BINELÍWAMI 20
Aminabi we aʼlárika nokiboa raʼichia Jeobá yúa
“Suwaba ruyesi echi [Jeobá], japi timí nili” (SAL. 62:8).
CANCIÓN sjj 45 Nijé natámarí japi aní Jeobá
JAPI BINÉPORÉa
Ati oméripo raʼichia Jeobá yúa wisabé niraa alí iʼwírili tania sinúrika namuti japi ta newalé. (Iné echi párrafo 1).
1. ¿Piri tamó ané Jeobá? (Ayénachó iné echi fotos).
¿JÉPUKÁ yúa raʼichabo japalí ti omona nílisa o ke ti machisaa piri ti nokiboa? Tamujé ko aʼlá machí japi ta omero raʼichia Jeobá yúa. Alí echi ko tamó ané japi ta echi riká nokiboa. Jiti la, echi ko aní echoná Biblia: “Sinibí galá tániga raʼichási Riosi” (1 Tes. 5:17). Ati omero tania Jeobá japi tamó iʼwírima suwaba echi namuti jitra japi ta ikí (Prov. 3:5, 6). Jiti Jeobá ko we galéami ju, echi ko tamó riwé japi ta echi yúa raʼichabo wisabé niraa.
2. ¿Piri binepo jena binelíwami?
2 We ti natéami niraa iné raʼichia Jeobá yúa. Nalí, tákoré echi riká ju, ata we jilí niraa jiti ikíripo raʼichia Jeobá yúa. Alí ati natáboré japi ta aminabi we aʼlá niwásaré echi oraciones. Nalí echoná Biblia ata binepo chúriká nokiboa. Jenaʼí binelíwami binepo echi Jesús jitra, ayénachó piri nokiboa jiti ikíripo raʼichia Onorúami yúa. Alí binepo malí namuti jitra japi tamó iʼwírima jiti aminabi we aʼlárika niwabo echi oraciones.
JESÚS KO IKÍRILI RAʼICHIA JEOBÁ YÚA
3. ¿Piri machili Jesús?
3 Jesús ko aʼlá machili japi Jeobá ko we natéami niraa iné japi ta echi yúa raʼichabo. Kecho nawayá jenaʼí Wichimóbachi, echi ko ineli japi chúriká Jeobá kipuli alí iʼwírili japi echi nijéwami nili. Japi riká, Jesús Jeobá yúa asali japalí echi iʼwírili Ana, David, Elías alí jarecho si (1 Sam. 1:10, 11, 20; 1 Rey. 19:4-6; Sal. 32:5). Jiti la, Jesús aneli echi discípulos japi wisabé niraa raʼichama Jeobá yúa alí bichíwika japi echi ko a kipuma (Mat. 7:7-11).
4. ¿Piri ta biné Jesús jitra?
4 Japalí jenaʼí Wichimóbachi iyénali, Jesús ko wisabé niraa ikírili raʼichia Jeobá yúa tákoré echi ko olali wiká nóchali, japi riká nawesia alí iʼwiria echi pagótami. Echi riká binérili echi discípulos japi wisabé niraa raʼichama Jeobá yúa tákoré nokayé wiká namuti (Mar. 6:31, 45, 46). Jesús ko biʼá rokojó wilísisa simiyé raʼichamia echi Onolá yúa (Mar. 1:35). Siné kaachi Jesús ko raʼíchili Jeobá yúa suwaba rokojó kecho isiá bilé namuti we natéami (Luc. 6:12, 13). Alí bilé rokojó kecho bijí séachi japalí miʼlirúami nima riweili, Jesús ko wisabé niraa raʼíchili Jeobá yúa jiti echi ko machiyé japi ikimea namuti we jilírami (Mat. 26:39, 42, 44).
5. ¿Chúriká nokiboa japi riká Jesús?
5 Japi riká isili Jesús, tamó bineri japi ta ikírisaré raʼichia Jeobá yúa tákoré ti nokayé wiká namuti. Alí japi riká echi, a keʼré japi ta natabo chúrikó ti raʼichabo Onorúami yúa, japi riká: ati omero we biʼá wilisia o we rokojó cheka ripía. Echi riká ti nokisáaká, ati néwariwélitipo Jeobá japi ta we natéami niraa iné echi yúa raʼichia. Bilé hermana Lynne riwéami newalá japi chu nílili japalí bineli japi a omeri raʼichia Jeobá yúa, jéaní: “Japalí ni bineki japi Jeobá sinibí tamí kipú, ani chotásiki inea japi riká we aʼlá amigo alí ni nátiki japi ni aminabi we aʼlárika niwama echi oraciones”. A keʼré japi tamujé echi riká cho inili. Jipi ko binepo malí namuti we natéami japi ta omero anea Jeobá japalí ti echi yúa raʼicha.
MALÍ NAMUTI WE NATÉAMI JAPI TA OMERO ANEA JEOBÁ
6. Japi riká aní Apocalipsis 4:10, 11, ¿chúsiá walubéala anepo Jeobá?
6 Walubéala anepo Jeobá. Siné kaachi echi apóstol Juan ineli 24 ancianos echoná ripá siyónachi walubéala niraa anéami Jeobá. Echi ko echi riká nokayé jiti machiyé japi Onorúami we jiwérami ju alí ne walubéala (leeri Apocalipsis 4:10, 11, TNM). Wiká namuti nirú japi jitra echi ángeles walubéala niraa ané Jeobá. ¿Chúsiá? Jiti echi ko muchuwi echoná ripá alí suwaba iné japi isíami ju Jeobá alí japi chúriká ju echi. Suwaba echi namuti isimí japi walubéala anénilima Jeobá (Job 38:4-7).
7. Japalí ti Jeobá yúa raʼicha, ¿chúriká ti nokiboa jiti walubéala anepo?
7 Tamujé ayénachó omero walubéala niraa anea Jeobá japalí ti echi yúa raʼicha. ¿Chúriká nokiboa? Japalí ti ané piri namuti ju japi ta galé japi riká ju echi. Jiti la, japalí ti biné echi Biblia, iʼwérili nokiboa machiyá echi namuti japi isíami ju Jeobá alí japi ta we galeli (Job 37:23; Rom. 11:33). Miná ko, ruyepo Jeobá japi ta inili binea japi riká ju echi. Ayénachó ati omero walubéala niraa anea Jeobá japalí echi tamó iʼwiri alí iʼwiri suwaba echi hermanos. Echi ko sinibí we aʼlá machí japi ta newalé alí tamó tibú (1 Sam. 1:27; 2:1, 2).
8. ¿Chu iyiri ju jaré namuti japi ta jitra matétara iyabo Jeobá? (1 Tesalonicenses 5:18).
8 Matétara iyabo Jeobá. Japalí ti raʼicha Jeobá yúa, ati oméripo matétara iyayá wiká namuti jitra japi tamó iyali (leeri 1 Tesalonicenses 5:18). Matétara iyabo echi namuti aʼláala jitra japi ta olá, jiti suwaba echi namuti aʼláala Jeobá ju japi nijí (Sant. 1:17). Japi riká, matétara iyabo echi Wichimóbachi jitra, echi semati namuti japi nirú jenaʼí, jiti echi tamó iwítili, tamujé téemala, tamujé amígowala alí japi ta buwé. Alí matétara iyabo jiti tamó riwé japi ta echi amígowala nipo.
9. ¿Chúsiá isini kaachi jilí ju matétara iyayá Jeobá?
9 ¿Piri namuti jitra japi ta ma olá ibili tamujé matétara iyabo Jeobá? Wiká ju. Nalí isini kaachi ke ti newalá jiti ta piré japoná echi pagótami ke matétara nijíami ju. Echi pagótami we natéami niraa iné olayá japi echi nakí alí ke matétara nijí echi namuti jitra japi ma olá. Ata echi riká cho nokisáaká, japalí ti raʼichasa Jeobá yúa ke ti matétara nijíami nipo, nalí ti aminabi bi tánipo echi namuti japi ta nakí. Jiti ta ke echi riká nokiboa, ati iʼwérili nokisáré jiti sinibí matétara iyabo Jeobá suwaba echi namuti jitra japi echi tamó iyá (Luc. 6:45).
Matétara nijía Jeobá tamó iʼwírima anachia. (Iné echi párrafo 10).
10. ¿Chúriká iʼwírili bilé hermana matétara nijíami niya? (Ayénachó iné echi foto).
10 Japalí ti matétara nijíami ju tamó iʼwiri jiti anachabo echi karú ikiwáami. Inepo bilé ejemplo japi chukú echoná oselí Echi Nawésami 15 inárachi enero 2015. Echoná raʼicha bilé hermana jitra Kyung-sook rewéami japi nayuli cáncer echoná pulmón. Echi ko jéanili: “We ni risoa níliki japalí ni machiki japi ni nayú. Ani níliki japi ni ma ke bilé namuti olayé alí ayénachó we ni majali”. ¿Piri namuti iʼwírili jiti anachama? Echi ko anili japi sinibí rokojó kecho boʼimea ripá azotea simiyé raʼichamia Jeobá yúa alí matétara iyayé malí namuti aʼláala jitra japi ikili echalí rawé. Echi riká isiá iʼwírili jiti anema Jeobá japi we galé alí ayénachó jiti ku kilí nílima. Echi ko machili japi Jeobá sinibí iʼwiri echi japi nijewi japalí ikí namuti we jilírami, ayénachó japi rasíruka wiká namuti aʼláala ju japi ta olá echi karú ikiwáami yúa. Japi riká Kyung-sook, tamujé ayénachó olá wiká namuti japi ta jitra matétara iyabo Jeobá, tákoré isini kaachi ati ikiyé namuti we jilírami. Japalí ti matétara iyá Jeobá, echi namuti tamó iʼwiri jiti ta anachabo alí kilí nílipo.
11. ¿Chúsiá echi discípulos newaleli ke majáami niya?
11 Iʼwírili tánipo Jeobá jiti ta ke majabo nawesia. Ma mulipi ku simea echoná ripá siyónachi, Jesús ko newalárili echi discípulos japi nawisásaré echi jitra echomí Jerusalén, Judea, Samaria alí “suníami ne wabé mikabéana jenaʼí wichimóbachi” (Hech. 1:8; Luc. 24:46-48). Miná ko, echi weli jáwami judíos chapili Pedro alí Juan alí tóoli echomí Sanedrín, echoná nuleri japi ke nawisásaré alí aneri japi cha olama ke nijéwisaká (Hech. 4:18, 21). ¿Chúriká nokali echi okuá apóstoles?
12. Japi riká aní Hechos 4:29, 31, ¿piri nokali echi discípulos?
12 Pedro alí Juan jéanili: “ʼYemi aboni galá ʼnátaga machisí, acha risénsia ju Riosi yuwa máputa nijéwaga olabo mapurigá ʼyémitamo tamujé tamí nulé, mapalí Riosi Binói siʼwinárigá tamujé tamí nuléachi. Echijiti tamujeta tarapé chirigá ariwebo nawésiya mapurigata ma námali, ayénachó mapurigata ma riwali” (Hech. 4:19, 20). Japalí echi weli jáwami judíos riweli japi ku simama, echi okuá apóstoles napawili jaréala discípulos yúa alí napawika raʼíchili Jeobá yúa alí tánili japi echi iʼwírima nokayá japi echi aní. Jéaneli: “Tamujé tamí jiwérata mapurigata sinibí tarapé majaga nawésabo Mujé galabé Raʼíchala”. Alí Jeobá ko kipuli japi echi tánili (leeri Hechos 4:29, 31).
13. ¿Piri ta biné Jin-hyuk jitra?
13 Ati omeri nokayá japi riká echi discípulos japalí ti ke riwé nawesia tákoré echi weli jáwami tamó nulé japi ti ma ke echi riká nokiboa. Echi riká isili Jin-hyuk, bilé hermano japi erta achari jiti ke sontarsi nínali. Echoná nuleiru japi iʼwírima jarecho japi erta mochili. Echi ko iyayé echi namuti japi newaleli, nalí aneri japi ke raʼichásaré echi yúa echi Biblia jitra. Jiti la, echi ko iʼwírili tánili Jeobá jiti ke majama alí omérima ruyea echi jitra japi erta mochili (Hech. 5:29). Echi ko jéaní: “Jeobá a tamí kipuli alí tamí iʼwírili jiti ni ke majama alí jiti ni aʼlá machimea chúriká ni isima. Ani chotásiki bineria wiká rijoi malí minutos niraa echoná japoná erta mochili. Alí rokojó, ani osayé cartas jiti baʼalínala rawé iyama echi japi erta mochili”. Tamujé ayénachó we aʼlá bichiwi japi Jeobá tamó iʼwírima jiti nokiboa echi nóchali japi echi tamó iyali. Japi riká Jin-hyuk, ati omero tania Jeobá japi tamó iʼwírima ke majáami niya alí machíami niya.
14. ¿Piri mi iʼwírima anachia echi karú ikiwáami? (Salmo 37:3, 5).
14 Iʼwírili tánipo Jeobá jiti anachabo echi karú ikiwáami. Sinéami tamujé ati we risoa nili japalí mukusaa bilé japi ta we galé, japalí ti najátarami ju, japalí ti nayú, japalí ti omona o japalí tamujé téemala ke kanila pirélisa. Alí ayénachó echi pandemias alí echi guerras isimí japi echi namuti aminabi we jilí nima. Jiti la, raʼichá Jeobá yúa ne sulachí jonsa alí ruyé suwaba namuti japi mi inili japi riká mi isimí bilé amigo yúa. Ami omero bichiwia japi Jeobá mi iʼwírima (leeri Salmo 37:3, 5).
15. ¿Chúriká tamó iʼwiri raʼichia Jeobá yúa japalí ti ikí namuti we jilírami? Aní bilé ejemplo.
15 Raʼichia Jeobá yúa tamó iʼwiri anachia japalí ti ikí namuti we jilírami (Rom. 12:12). Jeobá ko a machí suwaba japi ikí japi echi nijéwami ju alí echi ko kipú echi japi iʼwírili taa (Sal. 145:18, 19). Bilé precursora 29 bamíbami Kristie riwéami, machili japi a echi riká ju. Echi ko nayuli bilé nayulí jitra japi we chati nili, jiti la echi jitra echi ko olali depresión. Miná ko, echi ko machili japi echi iyela nayú bilé nayulí we chati alí machili japi ma ke wilí bitélima. Kristie aní: “Ani sulachí jonsa tanie Jeobá japi tamí iyama jiwérala jiti ni anachama sinibí rawé. Alí ke ni riweki isiá japi Jeobá aní japi riká simiyá napawíliwachi alí bineli niraa binea echi Biblia”. Echi ayénachó aní: “Raʼichia Jeobá yúa tamí iʼwírili anachia japalí we jilí nili. Alí machiyá japi Jeobá ke siné tamí riwé, tamí iʼwírili jiti ni ke me omona nílima. Tákoré ni ke sapú saʼwili, Jeobá a tamí kipuli alí tamí iʼwírili jiti ni kilí nílima”. Ke siné wikawabo japi Jeobá “galá omériami ju kuʼwíriya echi jaré mapu ikí sinibí galá nijéwaga olako mapurigá Binói nakí” (2 Ped. 2:9).
Jiti ta ke nokiboa japi chati ju 1) iʼwírili tanipo Jeobá, 2) iʼwérili nokiboa nokayá japi riká ti ma tánili alí 3) iʼwérili nokiboa aminabi Jeobá amígowala niya. (Iné echi párrafos 16 alí 17).
16. ¿Chúsiá ti newalé japi Jeobá tamó iʼwírima ke nokayá japi chati ju?
16 Tánipo Jeobá japi tamó iʼwírima jiti ke nokiboa japi chati ju. Jiti ta ke sébali aʼlá nokáami ju ati iʼwérili nokisáré ke nokimea japi chati ju. Satanás ko iʼwérili isimí jiti ta we jilí nirabo nokayá japi aʼlá ju. Japi riká, echi ko nee echi namuti japi ti kanili nokayá nalí japi ke aʼlá ju. Suwaba echi namuti jitra echi ko isimí japi ta we chati natabo japi Jeobá ke galé alí japi isima japi ta we chati namuti nokiboa (Mar. 7:21-23; Sant. 1:14, 15).
17. Raʼichia Jeobá yúa we natéami ju, nalí ¿piri jarecho si namuti tamó iʼwírima jiti ke nokiboa japi chati ju? (Ayénachó iné echi fotos).
17 Tamujé awénili ko ke ti oméripo nokayá japi aʼlá ju, jiti la ti newalé japi Jeobá tamó iʼwírima. Alí Jeobá tamó iʼwírinali, nalí tamujé ko tánisaré japi tamó iʼwírima. Jiti la, Jesús anili japi jériká tánipo Jeobá: “Ketasi ariwé mapu echi wabé chati oláami riablo tamujé tamí chati olánalama, chopi tamujé tamí ʼye echi wabé chati oluwáwami” (Mat. 6:13). Nalí be, ati ke bi tánisaré, ayénachó ti iʼwérili nokisáré ke natia japi ke aʼlá ju japi riká noká echi pagótami japi ke nijéwami ju (Sal. 97:10). Jiti ke chati natabo nalí natabo japi aʼlá ju, ati leérisaré alí binésaré japi aní echi Biblia, ayénachó simisáré napawíliwachi alí nawisasia. Ati echi riká nokisáaká, Jeobá ko aní japi ke siné tamó riwema alí japi tamó iʼwírima jiti ke nokiboa japi chati ju (1 Cor. 10:12, 13).
18. ¿Piri ti nokisáré sinéami tamujé?
18 Jiti aminabi nijéwami nipo jipi jubá rawé we jilí kaachi, we natéami ju japi ta ke riwepo raʼichia Jeobá yúa. Echi ko nakí japi ta ne sulachí jonsa ruyepo suwaba japi ta inili (Sal. 62:8). Jiti la, ami ikírisaré raʼichia Jeobá yúa sinibí rawé ne sulachí jonsa. Walubéala ané alí matétara iyá suwaba echi namuti jitra japi echi isimí. Iʼwírili tani jiti mi ke majama nawesia, jiti mi anachama echi karú ikiwáami alí jiti mi ke isima japi chati ju. Kiti riwé japi ke bilé pagótami o jarecho namuti isima japi mi riwema raʼichia Jeobá yúa. Nalí, ¿chúriká tamó iʼwiri Jeobá japalí ti echi yúa raʼicha? Biléala binelíwami binepo jepuná namuti jitra.
CANCIÓN sjj-S 42 La oración del siervo de Dios
a Ati ne sulachí jonsa raʼichánali Jeobá yúa japi riká ti noká bilé amigo yúa japalí ti oseli bilé carta. Nalí, isini kaachi we jilí ju jiti ta ke me ikiri echi riká nokayá alí isini kaachi ke ti machí piri ti aniboa. Jenaʼí binelíwami binepo echi okuá namuti jitra.