Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • ijwbq lisaun 193
  • Saida mak Bíblia hatete kona-ba Daniel?

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • Saida mak Bíblia hatete kona-ba Daniel?
  • Pergunta kona-ba Bíblia
  • Subtítulu
  • Bíblia nia resposta
  • Sé mak Daniel?
Pergunta kona-ba Bíblia
ijwbq lisaun 193
Profeta Daniel halo orasaun ba Maromak husi leaun nia kuak.

Saida mak Bíblia hatete kona-ba Daniel?

Bíblia nia resposta

Daniel mak profeta Judeu neʼebé moris maizumenus tinan 630-530 AEC. Maromak fó abilidade ba nia atu esplika kona-ba mehi, fó sai vizaun ba nia kona-ba futuru, no dirije nia atu hakerek livru iha Bíblia neʼebé hanaran livru Daniel.—Daniel 1:17; 2:19.

Sé mak Daniel?

Daniel boot iha nasaun Judá, neʼebé inklui sidade Jeruzalein no ema Judeu nia templu. Iha tinan 617 AEC, Liurai Nabukodonozór husi Babilónia serku Jeruzalein no lori “mane naran-boot sira iha rai neʼe” nuʼudar dadur ba Babilónia. (2 Reis 24:15; Daniel 1:1) Daniel, neʼebé karik seidauk toʼo tinan 20 mós sai dadur.

Daniel no mane joven naʼin-tolu laʼo hamutuk ho guarda atu bá Babilónia nia palásiu.

Ema lori Daniel no joven mane sira seluk (inklui Sadrak, Mexak, no Abednego) ba Babilónia nia palásiu atu hetan treinu espesiál hodi serbí liurai. Maski liurai nia serbisu-naʼin obriga sira atu halo buat neʼebé kontra sira-nia fiar, maibé Daniel no ninia belun naʼin-tolu nafatin hatudu laran-metin ba sira-nia Maromak Jeová. (Daniel 1:3-8) Depois sira hetan tiha treinu ba tinan tolu, Liurai Nabukodonozór gaba sira tanba sira iha matenek no koñesimentu, no liurai haree katak “sira-nia resposta mak diʼak liu dala sanulu se kompara ho amlulik sira neʼebé halo masonik no siʼikdór sira hotu iha rai tomak neʼebé liurai mak ukun”. Liurai hili Daniel no ninia belun naʼin-tolu atu serbí iha palásiu.—Daniel 1:18-20.

Tinan barak liu tiha, kuandu Daniel maizumenus tinan 90, ema bolu nia atu bá palásiu. Liurai Belsazar neʼebé ukun Babilónia husu Daniel atu esplika letra neʼebé mosu iha didin. Maromak Jeová ajuda Daniel atu hatene kona-ba letra sira-neʼe nia signifikadu, no Daniel fó sai katak Babilónia sei monu ba Média-Pérsia nia Ukun. Iha kalan neʼe kedas ema ataka no Babilónia lakon.—Daniel 5:1, 13-31.

Daniel esplika liafuan neʼebé hakerek iha didin.

Tuirmai iha Média-Pérsia nia ukun iha Babilónia, Daniel simu knaar nuʼudar ukun-naʼin ida no Liurai Dário hanoin atu fó tan pozisaun aas ba Daniel. (Daniel 6:1-3) Ukun-naʼin sira seluk neʼebé laran-moras halo planu atu soe Daniel ba leaun nia kuak, maibé Jeová salva nia. (Daniel 6:4-23) Bainhira Daniel idade loos ona, anju ida mosu ba nia no koʼalia dala rua hodi hametin Daniel katak nia mak “mane neʼebé folin-boot tebes”.—Daniel 10:11, 19.

Atu hatene liután istória kona-ba Daniel, haree vídeo drama Daniel—Mane neʼebé fiar metin.

Istória fó sai saida kona-ba livru Daniel?

Daniel konta katak: Nabukodonozór harii estátua neʼebé boot tebes, haruka ninia povu atu adora estátua neʼe, no soe ema neʼebé la halo tuir nia ba fornu neʼebé ahi lakan makaʼas.—Daniel 3:1-6.

Istória fó sai katak: Tuir Encyclopædia Britannica, Nabukodonozór halaʼo projetu boot barak iha Babilónia “laʼós deʼit atu fó glória ba ninia an maibé mós atu hahiʼi maromak sira. Nia haree nia an nuʼudar ‘ema ida neʼebé halo povu barak adora maromak sira neʼebé boot’”.

Babilónia antigu nia dokumentu sira mós temi kona-ba kastigu iha fornu neʼebé ahi lakan makaʼas, inklui kazu kona-ba ukun-naʼin sira neʼebé haruka sunu ema. Iha testu antigu husi tempu neʼebé Nabukodonozór nia ukun, konta kona-ba kastigu ba ukun-naʼin sira neʼebé ema duun katak sira la hatudu respeitu ba Babilónia nia maromak sira. Testu neʼe hatete: “Harahun sira, sunu sira, tunu sira . . . iha koziñeiru nia fornu . . . halo ahi lakan makaʼas ba sira, halo ahi manas tebes no suar makaʼas atu sira mate.”a

Daniel konta katak: Liurai Nabukodonozór gaba an kona-ba ninia projetu konstrusaun.—Daniel 4:29, 30.

Bloku ida neʼebé ema hetan iha Babilónia iha marka Nabukodonozór nia naran

Istória fó sai katak: “Buat neʼebé Nabukodonozór hakerek kona-ba ninia an hatudu katak nia mak liurai neʼebé fiar an kona-ba ninia laran-loos no ninia kbiit.”b Porezemplu, letra neʼebé hakerek iha didin ida inklui liafuan gaba an husi Nabukodonozór, neʼebé dehan: “Haʼu harii moru ho alkatraun no bloku rai-mean neʼebé forte, hanesan foho, susar atu muda . . . haʼu halo metin liután seguransa ba Esagila no Babilónia atu nuneʼe ema bele hanoin-hetan haʼu-nia ukun ba nafatin.”c Bloku barak neʼebé ema hetan iha Babilónia iha marka Nabukodonozór nia naran.

Daniel konta katak: Liurai Belsazar oferese ba Daniel “pozisaun terseiru atu ukun” iha Babilónia.—Daniel 5:1, 13-16.

Dokumentu antigu husi tinan 550 AEC temi Liurai Nabonido no ninia oan-mane, Belsazar

Istória fó sai katak: Istória neʼebé hakerek iha Daniel kapítulu 5 akontese durante mane ida naran Nabonido mak ukun daudaun nuʼudar liurai. Maski nuneʼe, Nabonido uza tempu barak atu ukun iha Arábia, laʼós Babilónia. Sé mak ukun iha Babilónia durante Nabonido la iha? Istória-naʼin Raymond Philip Dougherty konta iha ninia livru Nabonidus and Belshazzar: “Dokumentu antigu ida hatete katak Nabonido entrega knaar nuʼudar liurai ba ninia oan-mane boot, neʼe mak Belsazar. Nia reprezenta ninia aman hodi halaʼo knaar nuʼudar liurai.” Tanba Nabonido no Belsazar tuur ona iha pozisaun primeiru no segundu iha liurai nia kadunan, entaun Belsazar oferese pozisaun terseiru ba Daniel.

a Journal of Biblical Literature, Volume 128, Númeru 2, pájina 279, 284.

b Babylon—City of Wonders, husi Irving Finkel no Michael Seymour, pájina 17.

c Archæology and the Bible, husi George Barton, pájina 479.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe