BIBLIOTECA NÁA INTERNET Watchtower
Watchtower
BIBLIOTECA NÁA INTERNET
me̱ʼpha̱a̱
a̱
  • ʼ
  • a̱
  • e̱
  • i̱
  • o̱
  • u̱
  • ŋ
  • BIBLIA
  • MBAʼA I̱YI̱I̱ʼ
  • REUNIÓN
  • w23 septiembre mbaʼa ináa 14-19
  • Gújkiáánʼ á mu tsekíʼnáanʼlú

Nda̱a̱ video gi̱i̱ náa nitaxújmbi̱i̱

Atani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱nʼ, tsíyoo gákujmaa video.

  • Gújkiáánʼ á mu tsekíʼnáanʼlú
  • Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2023
  • Subtítulos
  • Náa na̱ʼkha̱ i̱ʼwáʼ
  • NDIÉJUNʼ GÁTANI̱ MU XAKIʼNÁN NACHE̱ RÁ.
  • Á MU NAJMÁÁNʼLÚ NDUʼYÁÁ ITHÁÁN, XÁKIʼNÁANʼ
  • GÚʼNIRATAMIJNÁ NÁA MBÁ GUʼWÁANʼ
  • Dí xákiʼnááʼ: Lá nañambáá ráʼ.
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2020
  • Ganindxu̱lú xa̱bu̱ guabaaʼ xóo Cristo
    Guʼni ajmúú ga̱jma̱a̱ gagi náa Jeobá
Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2023
w23 septiembre mbaʼa ináa 14-19

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 39

Gújkiáánʼ á mu tsekíʼnáanʼlú

“Ñumbáá ndrígóo Tátá tséyóoʼ má maʼni xkujndu, gíʼmaa mani̱ndxu̱u̱ májáanʼ xa̱bu̱ náa xúgíinʼ” (2 TIM. 2:24).

AJMÚÚ 120 Ganindxu̱lú xa̱bu̱ guabaaʼ xóo Cristo

RÍ MUʼNIGAJMAAa

1. Ndiéjunʼ ma̱ndoo murajxa̱a̱ʼ náa natiajunʼ o náa escuela rá.

XÚ KÁʼNII etriʼña̱a̱ índo̱ mbáa bi̱ natiajunʼ ga̱jma̱a̱ o mbáa compañeriáaʼ náa escuela narajxa̱a̱ ga̱jma̱a̱ numuu dí natatsimbaaʼ. Lá najmáán natriʼña̱a̱ rá. O tsítayáá dí marata dxe̱ʼ. Mbaʼánʼ nagíʼnulú xúʼko̱ kaʼnii. Mú índo̱ mbáa nurajxulú, ma̱ndoo mbuʼyáá ndiéjunʼ endxa̱ʼwáminaʼ o ndiéjunʼ ku̱mu̱u̱ ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo maratha̱a̱n rí eʼthí náa Biblia. Mú nguáná mbáa ma̱ndoo marajxi̱i̱ ga̱jma̱a̱ ajngáa mijkoo, rígi̱ ragíʼmaa maʼniulú tsiánguá. Numuu rí mbáa ikhiin nidxawíín dí ragájkhun ga̱jma̱a̱ numulú (Hech. 28:22). Ikhaa jngóo, kúwáanʼ náa “iwáá mbiʼi” náa mbaʼin xa̱bu̱ tsémbánún xkujndu “mu makuwá tsímáá” ga̱jma̱a̱ nindxúu̱n “xóo xujkhú xáná bi̱ najmangu̱u̱nʼ” (2 Tim. 3:​1, 3).

2. Ndíjkha nindxu̱u̱ májánʼ rí xákiʼnáanʼlu rá.

2 Mbáa natraximínáʼ xú káʼnii ma̱ndoo matasnga̱jmá dí tsékiʼnáa ga̱jma̱a̱ dí naʼngo̱o̱ a̱jkia̱a̱nʼ índo̱ mbáa naʼtháanʼ ga̱jma̱a̱ ajngáa mijkoo ga̱jma̱a̱ numuu rí nanimbaaʼ. Rí mambáyaaʼ nindxu̱u̱ dí xákiʼnááʼ, arathá ga̱jma̱a̱ ajngáa guabaaʼ. Xa̱bu̱ bi̱ gíʼdoo cualidad rígi̱, tsénigu̱u̱ʼ xkujndu, tsékiʼnáa mbá nacha ga̱jma̱a̱ naʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n índo̱ mbáa xa̱bu̱ naʼni dí magigoo edxu̱u̱ o índo̱ tséjmaa gariʼña̱a̱ (Prov. 16:32). Mangáán ma̱ndoo maraʼdáá cualidad rígi̱ maski ajndu naku̱ma̱a̱ʼ rí nindxu̱u̱ mingíjyúuʼ. Xú káʼnii rá. Ndiéjunʼ gámbáyáaʼ mu marata ga̱jma̱a̱ ajngáa guabaaʼrí xákiʼnááʼ, índo̱ mbáa xa̱bu̱ nandoo gági̱ʼdu̱u̱ gajmá nindxa̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí nanimbaaʼ rá. Ga̱jma̱a̱ á mu xtaʼdiin i̱ji̱n, xú káʼnii ma̱ndoo matambáñún mu majmiin muriʼña̱a̱ májánʼ índo̱ guxtrajxuun ga̱jma̱a̱ numuu fe ndrígún rá. Guʼyáálú.

NDIÉJUNʼ GÁTANI̱ MU XAKIʼNÁN NACHE̱ RÁ.

3. Ndíjkha nuʼtálú rí xa̱bu̱ guabaaʼ bi̱ tsékiʼnáa nindxu̱u̱ gújkuííʼ rá. (2 Timoteo 2:​24, 25.)

3 Mbáa xa̱bu̱ guabaaʼ bi̱ tsékiʼnáa nindxu̱u̱ gújkuííʼ. Mu maʼthí ajngáa guabaaʼ índo̱ gáraʼnuu mbá rí maʼniuu mingíjyúuʼ, mbaʼyóoʼ rí magiʼdoo tsiakii. Espíritu santo naʼni rí xákiʼnán numuu rí ikhaa nindxu̱u̱ bi̱ naxnulúʼ (Gál. 5:​22, 23). Ajngáa griega rí mbaʼa nuthu najuiʼtájuíi xóo “xákiʼnán”, nguáná najmaa mu majuiʼthá ga̱jma̱a̱ numuu mbáa wayuu xaná bi̱ nda̱wa̱á naniñamina̱ʼ matatsimaaʼ tsu̱du̱u̱. Lá naʼngo̱o̱ natatsaʼwáminaʼ nguáthá nixtiʼkhuu ráʼ. Nákha ginii nindxu̱u̱ mbá wayuu bi̱ najmangu̱u̱ʼ, mú xúgi̱ nindxu̱u̱ mbáa wayuu guabaaʼ. Guabaaʼ mú gújkuiiʼ. Ikháanʼ rá. Xú káʼnii ma̱ndoo manindxu̱lú guabáanʼ, mú ga̱jma̱a̱ gújkiáánʼ ma̱ngaa rá. Xáʼngulú musngajmá rígi̱ i̱ndó ikháán ikha jngóo gunda̱ʼa̱ Dios rí maxnúlú xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo. Rígá mbaʼa rí nasngájmaa dí ma̱ndoo maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱lú. Mbaʼin Testigos nusngajmaa cualidad rígi̱ índo̱ nandún mugi̱ʼdu̱u̱n gajmíi̱nʼ ikhiin, numuu rí niriʼña̱a̱ májánʼ, mbaʼin ninigu̱u̱n xóo nindxu̱lú Testigos (atraxnuu 2 Timoteo 2:​24, 25). Ndiéjunʼ gátani̱ mu xakiʼnán rá.

4. Ndiéjunʼ ejmañulúʼ náa xkridoo Isaac rá.

4 Náa Biblia na̱ʼkha̱ mbaʼa xkridún xa̱bu̱ náa nisngajmaaʼ dí ra̱ʼkhá tháán mitsaanʼ rí xúkiʼnáaʼlu. Mbá xkri̱da, índo̱ Isaac nixtáa náa xuajin Guerar, filisteos bi̱ kúwi̱i̱n ikhí, niguáʼdiin nixígu̱u̱n kuyáá. Ikha jngóo niruguáá pozos ga̱jma̱a̱ ku̱ba̱ʼ, dí nákha giʼnii xa̱bi̱i̱ anu̱u̱ niʼndii. Ikhaa tágiʼduu gajmíi̱n ga̱jma̱a̱ numuu pozos, ikhaa nijkha tsínguáʼ ga̱jma̱a̱ nindii i̱ʼwáʼ (Gén. 26:​12-18). Mú filisteos niguáʼdiin nithi mbu̱júu̱ dí iyáʼ rúʼko̱ nindxu̱u̱ ndrígún ikhiin ma̱ngaa (Gén. 26:​19-25). Ndiéjunʼ nimbáyúu mu maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n maski ajndu niʼni̱i̱ dí magigoo wéñuuʼ edxu̱u̱ rá. Mbáa ikhaa nijmañuu xóo nini anu̱u̱ ga̱jma̱a̱ ru̱dúu̱. Abrahán tánigu̱u̱ʼ xkujndu, ga̱jma̱a̱ Sara nisngájmaa rí ‹tákiʼnáa ga̱jma̱a̱ rí táʼthi mbaʼ maʼthí› (1 Ped. 3:​4-6; Gén. 21:​22-34).

5. Ndiéjunʼ xkri̱da esngájma rí xabuanii ma̱ndoo musngúún e̱jñu̱ún mu mbuyáá rí gíʼdoo numuu dí xákiʼníin rá.

5 Xabuanii bi̱ nindxu̱ún cristianos gíʼmaa musngúún e̱jñu̱ún rí gíʼdoo numuu dí xákiʼníin. Guʼyáá dí nigíʼnuu Maxence bi̱ gíʼdoo 17 tsiguuʼ. Ikhaa ndiyo̱o̱ʼ maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n eʼnii xa̱bu̱ sgúndíin náa escueloo ga̱jma̱a̱ náa nataráʼa. Anu̱u̱ ga̱jma̱a̱ ru̱dúu̱ nimbayíí wéñuuʼ mu majmañuu maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ xákiʼnáa. Ikhiin nuthi: “Aʼdiúxu ni̱jkha̱nú nikro̱ʼo̱o̱ rí itháan ndayóo tsiakii mu maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n mu xákiʼnáa ga̱jma̱a̱ xáʼni ikháá má xóo nigumaa ikhaa”. ¡Májánʼ dí xúgi̱ Maxence, nánguá kiʼnáa!

6. Xú káʼni gámbáyulú rí muʼtájkáan mu xákiʼnáanʼlú rá.

6 Atatsaʼwáminaʼ dí xtaa ratraʼníí mbá rí naʼni mijkoo edxa̱a̱ʼ. Xóo dí mbáa xa̱bu̱ nagíʼdu̱u̱ naʼthí rí tséʼgui̱i̱, dí xkawiiʼ, ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá o natsíjmaa ga̱jma̱a̱ numuu rí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Ndiéjunʼ gámbáyulú rá. Gunda̱ʼa̱lú Jeobá rí maxnúlú xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo ga̱jma̱a̱ ku̱ma̱ ndrígóo mu ma̱ndoo muriʼña̱a̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ xúkiʼnáanʼlu. Ndiéjunʼ gúʼni á mu núkhu eʼyáá rí túriʼña̱a̱ májánʼ xó má kaʼyoo rá. Guʼtámíjná mbu̱júu̱ gajmiúlú Jeobá ga̱jma̱a̱ gundxaʼwámíjná xú káʼnii gándoo muriʼña̱a̱ itháan májánʼ nda̱wa̱á. Á mu nuʼnilú rígi̱, Jeobá maxnúlú xi̱ʼ kaʼwu mu maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ xúkiʼnáanʼlu.

7. Índo̱ narígá mbá dí naʼni makiʼnáánʼ, xú káʼni embáyulú dí majmañulú tikhuu texto ndrígóo Biblia rá. (Proverbios 15:​1, 18.)

7 Rígá tikhuʼ textos dí mambáyulú mu maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱lú mu xákiʼnáanʼ índo̱ naʼniulú mingíjyúuʼ muriʼña̱a̱ guabaaʼ. Xi̱ʼ kaʼwu ndrígóo Jeobá mambáyulú mu marmáʼáan a̱jkiu̱lú textos rígi̱ (Juan 14:26). Mbá xkri̱da, náa libro ndrígóo Proverbios nuxkamaa ikha rí mambáyulú mu xúkiʼnáanʼlu (atraxnuu Proverbios 15:​1,b 18).c Ikhí ma̱ndoo mbuʼyáá ndíjkha gíʼdoo numuu maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱lú índo̱ narígá mbiʼi dí nuni̱ magigaa edxu̱lúʼ (Prov. 10:19; 17:27; 21:23; 25:15).

Á MU NAJMÁÁNʼLÚ NDUʼYÁÁ ITHÁÁN, XÁKIʼNÁANʼ

8. Ndiéjunʼ gíʼmaa mbuʼyáá, índo̱ mbáa nagíʼdu̱u̱ narajxulú ga̱jma̱a̱ numuu dí nuʼnimbulú rá.

8 Mambáyúlú dí makru̱ʼu̱lú ndiéjunʼ gíʼma muʼni (Prov. 19:11). Á mu najmáánʼlú nduʼyáá itháán, mambáyúlú mu maʼngo̱o̱ a̱jkiu̱lú índo̱ mbáa nagíʼdu̱u̱ narajxulú á mu gajkhun o ragájkhun mbá dí nuʼnimbulú. Xóo endxa̱ʼwáminaʼ mbáa xa̱bu̱ nindxu̱u̱ xóo iyááʼ mi̱jnu̱ʼ. Nguáná mbáa xa̱bu̱ ma̱ndoo marajxi̱i̱ numuu rí naxmiéjunʼ o rígá mbá dí naʼni mandxaʼwáminaʼ, ikha jngóo nákha xóo tseriʼñaa, májánʼ gáʼni dí garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí mbaʼa nuthu tsíʼyáa náa numuu nirajxi̱i̱ (Prov. 16:23).

9. Xú káʼni nisngájma Gedeón dí nikro̱ʼo̱o̱ ndiéjunʼ gíʼmaa maʼni ga̱jma̱a̱ rí tákiʼnáa rá.

9 Gundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu Gedeón. Mbá aʼphu̱ xa̱bekha bi̱ naguwáʼ náa Efraín nindxa̱ʼwa̱jmaa ga̱jma̱a̱ numuu dí tájuiʼthúún mu magún gági̱ʼdu̱u̱n gajmíi̱n xa̱bu̱ sia̱nʼ ndrígóo Israel. Mbáa ikhiin nigawúnʼ a̱jkiu̱ún, mbáa nikumu̱ún rí tribu ndrígún ikhiin itháan gíʼdoo numuu náa Israel. Náa numuu nindxa̱ʼwa̱jmaa rá. Asndu tséʼniuu má náa numuu. Gedeón nikro̱ʼo̱o̱ ndiéjunʼ gíʼmaa maʼni. Ikhaa ndiʼyamajkuu xóo nikumu̱ún, niriʼña̱a̱ guabaaʼ, tákiʼnáa. Ndiéjunʼ nirígá rá. “Índo̱ niʼthúún xígi̱ ikhú niniña̱a̱nʼ rakiʼníin” (Juec. 8:​1-3).

10. Ndiéjunʼ gámbáyulú mu muriʼña̱a̱ májánʼ índo̱ gurajxu̱lú ga̱jma̱a̱ numuu dí nuʼnimbulú rá. (1 Pedro 3:15.)

10 Mbáa compañeria náa escuela o náa natiejunʼ ma̱ndoo marajxa̱a̱ʼ náa numuu natatsimbaaʼ dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia. Gajkhun má dí nandulúʼ muʼthúún rí itháán májánʼ nindxu̱u̱ dí munimbulú rí na̱ndu̱ʼu̱lú Dios, mú ma̱ngaa nandulúʼ musngajmá rí nduʼyamajkuíí xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ xóo endxa̱ʼwáminaʼ (atraxnuu 1 Pedro 3:15). Ikha jngóo xátatsaʼwamínáʼ dí narajxa̱a̱ numuu rí nandoo maʼni gawáanʼ, atatsaʼwáminaʼ xú káʼni ma̱ndoo matambáyii mu majmañuu itháan ga̱jma̱a̱ numuu rí naxmiéjunʼ. Tséʼniuu má náa numuu nirajxa̱a̱, gíʼmaa matriʼña̱a̱ ga̱jma̱a̱ ajngáa guabaaʼ ga̱jma̱a̱ xákiʼnáa. Rígi̱ ma̱ndoo maʼnii dí mariʼkhuu xóo eku̱mu̱u̱ ikhaa. Nandulúʼ má xúʼko̱ mutamijnalú gajmiulú xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ ajngáa guabaaʼ, tséʼniuu á mu ikhiin nutulúʼ ga̱jma̱a̱ ajngáa gujkhuʼ o i̱ndó nutsijmáa (Rom. 12:17).

Mbáa ndxájulú nañajunʼ náa oficina ndrígóo ga̱jma̱a̱ imba̱a̱ compañerii, naʼthúu̱n rí mikhu mbá xíʼtoo pastel ndrígóo cumpleaños. Náa níjniúu oficina ndrígóo kúwi̱i̱n itháan xa̱bu̱ bi̱ nupiʼtsu, naʼwa̱a̱n ga̱jma̱a̱ nuni̱ gagimijná.

Á mu mbáa naʼtháanʼ mi̱dxu̱ʼ náa mbá cumpleaños, atatsaʼwáminaʼ ginii, náá numuu naʼthán. Rígi̱ gámbáyáaʼ mu matriʼña̱a̱ májánʼ. (Atayáá kutriga̱ 11 ga̱jma̱a̱ 12).

11, 12. a) Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni ginii nákha xóo tsériʼña̱a̱lú mbá graxe̱ mingíjyúuʼ rá. b) Atagíʼ mbá xkri̱da xú káʼni mambáyáaʼ rígi̱, mu marataminaʼ májánʼ ga̱jma̱a̱ xa̱bu̱ (atayáá xtiʼkhu ma̱ngaa).

11 Gundxaʼwámíjná rí mbáa náa nuñajunʼlú narajxulú náa numuu na̱nguá eʼni riya̱a̱ʼ cumpleaños. Ndiéjunʼ ma̱ndoo matatsaʼwamínáʼ nákha xóó tsétriʼña̱a̱ rá. Lá naku̱mu̱u̱ rí tséniñulú muʼni gagimijnalú rá. O naxmiéjunʼ dí ikháanʼ muʼni rí eʼwíinʼ xúni̱ gagimijná dxe̱ʼ. Ma̱ndoo mugi̱ʼdi̱i̱ muʼthán dí nuxnáalu núma̱aʼ dí naxmiéjunʼ eni̱ a̱ngui̱i̱n. Nda̱wa̱á ma̱ndoo muʼthánlu rí mangáán nanigulú rí makuwáánʼ gagi náa nuñajunʼlú. Mbá rígi̱ maʼni rí ní xaxmiéjunʼ ga̱jma̱a̱ mugíʼdi̱i̱lú muʼtamíjná ndiéjunʼ e̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ numuu cumpleaños.

12 Ma̱ndoo muʼni xúʼko̱ kaʼnii índo̱ gúxtrajxulú rí mingíjyúuʼ. Gundxaʼwamíjna̱ dí mbáa compañeriulú náa escuela naʼtulúʼ dí testigos de Jeobá gíʼmaa muriʼkhu̱u̱ xóo endxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numún xa̱bu̱ bi̱ a̱jma̱ ñajúúnʼ. Naʼthí rígi̱ numuu dí naku̱mu̱u̱ dí raʼkhí ga̱jma̱a̱ numún testigos ráʼ. O gíʼdaa mbáa bi̱ nambájxu̱u̱ ga̱jma̱a̱, mbáa familia bi̱ a̱jma̱ ñajunʼ dxe̱ʼ. Lá naku̱mu̱u̱ rí nawiyulúʼ enii bi̱ a̱jma̱ ñajúúnʼ rá. Mbáa mbaʼyóoʼ muʼthán rí naxmiéjunlú enii xúgíinʼ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ rí nduʼyamajkuíí ndiéjunʼ eraʼwíí muni eʼwíinʼ (1 Ped. 2:17).d Mbáa á mu nuʼni xúʼko̱ kaʼnii, ikhaa ma̱ndoo maniñaminaʼ muʼthán itháán májánʼ ndíjkha itháán májánʼ munimbulú ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia.

13. Xú káʼni gándoo matambáyii mbáa xa̱bu̱ á mu naʼthí rí nda̱a̱ numuu makumaaʼ xtayáá Dios rá.

13 Á mu mbáa naʼtulúʼ mbájmbu dí ikhaa tséndxaʼwamínaʼ ikháá xóo ikháán, xúndxaʼwamíjna̱ mbá nacha ga̱jma̱a̱ xákumulú rí nduʼyáá máʼ náa numuu endxa̱ʼwáminaʼ xúʼko̱ kaʼnii (Tito 3:2). Gundxaʼwamíjna̱, rí mbáa compañeria náa escuela naʼthí dí katsújmaa, rí nda̱a̱ numuu matatsimba̱a̱ rí xtáa Dios. Lá mbájkhu mbá nache̱ maku̱ma̱a̱ʼ rí ikhaa naʼnimbo̱o̱ ga̱jma̱a̱ numuu evolución, ma̱ngaa rí ikhaa najmañuu wéñuuʼ ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ ráʼ. Xátagiʼda̱a̱ ga̱jma̱a̱ numuu ciencia, itháán májánʼ rí maratháán mbá rí maʼni mandxaʼwáminaʼ. Ma̱ndoo mataxuʼmá mbá rí mbaʼyoo o maguxnuu náa jw.org, ga̱jma̱a̱ numuu rí nigumawíi. Mbáa nda̱wa̱á ikhaa ma̱ndoo mbaʼyoo itháan ga̱jmá nindxa̱a̱ʼ, á mu ikháán naratháán ga̱jma̱a̱ ajngáa gamajkhu ma̱ndoo mariʼkhuu xóo endxa̱ʼwáminaʼ.

14. Xú káʼni nijmuu Niall jw.org, mu mambáyúu compañerii bi̱ naku̱mu̱u̱ dí raʼkhí ga̱jma̱a̱ numún testigos rá.

14 Niall mbá ndxájulú dxámáa nijmuu ináa ndrígóo jw.org mu mambáyúu mbáa bi̱ naku̱mu̱u̱ dí raʼkhí ga̱jma̱a̱ numulú. Niall eʼthí: “Nigúʼdaa mbáa compañeriuʼ náa escueloʼ rí naʼthí má xúʼko̱ dí ikhúún na̱nguá enimboʼ eʼni ciencia, rí itháán ku̱mu̱ʼ eʼni mbá libro ndrígóo cuento, raʼkháa rí nuthi bi̱ najmañún”. Numuu rí compañerii Niall na̱nguá eniñuu maʼthí ndiéjunʼ eku̱mu̱u̱, ikha jngóo niʼthúu̱n rí mbaʼyoo náa jw.org, sección “La Biblia y la ciencia”. Nda̱wa̱á Niall ndiʼyoo dí compañerii niguxnuu dí e̱ʼkha̱ raʼthí ikhí, ikha jngóo ni táʼniuu miʼskhaa maʼtáminaʼ ga̱jma̱a̱ xú káʼnii nigi̱ʼdu̱u̱ makuwáánʼ. Mangáanʼ ma̱ndoo magíʼnulú xúʼko̱ kaʼnii.

GÚʼNIRATAMIJNÁ NÁA MBÁ GUʼWÁANʼ

15. Ndiéjunʼ gándoo muni xabuanii mu mumbáñún e̱jñu̱ún muriʼña̱a̱ ga̱jma̱a̱ ajngáa gua̱ba̱ʼ rá.

15 Xabuanii ma̱ndoo muniratiin e̱jña̱la, mu índo̱ mbáa gárajxu̱u̱n ga̱jma̱a̱ numuu rí nakumu̱ún, muriʼña̱a̱ ga̱jma̱a̱ ajngáa guabaaʼ. (Sant. 3:13). Tikhuun xabuanii nuniratamijná índo̱ nuniga̱jma̱a̱ mbá guʼwíin. Nduyáá ndiéjunʼ ma̱ndoo muthi náa escuela ga̱jma̱a̱ xú káʼni guriʼña̱a̱ náa escuela. Ma̱ngaa nusngúún e̱jñu̱ún xú káʼnii gúriʼña̱a̱ ga̱jma̱a̱ ajngáa guabaaʼ ga̱jma̱a̱ maniguún eʼwíinʼ mudxawíín rí gúthi (atayáá kúgumaʼá “Guniratamijná wapháá mu matambáñún bi̱ kúwi̱i̱n náa guʼwáaʼ”).

Índo̱ nuniga̱jma̱a̱ mbá guʼwíin nuniratamijná wapháá, ikha jngóo mbá dxámá nariʼña̱a̱ dí nirajxu̱u̱ anu̱u̱.

Guniratamijná wapháá mu matambáñún bi̱ kúwi̱i̱n náa guʼwáaʼ

Mbaʼin nambáñun munigajmaa mbá guʼwíin graxe̱ rí maʼniún mingíjyúuʼ muriʼña̱a̱ dí muxtrajxún náa escuela o náa nuñajunʼ (Prov. 9:9). Gundxaʼwamíjna̱ ndiéjunʼ guriʼña̱a̱ á mu narajxi̱i̱ ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱:f

  • “I̱ndó bi̱ tágún escuela nakumu̱ún kuyáá Dios”.

  • “Bi̱ najmañún nuthi rí gajkhun nindxu̱u̱ evolución”.

  • “Á mu gajkhun xtáa mbáa Bi̱ Niʼniánlú, tsáa niʼni ikhaa rá.”

  • “Testigos de Jeobá nawiñu̱u̱nʼ kuñún bi̱ a̱jma̱ ñajúnʼ”.

  • “Ndíjkha testigos de Jeobá nutsudiin xa̱bu̱ mu muriʼkhu̱u̱ religión ndrígún rá.

  • “Ikháán nuriʼkhui̱i̱ Biblia mu maʼthí xó má eyala ikháanʼ”.

16, 17. Xú káʼnii gándoo mambáñún jiámá ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ dí muniratamijná wapháá rá.

16 Dí muniratamijná wapháá mbá guʼwíin raʼkháa i̱ndó nambáñun jiámá ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ mu muthi májánʼ ndiéjunʼ ku̱mu̱ún. Ma̱ngaa mambáñún ikhiin mbuyáá dí raʼkháa minduwaaʼ nindxu̱u̱ dí nakumu̱ún. Náa jw.org rígá mbá sección rí mbiʼyuu “Los jóvenes”e, rígi̱ nigumaa mu maʼni itháán gujkhuʼ fe ndrígún jiámá ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ, ma̱ngaa mambáñún mu majmiin mutha májánʼ ndiéjunʼ nindxu̱u̱ rí naku̱mu̱ún ikhiin. Á mu nuʼnigajma̱a̱ mbá guʼwáanʼ xúgiáanʼ ma̱ndoo mbuʼyáá xú káʼnii nindxu̱u̱ sección “Los jóvenes preguntan”, ma̱ndoo muriʼña̱a̱ májánʼ ga̱jma̱a̱ mbá ajngáa guabaaʼ ga̱jma̱a̱ numuu fe ndrígulú.

17 Matthew mbá ndxájulú dxámá eʼthí rí ikhaa nambáyúu wéñuuʼ dí maʼnirataminaʼ wapháá. Índo̱ nuniga̱jma̱a̱ mbá guʼwíin, mbaʼa nuthu nuniga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ ma̱ndoo maʼthí náa escuelóo. Ikhaa eʼthí: “Nundxaʼwamíjna̱ ndiéjunʼ ma̱ndoo marigá, ikhú nduʼyááʼxu ndiéjunʼ itháán májánʼ ma̱ndoo mata o mani. Índo̱ nda̱yo̱o̱ kaʼwu náa numuu ku̱mu̱u̱ o endxaʼwamínáʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbá, tséʼniuu mingíjyúuʼ majmuu ajngáa guabaaʼ gajmiún eʼwíinʼ”.

18. Xó má eʼthí Colosenses 4:​6, ndiéjunʼ gíʼmaa mbuʼyáá rí gíʼdoo numuu rá.

18 Maski ajndu nuʼtálú kaʼwu ga̱jma̱a̱ rí naʼni rí mundxaʼwamíjna̱ xa̱bu̱ bi̱ nudxawunlú, rígi̱ tsíyoo gáʼthí dí xúgíinʼ mundrígú dí muʼthálú. Mú á mu najmulú ajngáa guabaaʼ ga̱jma̱a̱ tsékiʼnáaʼlú mbáa itháán mudxawíín (atraxnuu Colosenses 4:6). Rí maratamíjná ga̱jma̱a̱ imba̱a̱ nindxu̱u̱ xóo índo̱ naratsíin pelota. Ma̱ndoo mu̱ʼda̱ʼ guabaaʼ o ga̱jma̱a̱ xúgíʼ tsiakii ndrígulú. Índo̱ nu̱ʼda̱lúʼ guabaaʼ, itháan má xáʼniuu miʼskhaa imba̱a̱ maguajtuun pelota ga̱jma̱a̱ rí xániñuuʼ maʼtsíínʼ. Ikháá má kayuuʼ á mu najmulú ajngáa guabaaʼ ga̱jma̱a̱ tsekíʼnáanʼlú, itháán má manigu̱u̱ʼ xa̱bu̱ maʼdxawuun ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo muʼthamijnalú xóó gajmíi̱n. Mú á mu mbáa xa̱bu̱ nandoo magi̱ʼdu̱u̱ o i̱ndó nandoo matsíjmáanʼ, tséʼyoo muguanulú (Prov. 26:4). Mú kúwi̱i̱n má mbaʼin xa̱bu̱ bi̱ nanigu̱u̱nʼ mudxawíín.

19. Ndiéjunʼ ma̱ndoo maxkajxáánʼlú mu xákiʼnáanʼlu índo̱ gúʼtha ga̱jma̱a̱ numuu fe kumulú rá.

19 Xó má ndiʼyáá, á mu ikháán natani̱ tsiakimina mu xakiʼnán ga̱jma̱a̱ majmaa ajngáa guabaaʼ, mbaʼa náa mambáyáaʼ. Atanda̱ʼa̱ Jeobá rí maxnáa tsiakii mu xakiʼnán índo̱ eʼwíinʼ gúrajxa̱a̱ʼ dí maʼniaaʼ miʼskhaa matriʼña̱a̱ o dí muthi dí raʼkhí ga̱jma̱a̱ numaaʼ. Tséʼniuu á mu imba̱a̱ na̱nguá ku̱mu̱u̱ ikháá xóo ekumulú ikháanʼ, á mu tsékiʼnáanʼlú, najmulú ajngáa guabaaʼ, rígi̱ mani rí xági̱ʼdu̱u̱ʼ mbá xkujndu mba̱a̱. Asndu mbáa ma̱ndoo mariʼkhuu xóo endxa̱ʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numulú ma̱ngaa rí naʼsngáa Biblia. Ikha jngóo “gakuwáanʼla xawii mu muriʼñán asndu tsáá bi̱ gándaʼa̱la mu̱tha̱ […] mú gu̱nila rígi̱ ga̱jma̱a̱ gamajkhu, ma̱ngaa xákiʼnáanʼla” (1 Ped. 3:15). ¡Gajmaaʼ ajngáa guabaaʼ mu mani̱ndxu̱u̱ tsiakii ndrígáʼ!

NDIÉJUNʼ GATRIʼÑA̱A̱ RÁ.

  • Ndiéjunʼ gátani̱ mu xakiʼnán nache̱ rá.

  • Xú káʼni embáyulú rí makru̱ʼu̱lú ndiéjunʼ gíʼma muʼni mu majmulú ajngáa guabaaʼ rá.

  • Xú káʼnii gámbáyulú rí majmáánʼlú mbuʼyáá itháán ki xóo rí kujmaa mu muriʼña̱a̱ ga̱jma̱a̱ ajngáa guabaaʼ rá.

AJMÚÚ 88 Atani maniʼnúnʼ kamba̱a̱ʼ

a Náa artículo rígi̱ mbuʼyáá tikhuu enii, mu xákiʼnáanʼlu índo̱ guriʼña̱a̱ mbáa xa̱bu̱ dí naʼthí ga̱jma̱a̱ ajngáa mijkoo.

b Proverbios 15:1: “Índo̱ naxtiʼña̱a̱ májánʼ naʼni rí xákiʼníin, mú ajngáa rí naʼni gawúunʼ naʼni majmangunʼ.”

c Proverbios 15:18: “Xa̱bu̱ bi̱ nakiʼnán naʼni dí marigá xkujndu, mú bi̱ naʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n naʼni marigá dí marigá tsímáá.”

d Mataxkamaa tikhuu rí mambáyáaʼ náa artículo “¿Qué dice la Biblia sobre la homosexualidad?”, náa número 4 tsiguʼ 2016 náa i̱yi̱i̱ʼ ¡Despertad!

e I̱ndó rígá náa ajngáa xtílóo.

f Náa jw.org ma̱ndoo mataxkamaa mbaʼa enii rí mambáyáaʼ náa sección “Los jóvenes preguntan” ga̱jma̱a̱ náa “Graxe̱ dí naguma má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ numún bi̱ nutaraʼa numuu Jeobá”.

    I̱yi̱i̱ʼ náa ajngáa me̱ʼpha̱a̱ (2007-2025)
    Atrugua̱a̱
    Atambáʼtaa
    • me̱ʼpha̱a̱
    • Náa mataxuʼmá
    • Xóo nandaʼ ma̱ta̱ya̱a̱
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Xtángoo náa naʼthí rí xú káʼnii majmaaʼ
    • Xtángoo náa naʼthí rí nañewu̱u̱n dato ndrígáʼ
    • Configuración de privacidad
    • JW.ORG
    • Atambáʼtaa
    Náa mataxuʼmá