Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • mwbr24 Maiu p. 1-15
  • Informasaun atu uza hamutuk livru “Moris Kristaun no Haklaken”

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • Informasaun atu uza hamutuk livru “Moris Kristaun no Haklaken”
  • Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken—2024
  • Subtítulu
  • 6-12 MAIU
  • 13-19 MAIU
  • 20-26 MAIU
  • 27 MAIU–2 JUÑU
  • 3-9 JUÑU
  • 10-16 JUÑU
  • 17-23 JUÑU
  • 24-30 JUÑU
Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken—2024
mwbr24 Maiu p. 1-15

Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken

© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

6-12 MAIU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALMO 36-37

“Keta sai laran-nakali tanba ema aat sira”

w17.04 p. 10 par. 4

Bainhira Maromak nia Ukun toʼo mai, saida mak sei lakon?

4 Iha dalan saida mak ema aat lori susar ba ita ohin loron? Apóstolu Paulo dehan katak “iha loron ikus sira sei mosu problema barak neʼebé susar atu tahan”. No nia hatutan hodi dehan: “Ema aat no bosok-teen sira sei laʼo husi aat ba aat liután.” (2Ti 3:1-5, 13) Ita mós konkorda ho liafuan sira-neʼe ka lae? Ita barak mak sai ona vítima ba ema aat sira neʼebé uza violénsia hodi halo taʼuk ita, kriminozu sira no ema neʼebé halo diskriminasaun. Ema balu la subar atu halo hahalok aat sira-neʼe. Balu tan finje deʼit atu ajuda ema, maibé iha laran sira iha hanoin neʼebé aat. Maski ita balun seidauk sai vítima ba hahalok krime sira-neʼe, maibé bainhira ita rona kona-ba ema uza dalan aat hodi trata labarik, ema idade, ka ema sira neʼebé la iha kbiit atu defende an, neʼe halo ita sente triste tebes, loos ka lae? Ema aat sira hatudu duni hahalok hanesan animál ka anju aat sira-nian. (Tgo 3:15) Maibé liafuan diʼak mak Bíblia fó esperansa furak ba ita.

w22.06 p. 10 par. 10

Jeová haraik bensaun ba ema neʼebé fó perdua

10 Ita hakanek ita-nia an rasik bainhira ita rai hirus. Bainhira ita rai hirus, neʼe hanesan ita lori naha todan ida no Jeová hakarak ita atu sente kmaan hodi hasai tiha naha neʼe. (Lee Éfeso 4:31, 32.) Nia anima ita atu “husik tiha hirus no soe tiha laran-nakali”. (Sal 37:8) Se ita halo tuir matadalan neʼe, neʼe sei ajuda ita. Se ita rai hirus, neʼe bele lori problema ba ita-nia saúde fíziku no mentál. (Prv 14:30) Bainhira ita rai hirus ba ema ida, neʼe la fó impaktu ba ema neʼe. Ita bele kompara neʼe hanesan bainhira ita hemu venenu, neʼe la fó impaktu ba ema seluk, maibé ba ita-nia an rasik. Bainhira ita fó perdua ba ema seluk, ita lori buat diʼak ba ita-nia an rasik. (Prv 11:17) Ita sente dame iha ita-nia neon no laran no ita bele kontinua serbí Jeová.

w03-E 12/1 p. 13 par. 20

“Haksolok bá tanba Jeová”

20 Tuirmai, “ema laran-maus sei simu rai nuʼudar sira-nian”. (Sal 37:11a) Maibé “ema laran-maus” refere ba ema hanesan saida? Liafuan orijinál neʼebé tradús nuʼudar “laran-maus” mai husi liafuan neʼebé signifika “haterus, hamoe, hatún”. Entaun “ema laran-maus” mak ema neʼebé ho haraik an hein ba Jeová atu rezolve situasaun la justisa hotu neʼebé sira hasoru. Ikusmai, “sira sei hetan ksolok boot ho dame neʼebé barak”. (Sal 37:11b) Agora daudaun mós ita bele hetan dame barak iha paraízu espirituál neʼebé iha ligasaun ho kongregasaun Kristaun neʼebé loos.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-2-E p. 445

Foho

Buat neʼebé metin, permanente, no aas. Foho sira reprezenta buat neʼebé metin no permanente. (Isa 54:10; Hab 3:6; kompara ho Sal 46:2.) Tan neʼe, bainhira ema neʼebé hakerek salmo hatete katak Jeová nia hahalok loos mak hanesan “foho sira neʼebé kmanek” (Sal 36:6), karik nia hakarak dehan katak Jeová nia hahalok loos nunka nakdoko. Ka, tanba foho sira mak aas, karik nia hakarak dehan katak Maromak nia hahalok loos mak aas liu fali ema nia hahalok loos hotu. (Kompara ho Isa 55:8, 9.) Kuandu Maromak nia hirus fakar husi manko númeru hitu, Apokalipse 16:20 dehan: “Foho sira lakon ona.” Neʼe hatudu katak buat oioin neʼebé aas hanesan foho mós labele halai-sees husi Maromak nia hirus.—Kompara ho Jer 4:23-26.

13-19 MAIU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALMO 38-39

Keta fó-sala demais ba Ita-nia an

w20.11 p. 27 par. 12-13

Tau fokus ba futuru

12 Lee 1 João 3:19, 20. Dala ruma ita hotu fó-sala ba ita-nia an. Porezemplu, irmaun-irmán balu fó-sala ba sira-nia an kona-ba buat neʼebé sira halo antes sira aprende lia-loos. Irmaun-irmán seluk fó-sala ba sira-nia an tanba sala neʼebé sira halo depois hetan batizmu. Ema barak halo hanesan neʼe. (Rom 3:23) Ita hotu hakarak halo buat neʼebé loos. Maibé “ita hotu halo sala dala barak”. (Tgo 3:2; Rom 7:21-23) Baibain kuandu ita fó-sala ba ita-nia an, neʼe halo ita la kontente, maibé ida-neʼe bele ajuda ita. Oinsá? Bainhira ita fó-sala ba ita-nia an neʼe bele book ita atu halo mudansa no ajuda ita hakaʼas an atu la halo tan sala neʼebé hanesan.—Ebr 12:12, 13.

13 Maibé dala ruma ita bele fó-sala demais ba ita-nia an. Karik ita kontinua fó-sala ba ita-nia an maski ita arrepende an ona no Jeová perdua ona ita. Ida-neʼe perigu ba ita. (Sal 31:10; 38:3, 4) Oinsá? Hanoin toʼok kona-ba irmán ida nia ezemplu. Nia kontinua fó-sala ba ninia an kona-ba ninia sala uluk nian. Nia hatete: “Haʼu sente katak haʼu la presiza hakaʼas an atu serbí Jeová tanba ikusmai haʼu sei la hetan salvasaun.” Karik ita barak mós sente hanesan neʼe. Tan neʼe ita presiza kuidadu atu la fó-sala demais ba ita-nia an. Tanbasá? Satanás sei kontente tebes se ita para atu serbí Jeová maski Jeová perdua ona ita.—Kompara ho 2 Korinto 2:5-7, 11.

w02-E 11/15 p. 20 par. 1-2

Oinsá mak ita bele halo ita-nia loron iha folin ba Jeová?

ITA-NIA moris mak badak no haree hanesan semo lakon lalais deʼit. David hanoin kona-ba ema nia moris neʼebé badak no halo orasaun hodi dehan: “Oh Jeová, ajuda haʼu atu hatene haʼu-nia moris nia rohan sei sai oinsá, no haʼu-nia loron sira sei hela hira, atu nuneʼe haʼu bele hatene katak haʼu-nia moris mak badak deʼit. Loloos, Ita halo haʼu moris ba loron balu deʼit; no haʼu-nia moris badak deʼit iha Ita-nia oin.” David hakarak tebes atu halo Maromak kontente liuhusi ninia liafuan no hahalok. David hatudu katak nia sadere ba Maromak, hodi dehan: “Haʼu tau esperansa ba Ita deʼit.” (Sal 39:4, 5, 7) Jeová rona David nia orasaun. Nia haree didiʼak David nia hahalok hotu no fó kolen tuir buat neʼebé David halo.

Ita-nia tempu bele liu lalais deʼit no ita-nia moris bele okupadu ho atividade oioin. Neʼe bele halo ita estrese, liuliu tanba iha buat barak demais neʼebé ita presiza halo no la iha tempu atu halo buat sira-neʼe hotu. Hanesan ho David, ita mós hakarak tebes atu halaʼo ita-nia moris iha dalan neʼebé halo Maromak kontente ka lae? Ita fiar duni katak Jeová sei haree ita ida-idak nia hahalok no hanoin. Maizumenus tinan 3.600 liubá, Maromak Jeová nia atan Job rekoñese katak Jeová haree ninia hahalok no hakat hotu. Job hatete: “Haʼu bele hatán saida ba nia iha tempu neʼebé nia tesi-lia mai haʼu?” (Job 31:4-6, 14) Ita mós bele halo Ita-nia loron ida-idak iha folin ba Maromak hodi kaer metin ba ita-nia toman espirituál, halo tuir ninia mandamentu sira, no uza ita-nia tempu ho didiʼak. Mai ita hanoin kona-ba pontu sira-neʼe.

w21.10 p. 15 par. 4

Hametin fali ita-nia relasaun diʼak ho Jeová

Koʼalia beibeik ba Jeová. Ita-nia Aman Jeová komprende katak se Ita kontinua fó-sala ba Ita-nia an, neʼe bele halo susar ba Ita atu halo orasaun ba nia. (Rom 8:26) Maski nuneʼe, “keta kole atu halo orasaun”, no fó-hatene Jeová katak Ita hakarak tebes atu habelun ho nia. (Rom 12:12) Irmaun Andrej hatete: “Dala barak haʼu fó-sala ba haʼu-nia an no sente moe. Maibé depois haʼu halo orasaun, haʼu sente diʼak fali. Haʼu sente dame iha laran.” Se Ita la hatene atu halo orasaun kona-ba saida, haree toʼok orasaun neʼebé Liurai David halo depois nia arrepende an. Neʼe hakerek iha Salmo 51 no 65.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w22.09 p. 13 par. 16

Hatudu katak ema bele tau fiar ba ita

16 Se ita hakarak ema atu tau fiar ba ita, ita presiza kontrola an. Hahalok neʼe ajuda ita kontrola ita-nia ibun atu nuneʼe ita la fó sai informasaun privadu ruma. (Lee Provérbios 10:19.) Dala ruma susar atu kontrola an bainhira ita uza média sosiál. Se ita la kuidadu, karik ita fó sai informasaun privadu ba ema barak iha tempu ida deʼit. No bainhira ita fahe informasaun liuhusi internét, ita labele kontrola oinsá ema seluk sei uza informasaun neʼe no ita mós la hatene problema saida mak bele mosu. Hahalok kontrola an mós bele ajuda ita atu nafatin nonook bainhira kontradór sira koko lasu ita atu fó sai informasaun neʼebé bele lori perigu ba irmaun-irmán sira. Karik neʼe bele akontese se ita hela iha nasaun neʼebé governu bandu ita-nia atividade no polísia halo interrogasaun ba ita. Ita bele halo tuir prinsípiu atu “kuidadu no taka [ita-nia] ibun” iha situasaun neʼe no mós situasaun seluk. (Sal 39:1) Ita hakarak ita-nia família, belun sira, irmaun-irmán sira no ema seluk atu tau fiar ba ita. Atu sira bele halo nuneʼe, ita presiza kontrola an.

20-26 MAIU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALMO 40-41

Tanbasá ajuda ema seluk?

w18.08 p. 22 par. 16-18

Fó ho laran-luak halo ita kontente

16 Ema neʼebé hatudu laran-luak fó laʼós hodi hein atu simu fali buat ruma. Jesus dehan: “Kuandu ó halo festa, konvida ema kiak, ain-kudeʼik, matan-delek, no ema aleijadu seluk; no ó sei haksolok, tanba sira la iha kbiit atu selu fali ó.” (Lc 14:13, 14) Bíblia mós dehan: “Ema neʼebé laran-luak sei hetan bensaun”, no “ksolok ba ema neʼebé hanoin ema kiʼik sira”. (Prv 22:9; Sal 41:1) Sin, ita tenke hatudu laran-luak tanba ita hakarak tebes atu fó ajuda ba ema seluk.

17 Bainhira Paulo temi fali Jesus nia liafuan neʼebé dehan “kontente liu atu fó duké simu”, nia la koʼalia deʼit kona-ba fó sasán. Maibé mós kona-ba fó laran-manas, matadalan, no fó ajuda ba ema neʼebé presiza ajuda. (Aps 20:31-35) Liuhusi buat neʼebé Paulo hatete no halo, nia hanorin mai ita katak, importante tebes atu fó ho laran-luak ita-nia tempu, forsa, atensaun, no domin.

18 Peskizadór sira neʼebé estuda kona-ba ema nia hahalok mós hatete katak, fó halo ema kontente. Tuir relatóriu ida, ema hatete katak bainhira halo buat neʼebé diʼak ba ema seluk, sira sente kontente liután. Peskizadór sira hatete, se ita fó ajuda ba ema seluk, ita bele sente ita-nia moris iha folin. Tan neʼe, matenek-naʼin balu fó sujestaun ba ema atu halo serbisu voluntáriu hodi bele iha saúde neʼebé diʼak liu no kontente liután. Ita la hakfodak ho komentáriu sira-neʼe tanba ita-nia Kriadór Jeová sempre hatete katak fó sei halo ita kontente.—2Ti 3:16, 17.

w15 15/12 p. 24 par. 7

Jeová sei fó forsa ba ita atu tahan

7 Maibé se Ita moras daudaun, Ita bele fiar katak Jeová sei fó kmaan no apoia Ita, hanesan nia halo ba ninia atan sira iha tempu uluk. Liurai David hakerek, dehan: “Haksolok ba ema neʼebé hatudu laran-diʼak ba ema kiʼik; iha loron terus nian Maromak Jeová sei salva nia. Jeová sei proteje no tau matan ba nia moris.” (Sal 41:1, 2) Ho liafuan sira-neʼe, David la dehan katak ema neʼebé hatudu laran-diʼak ba ema kiʼik ida sei nunka mate. Se nuneʼe, oinsá mak Jeová sei ajuda ema diʼak neʼe? David esplika: “Jeová sei fó forsa ba nia atu tahan kuandu nia moras no latan iha toba-fatin; nia toba-fatin tomak Ita sei troka iha tempu nia moras.” (Sal 41:3) Jeová hatene didiʼak ema diʼak ida nia terus no nia la haluha sira. Nia bele fó ba sira aten-brani no matenek. Jeová mós halo ita-nia isin iha dalan neʼebé bele hadiʼa an rasik.

w17.09 p. 12 par. 17

Banati-tuir Jeová nia laran-sadiʼa no laran-diʼak

17 Hatudu laran-sadiʼa no laran-diʼak mak hahalok neʼebé diʼak ba ita, maibé importante liu mak neʼe hatudu katak ita hakarak banati-tuir Jeová no lori glória ba nia. Nia mak domin, laran-sadiʼa no laran-diʼak nia Hun. (Prv 14:31) Nia hatudu ezemplu neʼebé diʼak liu hotu ba ita. Tan neʼe, mai ita hakaʼas an atu halo tuir nia hodi hatudu laran-sadiʼa no laran-diʼak ba ema seluk. Halo nuneʼe bele ajuda ita hakbesik liután ba ita-nia irmaun-irmán sira no mós iha relasaun neʼebé diʼak ho ema hotu.—Gal 6:10; 1Jo 4:16

