Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • mwbr22 Novembru p. 1-9
  • Informasaun atu uza hamutuk livru “Moris Kristaun no Haklaken”

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • Informasaun atu uza hamutuk livru “Moris Kristaun no Haklaken”
  • Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken—2022
  • Subtítulu
  • 7-13 NOVEMBRU
  • 14-20 NOVEMBRU
  • 21-27 NOVEMBRU
  • 28 NOVEMBRU–4 DEZEMBRU
  • 5-11 DEZEMBRU
  • 12-18 DEZEMBRU
  • 19-25 DEZEMBRU
  • 26 DEZEMBRU–1 JANEIRU
Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken—2022
mwbr22 Novembru p. 1-9

Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken

7-13 NOVEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 REIS 5-6

“Iha tropa barak liu hamutuk ho ita duké ho sira”

it-1-E p. 716 par. 4

Eliseu

Izraél sai livre husi Síria. Durante Jeorão ukun nuʼudar liurai ba Izraél, Síria halo planu atu ataka ho derrepente ba Izraél. Dala barak Ben-Hadad II nia planu la laʼo ho susesu tanba Eliseu fó sai nanis ba Liurai Jeorão antes tropa Síria ataka. Foufoun Ben-Hadad hanoin katak iha espiaun iha ninia tropa. Maibé kuandu nia hatene tiha razaun neʼebé loos, nia haruka tropa sira ho kuda no karreta funu nian ba Dotan, no serku sidade neʼe atu kaer Eliseu. Eliseu nia ajudante sai taʼuk tebes, maibé Eliseu halo orasaun ba Maromak atu loke ajudante neʼe nia matan. Ikusmai ajudante neʼe “haree katak área foho nian nakonu ho kuda no kuda-karreta funu nian sira neʼebé nabilan hanesan ahi haleʼu Eliseu”. Tuirmai, bainhira tropa Síria mai ataka Eliseu, nia halo fali orasaun atu husu milagre ida tan, hodi dehan: “Favór ida, halo nasaun neʼe sai matan-delek.” Eliseu dehan ba ema Síria: “Laʼo tuir haʼu.” Maibé Eliseu la presiza kaer sira-nia liman atu dirije sira, neʼe hatudu katak sira laʼós matan-delek duni maibé sira-nia neon mak la komprende buat neʼebé sira haree. Sira la koñese Eliseu, no mós la hatene Eliseu lori sira bá neʼebé.—2Rs 6:8-19.

w13 15/8 p. 30 par. 2

Eliseu haree kuda-karreta neʼebé ahi lakan—Oinsá ho ita?

Maski inimigu sira haleʼu Eliseu iha Dotan, nia nafatin kalma. Tanbasá? Tanba nia iha fiar metin ba Jeová. Ita mós presiza fiar metin. Nuneʼe, mai ita halo orasaun hodi husu Maromak nia espíritu santu atu bele hatudu fiar no hahalok sira seluk neʼebé espíritu lori mai.—Lc 11:13; Gal 5:22, 23.

it-1-E p. 343 par. 1

Matan-delek

Bainhira tropa Síria sai matan-delek, parese sira-nia neon mak sai konfuzaun no labele komprende buat neʼebé sira haree. Se karik tropa Síria hotu sai matan aat duni, ema seluk presiza kaer sira-nia liman atu bele laʼo. Maibé tuir Bíblia, Eliseu dehan deʼit: “Laʼós dalan neʼe, no neʼe laʼós ninia sidade. Laʼo tuir haʼu.” Kona-ba situasaun hanesan neʼe, William James dehan iha ninia livru Principles of Psychology (1981, Vol. 1, p. 59): “Matan-delek iha dalan mentál mak rezultadu ida husi problema ba kakutak nia funsaun. Ema bele haree ho sira-nia matan, maibé labele komprende buat neʼebé sira haree. Tuir psikolojia, neʼe katak sira lakon kbiit atu liga buat neʼebé matan haree ho ninia signifikadu. Neʼe akontese kuandu buat ruma hanetik dalan neʼebé liga parte iha kakutak neʼebé prosesu informasaun liuhusi matan ho parte neʼebé prosesu ideia.” Tuir istória, neʼe mak tropa Síria nia kondisaun, no bainhira sira toʼo ona iha Samaria, Jeová halo sira-nia neon moos fali. (2Rs 6:18-20) Karik ema Sodoma mós sai matan-delek iha dalan hanesan neʼe tanba Bíblia la konta katak sira sai matan-delek duni maibé sira kontinua buka Lot nia uma nia odamatan.—Gén 19:11.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w05-E 8/1 p. 9 par. 2

Pontu importante husi livru 2 Reis

5:15, 16—Tanbasá Eliseu la simu prezente husi Naaman? Eliseu la simu prezente tanba nia rekoñese katak Naaman nia moras sai diʼak laʼós ho ninia forsa maibé Jeová nia forsa. Eliseu nunka hanoin atu buka diʼak ba nia an kuandu halaʼo knaar husi Maromak. Ohin loron mós Maromak nia atan sira la buka diʼak ba sira-nia an kuandu halaʼo knaar husi Jeová. Sira hanoin-hetan Jesus nia liafuan neʼebé dehan: “Imi simu hodi la selu, tan neʼe fó mós hodi la hein atu ema selu imi.”—Mt 10:8.

