„Poďte ku mne... a ja vás občerstvím“

1. Aký Ježišov sľub je zaznamenaný v Matúšovi 11:28–30?

ZA JEŽIŠOM prichádzali zástupy ľudí, aby si ho vypočuli. Pri jednej príležitosti im dal tento nádherný sľub: „Poďte ku mne... a ja vás občerstvím.“ ​(Mat. 11:28–30) Neboli to len prázdne slová. Vidno to napríklad z toho, ako pomohol žene, ktorá dlhé roky trpela vážnou chorobou.

2. Ako Ježiš pomohol žene, ktorá trpela vážnou chorobou?

² Táto žena zúfalo potrebovala pomoc. Navštívila mnohých lekárov v nádeji, že jej pomôžu. Trpela dlhých 12 rokov a nikto ju nedokázal vyliečiť. Podľa mojžišovského Zákona bola nečistá. (3. Mojž. 15:25) Potom sa dopočula, že Ježiš dokáže vyliečiť chorých, a rozhodla sa ho vyhľadať. Keď sa dostala do jeho blízkosti, dotkla sa obruby jeho vrchného odevu a okamžite bola uzdravená. Ježiš ju nielenže vyliečil, ale pomohol jej aj znovu získať pocit dôstojnosti. Napríklad keď sa s ňou rozprával, nežne a úctivo ju oslovil „dcéra“. Vieš si predstaviť, ako ju to osviežilo a povzbudilo? (Luk. 8:43–48)

3. Aké otázky si zodpovieme v tomto článku?

³ Všimni si, že táto žena prišla za Ježišom, teda vyvinula iniciatívu. To isté musíme urobiť aj my – musíme za Ježišom prísť. Hoci dnes Ježiš zázračne nevylieči tých, ktorí za ním prídu, jeho pozvanie „poďte ku mne... a ja vás občerstvím“ stále platí. V tomto článku si zodpovieme päť otázok: Ako môžeme prísť k Ježišovi? Čo znamená vziať na seba jeho jarmo? Čo sa učíme od Ježiša? Prečo nás práca, ktorú nám zveril, občerstvuje? A ako môžeme nájsť občerstvenie pod Ježišovým jarmom?

„POĎTE KU MNE“

4., 5. Napríklad ako môžeme prijať Ježišovo pozvanie „poďte ku mne“?

⁴ Ako môžeme prísť k Ježišovi? Napríklad tak, že sa čo najviac dozvieme o tom, čo hovoril a robil. (Luk. 1:1–4) To za nás nemôže urobiť nikto iný. Každý z nás má osobnú zodpovednosť študovať si Bibliu. Okrem toho k Ježišovi prichádzame tak, že sa dáme pokrstiť a staneme sa jeho učeníkmi.

⁵ Ježišovo pozvanie prijmeme aj tak, že požiadame o pomoc zborových starších. Ježiš dal tieto „dary v podobe ľudí“, aby sa starali o jeho ovečky. (Ef. 4:7, 8, 11; Ján 21:16; 1. Petra 5:1–3) No ak chceme, aby nám starší pomohli, musíme vynaložiť úsilie a ísť za nimi. Zamysli sa nad tým, čo povedal brat, ktorý sa volá Julian: „Keď som musel zo zdravotných dôvodov odísť z Bételu, jeden priateľ mi poradil, aby som starších požiadal o pastiersku návštevu. Najprv som si myslel, že to nepotrebujem. Ale neskôr som ich požiadal o pomoc a zistil som, že to bol jeden z najlepších darov, aký som kedy dostal.“ Verní starší, ako tí dvaja, ktorí navštívili Juliana, nám môžu pomôcť spoznať „Kristovu myseľ“, teda pochopiť, ako Ježiš premýšľal a konal, a napodobňovať ho. (1. Kor. 2:16; 1. Petra 2:21) Takáto pomoc od starších je jeden z najlepších darov, aké nám môžu dať.

„VEZMITE NA SEBA MOJE JARMO“

6. Čo mohol Ježiš myslieť slovami „vezmite na seba moje jarmo“?

⁶ Ježiš slovami „vezmite na seba moje jarmo“ mohol myslieť „podriaďte sa mojej autorite“. Mohol tým myslieť aj: „Poďte so mnou pod moje jarmo a spolu budeme pracovať pre Jehovu.“ Bez ohľadu na to, čo tým myslel, slovo „jarmo“ symbolizuje činnosť.

7. Akou prácou sme boli poverení podľa slov z Matúša 28:18–20 a čím si môžeme byť istí?

⁷ Ježišovo pozvanie prijmeme vtedy, keď zasvätíme svoj život Jehovovi a dáme sa pokrstiť. Toto pozvanie platí pre každého, a pokiaľ chce niekto úprimne slúžiť Bohu, Ježiš ho nikdy neodmietne. (Ján 6:37, 38) Všetci Ježišovi nasledovníci majú česť hovoriť druhým o Jehovovi a pokračovať tak v diele, ktorým Jehova poveril Ježiša. A môžeme si byť istí, že Ježiš nás v tejto práci bude vždy podporovať. (Mat. 28:18–20)

„STAŇTE SA MOJIMI UČENÍKMI“

8., 9. a) Prečo sa pokorní ľudia cítili pri Ježišovi príjemne? b) Aké otázky by sme si mali položiť?

⁸ Ježiš mal príťažlivú osobnosť a pokorní ľudia sa pri ňom cítili dobre. (Mat. 19:13, 14; Luk. 7:37, 38) Zamysli sa nad tým, aký rozdiel bol medzi ním a farizejmi. Títo náboženskí vodcovia boli neprístupní a povýšeneckí. (Mat. 12:9–14) Ježiš mal ľudí rád a bol pokorný. Farizeji boli ctižiadostiví a príliš si zakladali na svojom spoločenskom postavení. Ježiš takýto postoj odsudzoval a svojich nasledovníkov učil, aby pokorne slúžili druhým. (Mat. 23:2, 6–11) Farizeji ľudí zastrašovali. (Ján 9:13, 22) Ježiš svojimi láskavými slovami a skutkami ľudí občerstvoval.

⁹ Napodobňuješ v tomto smere Ježiša? Spýtaj sa sám seba: Poznajú ma druhí ako mierneho a pokorného človeka? Som ochotný vykonávať aj podradnejšie úlohy? Som láskavý?

10. Akú atmosféru okolo seba vytváral Ježiš?

¹⁰ Ježiš vytváral okolo seba pokojnú atmosféru a mal radosť, že môže svojich spolupracovníkov vyučovať. (Luk. 10:1, 19–21) Povzbudzoval ich, aby kládli otázky, a zaujímal sa o ich názory. (Mat. 16:13–16) Staral sa o nich ako o rastlinky v skleníku, a preto sa im dobre darilo. Keď žili podľa jeho rád, prinášali ovocie v podobe dobrých skutkov.

11. Nad čím by sme sa mali zamyslieť?

¹¹ Bola ti zverená určitá autorita? Ak áno, zamysli sa: Akú atmosféru vytváram v práci alebo v rodine? Prispievam k pokoju? Som prístupný a môžu mi druhí bez obáv klásť otázky? A som ochotný vypočuť si ich názor? Určite by sme nechceli byť ako farizeji, ktorí neznášali, keď niekto spochybňoval ich názory, a prenasledovali ľudí len preto, že mali iný názor ako oni. (Mar. 3:1–6; Ján 9:29–34)

„NÁJDETE OBČERSTVENIE“

12. – 14. Vysvetli, prečo je pre nás osviežujúce vykonávať prácu, ktorou nás poveril Ježiš.

¹² Prečo je práca, ktorou nás Ježiš poveril, osviežujúca? Zamyslime sa aspoň nad niekoľkými dôvodmi.

¹³ Máme tých najlepších pastierov. Naším najväčším Pastierom je Jehova. Nie je nevďačný ani krutý, ale cení si prácu, ktorú preňho robíme. (Hebr. 6:10) Dáva nám silu, aby sme dokázali niesť svoj náklad zodpovednosti. (2. Kor. 4:7; Gal. 6:5) Náš Kráľ Ježiš nám dal dokonalý príklad, ako zaobchádzať s druhými. (Ján 13:15) A máme aj starších, ktorí sa o nás starajú a ktorí napodobňujú Ježiša, „veľkého pastiera“. (Hebr. 13:20; 1. Petra 5:2) Usilujú sa byť láskaví a odvážni, keď nás vyučujú, vedú a starajú sa o nás.

¹⁴ Máme tých najlepších priateľov. Nikto nemá takých láskavých priateľov a takú zmysluplnú prácu ako my. Máme česť spolupracovať s ľuďmi, ktorí žijú podľa tých najvyšších mravných noriem, ale pritom sa nepovyšujú nad ostatných. Sú veľmi talentovaní, no napriek tomu sú skromní. Nevnímajú nás len ako spolupracovníkov, ale aj ako priateľov. A majú nás tak radi, že sú ochotní za nás aj zomrieť!

15. Ako by sme sa mali pozerať na prácu, ktorú sme dostali od Jehovu?

¹⁵ Máme tú najlepšiu prácu. Učíme ľudí pravdu o Jehovovi a odhaľujeme lži, ktorých pôvodcom je Diabol. (Ján 8:44) Tieto lži zaťažujú ľudí ako bremeno a vyvolávajú v nich beznádej. Napríklad Satan chce, aby sme uverili tomu, že Jehova nás nemiluje a že nám neodpustí hriechy. Toto hrozné klamstvo pôsobí na ľudí veľmi skľučujúco. No aká je pravda? Keď prijmeme Ježišovo pozvanie, aby sme k nemu prišli, naše hriechy sú nám odpustené. A môžeme si byť istí, že Jehova nás veľmi miluje. (Rim. 8:32, 38, 39) Preto sme veľmi šťastní, že môžeme ľuďom pomáhať, aby sa naučili spoliehať na Jehovu, a vidieť, ako sa ich život mení k lepšiemu.

HĽADAJ OBČERSTVENIE POD JEŽIŠOVÝM JARMOM

16. V čom sa líši náklad, ktorý sme dostali od Ježiša, od nákladu, ktorý musíme niesť každý deň?

¹⁶ Náklad, ktorý nám dáva Ježiš, je úplne odlišný od nákladu, ktorý musíme niesť každý deň. Napríklad na konci dňa sme zo svetskej práce nielen vyčerpaní, ale chýba nám aj hlboký pocit uspokojenia. No keď strávime čas službou Jehovovi a Ježišovi, cítime hlboké uspokojenie. Alebo možno sme po celom dni v práci príliš unavení a musíme sa prinútiť, aby sme v ten večer išli na zhromaždenie. Ale často sa z neho vraciame domov občerstvení a posilnení. To isté zažijeme, keď sa namáhame vo zvestovateľskej službe alebo pri osobnom štúdiu Biblie. Zistíme, že tá námaha určite stála za to!

17. Prečo musíme byť realistickí a rozumní?

¹⁷ Musíme byť realistickí a uznať, že každý z nás má iné množstvo energie. Preto musíme byť rozumní v tom, aký náklad si na seba naložíme. Napríklad by sme mohli zbytočne míňať energiu na to, aby sme získali veľa majetku. Všimni si, čo povedal Ježiš istému bohatému mladému mužovi, ktorý sa ho opýtal: „Čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“ Tento mladý muž dodržiaval Boží Zákon. A musel to byť dobrý človek, keď Marek vo svojom evanjeliu píše, že Ježiš „pocítil k nemu lásku“. Preto ho pozval, aby sa stal jeho učeníkom, a povedal mu: „Choď, predaj, čo máš... a buď mojím nasledovníkom.“ Keď tento muž počul Ježišove slová, veľmi zosmutnel, lebo „mal mnoho majetku“. (Mar. 10:17–22) Odmietol vziať na seba Ježišovo jarmo a radšej zostal otrokom bohatstva. (Mat. 6:24) Čo by si na jeho mieste urobil ty?

18. Prečo by sme mali občas prehodnotiť svoje priority?

¹⁸ Z času na čas je dobré, aby sme prehodnotili svoje priority. Prečo? Aby sme zistili, či svoju energiu využívame múdro. Zamysli sa nad tým, čo povedal mladý muž, ktorý sa volá Mark: „Dlho som si myslel, že žijem jednoducho. Priekopníčil som, ale veľa času som venoval zarábaniu peňazí, lebo som chcel mať pohodlnejší život. Nechápal som, prečo som stále vyčerpaný. Potom som si uvedomil, že sa venujem hlavne sebe a na službu Jehovovi mi zostáva už len málo času a energie.“ Mark urobil zmeny vo svojom zmýšľaní a živote a začal slúžiť Jehovovi naplno. Hovorí: „Niekedy sa bojím, či vyjdem s peniazmi, ale verím, že s Jehovovou a Ježišovou pomocou to zvládnem.“

19. Prečo je dôležité zachovať si správny pohľad?

¹⁹ Ak chceš nájsť občerstvenie pod Ježišovým jarmom, je dôležité robiť tri veci. Po prvé, zachovaj si správny pohľad. Keďže slúžime Jehovovi a on je naším Pánom, musíme robiť veci jeho spôsobom. (Luk. 17:10) Keby sme mu slúžili podľa vlastných predstáv, dávali by sme najavo, že odmietame prijať Ježišovo jarmo. Aj silné ťažné zviera sa pravdepodobne zraní alebo vyčerpá, keď sa vzpiera vôli svojho pána a ide vlastným smerom. Na druhej strane, keď sa necháme viesť Jehovom, dokážeme urobiť zdanlivo nemožné veci a prekonáme všetky prekážky. Pamätaj na to, že nikto nezabráni Jehovovi, aby uskutočnil svoj zámer. (Rim. 8:31; 1. Jána 4:4)

20. Z akých pohnútok by sme mali prijať Ježišovo jarmo?

²⁰ Po druhé, slúž zo správnych pohnútok. Naším cieľom je prinášať slávu Jehovovi, nášmu láskavému Otcovi. Niektorí ľudia v prvom storočí začali nasledovať Ježiša, ale pretože boli chamtiví a chceli mať len výhody, zakrátko sa stali nespokojnými a odmietli jeho jarmo. (Ján 6:25–27, 51, 60, 66; Fil. 3:18, 19) No tí, ktorí milovali Boha a blížnych, boli šťastní, že môžu niesť Ježišovo jarmo a získať vyhliadku, že budú slúžiť spolu s Kristom v nebi. Keď budeme podobne ako oni slúžiť Bohu zo správnych pohnútok, budeme šťastní, že môžeme niesť Ježišovo jarmo.

21. Čo nám podľa slov z Matúša 6:31–33 Jehova sľubuje?

²¹ Po tretie, dôveruj, že Jehova ťa neopustí. Sme kresťania, a preto sa veľmi namáhame v službe Jehovovi a vedieme obetavý spôsob života. Ježiš nás varoval, že budeme prenasledovaní, ale môžeme si byť istí, že Jehova nás bude posilňovať, aby sme zvládli všetky ťažkosti. Čím väčšiu vytrvalosť prejavíme v skúškach, tým silnejšia bude naša viera. (Jak. 1:2–4) A môžeme sa spoľahnúť aj na to, že Jehova sa o nás vždy postará, že Ježiš, náš Pastier, nás povedie a že naši bratia a sestry nás budú povzbudzovať. (Prečítajte Matúša 6:31–33; Ján 10:14; 1. Tes. 5:11) Máme teda všetko, čo potrebujeme.

22. Za čo môžeme byť vďační?

²² Žena, ktorú Ježiš vyliečil, pocítila okamžitú úľavu. No ak z toho chcela mať trvalý úžitok, musela prijať Ježišovo pozvanie a nasledovať ho. Biblia nehovorí, ako sa rozhodla. Ale ak vzala na seba Ježišovo jarmo, získala nádhernú nádej, že s ním bude spolupracovať v nebi. Nech by sa vzdala čohokoľvek, aby ho mohla nasledovať, bolo by to nič v porovnaní s odmenou, ktorá ju čakala. A ako je to s nami? Sme veľmi vďační za Ježišovo pozvanie „poďte ku mne“, ktoré nám umožnilo získať vyhliadku na večný život – buď v nebi, alebo na zemi.