FAGNAJARIAM-BOKE TY Vavolombelo i Jehovah
FAGNAJARIAM-BOKE TY
Vavolombelo i Jehovah
Tandroy
  • BAIBOLY
  • BOKE AMAN-GAZETE
  • FIVORIAGNE
  • mwbr21 Novambra p. 1-9
  • Loharanon-kevetse amy ty Fanompoagne Naho ty Fiaignantika Kristiana

Tsy misy video mifandrambe amy io

Ajafady fa tsy mete miseho i videoy

  • Loharanon-kevetse amy ty Fanompoagne Naho ty Fiaignantika Kristiana
  • Loharanon-kevetse amy ty Fanompoagne Naho Ty Fiaignantika Kristiana—2021
  • Lohan-drehake kedekede
  • 1-7 NOVAMBRA
  • 8-14 NOVAMBRA
  • 15-21 NOVAMBRA
  • 22-28 NOVAMBRA
  • 29 NOVAMBRA–5 DESAMBRA
  • 6-12 DESAMBRA
  • 13-19 DESAMBRA
  • 20-26 DESAMBRA
  • 27 DESAMBRA–2 JANVIE
Loharanon-kevetse amy ty Fanompoagne Naho Ty Fiaignantika Kristiana—2021
mwbr21 Novambra p. 1-9

Loharanon-kevetse amy ty Fanompoagne Naho ty Fiaignantika Kristiana

1-7 NOVAMBRA

HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOSOA 18-19

“Trea amy ty Fomba Nizarà i Jehovah i Taney tie Hendre Reke”

it “Sisin-tany”: “Sisin-tanin’ireo fokon’ny Israely” § 2

Sisin-tane

Natao antsapake ty fizaràgne i taney, faie nihenteagne ka ty habey ty foko ty tsikiraidraike. Ty faritse hoahy ty foko tsikiraidraike avao ro naseho tamy i antsapakey, le igne ty nahafantaragne tie, t’avaratse agne vao reke sa t’atimo agne sa t’atignanagne agne sa t’ahandrefagne agne sa amy ty tane amoron-driake sa tamy ty faritse bey vohitse. Ty fanapahan-keve i Jehovah ro naseho i antsapakey. Amy izay tsy hisy foko hifampialogne ndra hialy. (Oh 16:33) I antsapakey ka ty nitarihan’Andrianagnahare ze raha miseho, mba ho tanterake amy ty foko tsikiraidraike ty faminaniagne nirehafe i Jakoba tamy i reke fa ho nimatey.—Ge 49:1-33.

it “Lova”: “Teo ambanin’ny Lalàna” § 2

Lova

Tane nilovagne. I Jehovah ty nagnomey tane ho lovà o ana Israelio sady nisaontsy tamy i Mosesy tie aia iaby i sisin-taney. (No 34:1-12; Js 1:4) I Mosesy naho fa niavy eo ty nagnomey ty anjara ty tarana i Gada naho ty tarana i Robena vaho ty antsasa ty foko i Manase. (No 32:33; Js 14:3) Zinara i Josoa naho i Eleazara tamy ty alala ty antsapake ty ahy o foko hafao. (Js 14:1, 2) Tsy nimeagne faritane ho lova’e ty Simeona naho i Levy arake i faminania i Jakobay (Ge 49:5, 7), fa tagnate i faritane i Joday ao ty tane azo i Simeona (miarake tamy ty tanàgne maromaro) (Js 19:1-9), sady tanàgne 48 nagneragne Israely ty anjara i Levy. Voatendre hanao fanompoagne manokagne tamy i toeragne masigney ao o Levitao, le i Jehovah ty lova’e. O ampahafolon-karenao areke ty anjara’e ndra lova’e, ho takalo ty fanompoagne natao’e. (No 18:20, 21; 35:6, 7) Nimeagne anjara lova tamy ty faritane o foko’eo iaby o keleiagneo. Nihakede i anjara lovay naho fa nitombo o keleiagneo naho ty ana-dahy nandova.

it “Sisin-tany”: “Sisin-tanin’ireo fokon’ny Israely” § 3

Sisin-tane

Naho fa vita i antsapakey, le fantaregne tie, nanao akore ty habey ty faritane nimeigne ty foko tsikiraidraike arakarake ty habey i fokoy. Hoe ty Jehovah tamy i Mosesy: “Zarao ho anareo arakarake ty keleiagne ama’areo eo i taney, le antsapake ty hizara’areo aze. Ampitombò ty lova ze maro, le ahegno ty lova ze tsy ampe. Ze tane azo’e amy i antsapakey ty ho aze.” (No 33:54) Ze faritse naseho i antsapakey avao areke ro nitana’e faie va’e namboaregne ty habei’e. Bey loatse ohatse ty anjara faritane i Joda, le nahegne sady nimeigne ty foko i Simeona ty tapa’e maromaro tama’e.—Js 19:9.

Andao Hikaroke Harena Mietake

it “Sisin-tany”: “Sisin-tanin’ireo fokon’ny Israely” § 6

Sisin-tane

Ty anjara ty foko retoagne ty nifaritagne voaloha’e: Ty foko i Joda (Js 15:1-63) naho i Josefa (Efraima) (Js 16:1-10) vaho ty antsasa ty foko i Manase nipetrake ta ahandrefa i Jordana agne. (Js 17:1-13) Ty sisin-tane iareo naho ty tanà’e ty nirehafegne amy ty fitantaragne miomba ty fizaràgne i tane t’ahandrefa i Jordana eỳ. Nijanogne heike i fizaràgney tafara izay, satria nirehafegne tie fa niala ta Gilgala agne o Israelio sady nitobe ta Silo ao. (Js 14:6; 18:1) Tsy fantatse tie nanao akore ty fahareta ze fijanognagne zay. Tamy ty fara’e, le nagnendake i foko fito ambi’e rey ty Josoa noho iareo tsy nimeke hitoboke tamy ty sisa i Tane Nampitamaegney tao. (Js 18:2, 3) Maro ty anto’e nirehafe o mpandineke rehakeo. Nisy ty nirehake fa tsy nitsapa o foko rehoe tie toko’e halaegne malaky ty sisa i Tane Nampitamaegney, satria maro ty raha niazo’e, tamy iareo nialy mba hahazoagne i taneỳ. Misy ka ty nagnazava fa nahatsiaro ho nilamindamigne iareo satria tsy afake le avy le nanafike iareo o Kananitao. Va’e tsy te hialy tamo o fahavalo mahery nanohetse tamy ty faritse ila’e agne reo ka iareo. (Js 13:1-7) Va’e ty nahavy izay ka le tihoe tsy tena fanta iareo soa o ampaha’e amo o Tane Nampitamaegne iohoe naho oharegne amy ty fa niazo iareo.

8-14 NOVAMBRA

HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOSOA 20-22

“Ino ty Toko’e Hatao Naho Misy Tsy Fifankahazoan-kevetse?”

w06 15/4 5 § 3

Akore ty Hifampirehafa’o Soa amy i Vali’o?

Tsy hisy o tsy fifankahazoan-kevetseo naho fa tsy mifagneta-draha o mpivalio naho fa mifampirehake. Tsy handika vilagne ty raha rehafe i vali’e ndra ty raha atao’e ka iareo amy izay. Magnaporofo izay ty raha niseho tamo o Israelita talohao toy. Nagnoregne ‘alitara bey’ tagnolo i Renerano i Jordanay teo ty foko i Robena naho i Gada vaho ty antsasa ty foko i Manase, i nipetrake t’antignana i reneranoy teoy. Faie nandika vilagne ty raha natao iareo i foko t’ahandrefa i Jordanay teoy. Nihevetse iareo fa nivalim-pinoagne naho nigoreve i rahalahi’e rey, le niomagne hialy tama’e iareo. Faie tsy le avy le nandeha nialy iareo, fa nagnirake solon-tegna heike hifampirehake tamy i foko t’antignanagne tey rey. Tena fahendreagne zay! Kay tsy natao hanoloragne fagnatetse hoahy ty andrianagnahare hafa i alitaray. Nagnoregne aze i foko t’antignanagne teo rey, satria natahotse kera hisy hirehake i foko hafay naho fa afara agne tie: “Tsy managne anjara amy i Jehovah nareo.” I alitaray areke ty porofo fa mpanompo i Jehovah ka iareo. (Josoa 22:10-29) Natao tihoe Edy ndra vavolombelogne i alitaray, satria va’e ho vavolombelogne fa i Jehovah ro Andrianagnahare tompoe iareo.—Josoa 22:34.

w08 15/11 18 § 5

“Mikezaha Hampisy Filongoagne”

Nihevetse varagne o Israelita ila’eo fa ampe soa i porofoy tie tena tsy nimete ty raha natao o Israelita nama’eo, sady naho le avy le tafihegne iareo, le ho tsy ampe ty haratse naho ty ho mate. Faie tsy nanao raha memeke i foko hafay. Nagnirake solon-tegna iareo mba handamigne i olagney. Hoe irake rey: “Akore ze o fivaliha’areo amy i Andrianagnahare o Israelio zao? Nagnino nareo ro niala tsy nagnorike i Jehovah tie amy izao?” Fagnaratiratiagne zay satria tsy nivalike tamy i Jehovah i foko nagnoregne i alitaraỳ. Akore ty navale iareo izay? Nifamale tamy irake rey vao iareo, sa tsy nimete hirehake? Naleme fagnahy iareo naho fa nagnazava fa ty fagniria iareo hanompo i Jehovah ty anto’e nagnoregna iareo i alitaray. Noho izay, le tsy nisimba ty fifandrambesa iareo taman’Andrianagnahare sady aigne maro ty niavotse. Nilamigne i olagney sady nilongo soa indraike iareo naho fa nitony soa tie nirehake i raharahay.—Jos. 22:13-34.

Andao Hikaroke Harena Mietake

it “Kanana”: “Azon’ny Israelita i Kanana” § 5

Kanana

Maregne fa maro ty Kananita tsy nimate sady tsy nagneke ho feheze o Israelio. Faie azo rehafegne tie “nimey i Jehovah o Israelio i tane nifantà’e tie homeigne ty raza iareoy.” Natao’e “tsy natahotahotse tamo o fahavalo’e nagnodidigne azeo teo” iareo, sady “tsy nisy tsy niavy eo ndra raike ze nampitamae i Jehovah tamy ty tarana o Israelio, fa niavy eo iaby.”(Js 21:43-45) Natahotse o Israelitao ze firenena nagnodidigne iareo, le tsy natahoragne hanafike. Fa nisaontsy ty Andrianagnahare fa horoahe’e “tsikedetsikede” o Kananitao, kera tsy hitobohagne tampoke i taney, le hihamaro ty bibihako ao. (Ek 23:29, 30; De 7:22) Maregne fa tena soa ty fitaovagne fialia o Kananitao. Ty sarete iareo findese’e mialy ohatse, misy mesa bey roe lela. Faie tsy i Jehovah ro toko’e ho meagne tsiny naho tsy nagnatanterake i fampitamà’ey kanao tsy rese o Israelitao ty faritse ila’e ta Kanana tao. (Js 17:16-18; Mpts 4:13) Noho iareo nivalike tama’e ro nahavy iareo ho rese kindraike.—No 14:44, 45; Js 7:1-12.

15-21 NOVAMBRA

HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOSOA 23-24

“Torohevetse Nimey i Josoa i Firenenay”

it “Fifanarahana” § 4

Fifagnarahagne

Niova ty raha nisy naho fa niavy ta Kanana tao (i Tane Nampitamaegney) o firene o Israeliò. Nagnomey iareo zo hangalake i taney i Andrianagnahare Fara Tampo’ey, arake ty fa nampitamae’e i razambey iareoy. Tsy ambahiny areke iareo sady tsy nenga i Jehovah hanao fifagnarahagne tamo o mpanompo sampy nitoboke taò. (Ek 23:31-33; 34:11-16) Ty lalàn’Andrianagnahare naho ty fitsipi’e avao ro toko’e horihegne fa tsy ty ahy i firenena tsy maintsy horoahegne rey. (Le 18:3, 4; 20:22-24) Nampitaoegne mafe o Israelitao mba tsy hanao fifagnarahagne ara-panambaliagne tama’e, kera ho fandrike hoahy iareo zay. Hanjare hanagne valy naho longo mpanompo sampy iareo, le hivalim-pinoagne hagnorike ty fivavaha irey naho ty fombafomba’e.—De 7:2-4; Ek 34:16; Js 23:12, 13.

w07 1/11 26 § 19-20

Tsy Maintsy avy eo ty Raha Saontsie i Jehovah

19 Ty vatantegnantikagne ro mahatrea, le tsy misalasala tika manao tihoe: “Niavy eo iaby ze fampitamagne nisaontsie i Jehovah Andrianagnahare’areo tama’areo. Fa niavy ama’areo eo iaby zay. Tsy nisy poke ndra raike.” (Josoa 23:14) Magnafake naho miaro ty mpanompo’e sady magnomey ze raha ilae’e ty Jehovah. Fa nisy fampitamà’e tsy nitanterake tamy ty fotoagne fa tinondro’e vao naho ty fahatreava’o aze? Azo antoke fa tsy nisy zay. Hendre areke tikagne naho matoky ty Saontsin’Andrianagnahare.

20 Akore ty amy ty hoavy? Nisaontsy tamantikagne ty Jehovah fa afake mitamà hiaigne amy i Paradisa an-tane etoy mahafinaritsey ty ankamaroa tikagne. Tsy ampe avao ty mitamà hiara-manjaka amy i Kristy an-dagnitse agne. Tsy toko’e hivalike manahake i Josoa tikagne ndra inogn’ino ty fanantenantikagne. Ho avy ty andro hahatanteraha izay. Hahatsiaro ze fampitamagne nimey i Jehovah tikagne amy izay, le hirehake tihoe: ‘Tsy nisy poke ndra raike fa niavy eo iaby.’

Andao Hikaroke Harena Mietake

w04 1/12 12 § 1

Hevetse Miambake amy ty Boke i Josoa

24:2:—Mpanompo sampy vao ty Tera, baba i Abrahama? Tsy mpivavake tamy i Jehovah Andrianagnahare ty Tera, tamy ty voaloha’e. Azo antoke fa nivavake tamy Sîn, andrianagnahare volagne, i nivavaha ty ankamaroa ty ndaty ta Ora tagney reke. Ireke aza toe mpamboatse sampy, arake ty tantaran-draza o jiosio. Faie naho fa nililian’Andrianagnahare hiala ta Ora tao ty Abrahama, le niarake tama’e ka ty Tera.—Genesisy 11:31.

22-28 NOVAMBRA

HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | MPITSARA 1-3

“Tena Bey Herim-po Reke Sady Fetse”

w04 15/3 31 § 3

Tinapa i Ehoda i Bao ty Fampijaleagney

Tsy noho ty fahirata’e, ndra noho ty tsy fahaia i fahavalo’ey ty nahavy i fitake natao i Ehoday ho tomombagne. Tsy miankigne ama o ndaty ty fahatanteraha ty raha safirien’Andrianagnahare. Nanohagne aze ty Andrianagnahare, le izay ty tena nahatomombagne i raha natao’ey. Nanao raha nifagnarake tamy ty raha safirien’Andrianagnahare mba hagnafahagne i vahoa’ey reke. Nataon’Andrianagnahare ho mpitsara ty Ehoda, sady “naho fa nanendre mpitsara ho aze ty Jehovah, le nitohagna’e ze mpitsara zay.”—Mpitsara 2:18; 3:15.

w04 15/3 30 § 1-3

Tinapa i Ehoda i Bao ty Fampijaleagney

Ty raha natao i Ehoda voaloha’e, le nagnomagne “mesa roe lela” boribory, hay aetake soa agnate i akanjo’ey ao. Va’e fa hai’e fa hosavaegne reke. Mateteke natao ankavia eo ty nasiagne i mesay mba ho mora amy ze ndaty magnavana ty mampitsoake aze malaky. Faie magnavia ty Ehoda, le nagnetake i fialia’ey “tamy i sentira ambane i akanjo fialia’ey eo, ... tam-bania’e an-kavana eo”, toeragne va’e tsy ho nisavae ty maramila o mpanjakao. “Ninday hetra ho ahy i Eglona, mpanjaka i Moaba”, areke ty Ehoda, sady tsy nisy nanakatsakagne aze.—Mpitsara 3:16, 17.

Tsy rehafe ty Baiboly ty raha niseho voaloha’e tan-dapa i Eglona ao. Izao avao ty rehafe’e: “Naho fa nivita’e tolotse i fagnomezagney, le nampolie’e ze ndaty ninday aze.” (Mpitsara 3:18) Nanolotse i hetray ty Ehoda, le natere’e lavidavitse i toeragne nisy Eglonay i ndaty ninday azey, sady niheregne reke naho fa boake nampolie’e i ndaty rey. Ino ty anto’e? Mba hiaro aze vao ty nahavy i ndaty rey ho niarake tama’e, sa fahalalam-pomba, sa tamy ty nahampinday i hetray avao iareo? Tea’e ho amy ty toeragne azo antoke vao iareo aloha ty hagnatanteraha’e i hafetsea’ey? Ndra inogn’ino ty anto’e, le nisikigne herim-po ty Ehoda naho fa i reke raike avao ty niheregne.

“Naho fa niavy tamy i fihaliagne vato ta Gilgala taoy reke [Ehoda], le niheregne sady nanao tihoe: O mpanjaka, misy raha horehafeko ama’o mitokagne.” Tsy hazavae ty soratse masigne ty raha natao’e mba hifankatreavagne indraike tamy i Eglona. Tsy toko’e ho nimarikarike vao i mpiambegne rey? Nihevetse vao iareo fa tsy natahoragne hagnoho-doza i tompo iareoy israelita raikey? Va’e ho nahavy iareo hieretseretse vao ty fiavia i Ehoda raike avao, fa namalike i tanen-drazagne raike ama’ey reke? Ndra inogn’ino ty raha niseho, le nangatake hifampirehake mitokagne tamy i mpanjakay ty Ehoda, sady nekegne zay.—Mpitsara 3:19.

Andao Hikaroke Harena Mietake

w05 15/1 24 § 7

Hevetse Miambake amy ty Boke Mpitsara

2:10-12. Toko’e hanagne fandaharagne fianaragne Baiboly tsy tapake tikagne, mba tsy ‘hohalignontikagne ty fitahia i Jehovah.’ (Salamo 103:2) Ilae o rae aman-dreneo ty mandeteke am-po ty ana’e ao ty hamarenagne agnate ty Saontsin’Andrianagnahare ao.—Deoteronomia 6:6-9.

29 NOVAMBRA–5 DESAMBRA

HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | MPITSARA 4-5

“Nampiasa Ampela Roe ty Jehovah mba Hagnavotagne i Vahoa’ey”

w15 1/8 13 § 1

‘Nitsangagne ho Rene Tamo o Israelio teo Raho’

Tsindraike naharey ty rehake tihoe Sisera o Israelitao, le fa matahotse. Tena raty ty fivavaha o Kananitao naho ty kolontsai’e. Nanao sorogne anak’ajaja iareo sady nanao makorely tamy i tempolỳ tao. Trea amy i hira i Deboray fa nijale o Israelitao tamo o Kananitao nifehe iareoy. Zara’e naho nisy nandehandeha ty tan-dalagne tey sady tsy nisy nitoboke sasa ty tambanevohitse agne. (Mpitsara 5:6, 7) Mititike avao o ndatio ndra tie agn’ala agne aza, lohotsie fa o mpamboleo, naho fa handeha amy i arabeỳ ey sady tsy nisy nahavany nitoboke amy ty tanàgne tsy misy manda. Misy manafike naho mangalatse ajaja vaho mamahotse ampela ty amy i toeragne rey ey.

w15 1/8 13 § 2

‘Nitsangagne ho Rene Tamo o Israelio teo Raho’

Nihorohoro tagnate ty 20 taogne o Israelitao amparake ty nahavazohoa i Jehovah iareo tie vognogne hiova o vahoake mizizo rehoe. Arake i hira i Debora naho i Barakay, le mbe nitohy avao zay, “amparake ty nitsanganako, izaho Debora, amparake ty nitsanganako ho rene tamo o Israelio teo.” Tsy haintikagne naho tena nanagne anake vata’e ty Debora valy i Lapidota. Faie nanagne heve’e agn’ohatse i tihoey “rene”, satria nampiasae i Jehovah hikarakara i firenenay manahake o reneo ty Debora. Nampitokave’e i Baraka mpitsara i lahilahy raike tena nanam-pinoagney reke mba hialy amy i Sisera.—Mpitsara 4:3, 6, 7; 5:7.

w15 1/8 15 § 2

‘Nitsangagne ho Rene Tamo o Israelio teo Raho’

Nila nanapan-kevetse malaky ty Jaela. Nampitofatofae’e ty Sisera. Nafepé i Sisera ty Jaela mba tsy hirehadrehake naho misy ndaty mipay aze. Nisafora i Jaela lamba reke naho fa niroro, sady nimea’e ronono naho fa nangatake rano. Le avy le niazon-droro ty Sisera. Nangalake fantsibigne bey naho marito ty Jaela. Ireo ty ampiasae o ampela mipetrake amy ty tragnolaio. Nampatahotahotse ty raha natao’e naho fa niavy eo. Nipiapia mbamy loha i Siseray mbeo reke, mba hampihatse i lilim-pitsarà i Jehovah-y. Naho nisalasala kede avao reke, le va’e ho loza ty voka’e. Nahatsiaro ty fampijalea o lahilahy iohoe ty vahoan’Andrianagnahare tagnate ty taogne maro vao reke tamy ze fotoagne zay? Sa reke nieretseretse tie raha lahibey ty manohagne i Jehovah? Tsy mirehake ty miomba izay ty Baiboly. Ty fantantikagne le tihoe nitsiela avao ty nahavita’e i rahay. Mate ty Sisera!—Mpitsara 4:18-21; 5:24-27.

Andao Hikaroke Harena Mietake

w05 15/1 25 § 5

Hevetse Miambake amy ty Boke Mpitsara

5:20—Akore ty nialia i kintagne boake an-dagnitse agney ho ahy i Baraka? Tsy rehafe ty Baiboly tie manondro ty fagnampea o anjelio zay, ndra tainkitagne nirarake o aze nihevere o ndaty hendre i Siserao tie fambara lozao, ndra fagnambaragne diso natao o mpagnorike andrò. Faie tsy maintsy nisy fomba namonjean’Andrianagnahare i vahoa’ey tamy izay.

6-12 DESAMBRA

HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | MPITSARA 6-7

“Mandehana amo ze o Heri’o Zao”

w02 15/2 6-7

Mandrambesa Soa Boake amy ty Fitsipin’Andrianagnahare

Nihevetse ty tegna’e ho arake ty toko’e ho ie avao ty Gideona, mpitsara tamo o Hebreo eo reke tie taloha. Tsy nipay fomba mba hahavy aze ho mpitarike o Israelio reke, faie kay ndra nivoatendre hanao izay. Nirehake reke fa tsy fagneva izay, le nagnazava tie: “O keleiakò ro fara’e ambane amy ty foko i Manase eo! Sady iraho ty fara’e ambane amy ty keleian-draeko.”—Mpitsara 6:12-16.

w05 15/7 16 § 3

“Mesabey i Jehovah Naho i Gideona!”

Nihorohoro o Midianitao! Tampoke teo, le nirey tagnate iegne tao ty fagneno i siny 300 vakivaky rey, naho ty feo i antsiva 300 rey vaho ty korakora i lahilahy 300 rey. Vao mainke nihamafe i tabatabay naho fa nikorakorake ka i Midianita nitaitse rey naho fa naharey i korakorake tihoey: ‘Mesabey i Jehovah naho i Gideona!’ Sarotse tamy iareo ty nagnambake tie ia i fahavaloy noho ty fisia i ndaty maro nivorivorỳ. Tsy nihetseke tamy i toeragne nanendreagne azey teo i 300 lahy rey, naho fa nampifamonoe i Jehovah tamy ty mesabey i fahavalo rey. Nilay magneragne i tobey i maramila rey faie fa nivoasakagne i lalagney. Sinambotse ndra vinono ty nisisa tamy iareo, lelia’e nitapetse teo i fagnorohoroa o Midianitaoy. Nifaragne teo ka i fisengea iareo hery o tane o Israelioy ndra tie naharetse fa ela naho nahatreavagne vono ndaty aza.—Mpitsara 7:19-25; 8:10-12, 28.

Andao Hikaroke Harena Mietake

w05 15/1 26 § 6

Hevetse Miambake amy ty Boke Mpitsara

6:25-27. Nitao ty Gideona, mba tsy hanao raha hahaboseke i mpanohetse aze rey amy ty raha tsisy dika’e. Tsy maintsy mitao soa ka tikagne naho fa mitory i talily soay, mba tsy hanafintohigne o ndatio ty fomba firehantikagne.

13-19 DESAMBRA

HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | MPITSARA 8-9

“Ko Magnambone Tegna fa Miambanea”

w00 15/8 25 § 3

Akore ty Andamina’o Tsy Fifagnarahagne?

Tafilitse tamy aly natao tamo o Midianao ty Gideona, le nipay fagnampeagne tamy ty foko i Efraima. Faie naho fa nivita i alỳ, le ndra nivalike tamy i Gideona o Efraimao sady nitaraigne iareo tie tsy nitoka iareo reke tamy ty fanomboha i alỳ. Rehafe i fitantaragney fa “nagnomey tsiny aze mafe iareo.” Izao ty navale i Gideona: “Ino moa ty raha vitako naho ampitoviegne amy ty vita’areo? Tsy ty sisam-boaloboke nirofota o Efraimitao vao ty soa naho oharegne amy ty voaloboke nirofota o Abi-ezeritao? Tama’areo teo anio ty nanoloran’Andrianagnahare i Oreba naho i Zeba o roandria o Midianaoy! Ino moa ty mba vitako naho oharegne amy ty vita’areo?” (Mpitsara 8:1-3) Nanao rehake voafily soa sady nitony avao ty Gideona, le tsy nisy alim-poko. Va’e ho niavognavogne sady nihevetse ty tegna’e ho ie ty tamo o foko i Efraimao eo. Faie tsy nikalagne i Gideona tsy hilongo tamy iareo zay. Afake manao hoe izay ka vao tikagne?

w17.01 20 § 15

Nagnino ro Tena Ilaegne ty Miambane?

15 Modely ho antikagne ty Gideona satria tena niambane reke. Naho fa nirahegne hagnavotse o Israelitao reke, le nirehake tie: “O keleiakò ro fara’e ambane amy ty foko i Manase eo! Sady iraho ty fara’e ambane amy ty keleian-draeko.” (Mpits. 6:15) Faie nagneke avao reke, le nikezake mafe hahazo soa ze raha tea i Jehovah hatao. Nivavake ka reke mba hahazo ty tari-dala’e. (Mpits. 6:36-40) Bey herim-po ty Gideona faie mahiratse sady mitao soa. (Mpits. 6:11, 27) Tsy nihararaote’e mba hahavy aze ho ndaty ambone ze andraikitse nimeigne aze. Niheregne tamy ze nisy aze agne reke, naho fa nivita ze raha nampanoegne aze.—Mpits. 8:22, 23, 29.

w08 15/2 9 § 9

Mandehana amy ty Lala i Jehovah

9 Tsy maintsy ‘miambane’ tikagne, naho te ho naman’Andrianagnahare. (1 Pet. 3:8; Sal. 138:6) Trea amy ty Mpitsara toko faha-9 ao fa tena lahibey zay. Hoe ty Jotama, ana i Gideona: “Indraik’andro zay hoe, nandeha nagnosotse ze ho mpanjaka’e i hataey.” Nirehake hatae oliva naho aviavy vaho voaloboke reke ao, ty dika izay ze ndaty tsy te hanjakazaka tamy ty Israelita nama’e. Faie mirehake fatike natao hatae ka reke tie ao. Tsy ia io fa i Abimeleka mpanjaka niavognavogne. Mpamono ndaty reke sady nagniry hifehefehe ty hafa. Ndra tie “nanjaka tamo o Israelio teo tagnate ty telo taogne” reke, le nimate malaky. (Mpits. 9:8-15, 22, 50-54) Tena soa vata’e ty ‘miambane’!

Andao Hikaroke Harena Mietake

it “Efoda, I”: “Efodan’i Gideona” § 2

Efoda, I

Mba hahatsiarovagne i fandreseagne nimey i Jehovah o Israelioy naho hagnomezam-boninahitse Aze ty namboara i Gideona i Efoday, faie ndra ‘nanjare fandrike ho aze naho hoahy ty keleia’e i rahay.’ Nivavake tamy io o Israelitao. (Mpts 8:27) Faie tsy mirehake ty Baiboly tie, nivavake tamy i Efoday ty Gideona. Tognonegne amy vavolombelo i Jehovah ‘maro manahake o rahogneo’ tsy nivalike taloha rey ao ka ty agnara’e.—He 11:32; 12:1.

20-26 DESAMBRA

HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | MPITSARA 10-12

“Ndaty Arake ty Fagnahy ty Jefta”

w16.04 7 § 9

Tea i Jehovah ze ndaty manam-pinoagne

9 Teo ka ty tantara o mpanompo i Jehovah hafao, agnisa izay ty Josefa. Namindra fo tamy i rahalahi’e rey reke, ndra tie “niheje” iareo aza. (Gen. 37:4; 45:4, 5) Va’e nisaintsaigne i tantara rey ty Jefta, le nagnampe aze hampifale i Jehovah lognandro zay. Azo antoke fa tena nalahelo reke, tamy ty raha natao i rahalahi’e rey aze. Faie nanompo i Jehovah naho nanahake o Israelitao avao reke. (Mpits. 11:9) Ty hiaro ty tahina i Jehovah ty tena lahibey tama’e fa tsy i olagne natrehe’ey. Nanam-pinoagne lognandro reke naho o Israelitao.—Heb. 11:32, 33.

it “Jefta”: “Lasa lohany teo amin’ny mponina tany Gileada” § 2

Jefta

Tsy mbe nandindigne teo avao ty Jefta fa le avy le naseho’e tie mpitarike vognogne hanao raha reke. Nandefa hafatse tamo o Mpanjaka o Amonitao agne reke, sady nagnazava tie, o Amonitao ro nitrobo, le nipay fomba hangalagne ty tane o Israelio. Nivalea i mpanjakay fa tane nalae o Israelitao tamo o Amonitao i taney. (Mpts 11:12, 13) Trea amy ty valen-dreha i Jefta fa tsy tihoe mpialy tsotra avao reke ndra ndaty tsy nianatse. Tea nianatse tantara reke, lohotsie fa ty miomba ty fifandrambesan’Andrianagnahare tamy ty vahoa’e. Niliere’e ty raha nirehafe o Amonitao, le nagnazava reke tie: 1) Tsy nipay aly tamo o Amonitao naho tamo o Moabitao vaho tamo o Edomitao o Israelio. (Mpts 11:14-18; De 2:9, 19, 37; 2Ta 20:10, 11) 2) Tsy ahy o Amonitao i taney satria tan-tagna o Amonita Kananitao ty nangala o Israelitao aze. Natolon’Andrianagnahare tan-tagna iareo teo ty Sihona mpanjaka o Amoritao naho ty tane’e. 3) Fa 300 taogne lasa zay ty nanagna o Israelitao i taney sady tsy nampagninogne o Amonitao zay, le amy ty fomba akore ty hangala iareo aze?—Mpts 11:19-27.

it “Jefta”: “Lasa lohany teo amin’ny mponina tany Gileada” § 3

Jefta

Nagnazava ty Jefta naho fa avy eo fa rehake miomba ty fivavahagne ty tena foto i alihevetsey. Nirehake reke fa i Jehovah Andrianagnahare ro nagnomey i taney hoahy o Israelio, le tsy ho mea iareo ndra tapa’e kedekede aza o mpivavake amy ty andrianagnahare disò. Nirehake reke fa i Kemosy ty andrianagnahare i Amona. Misy ty mihevetse tie diso zay. Ndra tie i Milkoma aza ty andrianagnahare i Amona sady i Kemosy ty andrianagnahare i Moaba, le nivavake tamy ty andrianagnahare maro o firenena mpirahavave rehoe. I Solomona aza nampizilike fivavahagne tamy i Kemosy tamo o Israelio eo naho fa nanambaly ampela hafa firenena. (Mpts 11:24; 1Mp 11:1, 7, 8, 33; 2Mp 23:13) Misy ka ty manam-pahaiagne mirehake fa va’e hidika tihoe “Mpandresy, Mpanafike” tihoe “Kemosy.” (Henteo ty Diksionera Hebreo sy Kaldeanina Namboare i Gesenius, nadika i S. Tregelles, 1901, p. 401.) Va’e nanognogne ty agnara o andrianagnahare rehoe ty Jefta, satria nino o Amonitao fa io ty nagnomey ‘fandreseagne’ naho tane hoahy iareo.

Andao Hikaroke Harena Mietake

it “Jefta”: “Tsy zazasary i Jefta” § 1

Jefta

Tsy anake boake amy ty fijangajangagne ty Jefta. “Ampela makorely” ty rene’e. Faie tsy tihoe zay tie anake niazo tamy ty fijangajangagne reke ndra anake tsy manababa. Taloha ty rene’e ro nimakorely tamy i reke mbe tsy nivaly masay i Gileaday. Mitovy avao iareo amy i Rahaba satria sambe nimakorely tie taloha faie nanjare nivaly i Salmona reke naho fa tafara tatoy. (Mpts 11:1; Js 2:1; Mt 1:5) Tsy anake tsy manababa areke ty Jefta kanao niroahe i rahalahi’e hafa rene rey (ana i valy bey i Gileaday), satria tsy tea iareo hahazo anjara lova reke. (Mpts 11:2) Naho fa tafara tatoy ka reke, le nekegne ho loha’e tamy ze lahilahy ta Gileada agne (maro tamy ireo ty rahalahi’e hafa rene ama’e). (Mpts 11:11) Ankoatse izay, le nanolotse fagnatetse oroagne ho an’Andrianagnahare tamy i tragnolay masigney tao reke. (Mpts 11:30, 31) Tsy ho nanao izay reke naho ohatse tsy manababa. Mirehake mazava soa i Lalànay tie: “Tsy mahazo mizilike ho agnisa ty fiangona i Jehovah ze anake tsy manababa. Ndra tie hatrake amy ty tarana’e fahafolo aza tsy misy mahazo mizilike ho agnisa ty fiangona i Jehovah.”—De 23:2.

27 DESAMBRA–2 JANVIE

HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | MPITSARA 13-14

“Ino ty Azo o Rae Aman-dreneo Ianaragne Boake amy i Manoa Mirovaly?”

w13 15/8 16 § 1

Ampianaro amy ie mbe Kedekedey ty Ana’areo

Nisy lahilahy raike boake amy ty foko i Dana, nitoboke ta Zora, ta Israely agne. I Manoa ty agnara’e sady tsy niterake iareo mirovaly. Faie nisy anjely nirehake tamy i vali’e tie hanagne ana-dahy iareo. (Mpits. 13:2, 3) Azo antoke fa tena fale iareo mirovaly! Faie tsy maintsy ho ninekoneko iareo tie akore ty hitezagne i ajaja zay. Nivavake areke ty Manoa tie: “O Jehovah, ajafady! Mba afake mandeha ama’ay atoy indraike vao ajafady i lahilahin’Andrianagnahare nirahe’oy, mba hampianatse anay ze raha toko’e hatao’ay amy i ajaja haterakey?” (Mpits. 13:8) Azo antoke fa nampianare iareo mirovaly ty lalàn’Andrianagnahare ty Samsona ana iareo naho fa naterake. Azo antoke fa tsy nimontso antoke ty kezake natao iareo. ‘Nitarihe ty fagnahy i Jehovah’ ty Samsona naho fa tafara tatoy, le nahavita asa lahibey maro naho fa nanjare mpitsara tamo o Israelio teo.—Mpits. 13:25; 14:5, 6; 15:14, 15.

w05 15/3 25 § 5

Nandrese ty Samsona Noho ty Hery i Jehovah!

Nihabey ty Samsona sady “nitahy aze ty Jehovah.” (Mpitsara 13:24) Nirehake tamy i rae aman-drene’ey reke indraike andro zay, sady nanao tihoe: “Nahatrea ampela ta Timna agne boake amo o anak’ampela o Filistinao raho, alao ho valiko reke.” (Mpitsara 14:2) Mba eretsereto hey moa ty nihatseka iareo! Tsy nagnavotse o Israelio tamo o mpampijale azeo ty Samsona fa ndra nagniry ho agnisa ty keleia iareo. Raragne amy i Lalàn’Andrianagnaharey ao ka ty manambaly mpanompo sampy. (Eksodosy 34:11-16) Niliere i rae aman-drene’ey i fangataha i Samsonay, le hoe iareo tama’e: “Tsy misy ampela vao ty amo o longo’ò etoa, ndra amy i firene’oy agne, ie hangala-baly amo o Filistina tsy mitapakeo agne reheo? Faie nisisike avao ty Samsona. Hoe reke: “I reke avao ro alao ho ahy, fa i reke ro mahafinaritse ahy.”—Mpitsara 14:3.

Andao Hikaroke Harena Mietake

w05 15/3 26 § 1

Nandrese ty Samsona Noho ty Hery i Jehovah!

Nagnino o ampela filistina iohoe ro ‘nahafinaritse’ i Samsona? Mirehake ty Rakipahalalana (anglisy) naboa i McClintock naho i Strong, fa tsy ‘ty hampela soa’e ty nahafinaritse i Samsona. Nisy tanjogne nieretserete’e ho tratraregne ty tamy ty alala o ampela iohoe.’ Ino ze tanjo’e zay? Mirehake ty Mpitsara 14:4 fa “nipay ze hialia’e tamo o Filistinao reke.” Izay ty anto’e niteava i Samsona o ampela iohoe. “Nanomboke nandrisike” aze hanao raha, i fagnahy i Jehovah-y naho fa nibey reke. (Mpitsara 13:25) I fagnahy i Jehovah-y areke ty nahavy aze hangatake hangala-baly tsy Israelita, sady nagnampe aze hanao ty asa ty mpitsara tamo o Israelio teo zay. Nahavita namono i Filistina rey vao ty Samsona? Andao hey areke hohenteantikagne ty fomba nagnomea i Jehovah toky aze tie manohagne aze reke.

    Fagnajariam-boke Tandroy (2008-2025)
    Hiboake
    Hizilike
    • Tandroy
    • Hizara
    • Firafitse
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifagnekeagne
    • Fifagnekeagne Miomba ty Tsiambaratelo
    • Fanapahan-kevetse Miomba i Fifagnekeagney
    • JW.ORG
    • Hizilike
    Hizara