Starosti a obavy — „tiesnení vo všetkom“

STAROSTI A OBAVY má každý, aj Boží služobníci. „Vo vnútri mi pribudlo mojich znepokojujúcich myšlienok,“ napísal žalmista. (Žalm 94:19) A Ježiš povedal, že v čase konca budú „úzkostlivé životné starosti“ mimoriadne sťažovať našu službu Jehovovi. (Lukáš 21:34) Aj ty to tak cítiš? Dolieha na teba ťarcha finančných, rodinných alebo zdravotných problémov? Ako ti Jehova môže pomôcť, aby si ich zvládol?

„Moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“

Ak chceme zvládnuť úzkostlivé starosti, potrebujeme pomoc. „Sme tiesnení vo všetkom,“ napísal apoštol Pavol. „Sme zmätení... sme zrážaní.“ No dodal, že „nie nehybne zovretí“, „nie celkom bez východiska“ ani „nie zničení“. Čo nám pomáha za týchto okolností vytrvávať? „Moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, čiže sila, ktorá pochádza od nášho všemocného Boha, Jehovu. (2. Korinťanom 4:7–9)

Pouvažuj, ako si v minulosti získaval „silu, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. Spomínaš si, ako nejaká prednáška prehĺbila tvoju vďačnosť za Jehovovu lásku a vernosť? Neposilňovalo tvoju vieru v Jehovove sľuby, keď si o raji hovoril iným? Keď chodíme na kresťanské zhromaždenia a hovoríme o svojej viere s inými, dodáva nám to silu znášať ťažkosti, s ktorými sa v živote stretávame, a získavame pokoj mysle. To nám pomáha slúžiť Jehovovi s radosťou.

„Okúste a viďte, že Jehova je dobrý“

Našu pozornosť si môže vyžadovať viacero vecí naraz. Napríklad Jehova od nás očakáva, že budeme najprv hľadať Kráľovstvo a udržiavať si dobré duchovné návyky. (Matúš 6:33; Lukáš 13:24) Ale čo ak ti energiu odčerpávajú odporcovia, zdravotné ťažkosti alebo rodinné problémy? Čo robiť, keď čas a sily, ktoré by si inak venoval zboru, musíš venovať zamestnaniu? Keď potrebujeme urobiť veľa vecí a máme na to málo času a síl, je prirodzené, že sa cítime preťažení. Možno si si dokonca kládol otázku, či od nás Jehova nevyžaduje priveľa.

Jehova od nás nikdy nečaká viac, ako sme mu schopní dať. Rozumie nám a chápe, že to nejaký čas trvá, kým sa človek zotaví z telesného alebo citového vyčerpania. (Žalm 103:13, 14)

Zamysli sa napríklad nad tým, ako sa Jehova postaral o proroka Eliáša. Čo urobil, keď bol raz Eliáš taký zronený a zmocnili sa ho také obavy, že utiekol do pustatiny? Prísne ho napomenul? Prikázal mu, aby sa vrátil k práci, ktorú mu dal? Nie. Jehova dvakrát poslal anjela, aby Eliáša jemne prebudil a dal sa mu najesť. No Eliáš sa ani po 40 dňoch úplne nezbavil úzkosti a strachu. Ako mu Jehova ďalej pomáhal? Najprv mu jasne ukázal, že ho dokáže ochrániť. Potom ho utešil „pokojným, tlmeným hlasom“. Nakoniec mu povedal, že v krajine sú tisíce ďalších verných ctiteľov. Prorok Eliáš sa zakrátko znovu horlivo pustil do plnenia úlohy, ktorú mu Jehova zveril. (1. Kráľov 19:1–19) Čo sa z toho učíme? Keď Eliáša premohla úzkosť, Jehova k nemu pristupoval trpezlivo a súcitne. Jehova sa nezmenil. Rovnaký prístup má aj k nám, lebo mu na nás záleží.

Keď uvažuješ o tom, čo môžeš pre Jehovu urobiť, buď realistický. Neporovnávaj to, čo môžeš robiť teraz, s tým, čo si robil kedysi. Bežec, ktorý netrénoval niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov, nedokáže hneď behať toľko a takým tempom ako predtým. Aby získal silu a vytrvalosť, musí začať trénovať a dávať si najprv menšie ciele. Kresťania sú ako bežci, ktorí trénujú s konkrétnym cieľom. (1. Korinťanom 9:24–27) Čo keby si si dal na začiatok len jeden duchovný cieľ, a to taký, ktorý sa ti zdá dosiahnuteľný? Napríklad prísť na zhromaždenie. Popros Jehovu, aby ti pomohol dosiahnuť tento cieľ. Keď duchovne zosilnieš, „okúsiš a uvidíš, že Jehova je dobrý“. (Žalm 34:8) Pamätaj na to, že Jehova si veľmi cení všetko, čo robíš z lásky k nemu — dokonca aj to, čo sa javí ako maličkosť. (Lukáš 21:1–4)

„Vzpruha, akú som potrebovala“

Ako Jehova dodal June silu, aby sa k nemu dokázala vrátiť? June rozpráva: „Stále som sa k Jehovovi modlila o to, aby mi pomohol. Potom mi moja nevesta povedala o krajskom zjazde, ktorý sa mal konať v našom meste. Rozhodla som sa, že prídem na jeden deň. Bolo úžasné byť znovu s Jehovovým ľudom. Ten zjazd bol presne takou vzpruhou, akú som potrebovala. Teraz znovu slúžim Jehovovi a mám z toho veľkú radosť. Môj život má oveľa hlbší zmysel. Viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujem, že sa nemám izolovať a že potrebujem pomoc bratov a sestier. Som veľmi rada, že som sa ešte stihla vrátiť.“