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-2-E p. 16

Jeová

Informasaun hotu iha Bíblia laran iha ligasaun ho Jeová nia direitu atu ukun, no neʼe fó sai ho klaru Maromak nia objetivu prinsipál, katak halo santu ninia naran. Atu halo ida-neʼe, presiza duni atu hamoos Jeová nia naran husi liafuan bosok hotu neʼebé duun nia. Maibé laʼós neʼe deʼit, kriatura matenek hotu iha lalehan no rai tenke fó hahiʼi ba Jeová nia naran nuʼudar buat neʼebé santu. Neʼe katak sira hotu tenke rekoñese no respeitu Jeová nia pozisaun nuʼudar Ukun-Naʼin neʼebé Boot Liu Hotu, halo ida-neʼe ho hakarak rasik, prontu atu serbí nia, no kontente atu halo tuir Maromak nia hakarak tanba hadomi nia. David nia orasaun ba Jeová iha Salmo 40:5-10 fó sai ninia hakarak atu halo buat hirak-neʼe no halo santu Jeová nia naran. (Haree katak apóstolu Paulo aplika salmo ida-neʼe ba Jesus iha Ebreu 10:5-10.)

27 MAIU–2 JUÑU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALMO 42-44

Hetan benefísiu husi Maromak nia edukasaun

w06-E 6/1 p. 9 par. 4

Pontu importante husi parte segundu iha livru Salmo

42:4, 5, 11; 43:3-5. Kuandu ita labele ransu ho kongregasaun Kristaun ba tempu balu tanba situasaun neʼebé ita labele kontrola, diʼak ba ita atu hanoin fali tempu neʼebé ita haksolok hamutuk ho maluk sira. Ida-neʼe sei fó forsa mai ita maski foufoun halo ita sai triste ka sente mesamesak. Neʼe mós bele fó-hanoin ita katak Maromak mak ita-nia fatin seguru no ita presiza hein ba nia atu hetan kmaan.

w12 15/1 p. 15 par. 2

Hetan rezultadu diʼak no haksolok hodi estuda Bíblia

1 ORASAUN: Hakat primeiru mak halo orasaun. (Sal 42:8) Tanbasá? Tanba estuda Maromak nia Liafuan mak parte husi ita-nia adorasaun. Tan neʼe, ita presiza husu Jeová nia ajuda atu ita iha hanoin neʼebé loos no atu hetan espíritu santu. (Lc 11:13) Irmán Barbara, neʼebé kleur ona serbí nuʼudar misionáriu, nia hatete: “Haʼu sempre halo orasaun antes atu lee ka estuda Bíblia. Kuandu haʼu halo nuneʼe, haʼu sente Jeová besik ho haʼu no nia kontente kona-ba buat neʼebé haʼu halo.” Kuandu ita halo orasaun antes estuda, ida-neʼe loke ita-nia neon no laran atu bele simu ai-han espirituál neʼebé iha ita-nia oin.

w16.09 p. 5 par. 11-12

“Keta husik tun ó-nia liman”

11 Jeová mós hametin ita liuhusi matadalan neʼebé ita simu husi reuniaun, reuniaun boot, no eskola Bíblia sira. Treinu sira-neʼe fó laran-manas ba ita, ajuda ita atu halo planu espirituál, no oinsá atu kaer ita-nia responsabilidade ho didiʼak nuʼudar ema kristaun. (Sal 119:32) Ita aproveita didiʼak ajuda sira-neʼe hodi hetan forsa husi Jeová ka lae?

12 Jeová ajuda ninia povu manán hasoru ema Ámalek no ema Etiópia. Nia fó forsa ba Neemias ho ema judeu seluk hodi harii fali Jeruzalein nia moru toʼo hotu. Jeová mós sei fó forsa ba ita atu kontinua haklaken maski dala ruma ita sente neon-susar ka tanba ema kontra ita. (1Pe 5:10) Maibé neʼe la dehan katak Jeová sei halo milagre atu halakon problema sira neʼebé ita hasoru, ita mak tenke hakaʼas an. Ita tenke lee Bíblia loroloron, prepara didiʼak no tuir reuniaun sira, halaʼo beibeik estuda mesak no adorasaun família nian, no kontinua sadere ba Jeová liuhusi halo orasaun. Ita labele husik buat seluk hanetik ita atu hetan forsa no laran-manas husi Jeová. Se ita mak sente katak ita komesa husik tun ona ita-nia liman hodi la halo atividade sira-neʼe ida, husu Maromak atu ajuda ita. Ita sei haree duni katak espíritu santu sei ‘halo ita iha forsa, hodi fó ba ita hakarak no kbiit atu halo buat neʼebé monu loos ba nia laran’. (Flp 2:13) Maibé oinsá mak ita bele fó fali forsa ba ema seluk?

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-1-E p. 1242

Asu-xakál

Dala barak Bíblia temi asu-xakál hodi halo komparasaun ruma. Porezemplu, bainhira Job esplika kona-ba ninia situasaun susar, nia dehan katak nia sai ona “maun-alin ho asu-xakál sira”. (Job 30:29) Kuandu ema neʼebé hakerek salmo koʼalia kona-ba situasaun neʼebé Maromak nia povu lakon funu no hetan moe, nia temi asu-xakál, karik atu fó sai kona-ba fatin funu neʼebé asu-xakál sira halibur atu han ema nia mate-isin (kompara ho Sal 68:23), hodi dehan: “Ita harahun ona ami iha asu-fuik [orj., asu-xakál] sira-nia hela-fatin.” (Sal 44:19) Bainhira ema Babilónia halo serku haleʼu sidade Jeruzalein iha tinan 607 AEC, neʼe lori hamlaha boot toʼo inan sira han sira rasik nia oan. Tan neʼe, Jeremias fó sai katak “haʼu-nia povu” nia hahalok mak aat liu fali asu-xakál inan neʼebé tau matan ba sira-nia oan.—Lam 4:3, 10.

3-9 JUÑU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALMO 45-47

Knananuk kona-ba liurai ida nia kazamentu

w14 15/2 p. 9-10 par. 8-9

Haksolok ho Bibi-Oan nia kazamentu!

8 Lee Salmo 45:13, 14a. Noiva hatais prontu ona ba festa kazamentu nian, no nia haree furak tebetebes. Iha Apokalipse 21:2 kompara noiva neʼe ho sidade Jeruzalein Foun. Sidade iha lalehan neʼe sai nabilan ho “Maromak nia glória” no “fatuk-murak oioin hafutar nia”. (Apk 21:10, 11) Livru Apokalipse esplika Jeruzalein Foun iha dalan neʼebé furak tebes. (Apk 21:18-21) Ida-neʼe hatudu ho klaru katak noiva neʼe sei ‘nabilan duni ho glória’! Sin, liurai iha lalehan nia kazamentu tenkesér hanesan neʼe, loos ka lae?

9 Tuirmai, noiva neʼe hakbesik ba ninia Noivu, Liurai Mesias. Jesus prepara ninia noiva no “hamoos” nia “liuhusi Maromak nia liafuan”, atu nia bele sai “sala-laek, la iha buat foʼer eh aat”. (Éf 5:26, 27) No iha tempu espesiál neʼe, noiva mós hatais furak. Sin, kuandu nia hakbesik ba Liurai, nia hatais “roupa neʼebé soru ho furak” hodi “hafurak ho osan-mean”. Ba Bibi-Oan nia kazamentu, noiva neʼe hetan ona lisensa atu “hatais ho hena lahan furak, nabilan no santu, basá hena lahan furak mak santu sira hotu nia hahalok diʼak”.—Apk 19:8.

w22.05 p. 17 par. 10-12

Oinsá profesia iha livru Apokalipse kona ita-nia futuru?

10 Jeová sei halo saida bainhira inimigu sira-neʼe ataka? Jeová hatete: “Haʼu-nia hirus sei lakan makaʼas.” (Eze 38:18, 21-23) Apokalipse kapítulu 19 fó sai buat neʼebé akontese tuirmai. Jeová haruka ninia Oan-Mane atu defende Ninia povu no halakon inimigu. Anju laran-metin sira no mós ema naʼin-144.000 neʼebé Bíblia bolu nuʼudar “tropa lalehan nian” sei apoia Jesus atu kontra inimigu. (Apk 17:14; 19:11-15) Saida mak rezultadu husi funu neʼe? Ema no organizasaun hotu neʼebé kontra Jeová sei lakon mohu.—Lee Apokalipse 19:19-21.

11 Ema laran-metin sira sei kontente tebes tanba hetan salvasaun bainhira Maromak halakon ninia inimigu sira. Neʼe mak tempu neʼebé furak tebes. Maski lalehan haksolok bainhira Babilónia Boot lakon, maibé iha buat seluk tan neʼebé lori ksolok boot ba lalehan. (Apk 19:1-3) Neʼe mak “Bibi-Oan nia kazamentu”, no ida-neʼe mak akontesimentu importante neʼebé fó sai iha livru Apokalipse.—Apk 19:6-9.

12 Bibi-Oan nia kazamentu sei halaʼo bainhira? Ema hotu neʼebé sai parte ba ema naʼin-144.000 saʼe ona ba lalehan antes funu Armagedon komesa. Maski nuneʼe, neʼe laʼós tempu atu halaʼo Bibi-Oan nia kazamentu. (Lee Apokalipse 21:1, 2.) Kazamentu neʼe sei halaʼo depois funu Armagedon no Maromak nia inimigu hotu lakon ona.—Sal 45:3, 4, 13-17.

it-2-E p. 1169

Funu

Bainhira funu neʼe remata, mundu sei sai nakonu ho dame ba tinan rihun ida. Livru Salmo dehan: “[Jeová] sei hapara funu sira iha mundu tomak. Nia halo tohar rama no harahun diman; Nia sunu kuda-karreta funu nian.” Foufoun liafuan neʼe sai loos bainhira Maromak lori dame ba rai-Izraél hodi harahun inimigu sira-nia armas funu nian. No bainhira Kristu sei manán inimigu sira iha funu Armagedon, planeta mundu sei nakonu ho dame. (Sal 46:8-10) Ema neʼebé sei hetan moris rohan-laek mak sira neʼebé “tuku sira-nia surik sai xarrua no tuku sira-nia diman sai sabit” no “la aprende tan funu”, “tanba Jeová neʼebé ukun tropa lalehan nian, nia ibun mak fó sai ona kona-ba neʼe”.—Isa 2:4; Miq 4:3, 4.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w17.04 p. 11 par. 9

Bainhira Maromak nia Ukun toʼo mai, saida mak sei lakon?

9 Saida mak sei troka fali organizasaun sira neʼebé nakonu ho korrupsaun? Armajedón liutiha, sei iha organizasaun ruma iha mundu neʼe ka lae? Bíblia dehan: “Tuir ninia promesa, ita hein lalehan foun no rai foun, no iha neʼebá sei iha nafatin hahalok loos.” (2Pe 3:13) Lalehan uluk nian mak governu sira neʼebé nakonu ho korrupsaun, no rai uluk nian mak governu sira-neʼe nia povu. Bainhira sira hotu lakon ona, saida mak sei troka fali sira? “Lalehan foun no rai foun.” Lalehan foun mak governu foun, ka Maromak nia Ukun neʼebé Jesus Kristu no ema naʼin-144.000 mak sei ukun hamutuk. Rai foun mak povu sira neʼebé moris iha Maromak nia governu neʼe. Jesus ho sira neʼebé ukun hamutuk ho nia sei haleno Jeová nia hahalok iha dalan neʼebé perfeitu hodi hatudu katak Jeová mak Maromak neʼebé laʼós runguranga nian. (1Ko 14:33) Tan neʼe mak ita bele fiar katak rai foun sei organiza iha dalan neʼebé diʼak. Iha tempu neʼebá, mane laran-diʼak deʼit mak sei tau matan ba buat hotu, tanba sira sei simu matadalan husi Kristu no husi ema naʼin-144.000. (Sal 45:16) Hanoin toʼok iha tempu neʼebá, mundu tomak iha organizasaun ida deʼit neʼebé iha unidade no nunka halo korrupsaun, no organizasaun hotu ohin loron neʼebé nakonu ho korrupsaun la iha tan ona!

TREINU KONA-BA HAKLAKEN

g16.4 p. 7-9

Bíblia hatete saida kona-ba hahalok omoseksuál?

IHA rai barak, ema debate kona-ba kaben entre mane ho mane ka feto ho feto. Maibé iha tinan 2015, Tribunál Aas Liu iha rai-Estadus Unidus fó sai katak tuir lei, mane bele kaben ho mane no feto bele kaben ho feto. Desizaun neʼe halo ema barak hanoin: “Bíblia hatete saida kona-ba neʼe?”

Maski Bíblia la esplika kona-ba kaben tuir lei entre mane ho mane ka feto ho feto, maibé Bíblia esplika duni Maromak nia haree kona-ba hahalok omoseksuál.

Maski ema barak seidauk buka-hatene didiʼak Bíblia nia matadalan sira, maibé sira fó sai sira ida-idak nia hanoin kona-ba neʼe. Ema balu hatete katak Bíblia bandu hahalok omoseksuál. Maibé balu tan dehan, bainhira Bíblia haruka ema atu “hadomi ó-nia maluk”, neʼe katak Bíblia apoia ema nia hahalok seksuál hotu.—Rom 13:9.

SAIDA MAK BÍBLIA HANORIN?

Tuir Ita-nia hanoin, liafuan tuirmai neʼe loos ka sala?

1. Bíblia bandu hahalok omoseksuál.

2. Bíblia apoia hahalok omoseksuál.

3. Bíblia haruka ema atu odi no hakribi ema neʼebé halo hahalok omoseksuál.

RESPOSTA:

1. LOOS. Bíblia dehan: “Mane neʼebé toba ho mane . . . sei la hetan Maromak nia Ukun nuʼudar liman-rohan.” (1Ko 6:9, 10) Liafuan neʼe bele aplika mós ba feto neʼebé toba ho feto.—Rom 1:26.

2. SALA. Tuir Bíblia nia hanorin, relasaun seksuál mak entre feto ho mane deʼit, neʼebé sai ona feen-laʼen.—Gén 1:27, 28; Prv 5:18, 19.

3. SALA. Maski Bíblia bandu hahalok omoseksuál, maibé Bíblia la apoia diskriminasaun ba ema neʼebé halo hahalok omoseksuál.—Rom 12:18.

Testemuña ba Jeová fiar saida?

Ami Testemuña ba Jeová fiar metin katak Bíblia nia hanorin kona-ba morál mak diʼak liu ba ita hotu, no ami hakaʼas an atu halo tuir hanorin sira-neʼe. (Isa 48:17) Tan neʼe, ami la simu hahalok seksuál neʼebé mak kontra Bíblia, inklui mós hahalok omoseksuál. (1Ko 6:18) Neʼe mak ami-nia desizaun, no ami iha direitu atu halaʼo ami-nia moris tuir desizaun neʼe.

Maibé, ami mós hakaʼas an atu “buka dame ho ema hotu”. (Ebr 12:14) Tan neʼe, maski ami la simu hahalok omoseksuál, maibé ami la obriga ema seluk atu iha hanoin hanesan ho ami-nian. Ami mós la hola parte iha krime oioin neʼebé ema halo atu diskrimina omoseksuál sira, ka sente haksolok kuandu rona kona-ba buat sira-neʼe. Ami hakaʼas an atu halo tuir Jesus nia mandamentu neʼebé dehan: “Buat hotu neʼebé imi hakarak ema halo ba imi, imi mós tenke halo ba sira.”—Mt 7:12.

Bíblia apoia diskriminasaun ka lae?

Ema balu hatete katak, Bíblia apoia diskriminasaun ba omoseksuál sira, no ema neʼebé halo tuir Bíblia mak ema neʼebé lakohi tolera ema seluk. Sira dehan: ‘Bíblia hakerek iha tempu neʼebé ema barak iha hanoin neʼebé kloot. Maibé ohin loron, ita simu ema husi rasa no nasaun hotu, nuneʼe mós ho hahalok seksuál hotu.’ Tuir sira-nia hanoin, la simu hahalok omoseksuál mak hanesan deʼit ho la simu ema neʼebé rasa la hanesan. Maibé, neʼe laʼós komparasaun neʼebé loos. Tanbasá?

Tanba la simu hahalok omoseksuál la hanesan duni ho la simu ema neʼebé halo hahalok omoseksuál. Bíblia haruka ema kristaun atu hatudu respeitu ba ema hotu. (1Pe 2:17) Maibé, neʼe la dehan katak ema kristaun tenke simu hahalok naran deʼit.

Porezemplu: Ita hanoin katak fuma mak hahalok neʼebé estraga ema nia isin, maibé Ita-nia kolega ida iha serbisu-fatin mak fumadór. Nia iha direitu ka lae, atu dehan katak Ita hanoin kloot tan deʼit Ita la gosta fuma? Se nia fuma no Ita la fuma, neʼe katak Ita diskrimina nia ka lae? Se nia obriga Ita atu troka Ita-nia hanoin, neʼe katak nia mak iha hanoin neʼebé kloot, loos ka lae?

Ami Testemuña ba Jeová hakarak atu moris tuir Bíblia nia matadalan kona-ba morál. Ami la simu hahalok sira neʼebé Bíblia bandu. Maibé ami mós respeitu ema seluk nia hanoin.

Bíblia nia matadalan haterus ema ka lae?

Ema balu hanoin: ‘Oinsá ho ema sira neʼebé iha hakarak omoseksuál nian? Se sira moris mai hanesan neʼe ona, no ita bandu fali sira atu labele moris tuir sira-nia hakarak seksuál nian, neʼe sei haterus deʼit sira, loos ka lae?’

Bíblia la koʼalia kona-ba tansá mak ema balu iha hakarak omoseksuál nian, maibé Bíblia esplika katak ema hotu moris mai nuʼudar sala-naʼin neʼebé iha hahalok ladiʼak. Bíblia mós temi hahalok sira neʼebé ita tenke hasees an atu bele halo Maromak kontente, no neʼe inklui mós hahalok omoseksuál.—2Ko 10:4, 5.

Ema balu dehan katak Bíblia nia hanorin neʼe demais liu ona. Maibé sira dehan hanesan neʼe tanba sira hanoin katak, ema hotu tenke moris tuir sira ida-idak nia hakarak seksuál nian, la presiza kontrola sira-nia hakarak neʼe, no mós la iha kbiit atu kontrola. Maibé tuir Bíblia, ita ema iha kbiit duni atu kontrola ita-nia hanoin no hakarak, la hanesan ho animál sira.—Kol 3:5.

Hanoin toʼok: Matenek-naʼin sira dehan katak ema balu sai nervozu lalais tanba moris mai hanesan neʼe ona. Bíblia nunka esplika kona-ba ida-neʼe, maibé Bíblia fó sai katak ema balu iha toman atu “sempre hirus lalais”. (Prv 22:24; 29:22) Maski nuneʼe, Bíblia haruka sira atu ‘husik tiha hirus no laran-nakali’.—Sal 37:8; Éf 4:31.

Ita la hanoin katak Bíblia nia liafuan neʼe haterus deʼit ema hirusdór sira. Tuir loloos, maski ema balu fiar duni katak hirusdór balu moris mai hanesan neʼe ona, maibé sira mós hakaʼas an atu ajuda hirusdór sira-neʼe atu kontrola sira-nia emosaun.

Hanesan neʼe mós ho hahalok seluk hotu neʼebé kontra hasoru Bíblia nia matadalan, neʼe inklui relasaun entre feto ho mane neʼebé laʼós feen-laʼen. Bíblia dehan: “Imi ida-idak tenke hatene oinsá kontrola ninia isin rasik atu imi sai santu no atu Maromak simu imi, laʼós ho hakarak seksuál nian neʼebé kaan-teen.”—1Ts 4:4, 5.

“Imi balu mós uluk halo hanesan neʼe”

Iha apóstolu nia tempu, ema balu neʼebé sai ema kristaun halo ona mudansa boot hodi husik hahalok aat oioin. Porezemplu, bainhira Bíblia temi kona-ba “ema neʼebé . . . adora estátua, ka halo sala-foʼer ho kaben-naʼin, ka mane neʼebé sai hanesan feen ba mane seluk”, tuirmai, Bíblia mós dehan: “Imi balu mós uluk halo hanesan neʼe.”—1Ko 6:9-11.

Liafuan “Imi balu mós uluk halo hanesan neʼe” hatudu katak ema neʼebé husik tiha hahalok omoseksuál la iha ona hakarak neʼe ka lae? Lae, sira tenke kontinua luta hasoru sira-nia hakarak neʼebé la diʼak. Tan neʼe, Bíblia mós fó laran-manas ba sira atu ‘kontinua moris tuir espíritu hodi la halo tuir hakarak isin nian’.—Gal 5:16.

Neʼe hatudu katak, dala ruma ema kristaun sei iha hakarak neʼebé la loos no la moos. Maibé sira foti desizaun ona atu la halo tuir sira-nia hakarak neʼe. Sin, ema kristaun aprende oinsá atu la husik sira-nia hakarak aat isin nian sai buras toʼo hamosu sala.—Tgo 1:14, 15.

Tuir Bíblia, hakarak ho hahalok mak buat rua neʼebé la hanesan duni. (Rom 7:16-25) Ema ida neʼebé iha hakarak omoseksuál nian bele kontrola duni ninia neon, hanesan ho kontrola hirus, sentimentu kaan osan, ka emosaun domin ba ema nia kaben.—1Ko 9:27; 2Pe 2:14, 15.

Maski ami Testemuña ba Jeová kaer metin ba Bíblia nia matadalan sira, maibé ami la obriga ema seluk atu iha hanoin neʼebé hanesan ho ami. Ami mós la protesta lei sira neʼebé proteje sira-nia direitu. Ami hakaʼas an atu haklaken kona-ba Bíblia nia matadalan ba ema hotu neʼebé hakarak rona.—Aps 20:20.

10-16 JUÑU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALMO 48-50

Inan-aman sira, hametin Ita-nia família nia fiar ba Jeová nia organizasaun

w22.03 p. 22 par. 11

Adora Jeová sei halo ita kontente liután

11 Ita adora Jeová bainhira ita estuda Bíblia no hanorin ita-nia oan kona-ba nia. Iha loron Sábadu, ema Izraél la halo serbisu no sira uza loron neʼe atu hametin sira-nia relasaun diʼak ho Jeová. (Éx 31:16, 17) Ema Izraél neʼebé laran-metin hanorin sira-nia oan kona-ba Jeová no Jeová nia laran-diʼak. Ita mós presiza uza tempu atu lee no estuda Bíblia. Neʼe mak parte ba ita-nia adorasaun no ajuda ita atu hakbesik liután ba Jeová. (Sal 73:28) Bainhira ita estuda hamutuk nuʼudar família, ita bele ajuda ita-nia oan atu haburas relasaun diʼak ho Jeová.—Lee Salmo 48:13.

w11 15/3 p. 19 par. 5-7

Ita iha duni razaun barak atu haksolok

Bíblia dehan: “Imi marxa bá haleʼu Sião, no laʼo haleʼu nia, sura ninia fatin aas sira. Tau imi-nia laran ba ninia moru, haree didiʼak ba ninia uma aas sira, hodi nuneʼe imi bele konta fali ida-neʼe ba jerasaun neʼebé atu mai.” (Sal 48:12, 13) Ema neʼebé hakerek salmu neʼe fó laran-manas ba ema Israel atu haree didiʼak ba Jerusalém. Hanoin toʼok kona-ba oinsá família Israel sira sente kuandu sira laʼo rai dook atu bá sidade santu hodi tuir festa tinan-tinan nian no haree Maromak nia templu neʼebé furak. Klaru katak buat neʼebé sira haree book sira atu “konta fali ida-neʼe ba jerasaun neʼebé atu mai”.

Hanoin toʼok kona-ba liurai-feto husi Sabá, neʼebé foufoun ladún fiar kuandu nia rona ema fó-hatene nia kona-ba Salomão nia ukun no ninia matenek. Entaun, saida mak halo nia fiar katak buat neʼebé nia rona mak loos? Nia hatete: “Haʼu la tau fiar ba sira-nia liafuan sira toʼo haʼu mai, atu haʼu bele haree ho haʼu-nia matan rasik.” (2Kr 9:6) Sin, haree ho ita-nia “matan rasik” bele book duni ita-nia laran!

Oinsá mak ita bele ajuda ita-nia oan sira atu haree ho sira-nia “matan rasik” buat furak kona-ba Maromak Jeová nia organizasaun? Se iha sukursál ka Betel neʼebé besik ita-nia hela-fatin, diʼak atu hakaʼas an atu vizita. Porezemplu, kuandu Mandy no Bethany sei kiʼik, sira hela iha fatin neʼebé dook husi Betel maizumenus kilómetru 1.500. Maski nuneʼe, sira-nia inan-aman halo planu atu sira vizita Betel beibeik, liuliu kuandu sira komesa sai boot. Mandy no Bethany dehan: “Antes vizita Betel, ami hanoin katak Betel mak fatin ba ema neʼebé sériu deʼit, no ba ema neʼebé idade boot ona. Maibé neʼe la loos. Ami hasoru joven sira iha neʼebá, no sira halo serbisu makaʼas ba Maromak Jeová no sira kontente tebes! Ami haree katak Maromak Jeová nia organizasaun laʼós deʼit iha ami-nia hela-fatin, maibé iha mós iha fatin seluk. No tempu ida-idak neʼebé ami vizita Betel, ami sente besik liu ba Maromak Jeová no ida-neʼe book ami-nia laran atu serbí nia.” Hodi hatene diʼak liután kona-ba Maromak nia organizasaun book Mandy no Bethany atu serbí nuʼudar pioneiru, no sira mós hetan konvite atu serbí iha Betel ba tempu balu nuʼudar voluntáriu.

w12 15/8 p. 12 par. 5

Hatudu hahalok nuʼudar sidadaun ba Jeová nia Ukun

5 Aprende kona-ba istória. Ema neʼebé hakarak atu sai sidadaun ba nasaun ida karik presiza aprende buat ruma kona-ba nasaun neʼe nia istória. Nuneʼe mós, sira neʼebé hakarak atu sai sidadaun ba Maromak nia Ukun presiza aprende kona-ba Ukun neʼe. Hanoin toʼok kona-ba Coré nia oan sira-nia ezemplu. Sira serbí Jeová iha tempu Israel antigu. Sira hafolin tebes Jerusalém no ninia adorasaun-fatin, no sira kontente atu konta fali istória kona-ba sidade neʼe. Sira hafolin sidade neʼe laʼós tanba sidade neʼe nia furak, maibé tanba buat neʼebé sidade no adorasaun-fatin neʼe mak reprezenta. Jerusalém mak Jeová, “Liurai Boot nia sidade”, no fatin ba adorasaun neʼebé loos no moos. Iha fatin neʼe mak ema aprende Jeová nia Ukun-Fuan. Nuʼudar Liurai iha Jerusalém, Jeová hatudu domin ho laran-diʼak ba ninia povu. (Lee Salmo 48:1, 2.) Ohin loron, ita mós hakarak atu estuda no konta fali istória kona-ba Jeová nia organizasaun iha rai. Nuʼudar ita aprende liután kona-ba Maromak Jeová nia organizasaun no kona-ba oinsá nia apoia ninia povu ohin loron, ida-neʼe sei ajuda ita atu hafolin liután Maromak nia Ukun, no sei aumenta liután ita-nia hakarak atu haklaken lia-foun diʼak kona-ba ninia Ukun.—Jer 9:24; Lc 4:43.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-2-E p. 805

Rikusoin

Nuʼudar nasaun neʼebé riku, ema Izraél bele han no hemu ho haksolok (1Rs 4:20; Ecl 5:18, 19), no sira-nia rikusoin ajuda sira atu la iha problema kona-ba kiak. (Prv 10:15; Ecl 7:12) Jeová hakarak ema Izraél atu goza ho moris neʼebé diʼak nuʼudar rezultadu husi sira-nia serbisu badinas (kompara ho Prv 6:6-11; 20:13; 24:33, 34), maibé nia mós fó avizu ba sira atu labele tau fiar ba sira rasik nia rikusoin hodi haluha katak nia mak hun ba rikusoin hotu. (Deu 8:7-17; Sal 49:6-9; Prv 11:4; 18:10, 11; Jer 9:23, 24) Sira hetan avizu katak rikusoin mak buat neʼebé temporáriu (Prv 23:4, 5), rikusoin labele selu folin ba Maromak hodi bele hetan salvasaun husi mate (Sal 49:6, 7), no rikusoin la iha folin ba ema neʼebé mate ona (Sal 49:16, 17; Ecl 5:15). Sira mós hetan konsellu katak se sira buka demais rikusoin, neʼe bele halo sira monu ba hahalok bosok oioin no ikusmai Jeová sei la simu sira. (Prv 28:20; kompara ho Jer 5:26-28; 17:9-11.) Sira mós hetan anima atu ‘hahiʼi Jeová ho sira-nia sasán neʼebé folin-boot’.—Prv 3:9.

17-23 JUÑU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALMO 51-53

Saida mak ita bele halo atu la monu ba sala neʼebé sériu

w19.01 p. 15 par. 4-5

Oinsá mak Ita bele proteje Ita-nia laran?

4 Liafuan “laran” neʼebé temi iha Provérbios 4:23 refere ba ita-nia hanoin, sentimentu, motivu no hakarak. Ita-nia “laran” katak ita mak ema oinsá loos, laʼós deʼit tuir buat neʼebé matan bele haree.

5 Mai ita haree oinsá kondisaun iha ita-nia laran mak importante liu. Mai ita kompara neʼe ho ita-nia saúde fíziku. Primeiru, atu ita-nia isin nia kondisaun bele diʼak nafatin, ita presiza han ai-han neʼebé diʼak ba saúde, no halo ezersísiu beibeik. Nuneʼe mós atu nafatin iha kondisaun espirituál neʼebé diʼak, ita presiza han beibeik ai-han espirituál, no ita mós presiza hatudu fiar ba Jeová. Ita hatudu fiar liuhusi aplika buat neʼebé ita aprende no fó sai ita-nia fiar ba ema seluk. (Rom 10:8-10; Tgo 2:26) Segundu, se ita haree deʼit ba ita-nia fíziku, karik ita hanoin katak ita iha saúde diʼak, maibé tuir loloos ita iha moras ruma iha laran. Nuneʼe mós karik ita hanoin katak ita iha ona fiar neʼebé metin tanba atividade espirituál neʼebé ita halo, maibé karik hakarak neʼebé sala sai buras daudaun iha ita-nia laran. (1Ko 10:12; Tgo 1:14, 15) Ita presiza hanoin-hetan katak Satanás hakarak dada ita atu tuir ninia hanoin. Oinsá mak nia koko halo ida-neʼe? No oinsá mak ita bele proteje ita-nia an?

w15 15/6 p. 14 par. 5-6

Ita bele moos nafatin

5 Dalan importante ida atu luta hasoru hanoin neʼebé foʼer mak halo orasaun beibeik ba Jeová. Se ita halo orasaun beibeik, Jeová mós sei hakbesik ita. Liuhusi ita-nia orasaun, Jeová sei fó ninia espíritu santu mai ita hodi ita iha forsa atu luta hasoru hanoin foʼer no sai moos nafatin. Tan neʼe mak diʼak atu fó-hatene ba Jeová katak ita hakarak tebes atu serbí nia ho neon no laran neʼebé moos. (Sal 19:14) Ho haraik-an, husu Jeová atu hatudu sai hakarak sira neʼebé perigu iha ita-nia laran neʼebé bele lori ita ba sala. (Sal 139:23, 24) Husu beibeik ba Jeová atu ajuda ita bainhira tentasaun ruma mosu hodi ita bele hadook an husi hahalok sala-foʼer.—Mt 6:13.

6 Karik antes hatene Jeová, ita iha ona toman atu halo buat sira neʼebé nia odi, no karik agora ita sei luta hela hasoru hakarak aat sira uluk nian. Se nuneʼe, Jeová bele ajuda ita atu halo mudansa iha ita-nia moris hodi halo buat neʼebé nia gosta. Porezemplu, Liurai David halo tiha sala-foʼer ho Batseba, nia husu perdua husi Jeová no nia husu favór ba Jeová atu fó “laran neʼebé moos” ba nia atu ajuda nia halo tuir nafatin Jeová. (Sal 51:10, 12) Entaun, se ita mak luta hela hasoru hakarak foʼer husi uluk nian, Jeová bele ajuda ita atu iha hakarak neʼebé forte hodi halo tuir ninia hakarak no halo buat neʼebé loos. Jeová bele fó forsa mai ita atu kontrola ita ema sala-naʼin nia hanoin sira.—Sal 119:133.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-1-E p. 644

Doeg

Mane ida husi Edom neʼebé iha pozisaun boot nuʼudar xefe ba Liurai Saul nia bibi-atan sira. (1Sa 21:7; 22:9) Doeg mak ema neʼebé simu ona relijiaun Judeu nian. Bíblia konta katak Doeg “sulan hela iha Jeová nia oin” iha Nob. Karik nia halo ida-neʼe atu kumpre juramentu ida, ka tanba ninia situasaun la moos, ka iha duvida kona-ba moras-lepra. Iha tempu neʼebá, nia haree Amlulik Boot Ahimelec fó paun santu no Golias nia surik ba David. Liutiha tempu balu, bainhira Saul hatete katak ninia atan sira halo planu aat hasoru nia, Doeg fó sai buat neʼebé nia haree ona iha Nob. Saul bolu Amlulik Boot Ahimelec no amlulik seluk tan no husu Ahimelec tanbasá nia halo ida-neʼe, tuirmai Saul haruka ninia atan sira atu oho amlulik sira. Maibé atan sira lakohi, tan neʼe Saul haruka fali Doeg, no Doeg oho kedas amlulik sira hamutuk naʼin-85. Depois akontesimentu aat neʼe, Doeg mós oho ema hotu iha Nob, inklui labarik no ema neʼebé idade ona, no mós sira-nia animál-hakiak hotu.—1Sa 22:6-20.

Hanesan hakerek iha introdusaun ba Salmo 52, David hakerek kona-ba Doeg hodi dehan: “Ó-nia nanál neʼebé kroʼat hanesan lámina, halo planu aat no koʼalia bosok. Ó hadomi buat neʼebé aat liu fali buat neʼebé diʼak, ó hadomi lia-bosok liu fali koʼalia buat neʼebé loos. Oh nanál neʼebé gosta bosok, ó hadomi liafuan hotu neʼebé hakanek ema seluk!”—Sal 52:2-4.

24-30 JUÑU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALMO 54-56

Maromak iha Ita-nia sorin

w06-E 8/1 p. 22 par. 10-11

Hatudu matenek hodi hamtaʼuk Maromak!

10 Loron ida, David halai ba Gat atu hetan protesaun husi Liurai Aquis. Gat mak ema Filístia nia sidade no Golias nia moris fatin. (1Sa 21:10-15) Liurai Aquis nia atan sira dehan katak David mak nasaun Filístia nia inimigu. David halo saida iha situasaun perigu neʼe? Nia fó sai ninia sentimentu hotu ba Jeová liuhusi orasaun. (Sal 56:1-4, 11-13) Maski David finje sai ema bulak atu sees husi perigu, maibé nia hatene katak Jeová mak salva ninia moris hodi haraik bensaun ba ninia hakaʼas an. David tau fiar tomak ba Jeová no neʼe hatudu katak David mak ema neʼebé hamtaʼuk duni Maromak Jeová.—Sal 34:4-6, 9-11.

11 Hanesan David, ita mós bele hatudu katak ita hamtaʼuk Maromak hodi tau fiar katak nia sei ajuda ita tahan ita-nia problema oioin. David dehan: “Husik Jeová dirije ó-nia dalan; sadere ba nia, no nia sei ajuda ó.” (Sal 37:5) Neʼe la dehan katak ita husik deʼit Jeová atu rezolve ita-nia problema no ita rasik la halo buat ida. David la halo orasaun deʼit, maibé nia mós halo buat ruma. Nia uza ninia kapasidade fíziku no mentál neʼebé nia simu husi Jeová hodi luta hasoru problema iha ninia oin. Iha tempu hanesan, David hatene katak ema nia susesu la depende deʼit ba sira rasik nia hakaʼas an. Nuneʼe mós ho ita, ita presiza halo buat hotu neʼebé ita bele, no depois neʼe ita tenke entrega ita-nia problema ba Jeová. Tuir loloos, dala barak ita hasoru situasaun neʼebé ita rasik labele halo buat ida, no ita presiza sadere deʼit ba Jeová nia ajuda. Iha tempu hanesan neʼe mak ita hatudu katak ita hamtaʼuk duni Maromak. Ita bele hetan kmaan husi David nia liafuan neʼebé dehan: “Ema sira neʼebé hamtaʼuk Jeová sei sai belun diʼak ho nia.”—Sal 25:14.

cl-E p. 243 par. 9

La iha buat ida mak bele “haketak ita husi Maromak nia domin”

