Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • w25 Jullu p. 26-30
  • “Funu neʼe mak Jeová nian”

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • “Funu neʼe mak Jeová nian”
  • Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2025
  • Subtítulu
  • Informasaun seluk neʼebé hanesan
  • EZEMPLU HUSI HAʼU-NIA INAN-AMAN
  • KOMESA SERBÍ IHA SEDE-JERÁL
  • SERBÍ IHA DEPARTAMENTU LEGÁL
  • DEFENDE LIAFUAN DIʼAK TUIR LEI
  • OBRIGADU JEOVÁ!
  • Haklaken-naʼin kona-ba Maromak nia Ukun lori kazu ba tribunál
    Maromak nia Ukun hahú ona!
  • Defende direitu kona-ba fiar iha komunidade étniku indíjena
    Ita-nia kontribuisaun uza ba saida
  • Serbisu neʼebé haʼu halo mak haʼu-nia knaar deʼit
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2020
Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2025
w25 Jullu p. 26-30
Philip Brumley.

ESPERIÉNSIA

“Funu neʼe mak Jeová nian”

ESPERIÉNSIA HUSI PHILIP BRUMLEY

IHA 28 Janeiru 2010, haʼu vizita sidade furak ida naran Strasbourg iha Fransa. Maibé haʼu vizita laʼós nuʼudar turista. Haʼu sai parte ba ekipa legál atu defende Testemuña ba Jeová nia direitu iha Tribunál Europeu ba Direitus Umanus. Governu Fransés hatete katak Testemuña sira tenke selu taxa euro millaun 64 (ka dolar Amerikanu $89.000.000) no ami bá neʼebá atu prova katak neʼe ilegál. Buat neʼebé importante liu mak Jeová nia naran, ninia povu nia reputasaun, no direitu atu adora Maromak ho livre mak iha perigu laran. Buat neʼebé akontese iha julgamentu neʼe hatudu katak “funu neʼe mak Jeová nian”. (1 Sam 17:47) Haʼu sei esplika kona-ba neʼe.

Problema neʼe komesa iha tinan 1990 bainhira governu Fransés hatete katak sukursál Fransa tenke selu taxa husi osan kontribuisaun neʼebé sira simu entre tinan 1993 no 1996. Tribunál Fransés nia desizaun mak la justu. Ami koko hatama rekursu, maibé desizaun hanesan deʼit. No governu foti osan euro millaun haat ho balu husi sukursál nia konta bankária (ka dolar Amerikanu $6.300.000). Ami-nia esperansa ikus mak atu lori kazu neʼe ba Tribunál Europeu. Maibé antes halo desizaun kona-ba kazu neʼe, tribunál dehan katak ami no governu nia ekipa legál presiza hasoru reprezentante husi tribunál atu bele rezolve kazu neʼe duké lori kedas ba tribunál.

Ami espera ona katak reprezentante husi tribunál sei obriga ami atu rezolve kazu neʼe liuhusi selu osan balu ba governu Fransés. Maibé, ami komprende katak selu osan kontribuisaun nian ba governu mak kontra Bíblia nia prinsípiu. Irmaun-irmán sira fó kontribuisaun atu apoia Maromak nia Ukun, tan neʼe sira-nia kontribuisaun laʼós fó ba governu. (Mt 22:21) Maibé, ami nafatin tuir enkontru neʼe atu hatudu respeitu ba tribunál.

Ami-nia ekipa legál iha Tribunál Europeu nia oin, 2010

Ami halaʼo enkontru iha kuartu furak ida iha tribunál. Foufoun enkontru neʼe la laʼo diʼak. Feto neʼebé reprezenta tribunál hahú hodi dehan katak Testemuña ba Jeová tenke selu taxa balu neʼebé governu Fransés husu. No derrepente ami husu kedas ba feto neʼe, “Ita hatene ka lae, katak governu foti ona osan euro millaun haat ho balu husi ami-nia konta bankária?”

Feto neʼe hakfodak loos. Bainhira governu nia ekipa legál konfirma katak neʼe loos, ninia hanoin troka kedas kona-ba kazu neʼe. Nia koʼalia ho hirus ba sira no remata kedas enkontru neʼe. Iha tempu neʼebá, haʼu rekoñese katak Jeová troka ona situasaun neʼe atu ami bele manán kazu neʼe iha dalan neʼebé ami la espera. Ami kontente tebes bainhira sai husi enkontru neʼe, no ami mós hakfodak ho buat neʼebé foin akontese.

Iha 30 Juñu 2011, Tribunál Europeu halo desizaun neʼebé apoia ita. No deklara katak taxa neʼebé governu husu mak ilegál no haruka governu fó fali osan neʼebé sira hadau, inklui ninia funan! Desizaun neʼe kontinua proteje adorasaun loos iha Fransa. Pergunta neʼebé ami la prepara nanis mak hanesan fatuk neʼebé David uza atu oho Golias, neʼe troka rezultadu husi kazu neʼe. Tanbasá ita manán? Tanba hanesan David hatete ba Golias, “funu neʼe mak Jeová nian”.—1 Sam 17:​45-47.

Neʼe laʼós vitória neʼebé úniku. Toʼo agora, maski governu no relijiaun neʼebé forsa boot mak kontra ita, maibé ita manán ona kazu 1.225 iha tribunál aas liu iha nasaun 70 no iha tribunál internasionál. Vitória sira-neʼe proteje ita-nia direitu báziku, porezemplu ita-nia direitu atu iha estatutu legál kona-ba relijiaun, atu haklaken, atu la partisipa iha serimónia polítiku nian, no atu la simu raan.

Tanbasá haʼu envolve an iha kazu legál iha Europa, maski haʼu serbí iha Sede-jerál iha Novaiorke Estadus Unidus?

EZEMPLU HUSI HAʼU-NIA INAN-AMAN

Haʼu-nia inan-aman, George no Lucille, gradua husi eskola Gilead klase 12 no serbí iha Etiópia no haʼu moris iha neʼebá iha 1956. Sira hanaran haʼu Philip, hodi tuir haklaken-naʼin ida iha apóstolu sira-nia tempu. (Após 21:8) Tinan ida depois neʼe, governu bandu ita-nia atividade iha Etiópia. Maski haʼu sei labarik, haʼu hanoin-hetan haʼu-nia família adora Jeová subasubar no haʼu sente tempu neʼe furak! Maibé triste mak governu obriga ami sai husi nasaun neʼe iha tinan 1960.

Nathan H. Knorr (iha liman-karuk) vizita haʼu-nia família iha Addis Ababa, Etiópia, 1959

Ami-nia família muda ba Wichita, Kansas, Estadus Unidus, maibé haʼu-nia inan-aman nunka lakon sira-nia laran-manas ba serbisu haklaken neʼebé sira iha ona bainhira serbí nuʼudar misionáriu. Sira moris tuir lia-loos, sira hanorin buat espirituál ba haʼu, haʼu-nia biin boot Judy, no alin-mane Leslie, sira mós moris iha Etiópia. Haʼu hetan batizmu bainhira haʼu tinan 13. Tinan tolu depois neʼe, haʼu-nia família muda ba Arequipa, Perú atu ajuda ho serbisu haklaken.

Iha tinan 1974 bainhira haʼu tinan 18, sukursál iha Perú fó knaar ba haʼu no irmaun naʼin-haat atu serbí nuʼudar pioneiru espesiál. Ami-nia knaar mak atu haklaken iha área neʼebé ema seidauk haklaken ba, neʼe mak iha área foho iha Foho Andes nia sentrál. Neʼe inklui haklaken ba komunidade Quechua no Aymara. Ami halaʼo viajen ho karreta neʼebé iha mós fatin toba nian neʼebé hanaran Arka tanba ninia modelu mak hanesan kaixote. Haʼu hanoin-hetan tempu neʼebé ami uza beibeik Bíblia atu hatudu ba ema katak Jeová sei halakon kiak, moras, no mate. (Apok 21:​3, 4) Ema barak deside atu serbí Jeová.

Karreta hanesan Arka halai hela iha mota laran.

Karreta hanesan Arka, 197

KOMESA SERBÍ IHA SEDE-JERÁL

Iha 1977, irmaun Albert Schroeder, membru ida husi Grupu Administradór vizita Perú, no nia anima haʼu atu aplika hodi serbí iha sede-jerál. No haʼu aplika. Lakleur depois neʼe, iha 17 Juñu 1977, haʼu komesa serbí iha Betel Brooklyn. Durante tinan haat haʼu serbisu iha departamentu hamoos no manutensaun.

Ami-nia loron kazamentu, 1979

Iha Juñu 1978, haʼu hasoru Elizabeth Avallone iha reuniaun boot internasionál iha New Orleans, Louisiana. Ninia inan-aman mós serbí Jeová ho laran tomak. Elizabeth serbí nuʼudar pioneiru regulár ba tinan haat ona, no nia hakarak serbí Jeová tempu-tomak iha ninia moris tomak. Ami kontinua kontaktu malu. Lakleur deʼit, ami koñese malu diʼak liután no gosta malu. Ami kaben iha 20 Outubru 1979, no ami komesa serbí iha Betel nuʼudar kaben-naʼin.

Irmaun-irmán sira iha ami-nia kongregasaun primeiru naran Brooklyn Spanish hatudu domin boot ba ami. Ami mós serbí ona iha kongregasaun tolu seluk neʼebé anima ami atu kontinua serbí iha Betel. Ami hafolin tebes sira-nia apoia, no mós apoia husi ami-nia belun no família sira neʼebé ajuda ami atu tau matan ba ami-nia inan-aman neʼebé idade ona.

Philp ho maluk Betel sira tuir reuniaun kongregasaun nian.

Ema Betel sira neʼebé serbí iha kongregasaun Brooklyn Spanish, 1986

SERBÍ IHA DEPARTAMENTU LEGÁL

Iha fulan-Janeiru 1982, haʼu hakfodak tanba simu knaar atu serbí iha departamentu legál nian iha Betel. Tinan tolu depois neʼe, Betel husu haʼu atu tuir eskola kona-ba lei hodi sai advogadu. Haʼu aprende katak ema iha Estadus Unidus no iha nasaun seluk bele iha liberdade atu halo buat barak tanba kazu legál neʼebé Testemuña ba Jeová manán. Ami halo diskusaun kleʼan kona-ba kazu importante sira-neʼe iha klase laran.

Iha 1986 bainhira haʼu tinan 30, haʼu simu knaar atu tau matan ba departamentu legál. Iha tempu neʼebá haʼu mak joven no seidauk iha esperiénsia, tan neʼe haʼu hanoin barak no haʼu mós hatene katak neʼe laʼós knaar neʼebé fasil.

Haʼu sai nuʼudar advogadu iha 1988, maibé haʼu la rekoñese katak eskola boot afeta ona haʼu no haʼu-nia relasaun ho Jeová. Edukasaun boot bele halo ema ida sai foti an no sente katak sira mak diʼak liu fali ema seluk neʼebé la hetan edukasaun boot. Haʼu-nia feen Elizabeth mak salva haʼu. Nia ajuda haʼu atu iha fali toman espirituál neʼebé haʼu iha ona antes tuir eskola neʼe. Presiza tempu, maibé neineik-neineik haʼu sai besik fali ho Jeová. Haʼu aprende husi haʼu-nia esperiénsia rasik katak, iha deʼit koñesimentu laʼós buat neʼebé importante iha moris, maibé buat neʼebé importante liu iha ita-nia moris mak atu iha relasaun diʼak ho Jeová no mós atu hadomi nia no ninia povu.

DEFENDE LIAFUAN DIʼAK TUIR LEI

Depois remata eskola lei nian, haʼu komesa tau fokus atu ajuda departamentu legál atu tau matan ba buat legál sira iha Betel no proteje Jeová nia organizasaun no ita-nia direitu atu haklaken liafuan diʼak. Haʼu kontente tebes ho haʼu-nia serbisu, maibé neʼe mós lori dezafiu oioin tanba ita-nia organizasaun halo mudansa lalais. Porezemplu, uluk ita husu kontribuisaun ba ita-nia publikasaun sira, maibé iha 1991 departamentu legál simu knaar atu ajuda prepara matadalan kona-ba oinsá atu para halo ida-neʼe. Tuirmai, Testemuña ba Jeová fahe publikasaun sira ho gratuitu. Neʼe halo simples serbisu iha Betel no iha haklaken-fatin. Toʼo agora, ida-neʼe ajuda ita atu hasees an husi problema kona-ba selu taxa. Ema balu hanoin mudansa neʼe sei hamenus liután osan neʼebé ita simu no hanetik ita atu haklaken. Maibé neʼe la akontese. Hahú husi 1990, ema neʼebé serbí Jeová aumenta ba dala rua, no agora ema bele aprende informasaun kona-ba Bíblia ho gratuitu. Haʼu haree rasik katak mudansa boot iha ita-nia organizasaun bele hetan susesu só deʼit ho Jeová nia ajuda no mós ho matadalan neʼebé ita simu husi atan laran-metin no matenek.—Éx 15:2; Mt 24:45.