14-20 NOVEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 REIS 7-8

“Jeová halo buat neʼebé ema la espera”

it-1-E p. 716-717

Eliseu

Ikusmai Ben-Hadad II ataka ho tropa barak no serku metin Samaria, neʼe laʼós ataka baibain atu hadau rikusoin balu. Ataka neʼe makaʼas tebes toʼo liurai rona katak feto ida han ninia oan-mane rasik. Liurai Jeorão nuʼudar Acab nia jerasaun, neʼebé hanaran “ohodór nia oan-mane” jura atu oho Eliseu. Maibé juramentu neʼebé halo ho ansi neʼe la sai loos. Bainhira Jeorão ho ninia ajudante toʼo iha Eliseu nia uma, Jeorão hatete katak nia la iha tan esperansa atu hetan ajuda husi Jeová. Eliseu hatete ba liurai katak loron tuirmai sira sei iha ai-han barak. Liurai nia ajudante la fiar, tan neʼe Eliseu dehan ba nia: “Ó sei haree neʼe ho ó-nia matan rasik, maibé ó sei la han ai-han sira-neʼe.” Ikusmai, Jeová halo tropa Síria rona barullu, tan neʼe sira fiar katak tropa Izraél hamutuk ho tropa husi nasaun seluk atu mai ataka sira. Tropa Síria halai no husik hela buat hotu iha sira-nia tenda, inklui sira-nia hahán hotu. Bainhira liurai hatene katak tropa Síria halai ona, nia fó knaar ba ninia ajudante atu hein portaun Samaria nian, maibé bainhira ema Izraél sira halai atu foti sasán iha tropa Síria nia tenda, sira sama mate nia iha fatin neʼe. Entaun, ajudante neʼe haree duni hahán barak maibé la konsege han.—2Rs 6:24–7:20.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-2-E p. 195 par. 7

Ahi-oan

Liurai sira husi David nia jerasaun. Maromak Jeová hametin Liurai David nia kadunan iha Izraél, no David hatudu katak nia mak ulun-naʼin neʼebé matenek hodi halo tuir Maromak nia matadalan. Tan neʼe, Bíblia bolu nia “Izraél nia ahi-oan”. (2Sa 21:17) Kuandu Jeová halo aliansa ukun nian ho David, Nia promete: “Ó-nia kadunan sei metin ba nafatin.” (2Sa 7:11-16) Ukun-naʼin sira husi David nia jerasaun liuhusi ninia oan-mane Salomão mak hanesan “ahi-oan” ba Izraél.—1Rs 11:36; 15:4; 2Rs 8:19; 2Kr 21:7.

21-27 NOVEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 REIS 9-10

“Nia kumpre ninia knaar ho aten-brani no laran-manas”

w11 15/11 p. 3 par. 2

Jeú defende adorasaun neʼebé loos

Jeú simu knaar iha tempu neʼebé nasaun Israel hadook an husi Maromak Jeová. Maski Liurai Acab mate kleur ona, maibé ninia feen naran Isabel (Jezabel) book povu Israel atu halo buat aat. Nia nafatin halo nuneʼe kuandu ninia oan Jorão ukun Israel. Feto neʼe oho Maromak nia profeta sira no book ema atu adora Baal no monu ba “sala-foʼer” no halo “hahalok matan-dook nian”. (2Rs 9:22; 1Rs 18:4, 13) Maromak Jeová dehan sai katak nia sei halakon Acab nia família hotu, inklui mós Jorão no Isabel. No nia uza Jeú nuʼudar xave atu halaʼo knaar neʼe.

w11 15/11 p. 4 par. 2-3

Jeú defende adorasaun neʼebé loos

Liurai Jorão haruka manu-ain rua atu hasoru Jeú, maibé Jeú la liga sira. Tan neʼe, Liurai Jorão no Liurai Acazias husi rai-Judá, sira ida-idak saʼe sira-nia kuda-karreta no bá hasoru Jeú. Jorão husu: “Jeú, Ita mai hodi lori dame ka?” Jeú hatán: “Oinsá mak bele iha dame, bainhira sei iha hahalok sala-foʼer husi ó-nia inan Isabel hamutuk ho ninia hahalok matan-dook nian?” Kuandu rona Jeú nia resposta, Jorão fila atu halai. Maibé Jeú lalais liu! Nia hana rama no kona Jorão nia fuan. Jorão mate kedas iha ninia kuda-karreta. Maski Liurai Acazias konsege halai, maibé ikusmai Jeú toman nia no haruka ema atu oho nia.—2Rs 9:22-24, 27.

Acab nia família tuirmai neʼebé Jeú atu oho mak Isabel, liurai-feto neʼebé aat. Jeú bolu nia nuʼudar “ema neʼebé hetan malisan”, no neʼe loos duni. Kuandu Jeú tama ba Jezreel, nia haree Isabel tuur hela iha palásiu nia janela. Hodi la demora, nia haruka kedas liurai-feto nia ema-boot atu soe tun nia husi janela. Isabel monu, no Jeú halo kuda sama nia. Depois, Jeú mós oho Liurai Acab nia família seluk tan.—2Rs 9:30-34; 10:1-14.

w11 15/11 p. 5 par. 3-4

Jeú defende adorasaun neʼebé loos

Jeú fakar ema barak nia raan. Maibé, Bíblia konta kona-ba nia nuʼudar asu-waʼin neʼebé salva nasaun Israel husi liurai-feto Isabel no ninia família nia ukun neʼebé aat. Se iha ukun-naʼin seluk neʼebé halo knaar hanesan Jeú nian, nia tenkesér ema neʼebé aten-brani no laran-manas tebes ba adorasaun neʼebé loos. Livru ida neʼebé esplika kona-ba Bíblia hatete kona-ba Jeú nia knaar: “Jeú halo knaar susar neʼe hodi la para no halo toʼo hotu.” Livru neʼe mós hatete: “Se nia halo knaar neʼe ho laran-rua, karik nia la bele halakon adorasaun ba Baal husi rai-Israel.”

Ohin loron mós, iha situasaun balu neʼebé ema kristaun presiza hatudu hahalok hanesan Jeú nian. Porezemplu, se ita hasoru tentasaun atu halo buat neʼebé Jeová la simu, ita sei halo saida? Ita presiza hatudu aten-brani no laran-manas hodi prontu atu la simu hahalok neʼe. Atu hatudu ita-nia laran-metin ba ita-nia adorasaun neʼebé loos, ita labele husik buat ida atu kontra hasoru Jeová.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w11 15/11 p. 5 par. 6-7

Jeú defende adorasaun neʼebé loos

Karik Jeú hanoin katak atu nasaun Israel bele haketak an husi nasaun Judá, ninia nasaun Israel tenke iha adorasaun fatin ketak. Tan neʼe, hanesan ho liurai sira seluk, nia mós lakohi lakon ninia povu no hakarak sira halo adorasaun ba estátua karau-oan osan-mean hodi la bá Jeová nia templu iha nasaun Judá. Maibé tuir loloos, ida-neʼe hatudu katak Jeú la tau ninia fiar tomak ba Maromak Jeová neʼebé foti nia atu sai liurai.

Maromak Jeová gaba Jeú tanba nia ‘halo hahalok diʼak hodi halo buat neʼebé loos iha Maromak nia haree’. Maibé, Jeú “la tau atensaun ho nia laran tomak atu laʼo tuir Jeová, Israel nia Maromak, nia ukun-fuan sira”. (2Rs 10:30, 31) Kuandu ita hanoin kona-ba buat hotu neʼebé Jeú halo tiha ona, ita hakfodak no triste kona-ba ninia hahalok ladiʼak neʼe. Maibé ida-neʼe sai nuʼudar avizu ba ita. Ita labele hanoin katak ita-nia relasaun diʼak ho Maromak Jeová mak buat neʼebé baibain deʼit. Loron-loron, ita presiza haburas laran-metin ba ita-nia Aman iha lalehan hodi estuda ninia Liafuan, hanoin didiʼak buat neʼebé ita estuda, no hodi halo orasaun ho laran. Sin, mai ita kuidadu ita-nia an atu kontinua halo tuir Jeová nia ukun-fuan ho ita-nia laran tomak.—1Ko 10:12.

TREINU KONA-BA HAKLAKEN

w13 15/5 p. 8-9 par. 3-6

Ita laran-manas atu “halo buat neʼebé diʼak”?

3 Isaías 9:7 fó-hatene nanis katak kuandu Maromak nia Oan sai Liurai, nia sei halo buat diʼak barak ba ema. No buat sira-neʼe hotu sei akontese tanba “Jeová, Naʼi funu-naʼin nia laran-manas mak sei halo ida-neʼe”. Liafuan neʼe fó fiar mai ita katak Jeová hakarak tebes ema atu hetan salvasaun. Tan neʼe, hodi halo tuir ninia ezemplu, ita mós presiza halo ita-nia serbisu haklaken ho laran-manas. Nuʼudar Maromak nia atan neʼebé serbisu hamutuk ho nia, ita laran-manas atu hakaʼas an hodi haklaken liafuan diʼak ka lae?—1Ko 3:9.

4 Jesus mós fó ezemplu perfeitu kona-ba haklaken ho laran-manas. Maski nia hasoru ema neʼebé kontra nia no hakarak oho nia, maibé nia laran-manas nafatin atu haklaken toʼo ikus. (Jo 18:36, 37) No nuʼudar Jesus hatene katak lakleur nia sei mate, nia hakaʼas an liután atu ajuda ema hatene kona-ba Jeová.

5 Porezemplu, fulan balu antes tinan 32 atu ramata, Jesus konta ai-knanoik kona-ba atan ida neʼebé tau matan ba ai-figeira ida. Ai-figeira neʼe la fó fuan ba tinan tolu, tan neʼe nia naʼin haruka nia atu tesi tiha, maibé nia husu tempu uitoan tan hodi nia bele tau rai-metan. (Lee Lucas 13:6-9.) Bainhira Jesus konta ai-knanoik neʼe, ema uitoan deʼit mak sai ona ninia dixípulu. Maibé hanesan ho atan iha ai-knanoik neʼe, Jesus hakarak uza tempu uitoan tan neʼebé nia sei iha atu haklaken ho badinas liután iha rai-Judeia no Peréia durante maizumenus fulan neen. Ikusmai, loron balu antes Jesus mate, nia tanis tanba ema judeu barak sei “laran toos” no lakohi rona ba nia.—Mt 13:15; Lc 19:41.

6 Nuneʼe mós ho ita. Tanba mundu neʼe nia rohan besik daudaun, ita presiza hakaʼas an liután atu haklaken, loos ka lae? (Dan 2:41-43, 45; lee Daniel 2:44.) Ita iha knaar espesiál tebes nuʼudar Testemuña ba Jeová! Iha mundu neʼe, só ita deʼit mak bele lori esperansa ba ema seluk katak lakleur tan ema hotu sei sai livre husi problema ohin loron. Ema ida neʼebé hakerek jornál ida, nia hatete katak ema ida la bele hatene tansá mak buat aat bele kona ema neʼebé diʼak. Maibé Bíblia fó resposta ba pergunta neʼe, no ita iha responsabilidade no oportunidade kapás atu fó-hatene ba ema seluk. Ita iha razaun diʼak atu sai ‘laran-manas iha espíritu’ hodi halaʼo Jeová nia serbisu. (Rom 12:11) Jeová sei fó bensaun ba ita-nia serbisu hodi ajuda ema atu hatene no hadomi Nia.

28 NOVEMBRU–4 DEZEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 REIS 11-12

“Feto ida neʼebé aat no iha ambisaun hetan kastigu”

it-1-E p. 209

Atalia

Hanesan ninia inan Jezabel, Atalia book ninia laʼen atu halo buat neʼebé aat tuir Jeová nia haree bainhira ninia laʼen mak ukun nuʼudar liurai ba tinan ualu. (1Rs 21:25; 2Kr 21:4-6) No hanesan ho ninia inan, Atalia mós fakar ema laran-moos nia raan. Bainhira ninia oan Acazias mate depois ukun ba tinan ida, Atalia oho liurai nia jerasaun hotu, só deʼit labarik Jeoas mak moris tanba amlulik boot no ninia feen (Jeoas nia tia) subar nia. Ikusmai Atalia halo ninia an sai liurai-feto ba tinan neen, maizumenus husi tinan 905-899 AEC. (2Kr 22:11, 12) Ninia oan-mane sira foti sasán santu husi Jeová nia templu no hasaʼe fali ba Baal.—2Kr 24:7.

it-1-E p. 209

Atalia

Bainhira Jeoas halo tinan hitu, Amlulik Boot Jeoada neʼebé hamtaʼuk Maromak lori nia sai no tau koroa nuʼudar liurai neʼebé iha direitu legál atu tuur iha kadunan. Atalia rona lian barullu husi povu, entaun nia halai ba templu, no kuandu nia haree buat neʼebé akontese, nia hakilar: “Traidór! Traidór!” Amlulik Boot Jeoada haruka ema atu hasai Atalia ba liʼur no fó kastigu-mate iha portaun kuda nian iha palásiu. Karik Atalia mak ema ikus husi Acab nia umakain neʼebé aat tebes. (2Rs 11:1-20; 2Kr 22:1–23:21) Loos duni, “Jeová nia liafuan hotu neʼebé Jeová fó sai ona kontra umakain Acab, sei la sai leet deʼit”!—2Rs 10:10, 11; 1Rs 21:20-24.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-1-E p. 1265-1266

Jeoas

Bainhira Amlulik Boot Jeoada moris hela no tau matan ba Liurai Jeoas nuʼudar oan, Jeoas halaʼo ninia ukun ho didiʼak. Kuandu nia tinan 21, nia iha ona feen naʼin-rua. Feen ida mak naran Jeoadan, no liuhusi feen rua neʼe, Jeoas iha oan-mane no oan-feto balu. Iha dalan neʼe mak David nia liña jerasaun toʼo Mesias sai metin maski haree hanesan besik atu lakon.—2Rs 12:1-3; 2Kr 24:1-3; 25:1.

5-11 DEZEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 REIS 13-15

“Hakaʼas an ho laran tomak lori bensaun barak”

w10 15/4 p. 26 par. 11

Ita halo tuir Kristu ho laran tomak ka lae?

11 Atu hatene didiʼak tansá mak importante atu hatudu laran-manas iha Maromak nia serbisu, hanoin toʼok kona-ba buat neʼebé akontese ba Liurai Jeoás husi Izraél. Tanba taʼuk katak ema Síria sei halakon Izraél, Jeoás koʼalia ba Eliseu hodi tanis. Profeta Eliseu haruka nia atu hana rama-oan liuhusi janela ba ema Síria nia fatin, halo ida-neʼe hatudu katak nia sei manán ema Síria ho Maromak Jeová nia ajuda. Tuir loloos, hatene ida-neʼe bele halo liurai sente forsa fali. Tuirmai, Eliseu haruka Jeoás atu hana ninia rama-oan neʼebé sei iha ba rai. Maibé, nia hana ba rai dala tolu deʼit. Eliseu sai hirus tebes ba ida-neʼe, tanba se karik nia hana ba rai dala lima ka neen, neʼe hatudu katak ema Izraél sei “manán Síria toʼo hotu”. Maibé, tanba Jeoás la hatudu laran-manas hodi hana dala tolu deʼit, nia sei manán funu ba dala tolu deʼit. (2Rs 13:14-19) Saida mak ita bele aprende husi istória neʼe? Maromak Jeová sei haraik bensaun barak ba ita se ita halo ninia serbisu ho laran-manas no ho laran tomak.

w13-E 11/1 p. 11 par. 5-6

‘Nia sei fó kolen ba sira neʼebé buka nia ho laran’

Sé deʼit mak sei hetan kolen husi Jeová? Apóstolu Paulo hatete: “Sira neʼebé buka nia ho laran.” Tuir livru referénsia ida atu tradús Bíblia, liafuan Gregu neʼebé tradús nuʼudar “buka ho laran”, laʼós katak “bá atu buka-hetan”, maibé neʼe katak “atu adora” Maromak. Referénsia ida seluk esplika katak verbu Gregu neʼe hatudu hakaʼas an. Sin, Jeová fó kolen ba sira neʼebé adora Nia ho domin no ho laran tomak tanba sira-nia fiar mak book sira.—Mt 22:37.

Oinsá mak Jeová fó kolen ba ninia atan sira neʼebé laran-metin? Nia promete ona atu fó futuru kapás neʼebé hatudu sai ninia laran-luak no domin boot, neʼe mak moris ba nafatin iha Paraízu iha mundu. (Apk 21:3, 4) Maski agora mós ema neʼebé buka Jeová hetan bensaun barak. Ho ajuda husi Jeová nia espíritu santu no matenek husi ninia Liafuan, sira bele moris ho kontente.—Sal 144:15; Mt 5:3.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w05-E 8/1 p. 11 par. 3

Pontu importante husi livru 2 Reis

13:20, 21—Milagre neʼe hatudu katak ita presiza adora sasán relijiaun nian ka lae? Lae, labele. Bíblia la hatudu katak ema adora Eliseu nia ruin. Tanba Maromak nia kbiit mak milagre neʼe akontese, hanesan neʼe mós ho milagre hotu neʼebé Eliseu halo kuandu nia sei moris.

TREINU KONA-BA HAKLAKEN

km-E 8/03 p. 1

Serbisu neʼebé fó kmaan

1 Bíblia nia mensajen fó kmaan ba ema hotu neʼebé simu no aplika iha sira-nia moris. (Sal 19:7, 8) Neʼe ajuda sira atu sai livre husi hanorin falsu no toman aat oioin, no fó esperansa ba futuru neʼebé ita bele tau fiar. Maibé, laʼós ema neʼebé simu liafuan diʼak deʼit mak hetan benefísiu. Ema neʼebé fahe lia-loos husi Bíblia ba ema seluk mós bele sente kmaan.—Prv 11:25.

2 Hetan forsa liuhusi haklaken: Jesus hatete katak ema Kristaun neʼebé lori ninia ai-leba, inklui serbisu haklaken no ajuda ema atu sai ninia dixípulu, sei “sente kmaan”. (Mt 11:29) Jesus rasik mós hetan forsa hodi haklaken ba ema seluk. Neʼe mak hanesan ai-han ba nia. (Jo 4:34) Bainhira nia haruka dixípulu naʼin-70 atu haklaken, sira haksolok tanba haree katak Jeová mak apoia sira-nia hakaʼas an.—Lc 10:17.

3 Ohin loron mós ema Kristaun barak hetan forsa hodi hola parte iha serbisu haklaken. Irmán ida hatete: “Haklaken halo haʼu sente kmaan, tanba neʼe halo haʼu moris ho loloos no ho objetivu. Kuandu haʼu halaʼo serbisu neʼe, haʼu bele haluha kona-ba haʼu rasik nia problema no estrese loroloron nian.” Haklaken-naʼin ida seluk dehan: “Haklaken . . . halo haʼu hakbesik ba Jeová loron ba loron no ajuda haʼu sente dame no ksolok neʼebé haʼu labele hetan husi dalan seluk.” Ita sente priviléjiu boot tebes atu sai “Maromak nia maluk serbisu-naʼin”!—1Ko 3:9.

4 Kristu nia ai-leba mak kmaan: Jesus haruka ita atu “hakaʼas an makaʼas”, maibé nia la husu ita atu halo buat neʼebé liu ita-nia kbiit. (Lc 13:24) Duké manda ita, nia ho domin konvida ita atu lori ninia ai-leba hamutuk ho nia. (Mt 11:29) Ema neʼebé luta hasoru situasaun susar bele fiar metin katak Maromak sente kontente ho serbisu neʼebé sira halo ho laran tomak, maski uitoan deʼit.—Mc 14:6-8; Kol 3:23.

5 Kuandu ita serbí Maromak neʼebé hafolin buat hotu neʼebé ita halo ba ninia naran, neʼe halo ita sente fresku no kmaan tebes! (Ebr 6:10) Mai ita sempre hakaʼas an atu fó ba Jeová buat neʼebé diʼak liu husi ita.

12-18 DEZEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 REIS 16-17

“Jeová nia pasiénsia iha limite”

it-2-E p. 908 par. 5

Salmaneser

Domina Izraél. Bainhira Liurai Oseias mak ukun Izraél (± 758-740 AEC), Salmaneser V tama ba Palestina no Oseias sai ninia atan neʼebé tinan-tinan tenke selu impostu ka fó prezente. (2Rs 17:1-3) Maibé liutiha tempu balu, Oseias la selu impostu, no Salmaneser hatene katak Oseias halo planu aat hamutuk ho Liurai So husi Ejitu. Tan neʼe, Salmaneser kaer Oseias no halo serku ba Samaria ba tinan tolu. Ikusmai Salmaneser manán Samaria, no lori ema Izraél nuʼudar dadur ba ninia rai.—2Rs 17:4-6; 18:9-12; kompara ho Os 7:11; Eze 23:4-10.

it-1-E p. 414-415

Dadur

Nasaun Izraél suku sanulu no nasaun Judá suku rua sai dadur ho razaun hanesan deʼit: Sira husik tiha adorasaun neʼebé loos ba Jeová no adora fali maromak falsu sira. (Deu 28:15, 62-68; 2Rs 17:7-18; 21:10-15) Jeová haruka beibeik ninia profeta sira atu fó avizu ba nasaun rua neʼe, maibé sira la simu. (2Rs 17:13) Husi nasaun Izraél suku sanulu, la iha liurai ida mak halakon hotu adorasaun falsu neʼebé liurai primeiru Jeroboão mak hahú. Nasaun Judá iha parte súl mós la halo tuir Jeová nia avizu, no la aprende husi buat neʼebé akontese ba nasaun Izraél bainhira sira lakon no sai dadur. (Jer 3:6-10) Ema neʼebé hela iha nasaun rua neʼe ikusmai sai dadur iha nasaun seluk.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-2-E p. 847

Ema Samaria

Bíblia temi liafuan “ema Samaria” ba dala primeiru depois ema Asíria manán nasaun suku sanulu husi Samaria iha tinan 740 AEC; liafuan neʼe refere ba ema neʼebé hela iha nasaun parte norte antes nasaun neʼe lakon, hodi kompara ho ema estranjeiru sira neʼebé ikusmai tama ba Samaria husi área seluk iha Asíria. (2Rs 17:29) Karik ema Asíria la hasai ema Izraél hotu, tanba 2 Krónikas 34:6-9 (kompara 2Rs 23:19, 20) hatudu katak durante Liurai Josias nia ukun, sei iha ema Izraél iha Samaria. Ikusmai, Bíblia temi liafuan “ema Samaria” atu refere ba jerasaun husi ema neʼebé hela nafatin iha Samaria no ema neʼebé mai husi área seluk tanba ema Asíria mak manda. Tan neʼe, ema Samaria balu mak jerasaun husi ema Izraél neʼebé kaben ho ema estranjeiru. No liutiha tempu barak, ema uza liafuan “ema Samaria” atu refere ba ema neʼebé tuir relijiaun Samaria nian, laʼós tuir rasa ka polítiku. “Ema Samaria” mak ema neʼebé tuir grupu relijiaun besik Siquém no Samaria, no sira-nia fiar la hanesan ho relijiaun Judeu.—Jo 4:9.

19-25 DEZEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 REIS 18-19

“Oinsá mak ema koko atu halo fraku ita-nia fiar”

w05-E 8/1 p. 11 par. 5

Pontu importante husi livru 2 Reis

18:19-21, 25—Ezequias halo aliansa ho Ejitu ka lae? Lae. Rabsaque fó sai akuzasaun falsu, no nia mós bosok katak “Jeová mak fó direitu” ba nia atu mai ataka nasaun Judá. Liurai Ezequias hatudu laran-metin no tau fiar deʼit ba Jeová.

w10 15/7 p. 13 par. 3

“Keta taʼuk. Haʼu rasik sei ajuda ó”

Rabsaqué koʼalia lia-bosok hodi hamosu dúvida iha ema nia hanoin. Nia hatete: “Maibé, [Jeová] mak ida neʼebé Ezequias halakon ninia fatin aas sira no ninia altár sira, . . . loos ka lae? . . . Jeová rasik hatete ba haʼu: ‘Bá funu hasoru rai neʼe, no ó tenke halakon nia.’” (2Rs 18:22, 25) Rabsaqué nia liafuan neʼe mak atu halo povu fiar katak Maromak Jeová sei la salva Ninia povu tanba Nia la kontente ona ho sira. Maibé, neʼe la loos. Tuir loloos, Maromak Jeová kontente ho Ezequias no ho ema judeu tanba sira halaʼo fali ona adorasaun neʼebé loos.—2Rs 18:3-7.

w13 15/11 p. 19 par. 14

Bibi-atan hitu no ulun-naʼin ualu—katak sá mai ita?

14 Liurai Asíria ho ninia tropa harii tenda sira iha Laquis, iha parte oeste husi Jerusalém. Husi neʼebá, nia haruka manu-ain naʼin-tolu bá Jerusalém atu dehan ba povu atu rende an. Manu-ain ida, naran Rabsaqué koʼalia ba povu iha Jerusalém hodi uza sira-nia língua rasik. Uluk, nia dehan ba sira katak sira lalika rona ba Ezequias, no nia fó-hatene sira atu halo tuir ema Asíria. Depois, nia bosok sira, hodi dehan katak nia sei lori sira ba rai ida atubele moris diʼak. (2Rs 18:31, 32) Rabsaqué mós dehan katak nasaun seluk nia maromak sira la bele kuidadu sira-nia povu, no katak Jeová mós sei la bele proteje ema judeu sira. Maibé sira taka tilun ba lia-bosok sira-neʼe. Ohin loron, Jeová nia atan sira mós halo tuir sira-nia ezemplu.—Lee 2 Reis 18:35, 36.

yb74-E p. 177 par. 1

Parte 2—Alemaña

Buat neʼebé interese mak tropa Nazi nian buka dalan oioin atu halo ema asina deklarasaun, dala barak sira trata aat no fó susar liután ba ema neʼebé asina duni. Irmaun Karl Kirscht konfirma kona-ba neʼe hodi dehan: “Kompara ho ema seluk, sira koko makaʼas atu lohi Testemuña ba Jeová iha kampu konsentrasaun tanba sira hanoin katak sira bele halo ami asina deklarasaun. Ema haruka beibeik ami atu halo ida-neʼe. Balu asina duni, maibé dala barak liu, sira presiza hein tan tinan ida ka liu atu bele sai livre. Durante tempu neʼe, tropa Nazi hatún no koʼalia aat sira nuʼudar ema neʼebé laran-makerek no taʼuk-teen, no tropa Nazi obriga sira atu laʼo haleʼu sira-nia maluk antes sira livre husi kampu konsentrasaun.”

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-1-E p. 155 par. 4

Arkeolojia

Porezemplu, Bíblia konta katak Liurai Senaquerib husi Asíria mate tanba ninia oan-mane naʼin-rua Adramelec no Sarezer mak oho nia, no oan-mane ida naran Esar-Hadon mak sai liurai hodi troka Senaquerib. (2Rs 19:36, 37) Maibé ema Babilónia nia dokumentu antigu fó sai katak, iha loron 20 fulan-Tebet, Senaquerib mate tanba ninia oan-mane ida mak oho nia. Amlulik Babilónia ida naran Beroso neʼebé moris maizumenus tinan 200 AEC, no liurai Babilónia naran Nabonido neʼebé moris maizumenus tinan 500 AEC mós fó sai istória neʼebé hanesan, katak oan-mane ida deʼit mak oho Senaquerib. Maibé foin lalais ema keʼe hetan Esar-Hadon nia fatuk bahat, no liafuan iha fatuk neʼe fó sai katak Esar-Hadon nia maun-alin sira (plurál) mak kontra sira-nia aman Senaquerib no oho nia, depois sira halai. Kona-ba neʼe, Philip Biberfeld hakerek iha livru Universal Jewish History (1948, Vol. I, p. 27), hodi dehan: “Ema Babilónia nia dokumentu, Nabonido no Beroso nia informasaun mak sala. Só Bíblia deʼit mak konta ho loloos. Esar-Hadon nia fatuk bahat fó prova katak buat hotu neʼebé hakerek iha Bíblia mak loos, no Bíblia konta ema Babilónia no Asíria nia istória ho loloos liu fali informasaun husi ema Babilónia rasik. Neʼe mak faktu importante kuandu buka-hatene informasaun sira neʼebé mai husi tempu hanesan maibé la tuir Bíblia.”

TREINU KONA-BA HAKLAKEN

w20.11 p. 15 par. 14

Aten-brani bá, Jeová mak Ita-nia Ajuda-Naʼin

14 Saida mak ita bele halo? Ita bele halo orasaun “kona-ba liurai sira no mós sira hotu neʼebé iha autoridade”. Neʼe importante bainhira ema sira-neʼe presiza halo desizaun neʼebé afeta ita-nia moris no mós ita-nia haklaken. (1Ti 2:1, 2, nota; Ne 1:11) Hanesan ema Kristaun iha apóstolu sira-nia tempu, ita mós tenke harohan ba Maromak kona-ba irmaun-irmán sira neʼebé iha komarka. (Lee Apóstolu 12:5; Ebr 13:3) Liután neʼe, ita bele halo orasaun kona-ba guarda prizaun neʼebé tau matan ba irmaun-irmán sira-neʼe. Ita bele harohan ba Jeová atu book ema sira-neʼe nia hanoin atu nuneʼe sira bele hatudu hahalok diʼak hanesan Júlio no respeitu ita-nia maluk fiar-naʼin sira.—Aps 27:3.

26 DEZEMBRU–1 JANEIRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 REIS 20-21

“Orasaun bele book Jeová atu ajuda”

ip-1-E p. 394 par. 23

Liurai ida hetan bensaun tanba ninia fiar

23 Kuandu primeiravés Senaquerib ataka Judá, Ezequias sai moras todan. Isaias hatete katak nia sei mate. (Isaias 38:1) Liurai neʼebé tinan 39 sente laran-triste tebes. Nia la hanoin deʼit kona-ba ninia an maibé mós ba povu nia futuru. Jeruzalein no Judá iha perigu laran tanba Asíria atu ataka sira. Se Ezequias mate, sé mak sei dirije funu? Iha tempu neʼebá, Ezequias la iha oan-mane neʼebé sei sai ukun-naʼin. Iha Ezequias nia orasaun, nia harohan ba Jeová atu hatudu laran-sadiʼa ba nia.—Isaias 38:2, 3.

w17.03 p. 21 par. 16

Serbí Jeová ho laran tomak!

16 Ikusmai Ezekias sai moras toʼo besik atu mate. Iha tempu susar neʼe, nia husu makaʼas ba Jeová atu hanoin-hetan ninia laran-metin ba Jeová hodi fó ajuda ba nia. (Lee 2 Reis 20:1-3.) Jeová hatán ba ninia orasaun hodi kura fali nia. Bíblia hatete katak, ohin loron, Maromak la halo tan milagre atu kura ita-nia moras ka hanaruk ita-nia moris. Maibé ita bele halo tuir Ezekias nia ezemplu hodi sadere ba Jeová. Ita bele husu nuneʼe ba Jeová: “Haʼu husu Ita-Boot, oh Jeová, favór ida hanoin-hetan kona-ba oinsá haʼu laʼo ho laran-metin iha Ita-nia oin no serbí Ita ho laran tomak.” Ita fiar ka lae katak Jeová sei tau matan ba Ita, maski iha tempu neʼebé Ita moras daudauk?—Sal 41:3.

g01-E 7/22 p. 13 par. 4

Oinsá mak orasaun bele ajuda ita?

Iha Bíblia nia tempu, Maromak hatán kedas mane laran-metin balu nia orasaun, no dala ruma liuhusi milagre. Porezemplu kuandu Liurai Ezequias hatene katak ninia moras sei la sai diʼak, nia harohan ba Maromak atu nia sai diʼak. Maromak hatán: “Haʼu rona ona ó-nia orasaun. Haʼu haree ona ó-nia matan-been. Haʼu sei kura ó.” (2Rs 20:1-6) Mane no feto sira seluk neʼebé hamtaʼuk Maromak mós hetan ajuda iha dalan hanesan neʼe.—1Sa 1:1-20; Dan 10:2-12; Aps 4:24-31; 10:1-7.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

it-2-E p. 240 par. 1

Nivel, tali-prumu

Ema uza nivel atu harii uma ho loloos, ka atu revista se buat neʼebé harii ona diʼak hela ka presiza sobu. Ba Jeruzalein neʼebé hatudu hahalok aat, Jeová dehan: “Haʼu sei dada tali sukat nian ba Jeruzalein hanesan haʼu halo ona ba Samaria no haʼu mós sei uza nivel neʼebé haʼu uza ona ba Acab nia umakain.” Maromak sukat ona Samaria no Liurai Acab nia umakain no haree katak sira iha morál neʼebé aat no kleʼuk, no ikusmai sira lakon mohu. Maromak mós sei tesi-lia ba Jeruzalein no ninia ukun-naʼin sira hodi fó sai sira-nia hahalok aat no halakon sidade neʼe. Buat sira-neʼe sai loos duni iha tinan 607 AEC. (2Rs 21:10-13; 10:11) Liuhusi Isaias mak bosok-teen no ukun-naʼin sira neʼebé laran-aat iha Jeruzalein hatene katak lakleur tan sira sei hetan susar boot, no sira rona Jeová nia lia-menon neʼebé dehan: “Haʼu sei halo justisa nuʼudar tali sukat nian no hahalok loos nuʼudar nivel.” Kritéria kona-ba justisa no hahalok loos sei hatudu sai sé mak Maromak nia atan no sé mak laʼós, no rezultadu mak balu hetan salvasaun maibé balu mate.—Isa 28:14-19.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe