Vidíš, ako sa Boží služobníci odlišujú od sveta?

1., 2. V akej náročnej situácii sa dnes nachádzajú Boží služobníci? (Pozri obrázky v úvode článku.)

MNOHO zdravotníckych pracovníkov prichádza do styku s ľuďmi, ktorí trpia infekčnými chorobami. Starajú sa o nich, lebo im chcú pomôcť. Pri tejto práci sa však musia chrániť, aby sa sami nenakazili chorobami, z ktorých chcú ľudí vyliečiť. My Jehovovi svedkovia sme v podobnej situácii. Mnohí z nás žijú a pracujú s ľuďmi nainfikovanými postojmi a vlastnosťami, ktoré sú v ostrom protiklade s kresťanskými vlastnosťami. To môže byť pre nás náročné.

² V týchto posledných dňoch vládne vo svete morálny zmätok. Apoštol Pavol opisuje v Druhom liste Timotejovi vlastnosti, ktoré charakterizujú ľudí odcudzených Bohu. Upozorňuje tiež, že čím bližšie budeme ku koncu tohto systému, tým horšie sa budú ľudia správať. (2. Timotejovi 3:1–5, 13) Hoci sme možno šokovaní, ako veľmi sú tieto vlastnosti rozšírené, časom by nás mohlo správanie a postoje ľudí okolo nás ovplyvniť. (Prísl. 13:20) V tomto článku si ukážeme, ako sa vlastnosti, ktoré charakterizujú ľudí v týchto posledných dňoch, líšia od vlastností, ktoré prejavujú Boží služobníci. Budeme hovoriť aj o tom, ako sa môžeme chrániť, aby sme sa nenakazili negatívnymi postojmi, a ako môžeme duchovne pomáhať druhým.

3. Na koho sa vzťahujú Pavlove slová v 2. Timotejovi 3:2–5?

³ Apoštol Pavol napísal, že „v posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. Potom vymenoval 19 negatívnych vlastností, ktoré budú charakterizovať ľudí v našich dňoch. Podobný zoznam nachádzame aj v Rimanom 1:29–31. Avšak zoznam v Pavlovom liste Timotejovi obsahuje výrazy, ktoré sa nevyskytujú na nijakom inom mieste v Kresťanských gréckych Písmach. Pavol začína tento zoznam slovami „lebo ľudia budú“. No spomínané vlastnosti neprejavujú všetci ľudia. Kresťania majú veľmi odlišné vlastnosti. (Malachiáš 3:18)

AKO SA POZERÁME NA SEBA

4. Ako by si opísal pyšného človeka?

⁴ Pavol najprv napísal, že mnohí ľudia budú milovať samých seba a peniaze. Hneď za tým uviedol, že budú aj sebaistí, pyšní a nadutí pýchou. Ľudia s takými črtami majú často pocit nadradenosti, ktorý pramení z toho, že vynikajú určitými schopnosťami, dobre vyzerajú, sú bohatí alebo majú isté postavenie. Pyšní ľudia túžia byť obdivovaní a zbožňovaní. O človeku ovládanom pýchou istý učenec napísal: „V srdci má malý oltárik, kde sa klania sám sebe.“ Niektorí hovoria, že pýcha je taká škaredá vlastnosť, že ani pyšní ľudia nemajú radi, keď ju vidia u druhých.

5. Ako niektorí verní Boží služobníci padli za obeť pýche?

⁵ Jehovovi je pýcha odporná. Čítame o ňom, že nenávidí „povýšené oči“. (Prísl. 6:16, 17) Pyšný človek nemôže mať blízky vzťah k Bohu. (Žalm 10:4) Pýcha je charakteristickou črtou Diabla. (1. Tim. 3:6) Je však smutné, že touto vlastnosťou sa nainfikovali aj niektorí verní Jehovovi služobníci. Napríklad judský kráľ Uzzijah celé roky verne slúžil Jehovovi. „Keď však zosilnel, jeho srdce sa povýšilo až tak, že spôsobilo skazu, takže konal neverne proti Jehovovi, svojmu Bohu, a vošiel do Jehovovho chrámu páliť kadidlo na oltári pre kadidlo.“ Neskôr aj kráľ Ezechiáš padol za obeť pýche, hoci len dočasne. (2. Par. 26:16; 32:25, 26)

6. Napriek čomu zostal Dávid pokorný a prečo?

⁶ Niektorí ľudia spyšneli preto, lebo dobre vyzerajú, sú populárni, fyzicky zdatní, majú hudobné nadanie alebo vysoké postavenie. Dávid mal všetky tieto veci, ale napriek tomu zostal celý život pokorný. Keď mu po víťazstve nad Goliášom kráľ Saul ponúkol svoju dcéru za manželku, povedal: „Kto som ja a čo je moje príbuzenstvo, rodina môjho otca, v Izraeli, že sa mám stať kráľovým zaťom?“ ​(1. Sam. 18:18) Vďaka čomu zostal Dávid pokorný? Uvedomoval si, že za všetky dobré vlastnosti, schopnosti a požehnania môže vďačiť Bohu, ktorý „sa znížil“, čiže pokoril, aby mu venoval pozornosť. (Žalm 113:5–8) Vedel, že všetko dobré, čo má, pochádza od Jehovu. (Porovnaj 1. Korinťanom 4:7.)

7. Čo nám môže pomôcť, aby sme boli pokorní?

⁷ Jehovovi služobníci sa tak ako Dávid snažia byť pokorní. Žasneme nad tým, že Jehova, Najvyšší Vládca celého vesmíru, je pokorný. Keď sa nad tým zamyslíme, hlboko to na nás pôsobí. (Žalm 18:35) Berieme si k srdcu biblickú radu: „Oblečte si nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ ​(Kol. 3:12) Okrem toho vieme, že láska „sa nevystatuje a nenadúva sa“. (1. Kor. 13:4) Keď ľudia vidia, že sme pokorní, aj oni možno budú chcieť spoznať Jehovu. Tak ako môžu byť manželia získaní bez slova správaním svojich manželiek, aj druhí môžu zatúžiť po blízkom vzťahu k Jehovovi vďaka tomu, že jeho služobníci sú pokorní. (1. Petra 3:1)

AKO SA SPRÁVAME K DRUHÝM

8. a) Ako sa dnes niektorí ľudia pozerajú na neposlušnosť rodičom? b) K čomu Biblia nabáda deti?

⁸ Pavol predpovedal, ako sa budú ľudia v posledných dňoch správať k druhým. Napísal, že deti budú neposlušné rodičom. Dnešná spoločnosť také správanie často toleruje a v mnohých knihách, filmoch a televíznych programoch sa vykresľuje ako niečo normálne. Neposlušnosť však oslabuje stabilitu rodiny, ktorá je základnou jednotkou celej spoločnosti. Túto zásadu ľudia uznávajú už oddávna. Je zaujímavé, že ak v starovekom Grécku muž udrel svojho rodiča, prišiel o všetky občianske práva. Podľa rímskeho práva bol muž, ktorý udrel svojho otca, súdený ako vrah. A Hebrejské i Kresťanské grécke Písma nabádajú deti, aby si ctili svojich rodičov. (2. Mojž. 20:12; Ef. 6:1–3)

9. Čo deťom pomôže, aby poslúchali svojich rodičov?

⁹ Ako sa môžu deti chrániť, aby sa nenainfikovali duchom neposlušnosti? Keď uvažujú o tom, čo všetko pre ne rodičia urobili a stále robia, budú im za to vďačné a budú ich chcieť poslúchať. Okrem toho by si mali uvedomiť, že poslušnosť vyžaduje od nich Boh, ktorý je Otcom nás všetkých. Keď mladí ľudia hovoria pekne o svojich rodičoch, pomáhajú tak iným mladým, aby si aj oni vážili rodičov. Iste, ak rodičom chýba prirodzená náklonnosť k svojim deťom, môže byť pre ne ťažké ochotne ich poslúchať. No ak mladý človek cíti, že rodičia ho milujú, urobí im radosť a poslúchne ich, aj keď to bude preňho ťažké. Mladý brat menom Austin hovorí: „Hoci som bol často v pokušení neposlúchnuť, rodičia mi stanovili rozumné pravidlá. Vysvetlili mi, prečo ich mám rešpektovať, a vytvorili priestor na vzájomnú komunikáciu. To mi pomohlo, aby som ich poslúchal. Cítil som, že sa o mňa starajú, a preto som im chcel robiť radosť.“

10., 11. a) Z čoho vidno, že ľuďom dnes chýba láska k blížnemu? b) Do akej miery praví kresťania milujú svojich blížnych?

¹⁰ Pavol vymenúva ďalšie negatívne vlastnosti ľudí v posledných dňoch, ktoré sú dôkazom toho, že im chýba láska k blížnemu. Najprv napísal, že deti budú „neposlušné rodičom“, a potom uviedol, že ľudia budú nevďační. Toto poradie je logické, lebo nevďační ľudia si necenia preukázanú láskavosť. Ľudia budú tiež neverní. Budú neprístupní akejkoľvek dohode, neochotní zmieriť sa s druhými. Budú rúhači a zradcovia, čiže budú o druhých a dokonca aj o Bohu hovoriť neúctivo a urážlivo. A budú ohovárači, čiže budú o druhých šíriť nepravdivé informácie s cieľom poškodiť ich dobrú povesť. Grécke slovo prekladané ako „ohovárač“ alebo „žalobca“ je diabolos. Toto slovo sa v Biblii používa ako titul pre Satana, ktorý je zlomyseľným ohováračom Boha.

¹¹ Na rozdiel od väčšiny ľudí vo svete, ktorí prejavujú nedostatok lásky, Jehovovi služobníci úprimne milujú svojich blížnych. Vždy to tak bolo. Ježiš povedal, že láska k blížnemu, teda agapé, je druhé najväčšie prikázanie v mojžišovskom Zákone hneď po láske k Bohu. (Mat. 22:38, 39) Povedal aj to, že pravých kresťanov bude možné rozpoznať podľa toho, že budú milovať jeden druhého. (Prečítajte Jána 13:34, 35.) Budú dokonca milovať aj svojich nepriateľov. (Mat. 5:43, 44)

12. Ako Ježiš dokázal, že miluje ľudí?

¹² Ježiš veľmi miloval ľudí. Chodil z mesta do mesta a oznamoval im dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Uzdravoval slepých, chromých, malomocných a hluchých. Kriesil mŕtvych. (Luk. 7:22) Obetoval za ľudstvo dokonca svoj život, hoci ho mnohí nenávideli. Ježiš dokonale napodobňoval svojho Otca a miloval ľudí rovnako ako on. Jehovovi svedkovia na celej zemi v tom napodobňujú Ježiša a milujú svojich blížnych.

13. Ako to môže na ľudí pôsobiť, keď cítia, že ich milujeme?

¹³ Keď ľudia cítia, že ich milujeme, môže ich to pritiahnuť k nášmu nebeskému Otcovi. Napríklad jeden muž v Thajsku navštívil regionálny zjazd, a keď videl, ako si bratia a sestry prejavujú lásku, veľmi to naňho zapôsobilo. Doma potom požiadal o biblické štúdium. Študoval dvakrát týždenne a rozprával o pravde všetkým svojim príbuzným. Už po šiestich mesiacoch mal svoju prvú úlohu z čítania Biblie v sále Kráľovstva. Ak sa chceme preskúmať, aká silná je naša láska k blížnym, položme si otázky: Robím všetko, čo môžem, aby som pomáhal druhým, či už svojej rodine, členom zboru, alebo ľuďom v službe? Snažím sa na nich pozerať tak, ako sa na nich pozerá Jehova?

VLCI A BARÁNKY

14., 15. a) Aké vlastnosti typické pre zvieratá prejavujú mnohí ľudia? b) Vďaka čomu sa niektorí zmenili k lepšiemu?

¹⁴ Ľudia v posledných dňoch sa vyznačujú ešte inými zlými vlastnosťami, a to je ďalší dôvod, prečo by sme sa s nimi nemali priateliť. Mnohí z nich sú bez lásky k dobru, alebo ako to podávajú niektoré preklady, „nenávidia dobro“ a „majú nepriateľský postoj k dobrote“. Sú bez sebaovládania a divokí. Niektorí sú tvrdohlaví, čiže nerozumní a bezohľadní.

¹⁵ Mnohí, ktorí v minulosti prejavovali vlastnosti typické pre divé zvieratá, sa zmenili k lepšiemu. Túto pozoruhodnú zmenu nádherne opisuje jedno biblické proroctvo. (Izaiáš 11:6, 7) Čítame v ňom o divých zvieratách, ako sú vlky a levy, ktoré v pokoji spolunažívajú s domácimi zvieratami, ako sú baránky a teľatá. Všimnime si, že takéto pokojné pomery nastanú vďaka tomu, že „zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi“. (Iz. 11:9) Zvieratá sa nemôžu učiť o Jehovovi, a preto sa toto proroctvo spĺňa v duchovnom ohľade na ľuďoch.

16. Ako niektorí dokázali s pomocou Biblie zmeniť svoju osobnosť?

¹⁶ Mnohí naši bratia a sestry boli kedysi divokí ako vlci, ale teraz majú s druhými pokojné vzťahy. Tí, ktorí spoznali Jehovu a slúžia mu, sa odlišujú od tých, ktorí majú spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa preukazujú ako falošní. Ľudia opísaní v tomto proroctve tvrdia, že uctievajú Boha, ale svojím konaním to popierajú. Niektorí Jehovovi služobníci sa správali pred spoznaním pravdy násilnícky, ale „obliekli si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti“. (Ef. 4:23, 24) Keď sa ľudia učia o Jehovovi, zisťujú, že je potrebné prispôsobiť sa jeho normám, a tak postupne menia svoje názory, postoje a správanie. Urobiť takéto zmeny nie je ľahké, ale tí, ktorí úprimne túžia konať Božiu vôľu, môžu počítať s pomocou Božieho ducha.

„OD TÝCH SA ODVRACAJ“

17. Čo musíme robiť, aby sme sa nedali ovplyvniť nesprávnymi postojmi bežnými vo svete?

¹⁷ Medzi ľuďmi, ktorí slúžia Bohu, a ľuďmi, ktorí mu neslúžia, môžeme vidieť stále väčší rozdiel. Musíme si dávať pozor, aby sme sa nedali ovplyvniť nesprávnymi postojmi bežnými vo svete. Konáme múdro, keď dbáme na biblickú radu, aby sme sa odvracali od ľudí opísaných v 2. Timotejovi 3:2–5. Samozrejme, nemôžeme sa úplne vyhnúť každému kontaktu s takými ľuďmi. Možno s nimi musíme byť na pracovisku či v škole alebo s nimi musíme žiť. Ale nesmieme sa dať nainfikovať ich spôsobom uvažovania ani nesmieme napodobňovať ich správanie. Dokážeme to? Áno, ak si budeme posilňovať svoju duchovnosť štúdiom Biblie a ak si budeme vyberať priateľov len medzi Jehovovými služobníkmi.

18. Ako môžeme duchovne pomáhať druhým?

¹⁸ Mali by sme sa snažiť aj o to, aby sme duchovne pomáhali druhým. Využívajme každú príležitosť na vydanie svedectva a prosme Jehovu o pomoc, aby sme dokázali povedať správne slová v správnom čase. Mali by sme druhým povedať, že sme Jehovovi svedkovia. Tak budeme svojím príkladným správaním prinášať chválu Jehovovi, a nie sebe. Jehova nás školí, „aby sme odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti a žili uprostred tohto terajšieho systému vecí“. (Tít. 2:11–14) Ak sa budeme správať v súlade s Božími zásadami, druhí si to všimnú a niektorí možno povedia: „Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“ ​(Zech. 8:23)