Ita manán kazu sira iha tribunál laʼós tanba ita iha advogadu diʼak. Dala barak, buat neʼebé book autoridade sira atu ajuda ita mak tanba Jeová nia povu nia hahalok diʼak. Iha 1998 haʼu haree ezemplu ida kona-ba neʼe bainhira membru naʼin-tolu husi grupu Administradór no sira-nia feen tuir reuniaun boot iha Kuba. Sira-nia hahalok diʼak no respeitu, sai prova diʼak liu ba autoridade sira katak ita la envolve an iha polítiku, maski ami fó sai ona kona-ba neʼe ba sira iha enkontru.

Maibé dala ruma, dalan úniku atu korrije buat neʼebé la justu mak atu “defende liafuan diʼak tuir lei” iha tribunál. (Flp 1:7) Porezemplu, durante tinan barak autoridade sira iha Europa no Koreia Súl la rekoñese ita-nia direitu atu la hola parte iha serbisu militár. Rezultadu mak maizumenus irmaun naʼin-18.000 iha Europa no maizumenus irmaun naʼin-19.000 iha Koreia Súl tama komarka tanba sira-nia konxiénsia la fó sira atu tama militár.

Ikusmai iha 7 Jullu 2011, Tribunál Europeu halo desizaun istóriku iha kazu Bayatyan kontra Armenia no haruka nasaun Europeu atu fó lisensa ba sidadaun sira atu halo serbisu neʼebé la liga ho militár tanba sira-nia fiar. No iha 28 Juñu 2018, tribunál konstitusionál Koreia Súl halo desizaun hanesan. Se irmaun joven balu la kontinua neutrál, desizaun importante hanesan neʼe la akontese.

Departamentu legál iha sede-jerál no sukursál hotu iha mundu tomak serbisu makaʼas atu defende ita-nia direitu atu adora Jeová no haklaken. Ami kontente atu reprezenta irmaun-irmán sira neʼebé hetan susar husi governu. Maski dala ruma ami la manán kazu iha tribunál, maibé ami fó sasin ba ukun-naʼin, liurai no nasaun sira. (Mt 10:18) Tuir loloos, juís, reprezentante husi governu, jornalista, no ema baibain sei lee eskritura sira neʼebé ami inklui iha dokumentu hotu neʼebé ami hakerek no mós iha ami-nia liafuan iha tribunál. Ema laran-loos sira buka hatene se mak Testemuña ba Jeová no mós hun ba sira-nia fiar. Ema sira-neʼe balu sai ona ita-nia maluk fiar-naʼin.

OBRIGADU JEOVÁ!

Durante tinan 40 liu, haʼu iha priviléjiu atu serbisu hamutuk ho sukursál oioin kona-ba problema legál no bá iha tribunál aas oioin no mós hasoru ema-boot barak husi governu. Haʼu hadomi no hafolin haʼu-nia kolega husi departamentu legál iha sede-jerál no iha nasaun oioin. Haʼu hetan bensaun barak iha haʼu-nia moris no haʼu sente kontente tebes.

Philip no Elizabeth Brumley.

Elizabeth apoia haʼu ho laran-metin no ho domin durante tinan 45, iha tempu diʼak no iha tempu susar. Haʼu hafolin tebes nia kona-ba ida-neʼe, tanba maski nia iha moras ida neʼebé halo nia la iha forsa, maibé nia kontinua apoia haʼu.

Ami haree katak kbiit no vitória la mai husi ami-nia abilidade rasik. Hanesan David dehan, “Jeová mak ninia povu nia kbiit”. (Sal 28:8) Sin, “funu neʼe mak Jeová nian”.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe