová „v mene Ježiša Krista“ opakovať iba zo zvyku. Prečo?

Zamyslite sa nad jedným príkladom. Keď dostanete list od nejakého obchodného zástupcu, v závere nájdete zvyčajné vyjadrenie „s úctou“. Myslíte si, že je to úprimné vyjadrenie jeho pocitov, alebo sa len drží etikety písomného prejavu? Používanie Ježišovho mena v našich modlitbách by malo mať hlbší význam než nejaký zdvorilostný záver obchodného listu. Hoci sa máme modliť „ustavične“, je dôležité, aby sme to robili z ‚celého srdca‘, nie mechanicky. — 1. Tesaloničanom 5:17; Žalm 119:145.

Ako sa môžete vyhnúť tomu, aby ste slová „v mene Ježiša Krista“ nevyslovovali iba ako nejakú frázu? Užitočné môže byť uvažovať o Ježišových úžasných vlastnostiach. Premýšľajte o tom, čo všetko už Ježiš pre vás urobil a čo je ochotný pre vás ešte urobiť. V modlitbách ďakujte Jehovovi a chváľte ho za to, akým obdivuhodným spôsobom používa svojho Syna. Keď to budete robiť, posilní to vašu dôveru v Ježišov sľub: „Ak poprosíte Otca o čokoľvek, dá vám to v mojom mene.“ — Ján 16:23.