Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken
1-7 MARSU
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | NÚMEROS 7-8
“Lisaun kona-ba Jeová organiza no hanoin ninia povu”
it-1-E p. 497 par. 3
Kongregasaun
Iha Izraél, sempre iha mane sira neʼebé reprezenta povu neʼe. (Ezr 10:14) Tan neʼe ‘xefe ba suku sira’ mak fó prezente bainhira serbisu atu harii tenda santu remata. (Núm 7:1-11) No mós, iha Neemias nia tempu, amlulik, ema Levi sira, no “povu nia ulun-naʼin sira” halo vale “akordu neʼebé metin” liuhusi selus. (Ne 9:38–10:27) Bainhira ema Izraél laʼo iha rai-fuik, iha “xefe ba povu, neʼebé hili husi kongregasaun nia leet, no sira mak ema naran-boot,” hamutuk naʼin-250 neʼebé apoia Kora, Datan, Abiram, no On hodi kontra Moisés no Arão. (Núm 16:1-3) Hodi halo tuir Maromak nia hakarak, Moisés hili mane naʼin-70 husi Izraél nia katuas sira, neʼebé mak ulun-naʼin atu ajuda nia lori povu neʼe nia todan, atu nuneʼe, Moisés la lori todan neʼe mesak deʼit. (Núm 11:16, 17, 24, 25) Levítico 4:15 koʼalia kona-ba “povu nia katuas sira”. Povu sira-nia reprezentante mak katuas sira, ulun-naʼin, juís, no xefe sira.—Núm 1:4, 16; Jos 23:2; 24:1.
it-2-E p. 796 par. 1
Ruben
Suku Ruben harii sira-nia tenda iha parte súl husi tenda santu, no suku Simeão no Gad mak iha sorin-sorin. Bainhira ema Izraél muda, suku Judá, Issacar no Zebulão mak laʼo iha oin, tuirmai mak suku Ruben, Simeão no Gad laʼo tuir, no suku Ruben mak laʼo iha oin. (Núm 2:10-16; 10:14-20) Sira mós tuir prosesu neʼe bainhira suku sira fó prezente iha loron neʼebé inaugura tenda santu.—Núm 7:1, 2, 10-47.
w04-E 8/1 p. 25 par. 1
Pontu importante husi livru Números
8:25, 26. Tanba Maromak hanoin sira neʼebé idade ona, ema Levi sira neʼebé katuas ona tenke para husi serbisu obrigatóriu. Maski nuneʼe, sira nafatin bele ajuda ema Levi seluk, se sira hakarak. Ohin loron ita nunka para husi ita-nia serbisu nuʼudar haklaken-naʼin ba Maromak nia Ukun, maibé prinsípiu husi mandamentu neʼe hanorin ita buat importante ida. Se ema Kristaun ida labele kumpre ninia responsabilidade ruma tanba idade ona, nia bele hola parte iha serbisu seluk tuir ninia kbiit.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
it-1-E p. 835
Oan primeiru
Ema Izraél nia oan-mane primeiru mak sei sai ulun iha umakain ida-idak, tan neʼe sira reprezenta nasaun Izraél tomak. Tuir loloos, Jeová koʼalia kona-ba nasaun Izraél nuʼudar ninia “oan primeiru”, tanba Izraél mak nasaun primeiru neʼebé Jeová nian liuhusi aliansa neʼebé Jeová halo ho Abraão. (Éx 4:22) Tanba Jeová la oho ema Izraél nia oan-mane primeiru bainhira sira sei iha Ejitu, Jeová dehan katak ema Izraél nia “oan-mane primeiru, no mós animál aman neʼebé moris primeiru”, sei sai santu ba Jeová. (Éx 13:2) Tan neʼe, oan-mane primeiru fó ba Jeová.
8-14 MARSU
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | NÚMEROS 9-10
“Oinsá Jeová dirije ninia povu”
it-1-E p. 398 par. 3
Povu nia hela-fatin
Iha Números kapítulu 33, temi maizumenus fatin 40 neʼebé ema Izraél hela bainhira sira laʼo iha rai-fuik. Bainhira sira muda husi fatin ida ba fatin seluk, sira halo ida-neʼe iha dalan neʼebé organiza tebes. Se Jeová nia kalohan para iha tenda santu nia leten, ema Izraél mós hela iha neʼebá. Maibé bainhira kalohan neʼe hiʼit saʼe no muda, sira mós muda. “Ema Izraél hela hodi tuir Jeová nia orden, no sira muda husi fatin neʼe hodi tuir Jeová nia orden.” (Núm 9:15-23) Sira uza trombeta rua husi osan-mutin atu fó sai Jeová nia orden sira-neʼe. (Núm 10:2, 5, 6) Se sira rona trombeta nia lian neʼebé tun-saʼe, neʼe katak sira tenke sobu tenda no muda kedas. Dala primeiru ida-neʼe akontese mak iha “loron 20 fulan-segundu tinan segundu [1512 Antes Era Comum]”. Ema Izraél laʼo ho arka aliansa iha sira-nia oin. Grupu primeiru atu sai mak suku Judá, depois Issacar no Zebulão. Judá mak laʼo iha oin. Ema Gerson no ema Merari mak tuir sira, hodi lori parte oioin husi tenda santu. Grupu segundu mak suku Ruben, Simeão no Gad. Ruben mak laʼo iha oin. Tuir sira mak ema Kohat neʼebé lori sasán sira husi fatin sagradu. Grupu terseiru mak Efraim, Manasés no Benjamim. Efraim mak laʼo iha oin. Grupu ikus mak Dan, Aser no Naftali. Dan mak laʼo iha oin. Ho arranju neʼe, grupu sira neʼebé boot liu no forte liu mak laʼo iha ema Izraél nia oin no kotuk.—Núm 10:11-28.
Ita haree oinsá Maromak hatudu dalan mai ita ka lae?
