Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • od kap. 16 p. 162-168
  • Família Kristaun neʼebé iha unidade

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • Família Kristaun neʼebé iha unidade
  • Organizasaun neʼebé Halo Jeová nia Hakarak
  • Subtítulu
  • Informasaun seluk neʼebé hanesan
  • HADIʼA ITA-NIA HANOIN
  • MANTEIN ITA-NIA UNIDADE IHA MUNDU TOMAK
  • HANOIN MALU
  • ORGANIZASAUN NEʼEBÉ HALO JEOVÁ NIA HAKARAK
  • “Hadomi imi-nia maluk bá nuʼudar maun-alin”
    Ita-nia Serbisu Kristaun—2013
  • “Maromak la todan ba sorin”
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • Unidade mak sinál ba adorasaun neʼebé loos
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Reinu—2010
  • “Buat neʼebé espíritu lori mai” fó glória ba Maromak
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun—2011
Organizasaun neʼebé Halo Jeová nia Hakarak
od kap. 16 p. 162-168

KAPÍTULU 16

Família Kristaun neʼebé iha unidade

NASAUN Izraél mak povu neʼebé lori Jeová nia naran maizumenus durante tinan 1.500 liu. Tuirmai Jeová “tau atensaun ba nasaun seluk, hodi hili povu ida husi sira-nia leet atu lori ninia naran”. (Após 15:14) Povu neʼebé lori Jeová nia naran sei sai ninia testemuña sira. Sira iha unidade iha sira-nia hanoin no hahalok maski sira hela iha fatin oioin iha mundu tomak. Sira bele halibur hamutuk nuʼudar povu neʼebé lori Jeová nia naran tanba mandamentu neʼebé Jesus fó ba ninia dixípulu sira: “Laʼo bá no hanorin ema husi nasaun hotu atu sai haʼu-nia dixípulu, fó batizmu ba sira hodi Aman, Oan no espíritu santu nia naran. Hanorin sira atu halo tuir mandamentu hotu neʼebé haʼu fó ona ba imi.”​—Mt 28:19, 20.

Ita sai parte ba família Kristaun iha mundu tomak neʼebé iha unidade. Maski ita-nia nasionalidade, suku, ka situasaun ekonomia la hanesan, maibé neʼe la haketak ita

2 Bainhira Ita dedika an ba Jeová no hetan batizmu, Ita sai ona Jesus Kristu nia dixípulu. Ita sai parte ba família Kristaun iha mundu tomak neʼebé iha unidade. Maski ita-nia nasionalidade, suku, ka situasaun ekonomia la hanesan, maibé neʼe la haketak ita. (Sal 133:1) Ita hadomi no respeitu Ita-nia maluk Kristaun iha kongregasaun. Karik sira balu nia rasa, nasaun, edukasaun no situasaun moris la hanesan ho Ita-nian, no karik uluk Ita hasees an husi ema sira hanesan neʼe. Maibé agora Ita hatudu domin Kristaun ba malu, no Ita-nia relasaun metin liu fali Ita-nia relasaun ho ema iha komunidade, ema husi relijiaun seluk ka Ita-nia família rasik.​—Mc 10:29, 30; Kol 3:14; 1 Ped 1:22.

HADIʼA ITA-NIA HANOIN

3 Se karik Ita sente susar atu husik Ita-nia toman kona-ba todan ba sorin tanba rasa, polítika, situasaun moris ka hanoin sala seluk, karik Ita presiza hanoin kona-ba ezemplu husi ema Judeu iha tempu uluk neʼebé sai ema Kristaun. Ema Judeu sira-neʼe presiza husik tiha hanoin sala husi relijiaun Judeu nian kona-ba ema husi nasaun sira seluk. Bainhira Pedro simu mandamentu atu bá hasoru xefe tropa Roma nian naran Cornélio, Jeová ho laran-diʼak ajuda Pedro atu iha hanoin neʼebé loos hodi bele kumpre knaar neʼe.​—Após, kap. 10.

4 Pedro haree vizaun ida kona-ba animál balu neʼebé la moos tuir ema Judeu nia relijiaun, no nia simu mandamentu atu oho animál sira-neʼe balu atu han. Bainhira Pedro lakohi, lian ida husi lalehan hatete ba nia: “Ó keta bolu buat neʼebé Maromak hamoos tiha ona nuʼudar buat foʼer.” (Após 10:15) Ho ida-neʼe, Maromak ajuda Pedro atu iha hanoin neʼebé loos kona-ba knaar neʼebé nia atu simu hodi vizita mane ida husi nasaun seluk. Pedro halo tuir Jeová, no nia hatete ba ema sira neʼebé halibur hamutuk iha Cornélio nia uma: “Imi hatene ona katak tuir ukun-fuan, ema Judeu ida labele halibur an ka hakbesik ba ema husi nasaun seluk. Maski nuneʼe, Maromak hatudu ona ba haʼu katak haʼu labele bolu ema ida foʼer ka la moos. Entaun, kuandu Maromak haruka haʼu, haʼu mai la ho laran-todan.” (Após 10:28, 29) Tuirmai, Pedro haree rasik evidénsia neʼebé hatudu katak Jeová simu Cornélio no ninia umakain.

5 Saul husi Tarsu mak ema Farizeu neʼebé hetan edukasaun boot. Ikusmai, nia presiza hatudu haraik an hodi bele serbí Maromak hamutuk ho ema sira neʼebé uluk nia lakohi ransu tanba sira-nia situasaun moris la hanesan. Nia mós tenke halo tuir sira-nia matadalan. (Após 4:13; Gal 1:13-20; Flp 3:4-11) Ita bele fiar katak ema sira hanesan Sérgio Paulo, Dionísio, Damaris, Filemon, Onésimo, no ema seluk mós presiza troka dalan neʼebé sira hanoin bainhira sira simu liafuan diʼak no sai Jesus Kristu nia dixípulu.​—Após 13:6-12; 17:22, 33, 34; Flm 8-20.

MANTEIN ITA-NIA UNIDADE IHA MUNDU TOMAK

6 Domin neʼebé irmaun-irmán sira iha kongregasaun hatudu ba Ita mak ajuda ona Ita hakbesik ba Jeová no ninia organizasaun. Domin neʼebé Ita haree iha kongregasaun mak sai nuʼudar sinál katak ita mak Jesus Kristu nia dixípulu neʼebé loos. Jesus hatete: “Haʼu fó ba imi ukun-fuan foun ida, katak imi hadomi malu. Hanesan haʼu hadomi ona imi, imi mós tenke hadomi malu. Se imi hadomi malu, ema hotu sei hatene katak imi mak haʼu-nia dixípulu.” (João 13:34, 35) No bainhira Ita hatene katak irmaun-irmán sira iha mundu tomak hatudu domin ba malu hanesan irmaun-irmán sira iha Ita-nia kongregasaun, neʼe ajuda Ita atu hafolin liután Jeová no ninia organizasaun. Ita bele haree rasik oinsá profesia kona-ba halibur ema durante loron ikus sira hodi adora Jeová ho dame no unidade sai loos ona.​—Miq 4:1-5.

7 Ohin loron, iha buat oioin neʼebé haketak ema. Tan neʼe, susar ba ema atu bele imajina katak ema “husi nasaun, suku, povu no língua hotu” bele iha unidade. (Apok 7:9) Porezemplu, ema neʼebé hela iha rai ho teknolojia modernu la hanesan duni ho ema neʼebé hela iha rai sira neʼebé kaer metin ba tradisaun uluk nian. No ema husi rasa no nasaun neʼebé hanesan mós karik kontra malu tanba sira-nia relijiaun la hanesan. Iha fatin oioin, nasionalizmu mak importante tebes, no neʼe halo ema haketak malu liután. No situasaun ekonomia mós bele haketak ema. Bainhira ita hanoin kona-ba buat oioin neʼebé bele haketak ema, ita bele fiar katak só Maromak Kbiit Boot Liu Hotu deʼit mak bele ajuda ema husi nasaun, suku, povu no língua hotu atu iha unidade, dame no hadomi malu.​—Zac 4:6.

8 No unidade neʼe akontese duni ohin loron. Bainhira Ita dedika an no hetan batizmu nuʼudar Testemuña ba Jeová, Ita sai parte ba povu neʼebé iha unidade. Ita hetan ona benefísiu husi unidade neʼe, no Ita iha responsabilidade atu mantein unidade neʼe. Ita halo nuneʼe hodi halo tuir apóstolu Paulo nia liafuan iha Galásia 6:10 neʼebé hatete: “Kuandu sei iha oportunidade, mai ita halo buat neʼebé diʼak ba ema hotu, maibé liuliu ba ita-nia maluk fiar-naʼin.” Ita mós halo tuir konsellu tuirmai neʼe: “Keta halo buat ida hodi buka atu manán deʼit ka foti an, maibé ho haraik an hodi haree ema seluk boot liu fali imi. Keta buka diʼak deʼit ba imi-nia an rasik, maibé buka mós ema seluk nia diʼak.” (Flp 2:3, 4) Kuandu ita sai toman atu haree irmaun-irmán sira hanesan Jeová haree sira no la tau fokus deʼit ba sira-nia oin ka hatais, ita sei kontinua iha dame no iha relasaun diʼak ho sira.​—Éf 4:23, 24.

HANOIN MALU

9 Hanesan apóstolu Paulo esplika, ita mak parte ba kongregasaun iha mundu tomak, no ita hotu hanoin malu. (1 Kor 12:14-26) Maski ita hela dook husi maluk Kristaun iha mundu tomak, maibé ita nafatin hanoin kona-ba sira-nia diʼak. Se ema fó-terus ba irmaun-irmán balu, ita hotu sente laran-triste. Se irmaun-irmán balu hasoru susar ekonomia, dezastre ka funu, ita hotu hakarak buka dalan atu fó ajuda espirituál no mós osan ka sasán.​—2 Kor 1:8-11.

10 Loroloron ita presiza halo orasaun kona-ba irmaun-irmán sira. Sira balu hasoru tentasaun atu halo hahalok aat. Sira seluk hasoru susar no karik ema barak la hatene kona-ba neʼe. Sira seluk tan karik hetan terus husi kolega serbisu no husi família neʼebé laʼós Testemuña no ema la hatene kona-ba neʼe. (Mt 10:35, 36; 1 Tes 2:14) Ita hanoin sira tanba ita hotu mak hanesan família ida iha mundu tomak. (1 Ped 5:9) Iha ita-nia leet, iha ema balu neʼebé badinas atu halo Jeová nia serbisu, sira tau matan ba serbisu haklaken no ba kongregasaun. No mós iha ema balu neʼebé hetan knaar atu tau matan ba serbisu iha mundu tomak. Ita bele ajuda sira liuhusi orasaun, no neʼe hatudu katak ita hadomi no mós hatudu interese ba sira. Dala ruma karik ida-neʼe deʼit mak ita bele halo atu ajuda sira.​—Éf 1:16; 1 Tes 1:2, 3; 5:25.

11 Iha loron ikus sira-neʼe mosu problema barak, tan neʼe Jeová nia povu tenke prontu atu ajuda malu. Bainhira mosu dezastre hanesan rai-nakdoko no bee-saʼe, karik ita presiza halo serbisu barak atu ajuda irmaun-irmán sira no mós fó ajuda osan ka sasán. Ema Kristaun iha apóstolu sira-nia tempu hatudu ezemplu diʼak kona-ba neʼe. Dixípulu sira iha Antiokia hanoin-hetan Jesus nia konsellu no ho kontente haruka kontribuisaun ba irmaun-irmán sira iha Judeia. (Após 11:27-30; 20:35) Apóstolu Paulo mós anima ema Kristaun iha Korinto atu ajuda maluk Kristaun liuhusi fó kontribuisaun. Sira presiza organiza ho didiʼak sira-nia dalan atu fó kontribuisaun. (2 Kor 9:1-15) Ohin loron, bainhira irmaun-irmán sira hasoru susar no presiza ajuda, ita-nia organizasaun no mós irmaun-irmán ida-idak fó ajuda lalais tuir sira-nia presiza.

ORGANIZASAUN NEʼEBÉ HALO JEOVÁ NIA HAKARAK

12 Ita mak hanesan família ida iha mundu tomak neʼebé iha unidade, no ita sai parte ba organizasaun neʼebé halo Jeová nia hakarak. Ohin loron, Jeová hakarak ema atu haklaken liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun iha mundu tomak nuʼudar sasin ba nasaun hotu. (Mt 24:14) Bainhira ita haklaken, Jeová hakarak ita hatudu hahalok diʼak hodi tuir ninia matadalan kona-ba morál. (1 Ped 1:14-16) Ita tenke prontu atu hakruʼuk ba arranju ulun nian no apoia malu atu haklaken liafuan diʼak. (Éf 5:21) Agora laʼós tempu atu buka ita-nia hakarak rasik, maibé tau uluk Maromak nia Ukun iha ita-nia moris. (Mt 6:33) Se ita halo nuneʼe no serbisu hamutuk atu habelar liafuan diʼak, ita sei sente kontente agora no sei simu bensaun ba nafatin iha futuru.

13 Nuʼudar Testemuña ba Jeová, ita la hanesan ho ema seluk tanba ita mak povu neʼebé moos, no serbí Maromak ho laran-manas. (Tito 2:14) Dalan neʼebé ita adora Maromak halo ita la hanesan ho ema seluk. Ita serbisu hamutuk ho ita-nia maluk Kristaun iha mundu tomak ho unidade, koʼalia língua lia-loos nian neʼebé hanesan no mós halo tuir lia-loos neʼebé ita haklaken. Jeová fó-hatene nanis kona-ba neʼe liuhusi profeta Sofonias hodi hatete: “Haʼu sei troka povu sira-nia língua ho língua neʼebé moos, atu nuneʼe sira hotu bele bolu Jeová nia naran, hodi adora nia ho unidade.”​—Sof 3:9.

14 Jeová mós dirije Sofonias atu hakerek kona-ba ema Kristaun nia unidade iha mundu tomak no neʼe sai loos ohin loron. Nia hakerek: “Ema restu husi Izraél sei la hatudu hahalok aat. Sira sei la koʼalia bosok, no lia-bosok ida mós sei la sai husi sira-nia ibun. Sira sei han no toba, no sei la iha ema ida mak halo sira taʼuk.” (Sof 3:13) Ita bele serbisu hamutuk ho unidade tanba ita komprende ona lia-loos husi Jeová nia Liafuan no hadiʼa ona ita-nia hanoin no halaʼo ita-nia moris hodi tuir Jeová nia ukun-fuan sira. Ita bele kumpre buat neʼebé ema hanoin nunka bele kumpre. Sin, ita mak povu neʼebé espesiál, Maromak nia povu neʼebé fó glória ba nia iha mundu tomak.​—Miq 2:12.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe