-
Daniel iha leaun kuakAprende husi Istória iha Bíblia
-
-
ISTÓRIA 64
Daniel iha leaun kuak
Tuirmai Dário ema Média mak ukun Babilónia. Dário haree katak Daniel matenek liu fali ema seluk. Tan neʼe, nia foti Daniel nuʼudar xefe ba ema-boot sira. Ema-boot sira laran-moras ba Daniel no hakarak oho nia. Sira hatene katak Daniel toman halo orasaun ba Jeová loron ida dala tolu, tan neʼe sira dehan ba Dário: ‘Oh liurai, diʼak se iha lei ida atu ema hotu halo orasaun ba Ita-Boot deʼit. Ema neʼebé la halo tuir sei soe ba leaun kuak.’ Dário konkorda no asina lei neʼe.
Kuandu Daniel rona kona-ba lei foun neʼe, nia bá kedas ninia uma no hakneʼak hodi halo orasaun ba Jeová iha janela neʼebé loke hela. Ema-boot sira neʼebé laran-moras tama Daniel nia uma no kaer Daniel neʼebé halo hela orasaun. Sira bá hasoru Dário no dehan: ‘Daniel la halo tuir Ita-Boot. Nia halo orasaun ba ninia Maromak loron ida dala tolu.’ Dário gosta Daniel no lakohi nia mate, tan neʼe loron tomak nia buka dalan atu salva Daniel. Maibé Dário mós labele troka lei neʼebé nia asina tiha ona. Nia tenke haruka atan sira atu soe Daniel ba leaun kuak.
Iha kalan neʼebá, Dário hanoin barak kona-ba Daniel no labele toba-dukur. Iha dadeer-saan, nia bá leaun kuak no dehan: ‘Daniel, ó-nia Maromak salva ó ka lae?’
Dário rona Daniel nia lian, dehan: ‘Sin, Jeová nia anju mak taka leaun nia ibun.’ Dário kontente tebes! Nia haruka ema hasai Daniel husi leaun kuak. Daniel nia isin la iha kanek. Tuirmai Dário dehan: ‘Kaer ema neʼebé duun Daniel no soe sira ba leaun kuak.’ Bainhira soe ema sira-neʼe ba leaun kuak, leaun han kedas sira.
Ikusmai Dário fó sai orden ba ninia povu: ‘Ema hotu tenke hamtaʼuk Daniel nia Maromak. Nia salva Daniel husi leaun.’
Ó mós halo orasaun ba Jeová loron-loron hanesan Daniel ka lae?
“Jeová hatene oinsá atu salva ema neʼebé laran-metin ba nia husi susar laran.”—2 Pedro 2:9
-
-
Ester salva Jeová nia povuAprende husi Istória iha Bíblia
-
-
ISTÓRIA 65
Ester salva Jeová nia povu
Ester mak feto Judeu ida neʼebé hela iha sidade Susan iha rai-Pérsia. Ester nia primu Mordecai mak haboot nia. Mordecai mak atan ida ba liurai Pérsia naran Assuero.
Liurai Assuero buka liurai-feto foun. Ninia atan sira lori ba nia feto bonita sira iha Pérsia, inklui Ester. Ikusmai liurai hili Ester atu sai liurai-feto. Mordecai hatete ba Ester atu labele fó sai katak nia mak ema Judeu.
Mane foti an ida naran Haman mak xefe ba ulun-naʼin hotu. Nia hakarak ema hotu hakruʼuk ba nia. Maibé Mordecai lakohi, tan neʼe Haman sai hirus tebes no hakarak atu oho nia. Bainhira Haman hatene katak Mordecai mak ema Judeu, nia halo planu atu oho ema Judeu hotu iha Pérsia. Haman dehan ba Liurai Assuero: ‘Ema Judeu la halo tuir liurai nia lei, Ita tenke oho sira.’ Liurai dehan: ‘Halo bá tuir ó-nia hakarak.’ Liurai fó lisensa ba Haman atu halo lei ida. Tuirmai Haman halo lei neʼebé haruka povu atu oho ema Judeu hotu iha loron 13 fulan-Adar. Jeová hatene Haman nia planu aat.
Ester la hatene kona-ba neʼe. Tan neʼe, Mordecai haruka kópia kona-ba lei neʼe ba Ester no husu nia atu koʼalia ho liurai. Ester dehan: ‘Se ema ida bá hasoru liurai maski liurai la bolu, ema neʼe sei mate. Liurai seidauk bolu haʼu ba loron 30 ona. Maibé haʼu sei bá. Se nia lolo ninia ai-tonka, haʼu sei moris. Se lae, haʼu sei mate.’
Ester bá liurai nia palásiu. Bainhira liurai haree Ester, nia lolo ninia ai-tonka. Ester hakbesik ba liurai, no liurai husu: ‘Ó hakarak saida?’ Ester hatán: ‘Haʼu hakarak konvida Liurai no Haman atu tuir festa.’ Iha festa neʼe, Ester konvida sira naʼin-rua atu tuir festa ida tan. Durante festa segundu, liurai husu dala ida tan: ‘Ó hakarak saida?’ Ester dehan: ‘Ema ida hakarak oho haʼu no haʼu-nia povu. Favór salva ami.’ Liurai husu: ‘Sé mak hakarak oho ó?’ Ester hatán: ‘Mane laran-aat neʼe mak Haman.’ Liurai hirus tebetebes no haruka ema oho kedas Haman.
Maibé la iha ema ida mak bele troka Haman nia lei, liurai mós labele. Tan neʼe, liurai hili Mordecai atu sai nuʼudar xefe ba ulun-naʼin hotu no haruka nia atu halo lei foun. Mordecai halo lei ida neʼebé fó lisensa ba ema Judeu sira atu defende an kuandu inimigu ataka sira. Iha loron 13 fulan-Adar, ema Judeu manán sira-nia inimigu. Husi tempu neʼebá, sira selebra loron neʼe tinan-tinan.
“Sira mós sei lori imi ba governadór no liurai sira-nia oin tanba haʼu. No imi sei fó sasin ba sira no ba nasaun seluk.”—Mateus 10:18.
-