BIBLIOTECA NÁA INTERNET Watchtower
Watchtower
BIBLIOTECA NÁA INTERNET
me̱ʼpha̱a̱
a̱
  • ʼ
  • a̱
  • e̱
  • i̱
  • o̱
  • u̱
  • ŋ
  • BIBLIA
  • MBAʼA I̱YI̱I̱ʼ
  • REUNIÓN
  • w22 agosto mbaʼa ináa 14-19
  • Gakuwáánʼlú má xúʼko̱ náa gajkhun

Nda̱a̱ video gi̱i̱ náa nitaxújmbi̱i̱

Atani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱nʼ, tsíyoo gákujmaa video.

  • Gakuwáánʼlú má xúʼko̱ náa gajkhun
  • Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2022
  • Subtítulos
  • Náa na̱ʼkha̱ i̱ʼwáʼ
  • NÁÁ NUMUU DÍ NANDULÚ KUʼYÁÁ DÍ GAJKHUN RÁ.
  • XÓO GÚSNGAJMÁ DÍ NANDULÚʼ KUʼYÁÁ DÍ GAJKHUN RÁ.
  • “Majngruigoʼ náa rí gajkhun”
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá 2018
  • “Aratsi̱ rí gajkhun ga̱jma̱a̱ nditháan xátagujua̱”
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá 2018
Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2022
w22 agosto mbaʼa ináa 14-19

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 34

Gakuwáánʼlú má xúʼko̱ náa gajkhun

“Nda̱a̱ imbo̱o̱ rí naʼni maʼdxuʼ wéñuuʼ rí madxawun dí e̱ji̱nʼ jngruigu̱u̱n má xúʼko̱ náa rí gajkhun” (3 JUAN 4).

AJMÚÚ 111 Rígá mbaʼa wéñuʼ numuu rí kuwáanʼ gagi

RÍ MUʼNIGAJMAAa

1. Ndíjkha gíʼdoo numuu rí muʼtámijnalú xóo niniʼnuuʼ dí gajkhun rá.

“XÚ KÁʼNII nitatsiʼnuuʼ dí gajkhun rá.” Mbáa mbaʼa nuthu má niriʼña̱a̱lú graxe̱ rígi̱. Nuriʼña̱a̱lú graxe̱ rígi̱ índo̱ nuniʼnuuʼ eʼwíinʼ a̱ngiu̱lú. Nanigulú muʼdxawún eʼwíinʼ a̱ngiu̱lú xú káʼnii niniʼnuuʼ dí gajkhun ga̱jma̱a̱ dí nindúún kuyáá Jeobá. Ma̱ngaa nanigulú muʼthúún xú káʼnii eʼyáá dí gajkhun ikháánʼlú (Rom. 1:11). Índo̱ nuʼtámíjná rígi̱ gajmiúlú a̱ngiu̱lú naʼni dí marmáʼáan a̱jkiu̱lú dí makuwáanʼlu gagi dí nindxu̱lú testigos de Jeobá. Ma̱ngaa naʼni dí maʼndulú ‹majngruigulú má xúʼko̱ náa dí gajkhun›, xóo muʼthá, dí manigulúʼ makuwáanʼ mu mu̱ʼni̱ rí Jeobá maxtáa gagi ga̱jma̱a̱ dí maʼni tsajkurámaaʼ (3 Juan 4).

2. Dí gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

2 Náa artículo rígi̱ mbuʼyáá tikhu numuu rí nandulú kuʼyáá dí gajkhun, ma̱ngaa mbuʼyáá xú káʼnii gúsngajmá dí nanigulú regalo rígi̱. Rígi̱ gámbáyulú muxnáa numaaʼ Jeobá numuu dí ni̱ʼkha̱ kaguáanʼ náa dí gajkhun (Juan 6:44). Ga̱jma̱a̱ rígi̱ gáxkajxáánʼ itháan muʼthúún eʼwíinʼ dí gajkhun.

NÁÁ NUMUU DÍ NANDULÚ KUʼYÁÁ DÍ GAJKHUN RÁ.

3. Ndiéjunʼ dí itháán gíʼdoo numuu rí nandulú kuʼyáá dí gajkhun rá.

3 Rígá mbaʼa numuu rí nandulú kuʼyáá dí gajkhun. Rí itháan gíʼdoo numuu nindxu̱u̱ rí nandulú kuʼyáá Jeobá, numuu dí náa ikhaa e̱ʼkha̱ dí gajkhun. Núma̱aʼ ma Ajngá rawuunʼ dí nindxu̱u̱ Biblia, ikhí nijmañulúʼ dí nindxu̱u̱ Dios bi̱ gíʼdoo xúgíʼ tsiakii bi̱ niʼni mekhu ga̱jma̱a̱ Ku̱ba̱ʼ. Dí ikhaa nindxu̱u̱ Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí bi̱ nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ naxmiéjuunʼ kaʼyulú (1 Ped. 5:7). Nduʼyáá dí ikhaa nindxu̱u̱ “Dios bi̱ naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n, ga̱jma̱a̱ nagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n, na̱nguá kiʼnáa nacha̱ ga̱jma̱a̱ ra̱ʼkhá tháán gíʼdoo ngajua rí nditháan tsétumuu ga̱jma̱a̱ gajkuwiin” (Éx. 34:6). Ikhaa nandoo marigá dí jmbu (Is. 61:8). Jeobá nagawúunʼ índo̱ ndaʼyoo numíniiʼ ikhaa nandoo maʼni gámbáa xúgíʼ tsingíná índo̱ gáʼga̱nú mbiʼi dí ikhaa niraʼwíí (Jer. 29:11). ¡Ra̱ʼkhá tháán eyulú mambanúu mbiʼi rúʼko̱! Ikha jngóo nandulú kuʼyáá wéñuʼ Jeobá.

Mbaʼa xtiʼkhuu: Mbá ancla kua̱ʼa̱n náa awúu̱n círculo. 1. Nakujmaa mbá ku̱ba̱ʼ mitsaanʼ náa rígá kúbá ga̱jma̱a̱ xkua̱, rígá rajxa̱ maxaʼ ga̱jma̱a̱ na̱jkha̱ iyaʼ. 2. Mbáa ndxájulú naʼtároʼoo mbáa a̱ʼgu̱.

Rí gajkhun dí naʼthí náa Biblia nindxu̱u̱ xóo mbóo’ ancla

Xóo mbóoʼ ancla rí nambáyúu barco, xúʼko̱ nindxu̱u̱ rí kuaʼti̱i̱nlú dí naʼthí náa Biblia nambáyulú mu maʼngulú ga̱jma̱a̱ xkujndu dí rígá náa numbaaʼ rígi̱. Rí gajkhun ma̱ngaa naxkajxáanʼlú mu muʼthúún eʼwíinʼ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ numuu dí kuaʼti̱i̱nlú. (Atayáá kutriga̱ 4 asndu 7).

4, 5. Ndíjkha dí Pablo niʼthí dí kuaʼti̱i̱n nindxu̱u̱ xóo ancla rá.

4 Rígá imbo̱ʼ numuu dí nandulú kuʼyáá dí gajkhun numuu dí nambáyulú wéñuʼ mu makuwáánʼ. Mbuʼyáá mbá xkri̱da. Náa kisngáa dí nijmañulúʼ náa Biblia rígá mbá dí kuáʼthi̱i̱nlú marigá nda̱wa̱á. Mu mbuʼyáá rí gíʼdoo numuu, apóstol Pablo niʼnirámáʼ: “Rí kuaʼti̱i̱nlú rígi̱ nindxu̱u̱ gajkhun ga̱jma̱a̱ wíji̱ jxa̱ʼ xóo mbóoʼ ancla ndrígóo barco rí nambáyulú makuwáanʼ” (Heb. 6:19). Xóo mbóoʼ ancla dí nambáyúu barco, xúʼko̱ nindxu̱u̱ dí kuáʼthi̱i̱nlú dí naʼthí náa Biblia mambáyulú mu maʼngulú muraʼníí xkujndu.