9 Jeová mós hafolin ita-nia hakaʼas an atu tahan. (Mt 24:13) Hanoin-hetan, Satanás hakarak Ita atu fila kotuk ba Jeová. Loron ida-idak bainhira ita laran-metin ba Jeová, neʼe katak ita aumenta loron ida tan atu apoia Nia hodi hatán ba lia-bosok neʼebé Satanás hasaʼe. (Prv 27:11) Maibé dala ruma la fasil atu tahan. Problema saúde, ekonomia, laran-taridu, no problema seluk tan bele halo ita sente terus loron ba loron. Ita mós bele sente laran-kraik tanba buat neʼebé ita hein ba tempu kleur seidauk akontese. (Prv 13:12) Maibé se ita tahan, Jeová sei hafolin tebes ita. Tan neʼe mak Liurai David husu Jeová atu rai ninia matan-been iha “bee-fatin husi animál kulit”, no hatete: “Buat sira-neʼe hotu hakerek ona iha Ita-nia livru, loos ka lae?” (Sal 56:8) Sin, bainhira ita tahan nafatin ho laran-metin, Jeová sei hanoin-hetan ita-nia matan-been no susar hotu neʼebé ita hasoru. Neʼe mak buat neʼebé folin-boot ba Jeová.

w22.06 p. 18 par. 16-17

Domin ajuda ita manán sentimentu taʼuk

16 Satanás hatene katak ita hafolin moris. Nia duun katak ita prontu atu husik buat naran deʼit, inklui ita-nia relasaun diʼak ho Jeová atu bele kontinua moris. (Job 2:4, 5) Maibé Satanás sala boot! Maski nuneʼe, Satanás “iha kbiit atu halo mate” no nia koko atu aproveita ita-nia sentimentu taʼuk mate atu book ita hadook an husi Jeová. (Ebr 2:14, 15) Dala ruma, ema sira neʼebé Satanás kontrola ameasa atu oho Jeová nia atan sira se sira la nega sira-nia fiar. Dala ruma Satanás aproveita emerjénsia médiku atu halo ita la kaer metin ba ita-nia fiar. Karik doutór ka família neʼebé laʼós Testemuña obriga ita atu simu transfuzaun raan neʼebé kontra Maromak nia ukun-fuan. Ka karik ema ruma obriga ita atu simu tratamentu ruma neʼebé kontra Bíblia nia prinsípiu sira.

17 Klaru katak ita lakohi mate, maibé ita hatene katak Jeová sei kontinua hadomi ita maski ita mate. (Lee Roma 8:37-39.) Bainhira Jeová nia belun sira mate, nia kontinua hanoin-hetan sira hanesan sira sei moris hela. (Lc 20:37, 38) Nia hakarak tebes atu halo sira moris fali. (Job 14:15) Jeová selu ona folin neʼebé karun atu nuneʼe ita bele “hetan moris rohan-laek”. (Jo 3:16) Ita hatene katak Jeová hadomi tebes ita no hanoin tebes ita. Tan neʼe, duké husik Jeová bainhira ita moras ka atu besik mate, diʼak liu atu sadere ba Jeová atu hetan kmaan, matenek no kbiit. Irmán Valérie no ninia laʼen halo nuneʼe duni.—Sal 41:3.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-1-E p. 857-858

Hatene nanis, Deside nanis

Hodi sai traidór, Judas Iscariotes kumpre profesia no neʼe hatudu katak Jeová ho ninia Oan iha abilidade atu hatene nanis buat neʼebé sei akontese. (Sal 41:9; 55:12, 13; 109:8; Aps 1:16-20) Maibé, neʼe la dehan katak Maromak mak planu nanis atu Judas sai traidór. Profesia sira mós fó-hatene nanis katak Jesus nia belun diʼak ida sei sai traidór, maibé profesia sira-neʼe la fó sai ho espesífiku kona-ba sé mak sei sai traidór. Liután neʼe, se Maromak mak deside nanis Judas nia hahalok, neʼe kontra Maromak nia prinsípiu sira. Bíblia dehan: “Keta tau liman ba mane ruma ho ansi, no keta hola parte iha ema seluk nia sala. Kaer metin ba hahalok moos.” (1Ti 5:22; kompara ho 3:6.) Jesus hakarak duni atu hili ho didiʼak apóstolu naʼin-12, tan neʼe nia halo orasaun kalan tomak ba ninia Aman antes atu foti desizaun. (Lc 6:12-16) Se Maromak deside nanis katak Judas mak sei sai traidór, neʼe katak Maromak kontra ninia matadalan rasik, no tuir prinsípiu neʼebé temi iha leten, nia sei hola parte iha Judas nia sala.

Tan neʼe, klaru katak iha tempu neʼebé Jesus hili Judas nuʼudar apóstolu ida, Judas la hatudu atitude katak nia sei sai traidór. Nia husik ‘ai-abut neʼebé iha venenu mosu’ no halo nia sai aat, rezultadu mak nia husik Diabu mak dirije nia duké halo tuir Maromak nia matadalan, toʼo ikusmai nia sai naʼok-teen no traidór. (Ebr 12:14, 15; Jo 13:2; Aps 1:24, 25; Tgo 1:14, 15) Nuʼudar Judas nia hahalok sai aat, Jesus bele hatene Judas nia laran no fó-hatene nanis katak Judas mak sei sai traidór.—Jo 13:10, 11.

TREINU KONA-BA HAKLAKEN

w23.01 p. 29-30 par. 12-14

“Kristu nia domin book ami makaʼas”

12 Kalan antes Jesus mate, Jesus hatete ba ninia dixípulu: “Iha mundu imi sei hasoru susar, maibé aten-brani bá! Tanba haʼu manán tiha ona mundu.” (Lee João 16:32, 33.) Saida mak ajuda Jesus atu hatudu aten-brani no kontinua laran-metin toʼo mate maski inimigu ameasa nia? Nia sadere ba Jeová. Jesus hatene katak ninia dixípulu sira mós sei hasoru susar neʼebé hanesan. Tan neʼe Jesus husu ba Jeová atu tau matan ba sira. (Jo 17:11) Tanbasá neʼe fó ita aten-brani? Tanba Jeová forsa boot liu fali ita-nia inimigu hotu. (1Jo 4:4) Jeová haree buat hotu. Ita fiar katak se ita sadere ba Jeová, nia bele ajuda ita atu la taʼuk no sai aten-brani.

13 Hanoin toʼok kona-ba José husi Arimateia. Ema Judeu respeitu loos nia. Nia mak membru ba ema Judeu nia tribunál aas naran Sinédriu. Durante Jesus haklaken iha mundu, José la hatudu aten-brani. João hatete katak José mak “Jesus nia dixípulu ida, maibé nia la fó sai kona-ba neʼe tanba taʼuk ema Judeu sira”. (Jo 19:38) Maski José hatudu interese ba mensajen kona-ba Maromak nia Ukun, maibé nia subar husi ema seluk katak nia fiar Jesus. Karik nia taʼuk katak ema sei la respeitu tan nia. Maibé Bíblia hatete katak depois Jesus mate, José “ho aten-brani bá hasoru Pilatos hodi husu Jesus nia mate-isin”. (Mc 15:42, 43) José la subar tan katak nia mak Jesus nia dixípulu.

14 Hanesan José, Ita mós sente taʼuk ba ema ka lae? Iha eskola ka serbisu-fatin, dala ruma Ita sente moe atu fó sai katak Ita mak Testemuña ba Jeová ka lae? Ita dada an atu sai haklaken-naʼin ka hetan batizmu tanba taʼuk buat neʼebé ema sei hanoin kona-ba Ita ka lae? Keta husik sentimentu sira-neʼe hanetik Ita atu halo buat neʼebé Ita hatene mak loos. Halo orasaun ho laran ba Jeová. Husu nia fó Ita aten-brani atu halo ninia hakarak. Bainhira Ita haree rasik oinsá Jeová hatán ba Ita-nia orasaun, neʼe sei ajuda Ita atu sai forsa liután no aten-brani liután.—Isa 41:10, 13.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe