Loharanon-kevetse amy ty Tari-dalagne hoahy ty Fiaignantika Naho ty Fanompoagne
7-13 MARSA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | 1 SAMOELA 12-13
“Ho Afa-baraka ze Magnambone tegna”
w00 1/8 13 § 17
Ho Afa-baraka ze Magnambone tegna
17 Hoe mete zay ty raha natao i Saoly naho henteagne memeke avao. Ty anto’e, nitsemboke i vahoan’Agnahare rey noho ty hasaro ty raha nahazo iareo, sady tsy nihay iareo ty raha hatao. Natahotse iaby ka iareo. (1 Samoela 13:6, 7) Tsy raty tihoe le avy le manao raha naho fa misy raha mitake ty hanoagne izay. Faie tsiarovo fa mahay mamantatse ty am-pontikagne agne ty Jehovah, le vazoho’e ty anto’e mandrisike antika hanao raha raike. (1 Samoela 16:7) Midika areke zay, fa nisy raha nivazoho’e ty tamy i Saoly ao ndra tie tsy rehafe ty Baiboly mivantagne aza zay. Va’e nivazoho i Jehovah ohatse fa noho i Saoly nagnambone tegna o nahavy aze tsy hanam-paharetagneo. Va’e tena niboseke reke, satria nieretseretse tie ireke ty mpanjaka o Israelio iaby, le tsy mete ama’e ty handigne i mpaminany i Jehovah-y. Fa antetse naho lava mangatake andro avao manko ty fahatreava’e aze. Fa ndra inogn’ino raha nisy, le izao ty raha nieretserete i Saoly: Noho i Samoela nitara, le afake mikarakara i raharahay reke sady tsy magnahy ndra tie tsy orihe’e aza i toromareke mazava nimeagne azey. Inogne ty nivoka’e? Tsy nidera i Saoly ty Samoela noho ireke le avy le nanao raha. Ie aza ndra nitrevohe’e ty Saoly tie: “Tsy haharetse o fanjakà’ò, ... satria rehe tsy nagnorike ze raha nandilia i Jehovah azo.” (1 Samoela 13:13, 14) Trea eto indraike fa afa-baraka vata’e ze sahisahy manao ty raha tsy anagna’e fahefagne.
w07 15/6 27 § 8
Sarobily amy i Jehovah ty Fagnorihagne ty Lili’e
8 Trea amy ty tantara i Saoly Mpanjaka fa tena ilaegne ty magnorike ty lilin’Agnahare. Niambane ty Saoly tamy ireke vaho nanomboke nanjakay. Nihevetse ty tegna’e ho kede reke tamy izay. Faie nihevetse ty tegna’e ho ambone reke naho fa tafara tatoy, le nisy voka’e tamy ty fanapahan-kevetse nirambese’e zay. (1 Samoela 10:21, 22; 15:17) Hialy tamo o Filistinao reke tie indraike. Nirehafegne reke mba handigne i Samoela, satria hanolotse fagnatetse hoahy i Jehovah ty Samoela, sady hagnomey tari-dalagne fagnampe’e. Faie nitara ty Samoela, le nanomboke nienga i Saoly i vahoakey. Naho fa nahatrea izay ty Saoly, le avy le nanolotse i ‘fagnatetse oroagney.’ Tsy nahafale i Jehovah ze raha natao’e zay. Nipay fialan-tsiny ty Saoly naho fa niavy ty Samoela, sady nirehake reke tie noho ty hatarà i Samoela ty nahavy aze tsy maintsy nanolotse i fagnatetse oroagney mba hahazoagne sitrake amy i Jehovah. Nihevetse ty Saoly tie raha lahibey ambone tihoe magnorike i toromareke nimeagne azey ty manao fagnatetse. Hoe ty Samoela tama’e: “Hagegeagne ze o raha natao’o zao! Tsy norihe’o i lily nimey i Jehovah Andrianagnahare’o azoy.” Noho i Saoly tsy nankatò, le nafahagne tsy ho mpanjaka sasa reke.—1 Samoela 10:8; 13:5-13.
Vatosoa Ara-pagnahy
Magnorike ty Tari-dala i Jehovah vao Rehe?
15 Nieretseretse varagne o Israelio tie azo ianteheragne ambone i Jehovah o mpanjakao, hafarà’e niantehetse tamo o mpanjakao iareo. Faie nitoky amy ty “raha tsy misy dika’e” iareo naho fa nanao izay. Ze mitoky amy ty “raha tsy misy dika’e” le va’e hagnorike “raha tsy misy dika’e” hafa boake amy i Satana ka. Ty anto’e, va’e ho nitarike o Israelio hanompo sampy i mpanjaka rey. Va’e hieretseretse o ndaty mpanompo sampio tie azo ianteheragne ambone i Jehovah o sampio. Ty anto’e, trea maso o vatò naho o hataeo fa tsy manahake i Jehovah, i namorogne ze kila raha, tsy trea masoy. Faie “tsy misy dika’e o sampio.” (1 Kor. 8:4) Tsy mahatrea, ndra maharey, ndra mirehake ndra mahavita manao raha o sampio. Maregne fa trea maso naho mete tsapàgne o sampio, faie raha tsy misy dika’e rey. Hahatrea loza ze manompo irey.—Sal. 115:4-8.
14-20 MARSA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | 1 SAMOELA 14-15
“Ty Mankatò ro Soa Mandikoatse ty Sorogne”
w07 15/6 26 § 4
Sarobily amy i Jehovah ty Fagnorihagne ty Lili’e
4 Amy ty maha Mpamorogne i Jehovah, le aze iaby ze kila raha. Faie mbe misy raha tena sarobily azontika meagne aze. Inogne zay? Ty fagnorihagne ty lili’e. Ty anto’e, izao ty rehafe ty Ohabolana 27:11: “Mihendrea, anake, le ampifaleo ty foko, mba hamaleako i magnaraty ahỳ.” Nirehake ty Satana Devoly tie hivalike aman’Andrianagnahare o ndatio naho fa azon-draha mafe. Faie afake mamale ze kitomboke zay tika iaby naho fa mankatò, ndra tie tsy mitovy aza ty raha iaignantika naho ty fomba nitezagne antika. Inogne ka koahe ty voninahitse lahibey ambone izay?
it “Fankatoavana”: “Tena ilaina ny mankatò an’Andriamanitra” § 2
Fankatoavagne
Tsy maintsy mankatò areke tika, sady tsy misy raha mahasolo ty fagnorihagne ty lilin’Agnahare naho teantika ty hahazo sitrake ama’e. Hoe ty Samoela tamy i Saoly Mpanjaka: “Ty fagnatetse oroagne naho ty sorogne vao ro tea i Jehovah sa ty mankatò ty saontsi’e? Ty mankatò ro soa mandikoatse ty sorogne, sady ty mitsanogne ro soa mandikoatse ty safon’agnondry lahy.” (1Sa 15:22) Naho fa tsy mankatò ty ndaty raike, le mandietse ty raha saontsie i Jehovah, sady trea amy izay ka fa tsy tena inoa’e ndra atokisa’e i raha nirehafegne ama’ey naho i nirehake azey. Mitovy amo o ndaty manao sikily naho manompo sampio avao areke ty ndaty tsy mankatò. (1Sa 15:23, ampit. Ro 6:16) Tsy misy dika’e ty raha rehafe ty ndaty raike naho ohatse reke magneke tie hanao raha raike faie tsy manao indraike naho fa avy eo. Tsy mino ndra tsy magnaja i nagnirake azey ty ndaty raike kanao tsy magnorike ty raha nirehafe’e. (Mt 21:28-32) Misy ndaty ka maharey i hamarenagney sady magneke izay an-tsai’e agne faie tsy manao raha mifagnarake amy izay. Mamitake ty vata’e amy ty fiheveran-diso ty ndaty hoe izay, sady tsy hahazo fitahiagne. (Jk 1:22-25) Misy ndaty ka manao raha mitovitovy amy ze ampanoegne aze, sady tsy arake ty toko’e hanoagne aze ty fomba anoa’e aze. Tsy vita izay avao fa mbe raty ka ty anto’e mandrisike aze hanao i rahay. Nirehafe i Anak’Andrianagnaharey mazava soa fa tsy hizilike amy i Fanjakagney ao ty ndaty hoe izay fa ho liere’e.—Mt 7:15-23.
Vatosoa Ara-pagnahy
it “Fangorahana”: “Rahoviana no tsy tokony hangoraka?” § 2
Fitretrézagne
Va’e tena ho raty ty voka’e naho foreseva ty hafa hitretré ndaty hejen’Agnahare hotretrézegne tika. Ahatreavagne izay ty raha nisy tamy i Saoly Mpanjaka. Nimeigne lily reke tie ampiharo amo o Amalekitao ty lilim-pitsarà i Jehovah, i firenena voaloha’e nanafike tsy misy anto’e o Israelioy, tamy iareo niala boake a Ejipta agney. Tsy toko’e ho nitretréze i Saoly areke o Amalekitao. Faie sinere o vahoakeo reke le tsy nankatò i lilỳ. Ty voka’e, niliere i Jehovah tsy ho mpanjaka reke. (1Sa 15:2-24) Tsy hagneregne i hadisoagne nanoe i Saoly igne ty ndaty raike naho tena mankasitrake ty fitsipy i Jehovah, sady ty tsy hivalike amy i Jehovah ro tena lahibey ama’e. Hankasitraha i Jehovah avao ka reke naho manao izay.
21-27 MARSA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | 1 SAMOELA 16-17
“Ahy i Jehovah ty Aly”
wp16.5 11 § 2-3
“Ahy i Jehovah ty Aly”
Te hagnomey toky i Saoly ty Davida, le nitantarae’e tama’e ty natao’e i lionay naho i orsay. Faie tsy tihoe nirehareha reke tamy izay. Nihai’e tie inogne ty nahavy aze nahavita nandrese o biby hako reo. Hoe reke: “I Jehovah i namonje ahy tan-tagna i lionay naho i orsay teoy, ro hamonje ahy an-tagna o Filistina iohoe eo.” Le hoe ty Saoly tama’e: “Mandehana areke, sady lonike abey ty Jehovah hanohagne azo!”—1 Samoela 17:37.
Te hanam-pinoagne manahake i Davida ka vao rehe? Mareho fa tsy tihoe ninonino i Jehovah Andrianagnahare’ey amy izao avao reke. Noho ireke nahafantatse aze sady fa nampea’e ty nahavy aze hino i Jehovah. Hai’e tie Mpiaro ty Jehovah, bey hatea, sady lava tanterahe’e avao ze raha saontsie’e. Naho te hanam-pinoagne manahake i Davida ka tika, le mila mianatse miomba i Andrianagnahare rehafe ty Baibolỳ. Handrambe soa ka tika naho mampihatse ze raha ianarantika. Le ty ho voka’e, hihamafe ty finoantikagne.—Hebreo 11:1.
wp16.5 11 § 8-9
“Ahy i Jehovah ty Aly”
Trea amy ty raha navale i Davida fa tena nanam-pinoagne reke. Mba alao sare an-tsaigne heike moa tie io reke le mirehake mafe ty rehake retoa: “Ihe magnantogne ahy amy ty mesabey naho lefogne vaho lefogne fohe, fa izaho magnantogne azo amy ty tahina i Jehovah Tompo ty tafike, i Andrianagnahare ty tafy o Israely nipaliae’o alio.” Hay i Davida fa tsy ty fatanja o ndatio ndra o fitaovagne fialiagneo ro tena lahibey. Tsy maintsy hanao raha ty Jehovah satria tsy nagnaja aze ty Goliata. Hoe ty Davida: “Ahy i Jehovah ty aly.”—1 Samoela 17:45-47.
Trea i Davida soa ty habey i Goliata naho i fitaovagne fialia’e rey. Faie tsy natao’e hampatahotse aze zay. Tsy mitovy amy ty raha natao i Saoly naho i maramila’e rey ty raha natao i Davida. Tsy nampira ty vata’e tamy i Goliata reke. I Jehovah ro nampirae’e tamy i Goliata. Maregne fa lava noho ty ankamaroa o ndatio reke, satria 2,90 metatse ty halava’e. Faie fara izay ty kidikidy reke naho oharegne amy i Mpanjaka ze kila rahay. Manahake o biby kidikidio ty fivazohoa i Jehovah aze, le tsy sarotse ama’e ty hamono aze.
wp16.5 12 § 4
“Ahy i Jehovah ty Aly”
Tsy mandrambe anjara amy ty aly sasa o mpanompo i Jehovah-o tie amy izao. (Matio 26:52) Faie mila mitsikombe ty finoa i Davida tika. Tena toko’e hisy ka ty Jehovah amantika, le ie raike avao ro toko’e hotompoentikagne naho hatahorantikagne. Va’e hoe kidikidy zay ty fahatsapantika ty vatantikagne naho ampiraegne amy ty olagne atrehentikagne. Faie tena kidikidy i olagne rey naho ampiraegne amy i hery i Jehovah tsy misy fetra’ey. Tsy hisy raha hampatahotse antika areke naho ie raike avao ty tompoentika, sady manam-pinoagne manahake i Davida ka tika. Ty anto’e, tsy misy raha tsy rese i Jehovah zao!
Vatosoa Ara-pagnahy
it “Saoly”: “Nolavin’Andriamanitra” § 2
Saoly
Niala tamy i Saoly i fagnahy i Jehovah-y tafara izay sady naho fa nihosoregne ho mpanjaka o Israelio ty Davida. “Nisy fikorontagnan-tsaigne boake amy i Jehovah nahavy aze hatahotse”, nanomboke tamy izay. Nafaha i Jehovah tamy i Saoly i fagnahy masi’ey, le fikorontagnan-tsaigne ty nisolo aze. Nanjare nikorontan-tsaigne ty Saoly, sady raha raty avao ka ty tam-po’e tao naho nieretserete’e. Ty tsy fankatoava’e i Jehovah le porofo tie fa nite hanao raha raty avao reke tan-tsai’e naho tam-po’e tagne. Tsy nikalagne izay i fagnahin’Andrianagnaharey, satria fa tsy niasa tama’e sasa. Azo rehafegne tie “fikorontagnan-tsaigne boake amy i Jehovah” i raha nahazo i Saolỳ, satria nengà’e hisolo i fagnahi’ey i fikorontagnan-tsaigney, le nahavy i Saoly hatahotse. Nirehake i mpanompo i Saoly rey tie fikorontagnan-tsaigne boake amy i Jehovah i nahazo azey. Nirehake tamy i Saoly ty raike amy i mpanompo rey tie hipay ndaty mahay mititike harpa mba hampitony aze naho fa mahazo aze i fikorontagnan-tsaigney. Nangatahe i Saoly areke ty Davida mba hititike harpa ho aze tan-dapa’e agne.—1Sa 16:14-23; 17:15.
28 MARSA–3 AVRILY
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | 1 SAMOELA 18-19
“Miambanea Avao Ndra tie Nahavita Raha Soa”
w04 1/4 15 § 4
Miantehera amy ty Fagnahin’Andrianagnahare Naho fa Miova ty Fiaigna’o
4 Nanjare nalaza tamy i firenena nisy azey eo o ajalahy mpiarake agnondry iohoe tsy ela tafara izay. Tinoka hikarakara i mpanjakay naho hititike harpa ho aze reke. Vinono’e ty Goliata, i mpialy bey naho abo sady tsy mitsitsỳ, ie amy izao i maramila Israelita fa zatse aly rey natahotse ty hialy ama’e. Nirese i Davida ka o Filistinao tamy ireke natao mpifehe o maramilaoy. Nitea o ndatio reke, hafarà iareo namorogne hira mba hideragne aze. Taloha kede izay, le nirehake hoe izao miomba i Davida i mpanolo-tsay i Saoly Mpanjakay: “Mahay mititike” harpa reke, sady ‘lahilahy mahery naho mpanafike ro mahay mizaka vaho tovolahy’ ka.—1 Samoela 16:18; 17:23, 24, 45-51; 18:5-7.
w18.01 28 § 6-7
Inogne ty Tsy Itoviza ty Ndaty Manompo i Jehovah Naho ty Tsy Manompo Aze
6 Nanjare nirehareha ty ndaty ila’e satria tovolahy ndra ampela soa, nanjare nalaza, mahay mozike, matanjake, ndra nanjare nanagne toeragne ambone. Nanagna i Davida iaby o raha rehoe, faie niambane avao reke. Naho fa boake namono i Goliata ohatse reke, le nirehake tama’e ty Saoly Mpanjaka tie azo’e alaegne valy i anak’ampela’ey. Faie hoe ty Davida: “Ia moa raho, sady mba misy dika’e amo o Israelio eo avao ao ty keleian-draeko, ro ho lasa vinantolahy i mpanjakay raho?” (1 Sam. 18:18) Inogne ty nagnampe i Davida hiambane avao? Fanta’e fa noho i Jehovah ‘niondreke nivazoho’ aze, ndra noho i Jehovah niambane naho nagnampe azey, ro nahavy aze nanagne toeragne soa naho fahaizagne vaho tombotsoa. (Sal. 113:5-8) Nagneke ty Davida fa boake amy i Jehovah i raha soa nanagna’e rey.—Ampitahao amy ty 1 Korintianina 4:7.
7 Manahake i Davida tika vahoa i Jehovah-o, le mikezake mafe mba hiambane avao. Tena manohigne ty fontika ty mahafantatse tie miambane ty Jehovah ndra tie tsy misy ambone mandikoatse aze aza. (Sal. 18:35) Mikezake mampihatse ty torohevetse toy tika: “Misikina hatea naho fitretrézagne, hasoa fagnahy, fiambaneagne, fahalemem-pagnahy naho faharetagne.” (Kol. 3:12) Haintikagne fa ty hatea “tsy mibohaboha sady tsy rengevoke.” (1 Kor. 13:4) Va’e hagniry ty hahafantatse i Jehovah o ndatio naho fa mahatrea tie miambane tika. Va’e hanjare hanompo aze aza iareo, manahake i lahilahy manjare te hanompo i Jehovah naho fa mahatrea ty toetse soa anagna ty valy iareo rey.—1 Pet. 3:1.
Vatosoa Ara-pagnahy
it “Mpaminany”: “Fanendrena sy fitarihan’ny fanahy” § 2
Mpaminany
Maregne fa ty fagnahy masy i Jehovah ty manendre o mpaminanio. Faie tsy midika zay tie ze raha rehafe iareo le boake amy ty fagnahy masigne iaby. Faie misy fotoagne ‘nipoke ama’e’ i fagnahin’Andrianagnaharey, sady nampahafantatse aze ze raha toko’e horehafe’e. (Ezk 11:4, 5; Mi 3:8) Nahavy aze hirehake i fagnahỳ. (1Sa 10:10; Je 20:9; Am 3:8) Nanao raha tsy nahazatse reke sady trea amy ty reha’e naho ty fihetse’e fa tena nafana fo reke sady nifalefale. Izay varagne ty teagne ho rehafegne amy tihoe “manao raha manahake ty atao o mpaminanio.” (1Sa 10:6-11; 19:20-24; Je 29:24-32; ampit. As 2:4, 12-17; 6:15; 7:55.) Hafahafa naho gegegege zay aza varagne ty fahatreava ty ndaty aze, noho ireke sahisahy naho tena mazoto sady mifantoke tanterake amy i asa nagnirahagne azey. Hoe izay ohatse ty nifahatreava ty lahibey ty tafike i mpaminany niavy tamy iareo agne mba hagnosotse i Jehoy. Faie ninoa iareo ty reha i lahilahỳ naho fa nihay iareo tie mpaminany reke. (2Mp 9:1-13; ampit. As 26:24, 25.) “Nanao raha manahake ty atao o mpaminanio” ka ty Saoly tamy ireke nagneagne i Daviday tie indraike. Nafaha’e i akanjo’ey, le niroro tsy nisikigne reke nanomboke tamy i andro igne le nihatrake maraindray avao. Naho tsy izay le tsy ho niafake nilay ty Davida. (1Sa 19:18–20:1) Tsy raha fatao o mpaminanio tihoe tsy nisikigne, satria mifanohetse amy izay ty raha rehafe ty Baiboly. Roe avao ty mpaminany rehafe ty Baiboly tie nandeha tsy nisikigne, ankoatse i Saoly, mba hampisehoagne ty fomba hahatanteraha i faminaniagne nirehafe’ey. (Is 20:2-4; Mi 1:8-11) Tsy hay tie nagnino ty Saoly ro nagnafake akanjo. Te hampiseho varagne reke tie manahake o ndatio iaby avao naho fa tsy magnisy akanjo fisikina o Mpanjakao, sady tsy misy raha azo’e natao tagnatreha ty fahefà naho ty hery i Jehovah Mpanjaka teo.
4-10 AVRILY
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | 1 SAMOELA 20-22
“Akore ty Hahavy Azo ho Tena Namagne?”
Mikezaha mba ho Mpiragnetse Soa amy i Fara’ey mbe Tsy Avy Zao
18 Miatreke olagne sambe karaza’e ka o mpiara-manompò tie amy izao. Maro ohatse ty mijale satria nisy tsikolony, horohoron-tane, ndra aly ty tamy ty faritse nisy iareo agne. Naho fa miseho ty raha hoe ireo, le va’e ho afake handrambe i namantika rey hivantagne amantikagne agne ty ila’e amantika. Ty ila’e ka va’e ho afake hagnomey vola. Faie azontika iaby atao ty mangatake amy i Jehovah mba hagnampea’e iareo. Akore ka naho maharey tika tie misy rahalahy ndra rahavaventika kivy? Va’e tsy ho haintika ty raha horehafegne ama’e ndra hatao ho aze. Faie azontika atao ohatse ty manokagne fotoagne mba hiarahagne ama’e. Afake mitsanogne naho mitretré aze ka tikagne. Magnino ka naho rehafegne ama’e ze andinin-teny tena mampahery antika? (Isaia 50:4) Ty raha tena lahibey le tihoe agnila’e eo avao tika naho fa mipay antika reke.—Vakio ty Ohabolana 17:17.
w08 15/2 8 § 7
Mandehana amy ty Lala i Jehovah
7 Tean’Agnahare ho namagne azo atokisagne tika. (Ohab. 17:17) Nanjare nama i Davida ty Jonatana ana-dahy i Saoly Mpanjaka. Naho fa nirei’e tie vinono i Davida ty Goliata, le nanjare tena ‘niteà’e ty Davida, sady niteà’e manahake ty vata’e.’ (1 Sam. 18:1, 3) Nampitao i Davida aza reke naho fa nitean-drae’e ho vinono ty Davida. Tafara ty nilaisa i Davida zao, le nanao fifagnekeagne tama’e ty Jonatana tamy iareo nifankatreay. Fa ho namoe ty fiai’e ka reke naho fa nirehake taman-drae’e ty miomba i Davida. Faie mbe nifanao fotoagne indraike iareo tafara izay sady nifagnomey toky fa ho mpinamagne avao. (1 Sam. 20:24-41) Nagnampe i Davida hagnamafe ty fatokisa’e i Jehovah ty Jonatana tamy iareo nifankatrea fara’ey.—1 Sam. 23:16-18.
w09 15/10 19 § 11
Mpinamagne Soa Avao Iareo Ndra tie amy ty Tontolo Tsy Managne Hatea toy eto Aza
11 Ko mivalike. Hoe ty Solomona: “Tea lognandro ty ragnetse vata’e sady le hoe rahalahy natao hagnampe amy ty andro mahaore.” (Ohab. 17:17) Va’e ty fifandrambesa i Davida rae’e naho i Jonatana ty niavy tan-tsai’e tao naho fa nanoratse ireo reke. (1 Sam. 18:1) I Jonatana ty tea i Saoly Mpanjaka handimbe aze. Faie i Davida ty nijobogne i Jehovah ho mpanjaka, le nagneke izay ty Jonatana. Tsy nialogne i Davida reke ndra tie nanao izay aza ty Saoly. Tsy niboseke reke naho fa niderae o ndatio ty Davida. Tsy nino ty vande nirehafe i Saoly miomba i Davida ka reke. (1 Sam. 20:24-34) Manahake i Jonatana vao tika? Fale vao tika naho fa mahazo andraikitse amo o fiangonagneo eo ty namantika? Mampahery naho manohagne aze vao tika naho fa miatreke olagne reke? Le avy le mino vao tika naho fa maharey ty fagnaratiagne rehafe o ndatio miomba aze? Sa tika tsy mivalike ama’e naho miaro aze, manahake ty natao i Jonatana?
Vatosoa Ara-pagnahy
w05 15/3 24 § 5
Hevetse Miambake amy ty Boke Samoela Voaloha’e
21:12, 13. Tea i Jehovah hampiasa ty fahaiantika misaigne naho ty fahaizantikagne tika naho fa miatreke raha sarotse. Nimei’e antika areke ty Saontsi’e. Magnomey fahendreagne naho fahalalagne vaho fahaiagne misaigne io. (Ohabolana 1:4) Magnampe antikagne ka o androanavi-pagnahio.
18-24 AVRILY
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | 1 SAMOELA 23-24
“Manàgna Faharetagne le Ligniso ty Jehovah”
w04 1/4 16 § 8
Miantehera amy ty Fagnahin’Andrianagnahare Naho fa Miova ty Fiaigna’o
8 Tsy nimete hamale fate ndra hamono i Saoly ty Davida. Naneho finoagne naho faharetagne reke, le ndra aleo’e nagnankigne i olagney tamy i Jehovah. Naho fa niakatse boake agnate lakato ao i mpanjakay, le nitoka aze ty Davida. Hoe reke: “I Jehovah abey ro hitsara antika roe, le i Jehovah ty hamale azo noho ty amako, fa naho iraho tsy hikasi-tagnagne azo.” (1 Samoela 24:12) Hay i Davida fa tsy rare’e ty raha natao i Saoly, faie tsy namale fate aze reke. Tsy niteratera aze ka reke ndra nagnaraty aze. Mateteke ty Davida ro nifehe tegna mba tsy hamale fate aze. Niantehetse tamy i Jehovah ka reke mba hagnitsy ze raha tsy nimete.—1 Samoela 25:32-34; 26:10, 11.
Misy Voka’e amy ty Raha Atao’o vao ty Raha Mahazo Azo?
Izao ty lesogne fahatelo: Toko’e handigne i Jehovah tika, fa tsy toko’e handika ty fitsipy ty Baiboly mba handaminagne i raha manahiragne antikagney. Izao ty nisorate i Jakoba mpianatse: “Engao hamita ty asa’e o fiaretagneo, amy izay nareo hanjare voririke naho tsy hisy tsiko’e amy ty lafi’e iaby, sady tsy hisy tsy ampe ty ama’areo ao.” (Jakoba 1:4) Magnenga o fiaretagneo “hamita ty asa’e” tika naho miaretse i fisedragne mahazo antikagney hatrake ampara’e, fa tsy mandika ty fitsipy ty Baiboly mba hamoagnagne aze malaky. Ho mafe soa ty finoantika naho fa boake nisedraegne. Ty voka’e, hahavita hiaretse tikagne. Nanagne ze karazana fiaretagne zay ty Josefa naho i Davida. Tsy nipay vahaolagne fa hay iareo tie tsy hampifale i Jehovah iareo. Ze hampiasagne amy ty fomba soa i fotoagne niareta iareo igne aza ro natao iareo. Nandigne i Jehovah iareo, le nahazo fitahiagne maro. Sambe nampiasae i Jehovah hagnafake naho hitarike o vahoa’eo iareo.—Genesisy 41:39-41; 45:5; 2 Samoela 5:4, 5.
Va’e halaem-pagnahy handika ty fitsipy ty Baiboly ka tika, naho fa misy raha sarotse mahazo antikagne. Ohatse, kivy vao rehe satria mbe tsy mahatrea valy mete ama’o avao hatrake amy izao? Naho izay ty raha misy, le lonike rehe tsy halaem-pagnahy handika i lily i Jehovah tihoey tie toko’e hanambaly “amy i Tompo ao avao.” (1 Korintianina 7:39) Managne olagne ka vao nareo mirovaly? Ko mieretseretse ty handeha lefa ndra hisarake, manahake ty atao ty ndaty amy ty tontolo toy eto, fa iaraho’areo mirovaly vahagne i olagney. (Malakia 2:16; Efesianina 5:21-33) Tsy tena vita’o soa vao ty mikarakara ty keleia’o satria tsy ampe avao ty vola azo’o amy ty asa fiveloma’o? Naho mandigne i Jehovah rehe, le tsy hanao asa mamparikarike ndra tsy ara-dalàna mba hahazoagne vola. (Salamo 37:25; Hebreo 13:18) Tsy maintsy mikezake mafe mba hampiasa soa ty fotoantikagne areke tika, ndra tie manan-draha manahiragne aza. Hotahie i Jehovah ze kezake mafe ataontikagne zay. Lonike abey tika ho tapa-kevetse handigne i Jehovah, satria hagnomey vahaolagne tena mete soa reke naho manao izay tika.—Mika 7:7.
Vatosoa Ara-pagnahy
w17.11 27 § 11
Ko Misy Raha Engagne Hikalagne Azo Tsy hahazo i Lokay
11 Ho mora amantika ty tsy hialogne ty hafa naho mikezake mafe mba ho bey hatea naho ho soa fagnahy tika. Hoe ty Baiboly: “O hatea zao mahalin-draha, soa fagnahy. O hatea zao tsy mialogne.” (1 Kor. 13:4) Inogne areke ty raha azontikagne atao mba tsy hahavy antika ho bey fialognagne? Tsy maintsy mikezake hanagne ty fomba fiheve i Jehovah tika. Ty dika izay le izao, mila tadidientika tie agnisa ty fiangonagne iaby o rahalahy naho o rahavaveo, manahake o ratsambatagneo avao. Hagnampe antika hagnorike ty toroheve ty Baiboly tihoe toy zay: “Naho misy ratsambatagne omeam-boninahitse, le miarake mifale ama’e o ratsambatagneo iaby.” (1 Kor. 12:16-18, 26) Tsy hialogne areke tika fa ho fale naho fa mahazo fitahiagne ty mpiara-manompo amantika. Dineho ohatse ty Jonatana, i ana-dahy i Saoly Mpanjakay. Tsy nialogne i Davida reke naho fa i Davida ty tinendre ho mpanjaka. Ireke aza nampahery i Davida. (1 Sam. 23:16-18) Nagnino areke tika naho mikezake mba ho soa fagnahy naho ho bey hatea manahake i Jonatana?
25 AVRILY–1 MEY
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | 1 SAMOELA 25-26
“Tsy Mahafehe Tegna vao Rehe Naho fa Boseke?”
ia 78 § 10-12
I Ampela Mahimbagney
10 Tena nisahiragne o maramila i Davidao faie tsy mba nangalare iareo ndra raike i agnondry ry Nabalay, ndra tie nimora tamy iareo aza ty nanao izay. I Davida aza niaro i agnondry i Nabala rey naho i mpanompo’e rey, manahake ty manda nagnodidigne iareo. (Vakio ty 1 Samoela 25:15, 16.) Ty anto’e, maro ty raha nagnoho-doza tamy izay. Agnisa izay o biby masiakeo, sady toe maro ty tagne. Marine ty efe ty tanà o Israelio atimo agne ka i toeragne nisy iareoy. Mateteke ro notafihe o mpangalatse boake an-tane hafa agneo ty mpiarake agnondry tagne.
11 Tsy mora tamy i Davida ty nipay hanegne hoahy i maramila’e rey iaby, noho iareo tam-patrambey agney. Nagnirake folo lahy tamo o maramila’eo areke ty Davida mba hangatake fagnampeagne tamy i Nabala. Faie nijobogne’e soa ty fotoagne hanoa’e izay. Nandigne i fotoagne fagnitsifagne agnondrỳ reke. Manao fete bey naho matarike o ndatio amo o fotoagne io. Nijobogné i Davida soa ka ty raha horehafe’e, sady nahalala fomba reke. Natoro’e i ndaty nirahe’e rey aza ty raha toko’e horehafegne, le tihoe “Davida ana’o.” Nampiasa o rehake rehoe reke mba ho fagnajagne i Nabala varagne, satria zoke i Davida reke. Faie akore ty navale i Nabala aze?—1 Sam. 25:5-8.
12 Tena niboseke reke. Nitantara tamy i Abigaila i ajalahy nirehafegne taloha tagney tie: “Nambanembané’e naho nikazakazahe’e iareo.” Makegne loatse ty Nabala, hafarà’e tsy nimete nagnomey ndra mofo, ndra rano ndra hena. Nambanembané’e ty Davida, sady nirehafe’e tie mpanompo nilay naho tsy misy ilàgne aze. (1 Sam. 25:10, 11, 14) Hoe izay ka varagne ty fihevera i Saoly i Davida. Tena niheje’e vintagne ty Davida. Faie tena tsy mitovy amy izay ty fivazohoa i Jehovah i Davida. Teà i Jehovah reke, sady tsy mpanompo nilay reke tie ama’e fa ho mpanjaka o Israelio.
ia 80 § 18
I Ampela Mahimbagney
18 Nirambese i Abigaila ho aze i hadisoagney, le nifogne tamy i Davida reke. Nagneke reke tie gege arake i agnara’ey vata’e ty vali’e. Nirehake ankolake aza reke tie lahilahy managne ty haja’e manahake i Davida vao le hialy amy ty ndaty gege! Natoky reke fa solontegna i Jehovah ty Davida, satria nialy ty “aly i Jehovah.” Hai’e ka i fampitamà i Jehovah tihoe hanjare mpanjaka ty Daviday, kanao reke nirehake tie: “Hanendre azo ho mpitarike o Israelio ty Jehovah.” Nihalale tamy i Davida reke naho fa niavy eo mba tsy hampité lio, le hahazo tsiny amy izay ndra “henjehe ty eretsere’e.” (Vakio ty 1 Samoela 25:24-31.) Manohigne fo vata’e ty reha’e, sady soa fagnahy reke!
Vatosoa Ara-pagnahy
ia 80 § 16
I Ampela Mahimbagney
16 Nanohetse ty fahefà i vali’e vao ty Abigaila satria tsy niera tama’e? Aha’a, tsy izay. Ko haligno fa ndaty tinendre i Jehovah o tsy nisia i Nabala dika’eo, sady maro ty ndaty tsy manan-tsiny ho nimate voka ze raha natao’e zay. Diso areke ty Abigaila naho tsy nanao raha. Nanjare tsy nankatò an’Andrianagnahare reke naho tsy nanao raha, ie amy izao ireke ro toko’e hankatoave’e voaloha’e vaho izay i vali’e.