5 Índo̱ Pablo niʼthí ajngáa rígi̱ xtáa randxa̱ʼwáminaʼ rí guáʼti̱i̱n bi̱ kaxtaʼwíin bi̱ magúun mekhuíí. Mú dí niʼthí nambañún mangiin bi̱ guáʼti̱i̱n makuwá náa mbá Ku̱ba̱ʼ mitsaanʼ kámuu mbiʼi (Juan 3:16). Dí maguáʼthi̱i̱n makuwáánʼlú kámuu mbiʼi nda̱wa̱á naʼni mbuʼyáá dí gíʼdoo numuu makuwáánʼlú xúgi̱.

6, 7. Xú káʼnii nimbáyúu rí naʼsngáa náa Biblia dí marigá nda̱wa̱á Yvonne rá.

6 Mbuʼyáá dí nigíʼnuu mbáa ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Yvonne. Ikhaa na̱nguá ndija̱a̱ náa dí gajkhun, nákhá chíʼgíiʼ nimíñuu dí makhañúu. Gíwa̱a̱nʼ a̱jkiu̱u̱n dí mbá miʼtsú niguxnuu náa mbá libro ajngáa dí niʼñuu maguanúu tsiánguá náa naʼthí: “Mbóoʼ mbiʼi ní xáʼga̱nú majtsi”. Ikhaa naʼthí: “Ajngáa rígi̱ tséniñuʼ migú mbruʼun nandxa̱ʼwa̱mínáʼ má xúʼko̱ dí marigá nda̱wa̱á. Narajximínáʼ: ‹Lá i̱ndó rígi̱ rígá ráʼ. Ndiéjunʼ eni̱ gi̱i̱ rá.› ¡Ikhúún tsíyóʼ makhañúʼ!”.

7 Índo̱ ni̱jkha̱ rakhi̱i̱, Yvonne nininuuʼ testigos de Jeobá. Ikhaa naʼthí: “Nigíʼdu̱u̱ ninimboʼ dí maxtáá kámuu mbiʼi náa Ku̱ba̱ʼ mitsaanʼ”. Dí nininuuʼ dí gajkhun nimbáyúu wéñuʼ, ikhaa naʼthí xóó: “Xúgi̱ tsímáá e̱gú mbruʼun nánguá endxa̱ʼwa̱mínáʼ dí gárígá nda̱wa̱á o dí makhañúʼ”. Tséʼñulu tsiánguá dí Yvonne ndaʼyoo dí gíʼdoo wéñuuʼ numuu dí gajkhun, ikhaa ra̱ʼkhá tháán nanigu̱u̱ʼ maʼthúún eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí gíʼthu̱u̱n nda̱wa̱á (1 Tim. 4:16).

Mbaʼa xtiʼkhuu: Mbá diamante kua̱ʼa̱n náa awúu̱n círculo. 1. Nakujmaa mbá ku̱ba̱ʼ mitsaanʼ náa rígá kúbá ga̱jma̱a̱ xkua̱, rígá rajxa̱ maxaʼ ga̱jma̱a̱ na̱jkha̱ iyaʼ. 2. Mbáa xa̱biya̱ naxídíí xúgíʼ dí niʼngo̱o̱ nidaaʼ.

Rí gajkhun dí naʼthí náa Biblia nindxu̱u̱ xóo mbá dí gíʼdoo numuu

Dí mu’ni ñajuunʼ Jeobá dí mbiʼi xúgi̱ ga̱jma̱a̱ dí muguaʼthi̱i̱n makuwáanʼlu kámuu mbiʼi índo̱ gáʼtañajunʼ xa̱bu̱ ñajunʼ ndrígóo Dios nindxu̱u̱ mbá dí gíʼdoo wéñuʼ numuu. Xúgíʼ tsiakii dí gúʼnilú gíʼdoo numuu. (Atayáá kutriga̱ 8 asndu 11).

8, 9. a) Xú káʼnii nisngájma xa̱bu̱ bi̱ niʼthí Jesús rí ndiʼyoo dí gíʼdoo numuu dí nixkamaa rá. b) Xú káʼnii tayáá ikháán dí gajkhun rá.

8 Ajngáa rí májánʼ numuu Xa̱bu̱ Ñajunʼ ndrígóo Dios nindxu̱u̱ gajkhun rí naʼthí náa Biblia. Jesús niʼnimbríguíi rígi̱ xóo mbá rí gíʼdoo numuu dí rígá ngu̱ʼwa̱. Niʼthí: “Xa̱bu̱ Ñajunʼ ndrígóo Dios bi̱ xtáa mekhuíí, nindxu̱u̱ xóo mbá rí gíʼdoo wéñuuʼ numuu rí gíwanʼ ngu̱ʼwa̱ náa mbá mbaaʼ rí nixkamaa mbáa xa̱bu̱. Ikhú xa̱bu̱ buʼko̱ nirkaʼwu, numuu rí nidxuu wéñuuʼ ikha jngóo ni̱jkha̱a̱ gágujua̱a̱ mbá xúgíʼ rí gíʼdoo, ikhú ni̱ʼtsi̱ mbaaʼ rúʼko̱” (Mat. 13:44). Xó má eʼyáá dí xa̱bu̱ bugi̱ na̱nguá xtáa rayáʼ dí gíʼdoo numuu. Mú, índo̱ nixkamaa ikhaa niʼni mbá tsiakii mu ma̱ndoo magiʼdoo, nigujua̱a̱ xúgíʼ dí gíʼdoo. Náá numuu niʼni rígi̱ xá. Numuu dí nikro̱ʼo̱o̱ rí gíʼdoo wéñuʼ numuu dí nixkamaa ki xóo dí nigujua̱a̱.

9 Lá xúʼko̱ má ku̱ma̱a̱ʼ mangáán ga̱jma̱a̱ numuu dí gajkhun ráʼ. ¡Mbáa xúʼko̱! Nduʼyáá rí nimbá dí naxnáraʼa numbaaʼ nambríguii ga̱jma̱a̱ gagi dí mu̱ʼni̱ ñajuunʼ Jeobá dí mbiʼi xúgi̱ ga̱jma̱a̱ dí maguáʼthi̱i̱n makuwáánʼlú kámuu mbiʼi índo̱ gáʼtañajunʼ Xa̱bu̱ Ñajunʼ ndrígóo Dios. Xúgíʼ tsiakii dí gúʼni̱ mu mambaxúlúʼ má xúʼko̱ gajmiúlú Jeobá gíʼdoo wéñuʼ numuu. Nadxulú wéñuʼ dí nambájxu gajmiúlú. Nda̱a̱ imbo̱o̱ʼ dí naʼni makuwáánʼlú gagi dí mu̱ʼni̱ xúgíʼ dí naniguuʼ Jeobá.

10, 11. Ndiéjunʼ nixkajxi̱i̱ Michael mu mariʼkumina̱a̱ʼ rá.

10 Mbaʼin cristiano nunimíjna̱ muni̱ dí nanigu̱u̱ʼ Jeobá. Tikhuun nuniña̱a̱nʼ runigajmaa náa ma̱ndoo majmaʼniúnʼ náa numbaaʼ rígi̱, eʼwíinʼ nuniña̱a̱nʼ ruyáʼ dí maguaʼdáá. Ga̱jma̱a̱ eʼwíinʼ nuriʼkui̱i̱ xóo makuwá índo̱ nuniʼniiʼ Jeobá. Rúʼko̱ dí nigíʼnuu Michael, ikhaa na̱nguá ndija̱a̱ náa dí gajkhun. Nákha ninindxu̱u̱ dxámá nijmañuu maxmínaʼ gajmíi̱n eʼwíinʼ. Ikhaa naʼthí: “Nadxuʼ dí migújkiúnʼ. […] Naku̱mu̱ʼ dí asndu nimbáa xáʼngo̱o̱ maxmíjná ga̱jmu̱ʼ”. Mú nigíʼdu̱u̱ niʼnigajma̱a̱ Biblia ga̱jma̱a̱ nijmañuu xú káʼnii endxa̱ʼwáminaʼ Jeobá rí nuxmijná xa̱bu̱ (Sal. 11:5). Narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n dí nini̱ a̱ngiu̱lú bi̱ nisngáá, ikhaa naʼthí: “Nimbá miʼtsú tútunʼ dí maniʼñúuʼ dí maxmínaʼ, i̱ndó ninimi̱jna̱ dí musngoʼ dí gajkhun.

11 Índo̱ Michael nijmañuu itháan ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá, itháán nindoo kaʼyoo, mbá dí nijkhanú asndu náa a̱jkiu̱u̱n nindxu̱u̱ rí índo̱ nijmañuu rí Dios nagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼñúún xa̱bi̱i̱. Michael ni̱jkha̱nú nikro̱ʼo̱o̱ rí ndayóoʼ maraʼwíí mbá dí maʼni rí mariʼkhu̱u̱ kayuuʼ xóo maxtáa. Ikhaa naʼthí: “Ndi̱yo̱o̱ dí maʼniuʼ gakhi̱i̱ dí maraʼwíí maniʼñuuʼ maxmínaʼ. Mú, ma̱ngaa nda̱yo̱o̱ dí á mu na̱ni̱ maxtáa gagi Jeobá, ni̱jkhánú ndi̱yo̱o̱ dí gíʼdoo wéñuʼ numuu ma̱ni̱ ñajuunʼ”. Michael ndiʼyoo dí gíʼdoo wéñuʼ numuu dí gajkhun dí ikhaa nixkamaa, rúʼko̱ nixkajxi̱i̱ dí mariʼkumina̱a̱ʼ (Sant. 1:25).

Mbaʼa xtiʼkhuu: Mbá diamante kua̱ʼa̱n náa awúu̱n círculo. 1. Nakujmaa mbá ku̱ba̱ʼ mitsaanʼ náa rígá kúbá ga̱jma̱a̱ xkua̱, rígá rajxa̱ maxaʼ ga̱jma̱a̱ na̱jkha̱ iyaʼ. 2. Mbáa dxáʼgú nandxa̱ʼwáminaʼ dí niguxnuu náa Biblia.

Rí gajkhun dí naʼthí náa Biblia nindxu̱u̱ xóo mbá lámpara

Mbá lámpara dí nambiʼi májánʼ mambáyulú mú xándatiga̱a̱nʼlu náa mikrína. Maski ajndu kuwáanʼlu náa numbaaʼ kríná ndrígóo Gixa̱a̱, mú Ajngá rawuunʼ Dios nambiʼiti̱ga̱ náa ka̱mbu̱lú. (Atayáá kutriga̱ 12 ga̱jma̱a̱ 13).

12, 13. Xkáʼnii nimbáyúu Mayli rí gajkhun dí naʼthí náa Biblia rá.

12 Mu mbuʼyáá dí gíʼdoo numuu rí gajkhun, náa Biblia naʼnimbríguii xóo mbá lámpara dí nambiʼi náa mikrína (Sal. 119:105; Efes. 5:8). Mayli, bi̱ xtáa náa Azerbaiyán, ndaʼyoo dí gíʼdoo numuu dí nijmañuu náa Ajngá rawuunʼ Dios dí ninindxu̱u̱ asndu xóo mbá aguʼ dí nimbiʼi náa kambo̱o̱. Bi̱ kúwi̱i̱n náa goʼwóo nagún a̱jma̱ religión, anu̱u̱ nindxu̱u̱ musulmán, ru̱dúu̱ nindxu̱u̱ judía. Mayli naʼthí: “Nda̱yo̱o̱ má dí xtáa mbáa Dios, mú rígá dí tsíkroʼoʼ. Narajximínáʼ: ‹Náá numuu dí niʼniáánʼlú Dios rá. Lá gíʼdoo mbá numuu dí numíniiʼ xúgíʼ mbiʼi dí kuwáánʼ ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á mikháánʼlú ráʼ›. Xa̱bu̱ nuthi xúgíʼ dí narígá nindxu̱u̱ numuu dí xúʼko̱ má eyoo Dios marigá, rúʼko̱ niʼni dí mandxa̱ʼwa̱mínáʼ: ‹Lá nindxu̱lú xóo muñeco náa ñawúunʼ Dios ráʼ. Lá nanigu̱u̱ʼ índo̱ ndaʼyulú numíniiʼ xáʼ›”.

13 Mayli ndiyáʼ má xúʼko̱ maxtiʼña̱a̱ graxe̱ ndrígóo. Nda̱wa̱á nigruigú maʼnigajma̱a̱ Biblia ga̱jma̱a̱ ni̱jkha̱nú ninindxu̱u̱ Testigos de Jeobá. Ikhaa naʼthí: “Dí nijmañuʼ náa Biblia nimbáyuʼ maxtáá májánʼ ga̱jma̱a̱ maxtáá itháan gagi”. Xó má Mayli, xúgiáánʼ bi̱ nu̱ʼni̱ ñajuunʼ Jeobá, nu̱ʼni̱ mba̱a̱ numuu dí ‹nindxaʼwúlú náa mikrína mu mbuʼyáá aguʼ mitsaanʼ ndrígóo› (1 Ped. 2:9).

14. Ndiéjunʼ gándoo mu̱ʼni̱ mu maʼndulú kuʼyáá itháán dí gajkhun rá. (Atayáá náa kúgumaʼá “I̱ʼwáʼ dí naʼni mbríguii”.)

14 Xúgíʼ xkri̱da dí ndiʼyáá náa kutriga̱ nasngájma dí gíʼdoo numuu dí gajkhun. Mbáa na̱ʼkha̱ náa edxu̱lú i̱ʼwáʼ xkri̱da, guʼgíʼ gundxaʼwámíjná i̱ʼwáʼ dí gíʼdoo numuu rí maʼni maʼndulú kuʼyáá dí gajkhun. Índo̱ itháán gáʼndulú kuʼyáá dí gajkhun iwáá má gúsngajmá rí nandulúʼ kuʼyáá.

Mbá Biblia kapa̱ʼtha.

I̱ʼwáʼ dí naʼni mbríguii

Náá artículo rígi̱ ndiʼyáá “rí gajkhun” nindxu̱u̱ xóo mbóoʼ ancla, ga̱jma̱a̱ mbá dí gíʼdoo numuu, ma̱ngaa dí nindxu̱u̱ xóo mbá lámpara, mú ma̱ngaa rígá i̱ʼwáʼ dí ma̱ndoo maguma mbríguii ga̱jma̱a̱. Guʼyáá a̱jma̱ xkri̱da.

  • Mbá niwanʼ.

    Gajkhun rí naʼthí náa Biblia nindxu̱u̱ xóo mbá niwanʼ. Índo̱ nduʼyamijná ikhí, ma̱ndoo mbuʼyáá xóo ni̱ndxu̱lú ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ dí eyóoʼ muriʼkumijná (Sant. 1:22-25).

  • Xuájyooʼ iyaʼ.

    Xó má iyaʼ wéʼtsí dí naʼwa̱a̱n índo̱ naʼni mijkha naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú, xúʼko̱ nindxu̱u̱ gajkhun dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ naxnúlú tsiakii makuwáanʼlu náa majñúnʼ xa̱bu̱ bi̱ tséniʼniiʼ Dios (Sal. 23:2, 3).

XÓO GÚSNGAJMÁ DÍ NANDULÚʼ KUʼYÁÁ DÍ GAJKHUN RÁ.

15. Xkáʼnii gándoo gúsngajmá dí nandulúʼ kuʼyáá dí gajkhun rá.

15 Mbá rí xóo musngajmá dí nandulúʼ kuʼyáá dí gajkhun nindxu̱u̱ dí muʼnigajma̱a̱ má xúʼko̱ Biblia ga̱jma̱a̱ i̱yu̱lúʼ. Tséʼniuu má nguáthá tsiguʼ kuwáánʼ rajmañulú dí gajkhun, tsejtsíí najmañulú má xúʼko̱. Náa timbá número ndrígóo revista rígi̱ náa ajngáa inglés niʼthí: “Dí gajkhun nindxu̱u̱ xóo mbá chíʼgíiʼ ri̱ʼi̱ dí nikráʼáan náa ku̱ba̱ʼ mijxooʼ rí kúgumáʼánʼ ga̱jma̱a̱ iná dí ra̱májánʼ. Á mu nandaaʼ mataxkamaa, ndayóoʼ maraxtaa xawii; [...] á mu nandaaʼ mida̱, ndayóoʼ maraʼndutiga̱. Xáguánáaʼ ga̱jma̱a̱ mbóó ri̱ʼyu̱u̱ dí gajkhun. [...] Atayáʼ má xúʼko̱ mu mataxkamaa itháan”. Ndayóoʼ mbá tsiakii mba̱a̱ mu muʼnigajma̱a̱, mú gíʼdoo wéñuʼ numuu tsiakii dí gúʼni̱.

16. Ndiéjunʼ dí nambáyaaʼ mu matanigajma̱a̱ rá. (Proverbios 2:4-6.)

16 Raʼkháa xúgiáánʼ nanigulú muraxnuu ga̱jma̱a̱ dí muʼnigajma̱a̱. Mú Jeobá nandu̱ʼu̱lú dí mbuʼyáʼ má xúʼko̱ ku̱ma̱ ndrígóo mu xúʼko̱ makru̱ʼu̱lú májánʼ dí gajkhun (atraxnuu Proverbios 2:4-6).b Á nuʼnilú má xúʼko̱, majmañulú tháan. Mbáa ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Corey naʼthí dí índo̱ ikhaa naguxnuu Biblia káaʼ naguxnuu mbá versículo. Ikhaa naʼthí: “Naguxnuu nota dí na̱ʼkha̱ agoo ga̱jma̱a̱ náa katima letra majkhaʼ ikhú ndaʼyáʼ itháan. […] Xúʼko̱ najmañuʼ itháan náa naguxnuu”. Tséʼniuu á mu nu̱ʼni̱ xígi̱ kaʼnii o na̱nguá, guríyáʼ mbiʼi ga̱jma̱a̱ gu̱ʼni̱ tsiakimijna dí muraxnuu Biblia mu xúʼko̱ musngajmá rí nduʼyáá dí gíʼdoo numuu rí gajkhun (Sal. 1:1-3).

17. Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n dí maraxtaa náa gajkhun rá. (Santiago 1:25.)

17 Raʼkháa i̱ndó ndayóoʼ muʼnigajma̱a̱ dí gajkhun. Mu ma̱ndoo majmañulú itháan, ndayóoʼ makuwáánʼlú náa gajkhun, xóo muʼthá, muʼgíʼ mu̱ʼni̱ dí najmañulúʼ ikhí. I̱ndó xúʼko̱ makuwáanʼlu gagi (atraxnuu Santiago 1:25). Xú káʼnii gúʼyáá dí kuwáánʼlú náa gajkhun rá. Mbáa ndxájulú niʼthí dí ma̱ndoo murajximíjnalú ndiéjunʼ dí kuwáánʼlú ru̱ʼni̱ má ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ dí ndayóoʼ xóó. Apóstol Pablo niʼthí: “Tséʼniuu má nguáthá ndijáanʼlú, gajngruigulú xó má gíʼmaa náa kamba̱a̱ rúʼko̱” (Filip. 3:16).

18. Náá numuu dí nu̱ʼni̱ tsiakimíjna̱ majngruigulú má xúʼko̱ náa dí gajkhun rá.

18 Gundxaʼwámíjná xúgíʼ rí májánʼ dí nundrígú índo̱ nu̱ʼni̱ tsiakimijna ‹majngruigulú má xúʼko̱ náa rí gajkhun›. Raʼkháa i̱ndó nakuwáánʼlú májánʼ ikháanʼ ma̱ngaa nu̱ʼni̱ maʼdxuu a̱jkiu̱u̱n Jeobá ga̱jma̱a̱ rí makuwi̱i̱n gagi a̱ngiu̱lú (Prov. 27:11; 3 Juan 4). ¡Xúgíʼ rígi̱ nambáyulú maʼndulú kuʼyáá dí gajkhun ma̱ngaa makuwáanʼlu ga̱jma̱a̱!

NDIÉJUNʼ GATRIʼÑA̱A̱ RÁ.

  • Náá numuu rí nandulú kuʼyáá dí gajkhun rá.

  • Ndiéjunʼ gándoo gúʼni̱ mu maʼndulú kuʼyáá itháán dí gajkhun rá.

  • Xkáʼnii esngajmá dí nandulú kuʼyáá rí gajkhun rá.

AJMÚÚ 144 Atayáá rí gajkhun mambanúu

a Mbaʼa nuthu índo̱ nuʼthá ga̱jma̱a̱ numuu dí nuʼnimbulú ma̱ngaa rí xú káʼnii kuwáanʼlu najmulú ajngáa dí “gajkhun”. Tséʼniuu á mu ndiʼkhún nigíʼdi̱i̱ niʼnigajmaalú o niʼníí má kuwáanʼlu náa dí gajkhun, mambáyulú dí matangáanʼ mbuʼyáá náá numuu dí nandulú kuʼyáá dí gajkhun. Rígi̱ gáʼni dí mu̱ʼni̱ maxtáa gagi Jeobá.

b Proverbios 2:4-6: “Á mu natayáaʼ má xúʼko̱ rígi̱ xóo plata, ga̱jma̱a̱ xóo rí gíʼdoo wéñuʼ numuu dí karkaʼwu natayáá má xúʼko̱, xúʼko̱ makruaʼaʼ gamíi ndrígóo Jeobá, ga̱jma̱a̱ mataxkamaa ku̱ma̱ ndrígóo Dios. Numuu rí Jeobá naʼni rí majmañaaʼ, rí naʼsngáa nindxu̱u̱ rí maraʼdáá ku̱ma̱ ma̱ngaa mu matayaa dí májánʼ ga̱jma̱a̱ dí ra̱májánʼ”.

    I̱yi̱i̱ʼ náa ajngáa me̱ʼpha̱a̱ (2007-2025)
    Atrugua̱a̱
    Atambáʼtaa
    • me̱ʼpha̱a̱
    • Náa mataxuʼmá
    • Xóo nandaʼ ma̱ta̱ya̱a̱
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Xtángoo náa naʼthí rí xú káʼnii majmaaʼ
    • Xtángoo náa naʼthí rí nañewu̱u̱n dato ndrígáʼ
    • Configuración de privacidad
    • JW.ORG
    • Atambáʼtaa
    Náa mataxuʼmá