Oinsá mak ita bele hatudu katak ita hafolin Maromak nia matadalan? Apóstolu Paulo dehan: “Rona imi-nia naʼi-ulun sira no halo tuir buat neʼebé sira dehan ba imi.” (Ebr 13:17) Dala ruma, karik la fasil atu halo ida-neʼe. Porezemplu, hanoin toʼok katak ita mak ema Israel ida neʼebé moris iha Moisés nia tempu. Depois ita laʼo tiha ba tempu balu, koluna neʼe para. Tempu hira mak koluna neʼe sei para iha fatin neʼe? Loron ida? Semana ida? Fulan balu? Karik ita hanoin: ‘Haʼu sei hasai haʼu-nia sasán hotu ka lae?’ Ulukliu, karik ita hasai deʼit sasán uitoan neʼebé ita presiza. Depois loron balu liutiha, tanba sai ulun-moras ona hodi buka sasán balu, ita komesa hasai sasán hotu. Maibé, depois ita foin hasai hotu ita-nia sasán, ita haree katak koluna kalohan nian komesa hiʼit saʼe, no ita presiza haloot fali ita-nia sasán hotu! Klaru katak ida-neʼe laʼós buat neʼebé fasil. Maski nuneʼe, ema Israel presiza “muda sai kedas depois neʼe”.—Núm 9:17-22.
Entaun, saida mak ita halo kuandu ita simu matadalan husi Maromak? Ita hakaʼas an atu halo tuir “kedas depois neʼe” ka lae? Ka, ita kontinua halo deʼit buat neʼebé ita toman atu halo? Ita hatene didiʼak matadalan foun neʼebé ita simu ka lae? Porezemplu, matadalan kona-ba halaʼo estudu Bíblia, haklaken ba ema neʼebé koʼalia língua neʼebé la hanesan ho ita-nian, hola parte beibeik iha adorasaun família nian, serbisu hamutuk ho Grupu neʼebé Komunika ho Ospitál sira, ka matadalan kona-ba oinsá atu hatudu hahalok diʼak iha reuniaun boot sira. Liután neʼe, ita mós hatudu katak ita hafolin Maromak nia matadalan hodi simu ninia konsellu sira. Kuandu ita halo desizaun neʼebé importante, ita hakarak buka matadalan husi Maromak Jeová no ninia organizasaun duké fiar deʼit ba ita-nia matenek rasik. Hanesan labarik buka protesaun iha ninia inan-aman kuandu anin huu makaʼas no rai-tarutu, nuneʼe ita mós buka protesaun iha Maromak Jeová nia organizasaun kuandu problema mundu neʼe nian kona ita hanesan anin neʼebé boot.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
it-1-E p. 199 par. 3
Halibur hamutuk
Tanbasá importante. Husi selebrasaun Páskua, ita bele haree katak importante tebes atu halibur hamutuk hodi hetan benefísiu espirituál. Se mane ida neʼebé ho kondisaun moos hela no la laʼo ba fatin dook, maibé la halaʼo Páskua tenke hetan kastigu-mate. (Núm 9:9-14) Bainhira Liurai Ezequias bolu ema husi Judá no Izraél mai Jeruzalein atu halaʼo Páskua, ninia lia-menon mak: “Oh povu Izraél, fila fali ba Jeová . . . Keta sai ulun-toos hanesan imi-nia beiʼala sira. Haraik an ba Jeová no mai iha ninia fatin sagradu neʼebé nia halo santu ona ba nafatin no serbí Jeová, imi-nia Maromak, atu nuneʼe nia bele hatún ninia hirus neʼebé lakan makaʼas hasoru imi. . . . Jeová, imi-nia Maromak mak laran-diʼak no laran-sadiʼa, no se imi fila fali ba nia, nia sei la fila kotuk tan ba imi.” (2Kr 30:6-9) Se ema lakohi tuir, neʼe hatudu katak sira husik tiha Maromak Jeová. No maski ema Kristaun ohin loron la halaʼo festa sira hanesan Páskua, apóstolu Paulo anima sira atu la haluha halibur hamutuk nuʼudar Maromak nia povu. Nia dehan: “Mai ita hanoin malu hodi fó laran-manas ba malu atu hatudu domin no hahalok diʼak, no maski ema balu sai toman ona atu la halibur hamutuk, maibé imi keta haluha atu halibur hamutuk, no fó aten-brani ba malu, liuliu bainhira imi haree loron neʼe besik daudaun ona.”—Ebr 10:24, 25.
15-21 MARSU
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | NÚMEROS 11-12
“Tanbasá labele hatudu hahalok muramura?”
w01-E 6/15 p. 17 par. 20
Labele sai ema neʼebé rona deʼit no haluha
20 Loloos, ema Kristaun barak sei nunka monu ba sala seksuál hanesan ema Izraél uluk halo. Maski nuneʼe, ita presiza kuidadu katak ita la sai toman atu muramura beibeik no ikusmai halo Maromak la kontente. Apóstolu Paulo hatete: “Ita mós keta koko Jeová hanesan sira balu [ema Izraél] neʼebé koko nia, no sira mate tanba samea. Keta muramura hanesan sira balu muramura, no sira mate tanba anju ida oho sira.” (1Ko 10:9, 10) Ema Izraél muramura hasoru Moisés no Arão, no mós hasoru Maromak rasik tanba sira muramura kona-ba maná neʼebé Maromak fó ba sira. (Núm 16:41; 21:5) Saida mak Jeová sente bainhira sira muramura? Bíblia dehan katak ema barak neʼebé muramura mate tanba samea venenu mak tata. (Núm 21:6) Antes neʼe, ema naʼin-14.700 neʼebé muramura mós mate. (Núm 16:49) Tan neʼe, ita labele koko Jeová nia pasiénsia hodi la hatudu agradese ba buat hotu neʼebé nia fó mai ita.
w06-E 7/15 p. 15 par. 7
‘Labele muramura’
7 Ema Izraél nia hahalok troka tebes. Foufoun, sira agradese tebes tanba Maromak halo sira livre husi rai-Ejitu, no bainhira sira hakur Tasi Mean, sira kanta ho haksolok ba Jeová. (Éx 15:1-21) Maibé bainhira sira-nia moris komesa susar uitoan iha rai-fuik, no tanba taʼuk ema Kanaan, sira la hatudu tan agradese, maibé muramura. Duké fó agradese ba Jeová tanba sira livre ona, sira duun Maromak tanba tuir sira-nia haree, Maromak la fó buat neʼebé sira presiza. Sira-nia muramura hatudu katak sira la kontente ho buat neʼebé Maromak fó ona ba sira. Tan neʼe Maromak dehan: “Toʼo bainhira tan mak povu laran-aat neʼe sei kontinua muramura hasoru haʼu?”—Núm 14:27; 21:5.
it-2-E p. 719 par. 4
Haksesuk
Muramura. Muramura bele halo ema seluk triste no laran-kraik. Ema Izraél, maski foin mak sai husi Ejitu, sira muramura hasoru Jeová hodi kontra hasoru Moisés no Arão neʼebé Jeová hili atu dirije sira. (Éx 16:2, 7) Ikusmai, sira-nia muramura halo Moisés laran-kraik tebes toʼo nia husu ba Jeová atu mate deʼit. (Núm 11:13-15) Ema neʼebé gosta muramura bele lori perigu ba ninia an rasik. Jeová haree buat neʼebé ema koʼalia hasoru Moisés nuʼudar kontra hasoru Jeová rasik nia direitu atu dirije sira. (Núm 14:26-30) Ema barak lakon sira-nia moris tanba ida-neʼe.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
it-2-E p. 309
Maná
Maná hanesan oinsá? Maná mak “mutin hanesan kuentru-musan” no haree “hanesan ai-been bedeliu”, neʼebé kiʼik no kabuar hanesan fatuk pérola. Ninia gostu hanesan “paun belar neʼebé tau ho bani-been” ka “dose midar kahur ho mina”. Sira halo uut hodi uza fatuk dulas trigu nian ka lesu, depois sira daʼan ka tunu hodi halo dose.—Éx 16:23, 31; Núm 11:7, 8.
22-28 MARSU
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | NÚMEROS 13-14
“Oinsá fiar bele halo ita sai aten-brani”
w06-E 10/1 p. 16-17 par. 5-6
Aten-brani liuhusi fiar no hamtaʼuk Maromak
5 Espiaun naʼin-rua, Josué no Caleb, laran-manas atu tama rai neʼebé Maromak promete ba ema Izraél. Kona-ba ema Kanaan sira, Josué no Caleb hatete: “Ita sei halakon sira. Sira-nia protesaun hasai tiha ona husi sira, no Jeová hamutuk ho ita. Keta taʼuk sira.” (Núm 14:9) Josué no Caleb koʼalia nuneʼe ho razaun ka lae? Sin, klaru! Hanesan nasaun Izraél tomak, sira mós haree oinsá Jeová hamoe ema Ejitu no sira-nia maromak sira liuhusi Susar Sanulu. Sira mós haree bainhira Jeová halo Faraó no ninia tropa sira mout iha Tasi Mean. (Sal 136:15) Tan neʼe, espiaun naʼin-10 no sira seluk la iha razaun atu sai taʼuk. Neʼe hakanek tebes Jeová nia laran no nia dehan: “Toʼo bainhira tan mak sira la tau fiar ba haʼu maski haʼu halo milagre hotu neʼe iha sira-nia leet?”—Núm 14:11.
6 Ho liafuan sira-neʼe Jeová hatudu saida mak problema nia hun, neʼe mak sira la iha fiar, tan neʼe mak sira la brani. Sin, fiar no aten-brani iha ligasaun neʼebé metin. Apóstolu João hakerek kona-ba oinsá kongregasaun Kristaun halo funu espirituál hodi dehan: “Ho ita-nia fiar mak ita manán tiha ona mundu.” (1Jo 5:4) Ohin loron, tanba Testemuña ba Jeová naʼin-6.000.000 neʼebé idade kiʼik toʼo boot hatudu fiar hanesan Josué no Caleb, ema iha mundu tomak bele rona liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun. La iha inimigu ida mak bele kontra tropa neʼe neʼebé boot no aten-brani.—Rom 8:31.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
it-1-E p. 740
Rai neʼebé Maromak fó ba povu Izraél
RAI neʼebé Maromak fó ba povu Izraél mak rai neʼebé diʼak duni. Bainhira Moisés haruka espiaun sira atu bá hafuhu no lori fali ai-fuan balu husi rai neʼe, sira lori figeira-fuan, romaun-fuan, no uvas ramu ida neʼebé boot tebes toʼo mane naʼin-rua mak tenke leba ho ai-lolon ida! Maski sira sente taʼuk tanba la iha fiar, maibé sira mós rekoñese katak “loloos rai neʼe iha susubeen no bani-been barak”.—Núm 13:23, 27.
TREINU KONA-BA HAKLAKEN
“Kaer metin ba imi-nia fiar”
8 Haʼu agora ladún fiar ona ba Maromak nia promesa sira hanesan uluk ka lae? Porezemplu, Maromak promete katak nia sei halakon mundu aat neʼe. Maibé ita husik mundu nia solok atu dada ita-nia atensaun hodi ita ladún fiar ona ba Maromak nia promete ka lae? Se ida-neʼe akontese, karik ita bele la fiar tan katak mundu nia rohan besik ona atu mai. (Hab 2:3) Ezemplu seluk tan, Maromak promete katak nia sei uza Jesus nia sakrifísiu atu fó perdua ba ita-nia sala. Maibé se ita la husik atu hanoin beibeik kona-ba ita-nia sala neʼebé uluk ita halo, neʼe bele halo ita sai laran-rua katak Jeová hamoos duni ona ita-nia sala sira. (Aps 3:19) Se ida-neʼe akontese, ita sei la haksolok tan atu serbí Jeová no la bá haklaken tan.
9 Haʼu sei badinas atu serbí Jeová hanesan uluk ka lae? Apóstolu Paulo hatete katak badinas serbisu ba Jeová bele ajuda ita atu ‘kaer metin ba ita-nia esperansa toʼo rohan’. Maibé, oinsá se ita komesa hanoin atu halo deʼit buat neʼebé ita rasik gosta, hanesan atu buka serbisu boot hodi hanetik ita-nia tempu atu halaʼo ita-nia adorasaun ba Jeová? Buat sira-neʼe bele halo ita-nia fiar sai fraku, no maski ita-nia situasaun moris permite ita atu halo buat barak iha Maromak nia serbisu, karik ita sei sai baruk atu halo serbisu sira-neʼe hodi serbí Jeová.—Ebr 6:10-12.
10 Haʼu sente susar atu fó perdua ka lae? Bainhira ema ida hakanek ita, neʼe bele halo ita hanoin liu kona-ba ita rasik nia sentimentu no karik ita mós hakarak bá atu hirus ema neʼe, ka ita deside katak ita lakohi koʼalia tan ho ema neʼe. Maibé, duké halo hanesan neʼe, diʼak atu fó perdua ba nia, tanba neʼe hatudu katak ita iha fiar ba Jeová. Tanbasá mak ita hatete hanesan neʼe? Tanba bainhira ema ida halo sala hasoru ita, ema neʼe debe buat ida husi ita, neʼe hanesan ho ita-nia sala neʼebé halo ita debe Maromak Jeová. (Lc 11:4) Tan neʼe mak bainhira ita fó perdua ba ema, neʼe hanesan ita fiar katak Jeová sei fó bensaun ba ita-nia hahalok diʼak neʼe, bensaun neʼe folin boot liu fali atu husu ema neʼe selu ninia tusan ba ita. Atu bele fó perdua ba ema, presiza duni fiar, Jesus nia dixípulu sira mós rekoñese kona-ba neʼe. Tan neʼe mak bainhira Jesus hatete ba sira atu presiza fó perdua beibeik ba ema, sira husu ba nia: “Halo boot liután ami-nia fiar.”—Lc 17:1-5.
11 Haʼu hirus ba konsellu neʼebé haʼu simu ka lae? Diʼak ba ita atu haree oinsá mak ita bele aplika konsellu sira duké buka sala husi konsellu sira ka husi ema neʼebé fó konsellu. (Prv 19:20) Se ita mak buka sala deʼit, ita rasik mak sei lakon oportunidade diʼak atu hatene Jeová nia hanoin.
12 Haʼu muramura hasoru irmaun sira neʼebé tau matan ba kongregasaun ka lae? Bainhira espiaun naʼin-sanulu lori fila liafuan neʼebé negativu, ema Izraél sira hanoin liu kona-ba sira-nia liafuan no hahú hodi muramura ba Moisés no Aarão. Hodi nuneʼe mak Jeová husu ba Moisés: “Sira atu la fiar haʼu toʼo bainhira?” (Núm 14:2-4, 11) Loos duni, tanba Jeová mak hili Moisés ho Aarão, tan neʼe bainhira ema Izraél muramura ba sira, sira hatudu katak sira la fiar Jeová. Hanesan neʼe mós ho ita, se ita sempre muramura ba sira neʼebé Jeová uza atu tau matan ba ninia povu, tuir loloos neʼe hatudu katak ita-nia fiar komesa sai fraku ona.
29 MARSU–4 ABRÍL
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | NÚMEROS 15-16
“Kuidadu kona-ba gaba an no fiar an demais”
Jeová hatene ita nuʼudar ninian ka lae?
12 Maski nuneʼe, nuʼudar nasaun Israel laʼo ba rai neʼebé Maromak promete ona, Coré hanoin katak iha problema ruma kona-ba dalan neʼebé Jeová lori ninia nasaun. Tan neʼe, Coré hakarak atu halo mudansa balu, no ema naʼin-250 mós tuir nia. Karik sira sente katak sira-nia relasaun ho Jeová sei diʼak hela, tan neʼe sira hatete ba Moisés: “Toʼo ona, tanba povu neʼe hotu santu no Jeová iha sira-nia leet.” (Núm 16:1-3) Ida-neʼe hatudu katak sira fiar an demais no foti-an. Moisés hatete ba sira: “Jeová sei fó-hatene sé mak ninian.” (Lee Números 16:5.) Loron tuirmai, Coré no ema hotu neʼebé apoia nia mate.—Núm 16:31-35.
Jeová hatene ita nuʼudar ninian ka lae?
11 Agora mai ita koʼalia kona-ba Moisés no Coré, neʼebé hatudu ezemplu la hanesan. Ita sei haree katak buat neʼebé Jeová hanoin kona-ba ita depende ba respeitu neʼebé ita hatudu ba ninia arranju no desizaun. Coré mak ema levita ida husi umakain Coath. Karik nia haree oinsá Jeová salva nasaun Israel hodi lori sira liuhusi Tasi Mean. No iha Foho Sinai, Coré apoia Jeová nia tesi-lia hasoru ema Israel balu neʼebé la halo tuir Maromak, no nia mós iha knaar atu lori arka aliansa nian. (Êx 32:26-29; Núm 3:30, 31) Ba tinan barak, nia hatudu laran-metin ba Jeová, no tan neʼe ema Israel barak hatudu respeitu ba nia.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
w98-E 9/1 p. 20 par. 1-2
Tau uluk buat neʼebé importante liu!
Jeová haree situasaun neʼe mak sériu. Bíblia hatete: “Jeová dehan ba Moisés: ‘Mane neʼe tenke mate.’” (Núm 15:35) Tanbasá mak Jeová sente hanesan neʼe kona-ba buat neʼebé mane neʼe halo?
Povu sira iha loron neen atu hili ai no atu tau matan ba sira-nia presiza seluk, hanesan ai-han, hela-fatin no roupa. Loron hitu nian mak atu uza ba sira-nia presiza espirituál nian. Maski la sala atu hili ai, maibé sala atu halo ida-neʼe iha tempu neʼebé haketak ona atu adora Jeová. Ohin loron, ema Kristaun la iha Moisés nia Ukun-Fuan okos. Maski nuneʼe, istória neʼe hanorin ita katak ita tenke tau uluk buat neʼebé importante liu.—Flp 1:10.
TREINU KONA-BA HAKLAKEN
Ita bele luta manán hasoru Satanás!
5 Sentimentu gaba an bele hamosu hahalok foti-an. Maibé tuir loloos, sentimentu gaba an la sala. Iha disionáriu ida hatete katak gaba an mak sentimentu neʼebé ita iha tanba ita “sente iha dignidade no respeitu, sentimentu neʼe mós halo ita sente orgullu tanba ita rasik ka ita-nia ema ida halo buat diʼak ka hetan buat diʼak ida”. Apóstolu Paulo mós hatete ba ema Tesalónika dehan katak: “Ami gaba imi ba Maromak nia kongregasaun sira tanba iha terus no susar hotu neʼebé imi hasoru imi tahan ho fiar.” (2Ts 1:4) Entaun, se ita ka ema ruma halo buat diʼak ruma no ita sente katak neʼe foti ita-nia oin hodi halo ita sente orgullu uitoan, neʼe laʼós buat aat. Hanesan ita sente diʼak kona-ba ita-nia família mak sé, ita-nia kultura mak hanesan saida, no ita mai husi neʼebé.—Aps 21:39.
6 Maibé se ita la kuidadu, gaba an bele halo ita sai foti-an no estraga ita-nia relasaun ho ema seluk no mós ita-nia relasaun diʼak ho Jeová. Foti-an bele halo ita hakribi konsellu sira neʼebé ita simu. (Sal 141:5) Ema neʼebé foti-an sente katak sira mak diʼak liu ema hotu. No Jeová odi tebes hahalok neʼe. (Eze 33:28; Am 6:8) Maibé Satanás gosta tebes atu haree ema haleno ninia hahalok neʼe. Dala ruma Satanás mós sente kontente tebes hodi haree Nimrod, Liurai Ejitu, ka Absalão hatudu sira-nia foti-an, tanba neʼe hatudu katak sira monu ona ba ninia lasu! (Gên 10:8, 9; Êx 5:1, 2; 2Sa 15:4-6) Kaím mós tanba foti-an mak estraga ninia relasaun ho Jeová. Jeová fó konsellu ba nia atu ajuda nia, maibé tanba ninia foti-an, nia lakohi rona ba Jeová. Ikusmai tanba ninia ulun-toos neʼe halo nia la liga Jeová nia liafuan no halai ba halo sala.—Gên 4:6-8.
5-11 ABRÍL
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | NÚMEROS 17-19
“Haʼu mak . . . ó-nia liman-rohan”
Ita simu Jeová nuʼudar ita-nia parte ka lae?
9 Hanoin toʼok kona-ba ema levita sira neʼebé la hetan rai nuʼudar liman-rohan. Tanba sira-nia serbisu mak atu lori nasaun Israel atu adora Maromak iha dalan neʼebé loos, sira presiza duni tau fiar ba Jeová katak nia mak sira-nia parte no nia sei tau matan ba sira-nia presiza. (Núm 18:20) Maski ita la halo serbisu iha templu hanesan amlulik no ema levita sira, maibé ita bele halo tuir sira-nia ezemplu hodi fiar katak Jeová sei tau matan ba ita-nia presiza. Nuʼudar mundu nia rohan besik ona, ita presiza hametin liután ita-nia fiar ba Maromak nia kbiit atu tau matan ba ita.—Apk 13:17.
Jeová mak haʼu-nia parte
4 Kuandu Jeová hili ema levita atu halo ninia serbisu, oinsá mak nia sai sira-nia parte? Jeová sai sira-nia parte hodi fó ba sira serbisu neʼebé espesiál liu duké rai nuʼudar liman-rohan. Neʼe mak “serbisu nuʼudar amlulik ba Jeová”. (Jos 18:7) Versíkulu sira neʼebé haleʼu eskritura iha Números 18:20 hatudu katak arranju neʼe la halo ema levita sira sai kiak. (Lee Números 18:24.) Tuir arranju neʼe, sira simu “porsentu sanulu hotu iha Israel nuʼudar liman-rohan ka kolen ba serbisu neʼebé sira halo”. Neʼe katak sira simu porsentu 10 husi buat hotu neʼebé povu Israel hetan husi sira-nia toʼos no mós husi sira-nia animál. Maibé, ema levita sira mós presiza fó porsentu 10 “neʼebé diʼak liu” husi buat neʼebé sira simu hodi apoia amlulik sira-nia serbisu. (Núm 18:25-29) Amlulik sira mós simu “kontribuisaun sagradu hotu” neʼebé ema Israel fó ba Maromak iha adorasaun fatin. Tan neʼe, sira neʼebé serbí nuʼudar amlulik bele fiar duni katak Jeová sei tau matan ba sira-nia presiza.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
g02-E 6/8 p. 14 par. 2
Masin mak buat neʼebé folin-boot
Masin mak reprezenta buat neʼebé ba nafatin no la troka. Tan neʼe, iha Bíblia, aliansa neʼebé metin bolu nuʼudar “aliansa masin nian”, no baibain ema han hamutuk, no tau masin ba hahán, atu halo metin sira-nia aliansa neʼe. (Núm 18:19) Iha Moisés nia Ukun-Fuan okos, tenke tau masin ba sakrifísiu sira neʼebé hasaʼe iha altár leten, tanba neʼe reprezenta la dodok no livre husi buat aat.
TREINU KONA-BA HAKLAKEN
Tanbasá fó ba Ida neʼebé iha ona buat hotu?
4 Ita fó ba Jeová tanba ita hadomi no hakarak hatudu agradese ba nia. Ita-nia laran sente haksolok duni bainhira ita hanoin kona-ba buat hotu neʼebé Jeová halo ona ba ita. Liurai David mós sente hanesan neʼe bainhira nia esplika kona-ba sasán neʼebé sira presiza atu harii Jeová nia templu. Nia dehan katak buat hotu neʼebé ita iha mai husi Jeová no buat saida deʼit neʼebé ita fó ba Jeová, tuir loloos Jeová mak fó ba ita.—Lee 1 Crônicas 29:11-14.
5 Razaun seluk tan ita fó ba Jeová tanba neʼe mak dalan ida atu adora nia. Iha apóstolu João nia vizaun, nia rona Jeová nia kriatura espíritu sira iha lalehan hatete: “Jeová, ami-nia Maromak, Ita-Boot merese simu glória, hahiʼi no kbiit, tanba Ita kria ona buat hotu, no tanba Ita-nia hakarak mak buat hotu iha no kria tiha.” (Apk 4:11) Jeová merese duni simu glória no hahiʼi, tan neʼe ita hakarak fó buat neʼebé diʼak liu hotu ba nia. Jeová fó mandamentu ba nasaun Izraél liuhusi Moisés atu halaʼo festa adorasaun tinan ida dala tolu. Ema Izraél sira sei lori buat balu ba festa sira-neʼe tanba neʼe mak parte ida ba sira-nia adorasaun. Sira la bele “hamriik iha Jeová nia oin ho liman-mamuk”. (Deu 16:16) Ohin loron, fó ba Jeová husi laran mak parte importante ida husi ita-nia adorasaun. Liuhusi dalan neʼe ita hatudu katak ita hafolin no apoia serbisu neʼebé halaʼo iha Jeová nia organizasaun.
6 Diʼak ba ita atu hatudu laran-luak hodi fó, laʼós atu simu deʼit. (Lee Provérbios 29:21.) Hanoin toʼok oan neʼebé simu osan husi inan-aman atu rai no nia uza osan balu hodi hola fali prezente ba ninia inan-aman. Ninia inan-aman sente oinsá kona-ba ninia prezente neʼe? Ka hanoin toʼok pioneiru joven neʼebé hela ho inan-aman no nia fó osan balu ba sira atu ajuda selu aluga ka hola hahán. Maski ninia inan-aman la husu nia atu halo nuneʼe, maibé sira simu buat neʼebé oan neʼe fó. Tanbasá? Tanba neʼe mak dalan ida husi sira-nia oan atu hatudu agradese ba buat hotu neʼebé sira halo ba nia. Hanesan neʼe mós, Jeová hatene katak diʼak ba ita se ita fó buat neʼebé folin-boot ba nia.
12-18 ABRÍL
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | NÚMEROS 20-21
“Nafatin hatudu laran-maus kuandu hasoru situasaun susar”
Haburas hahalok laran-maus no halo Jeová kontente
19 Ita sei hadook an husi hahalok sala. Hanoin fali kona-ba Moisés. Ba tinan barak nia hatudu hahalok laran-maus no halo kontente Jeová. Maibé, iha tinan 40 nia rohan durante sira-nia viajen iha rai-fuik, Moisés la hatudu hahalok laran-maus. Ninia biin neʼebé karik ajuda salva ninia moris iha rai-Ejitu, foin mate no hakoi iha Kades. No agora ema Izraél dehan katak sira la hetan ajuda neʼebé sira presiza. Iha tempu neʼe sira “haksesuk malu ho Moisés” kona-ba la iha bee. Maski sira haree ona milagre barak neʼebé Jeová halo liuhusi Moisés no mós Moisés hatudu ona nia mak ulun-naʼin neʼebé la hanoin an deʼit, maibé povu muramura. Sira muramura kona-ba la iha bee no mós kona-ba Moisés hodi fó sala ba nia.—Núm 20:1-5, 9-11.
Haburas hahalok laran-maus no halo Jeová kontente
20 Moisés sai hirus tebes no lakon ninia hahalok laran-maus. Maski Jeová haruka Moisés atu koʼalia ba fatuk neʼe, maibé nia koʼalia fali ba povu neʼe ho hirus no dehan katak nia sei halo milagre. Tuirmai, nia baku fatuk neʼe ba dala rua no bee barak suli sai. Moisés halo sala boot tanba nia sai foti an no hirus. (Sal 106:32, 33) Maromak la husik Moisés tama ba Rai Promete tanba nia lakon ninia hahalok laran-maus ba tempu uitoan.—Núm 20:12.
21 Ita bele aprende lisaun importante husi akontesimentu neʼe. Primeiru, ita tenke hakaʼas an beibeik atu mantein ita-nia hahalok laran-maus. Se lae, hahalok foti an bele mosu fali no halo ita koʼalia no hatudu hahalok beik. Segundu, bainhira ita estrese, susar ba ita atu hatudu nafatin hahalok laran-maus, tan neʼe ita tenke hakaʼas an nafatin, maski ita sente estrese.
w09-E 9/1 p. 19 par. 5
Juís neʼebé sempre halaʼo justisa
Primeiru, Maromak la haruka Moisés atu koʼalia ba povu sira, sá tan tesi-lia katak sira mak ema kontradór. Segundu, Moisés no Arão la fó glória ba Maromak. Maromak dehan: “Imi la . . . fó glória ba haʼu.” (Versíkulu 12) Hodi dehan “ami” sei fó bee, Moisés koʼalia hanesan nia no Arão mak sei halo milagre hodi fó bee ba povu, laʼós Maromak mak halo ida-neʼe. Terseiru, kastigu neʼe la todan liu tanba neʼe hanesan ho kastigu neʼebé uluk Maromak fó ba ema neʼebé sai kontradór. Maromak la husik sira tama ba Kanaan, nuneʼe mós Moisés no Arão. (Núm 14:22, 23) No ikus, Moisés no Arão mak Izraél nia ulun-naʼin sira, no tanba sira iha responsabilidade boot neʼe, sira mak tenke hatán ba Maromak.—Lc 12:48.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
Ita haree ema neʼebé “fraku” hanesan Jeová nia haree?
12 Bainhira Aarão halo sala, Jeová bele fó kastigu kedas ba nia. Maibé Jeová haree Aarão nia laran no hatene katak nia laʼós ema neʼebé laran-aat. Ita bele dehan katak Aarão halo sala tanba durante situasaun susar, nia rona tuir deʼit ema seluk. Maibé Aarão prontu atu rekoñese ninia sala hodi simu Jeová nia konsellu. (Êx 32:26; Núm 12:11; 20:23-27) Tan neʼe Jeová hili atu haree Aarão nia fiar no fó perdua ba nia. Liutiha tinan barak, Maromak nia Liafuan temi Aarão ho ninia família nuʼudar Jeová nia atan neʼebé diʼak.—Sal 115:10-12; 135:19, 20.
TREINU KONA-BA HAKLAKEN
Oinsá atu la sai nervozu lalais
Halo planu. Keta hatete: “Haʼu mak ema hanesan neʼe.” Maibé diʼak liu kontrola ó-nia hirus hodi treinu ó-nia an ba fulan balu, porezemplu ba fulan neen nia laran. Durante tempu neʼe, hakerek diáriu kona-ba ó-nia hahalok. Bainhira ó sai nervozu, hakerek (1) tansá mak haʼu sai hirus, (2) haʼu-nia hahalok mak oinsá, no (3) diʼak liu atu hatudu hahalok saida iha situasaun neʼe no tanbasá. Iha tempu oinmai, koko makaʼas atu hatudu hahalok diʼak liután se buat ruma halo ó hirus. Iha diáriu neʼe, diʼak mós hakerek kona-ba tempu neʼebé ó konsege duni kontrola an! Hakerek toʼok ó sente oinsá kuandu ó bele kontrola hirus.—Bíblia nia matadalan: Kol 3:8.
Keta fakar sai ó-nia hirus. Se buat ruma ka ema ruma halo ó hirus, keta lalais atu koʼalia sai liafuan naranaran deʼit neʼebé iha ó-nia laran. Fó tempu ba ó-nia an, no se presiza, dada iis lai. Joven ida ho tinan 15, naran Erik hatete: “Kuandu haʼu dada iis, ida-neʼe fó tempu ba haʼu atu hanoin uluk antes fakar sai haʼu-nia hirus, neʼebé ikusmai sei halo haʼu arrepende an.”—Bíblia nia matadalan: Prv 21:23.
Hanoin mós ema seluk nia situasaun. Dala ruma ita sai hirus tanba ita hanoin deʼit ita-nia situasaun rasik. Tan neʼe, koko toʼok atu hanoin mós ema seluk nia situasaun no sentimentu. Joven ida naran Jessica hatete: “Maski ema ruma hatudu hahalok la diʼak duni, maibé baibain ema neʼe mós iha razaun tansá nia hatudu sai hahalok neʼe. Hanoin hanesan neʼe ajuda haʼu bele komprende ema seluk nia situasaun no sai kalma fali.”—Bíblia nia matadalan: Prv 19:11.
Hasees an husi situasaun neʼe. Bíblia hatete: “Antes haksesuk-malu komesa, sees tiha husi fatin neʼe.” (Prv 17:14) Dala ruma diʼak liu atu sees deʼit husi situasaun neʼebé halo ó sai hirus. Tuirmai, keta hanoin nafatin kona-ba buat neʼebé akontese ona hodi halo ó-nia laran sai nakali liután. Diʼak liu halo buat seluk neʼebé ajuda ó hatún nervozu. Joven ida naran Daniela hatete: “Ba haʼu, halo ezersísiu bele ajuda haʼu atu la sai nervozu lalais.”
Aprende atu husik liu deʼit situasaun. Bíblia hatete: “Se imi hirus karik, keta halo sala.” (Éf 4:26) Liafuan neʼe hatudu katak dala ruma ita sente hirus duni. Maibé importante mak oinsá ita hatudu hahalok iha tempu hanesan neʼe. Joven ida naran Ricardo hatete: “Se ita husik ema provoka ita toʼo sai nervozu, neʼe katak sira mak domina ita. Tan neʼe, diʼak liu mak husik liu tiha deʼit situasaun neʼebé ita hasoru, ida-neʼe mak hahalok ema boot nian.” Loos, mai ita kontrola ita-nia hirus, laʼós husik hirus mak kontrola ita.
19-25 ABRÍL
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | NÚMEROS 22-24
“Jeová halo malisan sai fali bensaun”
bt-E p. 53 par. 5
Fó sai liafuan diʼak kona-ba Jesus
5 Ohin loron, hanesan iha apóstolu sira-nia tempu, maski ema fó-terus, neʼe labele hapara Maromak nia povu atu haklaken. Bainhira autoridade sira obriga ema Kristaun atu muda husi rai ida ba rai seluk, ka husi prizaun ida ba prizaun seluk, loloos neʼe ajuda atu ema iha fatin foun neʼe rona kona-ba lia-loos. Porezemplu, durante Funu Mundiál Segundu, Testemuña ba Jeová fó sasin ho didiʼak iha Nazi nia komarka sira. Ema Judeu ida neʼebé hasoru Testemuña sira iha neʼebá hatete: “Testemuña ba Jeová sira hatudu fiar neʼebé metin, no haʼu haree katak sira-nia fiar neʼe bazeia ba Eskritura sira. Ikusmai, haʼu mós sai Testemuña ida.”
it-2-E p. 291
Bulak
Bulak hodi kontra Jeová. Profeta Balám ho hakarak neʼebé beik atu fó sai profesia hasoru ema Izraél hodi bele simu osan husi Liurai Balak husi Moab, maibé Jeová kontra no hanetik nia atu labele halo ida-neʼe. Apóstolu Pedro hakerek kona-ba Balám katak “kuda-burru neʼebé labele koʼalia, koʼalia fali hanesan ema hodi hanetik profeta neʼe atu nia la laʼo tuir ninia dalan neʼebé hanesan bulak”.—2Pe 2:15, 16; Núm 22:26-31.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
w04-E 8/1 p. 27 par. 2
Pontu importante husi livru Números
22:20-22—Tanbasá mak Jeová sai hirus tebes hasoru Balám? Jeová dehan ona ba profeta Balám katak nia labele fó-malisan ba ema Izraél. (Núm 22:12) Maibé, Balám bá hamutuk ho Balak nia ema sira ho motivu atu fó-malisan ba ema Izraél. Balám hakarak halo kontente liurai husi Moab no simu kolen husi nia. (2Pe 2:15, 16; Jud 11) Maski tuir loloos Balám tenke fó bensaun duké malisan ba ema Izraél, maibé nia nafatin hakarak liu atu liurai husi Moab sente kontente ho nia, tan neʼe nia fó sujestaun katak feto sira neʼebé adora Baal bele bá intenta mane Izraél sira. (Núm 31:15, 16) Tan neʼe, Maromak hirus hasoru Balám tanba Balám nia hahalok kaan-teen neʼebé boot.
26 ABRÍL–2 MAIU
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | NÚMEROS 25-26
“Ema ida nia hahalok bele ajuda ema seluk ka lae?”
“Hasees an husi sala seksuál!”
BAIBAIN peskadór ida bá fatin neʼebé nia bele kaer ikan neʼebé nia hakarak. Nia hili iska atu tau iha kail no tuirmai soe kail neʼe ba bee laran. Nia hein ho pasiénsia, no bainhira ikan han iska neʼe, nia dada kail atu kaʼit ikan nia ibun no dada sai ikan neʼe.
2 Buat neʼebé hanesan mós bele akontese ba ema. Porezemplu, bainhira ema Izraél besik ona atu tama ba rai neʼebé Maromak promete, sira hela iha Rai-Tetuk Moab. Liurai Moab promete atu fó osan barak ba mane ida naran Balám se nia fó-malisan ba nasaun Izraél. Ikusmai, Balám hetan ideia atu halo ema Izraél lori malisan ba sira-nia an rasik. Nia hili didiʼak iska. Nia haruka feto joven husi Moab bá ema Izraél nia hela-fatin atu tenta mane sira.—Núm 22:1-7; 31:15, 16; Apk 2:14.
“Hasees an husi sala seksuál!”
4 Tanbasá ema Izraél barak monu ba Balám nia lasu? Sira hanoin deʼit sira-nia ksolok, no haluha buat hotu neʼebé Jeová halo ona ba sira. Ema Izraél iha razaun barak atu laran-metin ba Maromak. Nia halo sira livre husi moris nuʼudar atan iha rai-Ejitu, nia fó hahán ba sira iha rai-fuik, no lori sira ho seguru toʼo besik rai neʼebé nia promete ona. (Ebr 3:12) Maski nuneʼe, sira monu ba sala seksuál. Apóstolu Paulo hakerek: “Keta halo sala seksuál hanesan sira balu halo.”—1Ko 10:8.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
it-1-E p. 359 par. 1-2
Fronteira
Dalan oinsá atu fahe rai sira ba suku ida-idak mak liuhusi dada sorteiu, no mós depende ba suku neʼe mak boot ka kiʼik. Karik rezultadu husi dada sorteiu mak laʼós atu determina ho espesífiku kona-ba suku ida-idak sei hela iha neʼebé, maibé atu determina área ida neʼebé, porezemplu parte norte ka súl, leste ka oeste, iha rai tetuk, ka iha área foho nian. Rezultadu husi dada sorteiu neʼe sei deside husi Jeová atu nuneʼe la hamosu laran-moras ka istori malu entre suku sira. (Prv 16:33) Hodi halo nuneʼe, Maromak mós bele halo arranju atu suku ida-idak nia situasaun iha futuru sei tuir profesia neʼebé Jacob temi nanis antes nia mate, no neʼe hakerek iha Génesis 49:1-33.
Depois halo tiha dada sorteiu atu deside área ida ba suku ida, tuirmai sei deside kona-ba medida ba rai neʼe tuir boot ka kiʼik suku neʼe. “Imi tenke fahe rai neʼe hodi dada sorteiu atu sai nuʼudar liman-rohan ba imi-nia família sira. Ba grupu neʼebé boot imi tenke aumenta ninia liman-rohan, no ba grupu neʼebé kiʼik imi tenke hamenus ninia liman-rohan. Ema ida-idak sei simu liman-rohan hodi tuir rezultadu husi dada sorteiu. Imi sei simu imi-nia rai nuʼudar liman-rohan tuir imi-nia aman nia umakain.” (Núm 33:54) Área neʼebé deside ona liuhusi dada sorteiu sei vale nafatin, maibé bele iha mudansa kona-ba ninia fronteira. Tan neʼe, kuandu rai neʼebé suku Judá hetan mak boot liu, ninia rai balu hamenus tiha no fó fali ba suku Simeão.—Jos 19:9.
TREINU KONA-BA HAKLAKEN
w04-E 4/1 p. 29
Pergunta husi lee-naʼin
Tanbasá mak 1 Korinto 10:8 dehan ema Izraél naʼin-23.000 mate iha loron ida deʼit tanba halo sala seksuál, maibé Números 25:9 dehan ema naʼin-24.000 mak mate?
Iha posibilidade barak atu esplika tanbasá númeru la hanesan iha eskritura rua neʼe. Razaun neʼebé simples mak karik ema neʼebé mate mak entre 23.000 no 24.000, tan neʼe simples liu atu hatete deʼit númeru neʼebé kompletu.
Hanoin toʼok razaun ida tan. Apóstolu Paulo koʼalia kona-ba ema Izraél iha Sitim nuʼudar avizu ba ema Kristaun sira iha sidade Korinto, sidade neʼebé ema barak moris la tuir morál. Nia hakerek: “Keta halo sala seksuál hanesan sira balu halo, no iha loron ida deʼit ema naʼin-23.000 mate.” Iha neʼe, Paulo koʼalia kona-ba sira neʼebé Jeová oho tanba halo sala seksuál, no númeru neʼebé Paulo temi mak 23.000.—1Ko 10:8.
Maibé iha Números kapítulu 25, hatete katak “ema Izraél hola parte hodi adora Baal husi Peor, no Jeová sai hirus tebes ba ema Izraél.” Depois, Jeová haruka Moisés atu fó kastigu-mate ba “povu sira-nia ulun-naʼin hotu”. Moisés haruka juís sira atu halo tuir Jeová nia mandamentu neʼe. Ikusmai, bainhira Fineias lalais atu oho mane Izraél neʼebé lori tama feto Midian ba povu sira-nia hela-fatin, “moras-peste para no la kona tan ema Izraél.” Istória neʼe remata ho liafuan: “Ema neʼebé mate tanba moras-peste neʼe hamutuk naʼin-24.000.”—Núm 25:1-9.
Ema naʼin-24.000 neʼebé temi iha Números inklui mós “povu sira-nia ulun-naʼin hotu” neʼebé juís sira no Jeová rasik mak oho. Karik iha duni ulun-naʼin toʼo rihun ida neʼebé juís sira oho, tan neʼe, númeru totál mak 24.000. Se ulun-naʼin sira-neʼe mós halo sala seksuál ka tuir festa sira, ka fó lisensa ba ema Izraél seluk atu tuir, sira sala duni tanba “hola parte ona hodi adora Baal husi Peor.”
Kona-ba liafuan neʼebé tradús nuʼudar “hola parte”, matenek-naʼin ida kona-ba Bíblia dehan katak ida-neʼe bele iha signifikadu “atu kesi metin ba ema ida.” Ema Izraél mak povu neʼebé dedika an ona ba Jeová maibé bainhira sira “hola parte hodi adora Baal husi Peor”, sira hakotu sira-nia relasaun ho Jeová. Maizumenus tinan 700 liutiha neʼe, Jeová koʼalia kona-ba ema Izraél liuhusi profeta Oseias: “Sira laʼo ba Baal husi Peor. Sira dedika an ba buat neʼebé halo moe deʼit, no sira sai foʼer tebes hanesan buat neʼebé sira hadomi.” (Os 9:10) Sira hotu neʼebé halo hahalok aat neʼe merese hetan kastigu. Tan neʼe, Moisés fó-hanoin ba ema Izraél: “Imi rasik haree ona buat neʼebé Jeová halo tanba Baal husi Peor; Jeová, imi-nia Maromak, halakon tiha sira hotu husi imi-nia leet tanba sira laʼo tuir Baal husi Peor.”—Deu 4:3.