LISAUN ESTUDU 36
Jeová nia povu hafolin buat neʼebé loos
“Ksolok ba sira neʼebé hamlaha no hamrook ba buat neʼebé loos.”—MT 5:6.
KNANANUK 9 Jeová mak ita-nia Liurai!
IHA LISAUN NEʼEa
1. José hasoru tentasaun saida? Saida mak nia halo?
JACOB nia oan-mane José hasoru tentasaun husi feto ida neʼebé hatete: “Toba ho haʼu.” Feto neʼe mak José nia patraun Potifar nia feen. Maibé José lakohi toba ho nia. Ohin loron karik ema balu hanoin: ‘Tanbasá José lakohi toba ho feto neʼe?’ Potifar sai hela. Liután neʼe, José mak atan deʼit. José sei hetan problema se nia la halo tuir feto neʼe nia hakarak. Maibé José deside metin no lakohi halo tuir feto neʼe. Tanbasá? José hatete: “Oinsá mak haʼu bele halo hahalok aat tebes neʼe no halo sala hasoru Maromak?”—Gén 39:7-12.
2. Oinsá José hatene katak sala seksuál mak sala kontra Jeová?
2 Oinsá mak José hatene katak Maromak konsidera sala seksuál nuʼudar “hahalok aat tebes”? Tuir loloos iha tempu neʼebá seidauk iha Moisés nia Ukun-Fuan neʼebé fó sai matadalan klaru kona-ba “labele halo sala seksuál”. Ukun-Fuan neʼe hakerek tinan atus rua depois José nia tempu. (Éx 20:14) Maski nuneʼe, José hatene didiʼak Jeová, tan neʼe nia komprende Jeová nia hanoin kona-ba sala seksuál. Porezemplu, José hatene katak Jeová halo arranju kaben nian ba deʼit mane ida no feto ida. No klaru katak nia mós rona ona istória kona-ba oinsá Jeová proteje ninia bizavó Sara iha situasaun rua bainhira ema besik atu estraga Sara. Jeová mós proteje Isaac nia feen Rebeca. (Gén 2:24; 12:14-20; 20:2-7; 26:6-11) Bainhira José medita kona-ba buat sira-neʼe, nia bele komprende saida mak loos no sala tuir Jeová nia haree. Tanba José hadomi Jeová, nia deside metin atu halo buat neʼebé loos tuir Jeová nia haree.
3. Iha lisaun neʼe, ita sei aprende saida?
3 Klaru katak ita hafolin hahalok loos. Maski nuneʼe, ita hotu la perfeitu, no se ita la kuidadu, mundu bele fó influénsia ba ita-nia hanoin kona-ba saida mak loos. (Isa 5:20; Rom 12:2) Tan neʼe, ita sei aprende kona-ba saida mak hahalok loos no oinsá ita bele hetan benefísiu bainhira hafolin ida-neʼe. Ita mós sei aprende hakat tolu neʼebé bele ajuda ita atu hafolin liután Jeová nia matadalan sira.
SAIDA MAK HAHALOK LOOS?
4. Ema barak iha hanoin sala saida kona-ba hahalok loos?
4 Ema barak hanoin katak ema neʼebé hatudu hahalok loos liu mak ema neʼebé fiar an demais, tesi-lia ba ema seluk, ka hanoin katak nia diʼak liu fali ema seluk. Maibé Maromak la gosta ema neʼebé hatudu hahalok hanesan neʼe. Bainhira Jesus iha rai, nia kritika ulun-naʼin relijiaun sira neʼebé halo lei rasik kona-ba saida mak loos no sala. (Ecle 7:16; Lc 16:15) Ema neʼebé halo buat loos tuir Jeová nia haree sei nunka sente katak nia diʼak liu fali ema seluk.
5. Tuir Bíblia, saida mak hahalok loos? Fó toʼok ezemplu.
5 Hahalok loos mak furak tebes. Hahalok loos signifika halo buat neʼebé loos tuir Jeová nia haree. Iha Bíblia, liafuan neʼebé tradús nuʼudar “hahalok loos” fó ideia kona-ba moris tuir Jeová nia matadalan neʼebé diʼak liu. Porezemplu, Jeová fó mandamentu ba negósiu-naʼin katak sira tenke uza deʼit ‘dasin-fuan neʼebé loos no la bosok’. (Deut 25:15) Liafuan Ebraiku neʼebé tradús nuʼudar “la bosok” bele mós tradús nuʼudar “hahalok loos”. Tan neʼe, ema Kristaun neʼebé hakarak halo buat loos tuir Maromak nia haree, tenke onestu bainhira halo negósiu. Ema neʼebé hatudu hahalok loos mós hafolin justisa no la kontente bainhira ema trata aat ema seluk. No atu bele “halo [Jeová] kontente iha buat hotu”, ema neʼebé hatudu hahalok loos tenke hanoin kona-ba oinsá Jeová sente kona-ba ninia desizaun sira.—Kol 1:10.
6. Tanbasá ita bele tau fiar ba Jeová nia matadalan? (Isaias 55:8, 9)
6 Bíblia dehan katak Jeová mak Hun ba hahalok loos. Tan neʼe, Bíblia bolu Jeová nuʼudar “hela-fatin ba hahalok loos”. (Jer 50:7, nota) Nuʼudar Kriadór, Jeová deʼit mak iha direitu atu deside kona-ba saida mak loos no sala. Ita la perfeitu, tan neʼe ita la hatene ho didiʼak saida mak loos no sala. Maibé Jeová hatene ho didiʼak saida mak loos no sala tanba nia perfeitu. (Prov 14:12; lee Isaias 55:8, 9.) Maski nuneʼe, ita iha abilidade atu moris tuir ninia matadalan kona-ba hahalok loos tanba Jeová kria ita tuir ninia illas. (Gén 1:27) Ita kontente atu halo nuneʼe. Ita-nia domin ba Aman Jeová book ita atu banati-tuir nia ho didiʼak.—Éf 5:1.
7. Tanbasá presiza matadalan neʼebé espesífiku? Esplika toʼok.
7 Ita hetan benefísiu bainhira ita halo tuir Jeová nia matadalan kona-ba saida mak loos no sala. Oinsá? Imajina toʼok saida mak sei akontese se badaen ida-idak deside rasik kona-ba medida. Klaru katak rezultadu sei sai runguranga. Se doutór no enfermeiru sira la halo tuir matadalan espesífiku kona-ba tau matan pasiente ida, rezultadu mak pasiente neʼe sei mate. Kuandu ema kria matadalan no halo tuir, neʼe bele lori rezultadu diʼak. Nuneʼe mós Maromak nia matadalan kona-ba saida mak loos no sala bele fó protesaun ba ita.
8. Ema neʼebé hatudu hahalok loos sei hetan bensaun saida?
8 Jeová haraik bensaun ba sira neʼebé hakaʼas an atu moris tuir ninia matadalan. Nia promete: “Ema laran-loos sira sei simu rai nuʼudar sira-nian, no sira sei moris ba nafatin iha rai.” (Sal 37:29) Bainhira ita halo tuir Jeová nia matadalan, ita sei iha unidade, dame no kontente. Jeová hakarak ita moris kontente. Ita hotu iha razaun atu hafolin buat neʼebé Jeová dehan katak loos. Oinsá ita bele hafolin liután hahalok loos? Ita sei aprende hakat tolu.
HAFOLIN JEOVÁ NIA MATADALAN
9. Saida mak ajuda ita atu hafolin hahalok loos?
9 Hakat 1: Hadomi Jeová neʼebé fó matadalan sira. Atu bele hafolin hahalok loos, ita presiza haburas domin ba Jeová neʼebé fó matadalan kona-ba saida mak loos no sala. Bainhira ita-nia domin ba Jeová sai boot liután, neʼe book ita atu moris tuir ninia matadalan sira. Porezemplu, se karik Adão no Eva hadomi tebes Jeová, sira sei la kontra ninia ukun-fuan neʼebé justu.—Gén 3:1-6, 16-19.
10. Abraão halo saida atu koñese liután Jeová?
10 Ita lakohi halo sala neʼebé hanesan ho Adão no Eva. Se nuneʼe saida mak ita bele halo? Ita presiza kontinua aprende kona-ba Jeová, hafolin ninia hahalok sira, no hakaʼas an atu komprende ninia hanoin. Se ita halo nuneʼe, ita-nia domin ba nia sei sai boot liután. Hanoin toʼok kona-ba Abraão. Nia hadomi tebes Jeová. Maski dala ruma susar ba nia atu komprende Jeová nia desizaun, maibé nia la kontra Jeová. Nia kontinua hakaʼas an atu koñese Jeová diʼak liután. Porezemplu, bainhira Abraão hatene katak Jeová deside atu halakon Sodoma no Gomorra, foufoun nia taʼuk katak “Juís ba mundu tomak” sei halakon ema laran-loos hamutuk ho ema aat. Abraão hatene katak Jeová sei nunka halo ida-neʼe, entaun ho respeitu nia husu pergunta oioin ba Jeová no Jeová hatán ho pasiénsia. Ikusmai Abraão komprende katak Jeová hatene ema nia laran no nunka fó-kastigu ba ema diʼak hamutuk ho ema aat.—Gén 18:20-32.
11. Oinsá mak Abraão hatudu katak nia hadomi no tau fiar ba Jeová?
11 Klaru katak buat neʼebé Jeová no Abraão koʼalia hamutuk kona-ba Sodoma no Gomorra afeta Abraão nia moris. Neʼe book nia atu hadomi no respeitu liután Jeová. Tinan balu liutiha, Abraão hasoru situasaun neʼebé koko ninia fiar. Jeová husu nia atu hasaʼe ninia oan-mane Isaac nuʼudar sakrifísiu. Maibé agora Abraão koñese didiʼak ona Jeová, tan neʼe nia la husu tan pergunta sira ba Jeová. Abraão halo tuir kedas. Maski nuneʼe, nia sente triste tebes bainhira nia prepara atu halo tuir Jeová. Abraão hanoin kleʼan kona-ba saida mak nia aprende ona kona-ba Jeová. Nia hatene katak Jeová sei nunka halo hahalok aat ka la hatudu domin. Apóstolu Paulo dehan katak Abraão hatene Jeová bele halo Isaac moris-hiʼas fali. (Ebr 11:17-19) No tuir loloos, Jeová promete ona katak Isaac sei sai nuʼudar aman ba nasaun ida, no iha tempu neʼebá Isaac seidauk iha oan. Abraão hadomi Jeová, tan neʼe nia fiar katak Aman Jeová sei halo buat neʼebé loos. Tanba fiar, Abraão halo tuir Maromak maski neʼe susar.—Gén 22:1-12.
12. Oinsá atu banati-tuir Abraão? (Salmo 73:28)
12 Oinsá ita bele banati-tuir Abraão? Ita presiza kontinua aprende kona-ba Jeová. Neʼe sei ajuda ita hakbesik liután ba Jeová no hadomi nia. (Lee Salmo 73:28.) Ita sei treinu ita-nia konxiénsia tuir Maromak nia hanoin. (Ebr 5:14) Rezultadu mak bainhira ema ruma tenta ita atu halo sala, ita sei la halo tuir. Ita sei nunka hanoin atu halo buat neʼebé hakanek ita-nia Aman nia laran no bele estraga ita-nia relasaun diʼak ho nia. Saida tan mak ita presiza halo atu hatudu katak ita hafolin buat neʼebé loos?
13. Oinsá mak ita bele hafolin liután buat neʼebé loos? (Provérbios 15:9)
13 Hakat 2: Loroloron hakaʼas an atu hafolin buat neʼebé loos. Se ita hakarak isin forte, ita presiza hakaʼas an atu halo ezersísiu loroloron. Nuneʼe mós ita presiza kontinua hakaʼas an loroloron atu hafolin liután Jeová nia matadalan kona-ba buat neʼebé loos. Neʼe la susar ba ita atu halo. Jeová komprende ita, no nia nunka husu ita atu halo buat neʼebé liu fali ita-nia kbiit. (Sal 103:14) Nia dehan katak “nia hadomi ema neʼebé buka atu halo hahalok loos.” (Lee Provérbios 15:9.) Baibain se ita halo planu atu aumenta ita-nia serbisu ba Jeová, ita sei hakaʼas an atu kumpre ida-neʼe. Ita mós presiza hakaʼas an atu hatudu hahalok loos. Jeová sei kontinua ajuda ita ho pasiénsia nuʼudar ita laʼo ba oin.—Sal 84:5, 7.
14. Besi neʼebé taka hirus-matan reprezenta saida? Tanbasá ita presiza ida-neʼe?
14 Ho domin, Jeová fó-hanoin ita katak la susar atu halo buat neʼebé loos tuir ninia haree. (1 João 5:3) Tuir loloos, ida-neʼe fó protesaun ba ita loroloron. Hanoin kona-ba ekipamentu funu nian neʼebé apóstolu Paulo temi. (Éf 6:14-18) Parte ida-neʼebé mak proteje soldadu nia hirus-matan? Neʼe mak ‘hahalok loos neʼebé hanesan besi taka hirus-matan’, no neʼe reprezenta Jeová nia matadalan kona-ba buat neʼebé loos. Hanesan besi proteje soldadu nia hirus-matan, Jeová nia matadalan kona-ba buat neʼebé loos bele proteje ita-nia laran. Tan neʼe, importante atu ita-nia ekipamentu funu nian tenke inklui hahalok loos.—Prov 4:23.
15. Oinsá mak Ita bele tau hahalok loos nuʼudar besi neʼebé proteje hirus-matan?
15 Oinsá mak Ita bele tau hahalok loos nuʼudar besi neʼebé taka ita-nia hirus-matan? Ita bele halo nuneʼe liuhusi hanoin kona-ba saida mak Maromak hakarak Ita atu halo bainhira Ita halo desizaun loroloron. Antes deside kona-ba saida mak Ita atu koʼalia, múzika neʼebé Ita atu rona, filme ka buat neʼebé Ita sei haree, ka livru neʼebé Ita sei lee, diʼak atu husu uluk: ‘Oinsá neʼe sei afeta haʼu-nia laran? Jeová gosta ida-neʼe ka lae? Ka buat sira-neʼe promove hahalok aat tuir Jeová nia haree hanesan hahalok la morál, violénsia, kaan-teen ka hanoin an deʼit?’ (Flp 4:8) Se Ita halo desizaun tuir Jeová nia hakarak, Ita sei proteje Ita-nia laran.
Ita-nia hahalok loos bele sai hanesan “tasi nia laloran” (Haree parágrafu 16-17)
16-17. Oinsá mak Isaias 48:18 hametin ita-nia fiar katak ita bele moris tuir Jeová nia matadalan sira?
16 Karik Ita hanoin barak katak Ita labele halo tuir Jeová nia matadalan kona-ba buat neʼebé loos loroloron, ka tinan-tinan. Se nuneʼe, hanoin kona-ba ai-knanoik iha Isaias 48:18. (Lee.) Jeová promete katak ita-nia hahalok loos bele sai “hanesan tasi nia laloran”. Imajina toʼok Ita hamriik iha tasi-ibun no haree laloran kontinua baku bá-mai. Bainhira haree ida-neʼe, Ita duvida katak loron ida laloran sei para atu baku bá-mai ka lae? Lae. Ita hatene katak laloran baku bá-mai durante tinan rihun ba rihun ona no neʼe sei nunka para.
17 Ita bele kompara hahalok loos ho tasi nia laloran. Oinsá? Bainhira Ita presiza halo desizaun ruma, ulukliu hanoin kona-ba saida mak Jeová hakarak Ita atu halo. Tuirmai halo tuir ida-neʼe. Maski Ita presiza halo desizaun neʼebé susar, maibé Aman Jeová sei kontinua fó Ita kbiit no ajuda Ita atu nafatin halo buat neʼebé loos loroloron.—Isa 40:29-31.
18. Tanbasá ita labele tesi-lia ba ema seluk?
18 Hakat 3: Husik Jeová mak tesi-lia. Maski ita hakaʼas an atu moris tuir Jeová nia matadalan kona-ba buat neʼebé loos, maibé ita lakohi kompara ita-nia hahalok ho ema seluk no hanoin katak ita mak diʼak liu fali sira. Ita la iha direitu atu deside se ema seluk nia hahalok tuir duni Jeová nia hakarak ka lae. Ita presiza hanoin-hetan katak Jeová mak “Juís ba mundu tomak”. (Gén 18:25) Jeová la fó direitu ba ita atu tesi-lia. Tuir loloos Jesus fó mandamentu: “Keta tesi-lia ba ema, atu nuneʼe imi mós la hetan tesi-lia.”—Mt 7:1.b
19. Oinsá José hatudu katak nia tau fiar ba Jeová atu tesi-lia?
19 Hanoin fali kona-ba José neʼebé hatudu hahalok loos. Nia lakohi tesi-lia ba ema seluk maski sira trata aat nia. Ninia maun sira ataka nia, faʼan nia hodi sai nuʼudar atan, no halo sira-nia aman fiar katak José mate ona. Tinan barak liutiha, José hasoru fali ninia família. Agora José mak ukun-naʼin neʼebé iha kbiit boot, no nia bele fó-kastigu makaʼas ba ninia maun sira no selu aat fali ba sira. José nia maun sira taʼuk katak José sei halo ida-neʼe maski sira arrepende an ho laran. José anima sira: “Keta taʼuk! Haʼu laʼós Maromak atu tesi-lia ba imi.” (Gén 37:18-20, 27, 28, 31-35; 50:15-21) Ho haraik an José entrega tesi-lia ba Jeová nia liman.
20-21. Ita presiza halo saida atu la sente katak ita mak ema laran-loos liu?
20 Hanesan José, ita husik Jeová mak tesi-lia. Porezemplu, ita la hatene irmaun ka irmán ida nia motivu. Ita la hatene ema nia laran, só Jeová deʼit mak bele ‘buka-hatene didiʼak ema nia laran’. (Prov 16:2) Nia hadomi ema hotu husi situasaun moris oioin no kultura oioin. No nia anima ita atu ‘loke luan mós ita-nia laran’. (2 Kor 6:13) Ita hakaʼas an atu hadomi irmaun-irmán hotu no la tesi-lia ba sira.
21 Ita mós labele tesi-lia ba ema neʼebé laʼós parte ba kongregasaun. (1 Tim 2:3, 4) Ita labele tesi-lia ba Ita-nia família neʼebé fiar la hanesan ho Ita hodi dehan: “Nia sei nunka tama lia-loos.” Se Ita tesi-lia, neʼe katak Ita foti an no sente katak Ita mak ema laran-loos liu. Toʼo agora Jeová sei kontinua fó oportunidade ba “ema iha fatin hotu” atu arrepende an. (Após 17:30) Hanoin-hetan katak ema neʼebé sente katak nia mak ema laran-loos liu la hatudu hahalok loos.
22. Tanbasá Ita hakarak atu kontinua hafolin buat neʼebé loos?
22 Bainhira ita hafolin Jeová nia matadalan kona-ba buat neʼebé loos, ita sei sente kontente no ajuda ema seluk atu hakbesik liután ba ita no ba Jeová. Mai ita nunka para atu “hamlaha no hamrook ba buat neʼebé loos”. (Mt 5:6) Fiar metin bá katak Jeová haree ita-nia hakaʼas an no nia kontente atu haree ita laʼo ba oin. Ita sente kmaan maski ema iha mundu neʼe kontinua halo hahalok neʼebé aat liután. Hanoin-hetan katak “Jeová hadomi ema laran-loos”.—Sal 146:8.
KNANANUK 139 Hanoin toʼok bá, sente toʼok bá
a Iha mundu aat neʼe, susar atu hetan ema neʼebé halo hahalok loos. Maski nuneʼe, iha ema millaun ba millaun neʼebé hakaʼas an atu moris tuir Maromak nia hakarak. Klaru katak Ita mós halo ida-neʼe. Ita halo nuneʼe tanba hadomi Jeová, no Jeová hafolin hahalok loos. Oinsá mak ita bele hafolin liután hahalok neʼe? Ita sei aprende kona-ba saida mak hahalok loos no oinsá ita bele hetan benefísiu bainhira hafolin ida-neʼe. Ita mós sei aprende saida deʼit mak ita bele halo atu hafolin liután hahalok neʼe.
b Dala ruma katuas kongregasaun presiza tesi-lia kona-ba sala sériu ruma no deside se ema ruma arrepende an ka lae. (1 Kor 5:11; 6:5; Tgo 5:14, 15) Maibé sira ho haraik an hanoin-hetan katak sira labele hatene ema nia laran no sira tesi-lia hodi reprezenta Jeová. (Kompara ho 2 Krónikas 19:6.) Sira hakaʼas an atu banati-tuir Jeová liuhusi tesi-lia ho balansu, hatudu laran-diʼak no justisa.