Loharanon-kevetse amy ty Fanompoagne Naho ty Fiaignantika Kristiana
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
6-12 NOVAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOBA 13-14
“Naho Mate ty Lahilahy Raike, le mbe ho Velogne Indraike vao Reke?”
w99 15/10 3 § 1-3
Fipaliagne Fiaignagne Maharetse
NDRA tie amo ze andro zao aza, le tsy ampe avao ty handietse o hevetse voka ty fisaintsaignagne ty haboribory ty fiaignagne iohoe, ndra tie fa 3500 taogne eo ho eo aza zay ty nanoratagne aze. Trea o ndatio tie tsy mahafa-po tihoe miaigne am-pifaleagne kedekede avao, le avy eo mihantetse naho mate. Nihamaro areke ty fomba natao mba hagnalavagne ty androm-piaignagne noho ze anto’e zay, tagnate ze fotoagne zay.
Tamy ty andro i Joba, le nihinagne ty voambiry o bibio o Ejipsianao kera mba miheregne ho tanora ndraike. Faie tsy nimete zay. Tafara tatoy, le nisy ndaty ila’e nikezake namokatse ranon-draha mba hahazoagne fagnafoly maha lava havelogne. Maro amo o ndaty rehoe ro nino tie hahavy o ndatio hiaigne nainai’e o volamena namboaregne reo naho ty fihinanagne hanegne amy ty finga volamena. Nihevetse ka o Taoista Sinoa talohao tia azo iareo atao ty magnova ty toetoetse simika o vatagneo amy ty alala ty fampiasagne tekinike manahake tihoe misaintsaigne, mampiasa vatagne mba hagnasoagne ty fiaignagne, le mitao ka amy ty raha hanegne. Naho manao izay zao hatasa iareo, le ho afake ty tsy ho mate.
Ty mpamantatse tane vaovao Espaniola atao tihoe Juan Ponce de León, le nifantatse fa nikaroke avao ty foto ty hatanoràgne faie tsy nimete niafa-po tamy ze raha nihita’e. Ty dokotera raike tamy ty taonjato faha-18, le nirehake ty heve’e hoe izao amy ty boke nisorate’e atao tihoe Hermippus Redivivus: Toko’e hisy ampela virjiny tsiampeampe hahily amy ty efetse kede raike, le avory agnate tavoangy ty fofonay iareo hampiasaegne hanoagne ranom-pagnafoly maha ela velogne. Faie mazava ho aze fa tsy nisy nimete iaby ze raha rezay.
Mbe hitiry Indraike vao o Hataeo Naho Tapahegne?
TSY le manintogne manahake ty hatae sedera abo a Libanona agne o hatae oliva miotakotake naho maro heza’eo. Faie mahalatsa fa tena mafe o hatae olivao. Maharetse 1000 taogne eo ho eo ty ila’e ama’e. Miparatsake ty foto i hataey, le mbe afake ty hovelogne avao reke ndra tie poteke aza ty vata’e. Mitiry reke naho mbe velogne ty foto’e.
Nino ty Joba tie mbe hovelogne indraike reke ndra tie mate. (Joba 14:13-15) Nirehake miomba ty hatae reke mba hanoroa’e fa natokisa’e tie afake manangagne ty mate ty Andrianagnahare. Va’e hatae oliva ty rineha’e. Velogne ndraike ty foto o hatae oliva fa maikeo naho fa avy i oragney afara i hain-taney.—Joba 14:7-9.
“Hagniry Mafe Hahatrea” Aze Rehe
Andrambesantika lesogne sarobily miomba i Jehovah ty reha i Joba tihoe: Tena tea’e ty ndaty magneke ho bokobokoe’e manahake i Joba mba hanjare ho ndaty mahafinaritse agnatreha’eo. (Isaia 64:8) Sarobily amy i Jehovah ty mpanompo’e tsy mivalike. “Magniry mafe” hahatrea indraike i ndaty mate tsy nivalike tama’e rey reke. Mirehake ty manam-pahaiagne raike tie “tena mete soa mba hirehafagne fihetseham-po laleke” i rehake hebreo tihoe magniry mafey. Tsy tihoe tsiaro i Jehovah avao ty mpanompo’e fa tena tsy ligne’e ka ty hamelogne iareo.
Vatosoa Ara-pagnahy
it “Lavenona” § 5
Lavenoke
Irehafagne raha tsy misy dika’e ka o lavenokeo. Nagneke tagnatreha i Jehovah teo ohatse ty Abrahama tie “deboke naho lavenoke” ty tegna’e. (Ge 18:27; henteo ka ty Is 44:20; Jb 30:19.) Nanao ohabolagne tsy misy dika’e manahake o lavenokeo hoe ty Joba i ndaty sare nampionogne aze rey.”—Jb 13:12.
13-19 NOVAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOBA 15-17
“Ko Manahake i Elifaza Naho fa Mampionogne ty Hafa”
w05 15/9 26 § 4-5
Tohero ty Fomba Fihevetse Diso!
Nirehake ty Elifaza tamy i lahajaka telo natao’e rey fa tena sarotse ampifaleagne ty Andrianagnahare, le tsy misy mahafa-po aze ty raha atao ty mpanompo’e. Hoe reke tamy i Joba: “Henteo fa ndra ty mpanompo’e aza tsy ankasitraha’e, le o anjeli’eo trea’e tie misy tsiko’e.” (Joba 4:18) Le avy eo reke nagnontane tie: “Ndra tie manao ty maregne aza rehe, ino moa ty idarea i Fara izay ty Maherỳ izay?” (Joba 22:3) Nitovy hevetse tama’e ka ty Bildada, le nirehake tie: “Ndra i volagney aza tsy mamilepiletse, le ndra o vasiagneo aza tsy malio agnatreha’e eo.”—Joba 25:5.
Tsy maintsy mitao tika mba tsy hanahake ze fomba fihevetse zay. Va’e hahavy antika hieretseretse zay tie mitake raha bey amantikagne ty Andrianagnahare. Manimba ty fifandrambesantika ama’e zay. Naho manahake izay ty fomba fisaignantika, le hanao akore tika naho fa omeagne fagnanaragne? Va’e tsy ho fale amy i Jehovah ty fontika, le ho boseke ama’e tika sady tsy hiambane le tsy hagneke fagnitsiagne. (Ohabolana 19:3) Tena hanimba ty filongoantika amy i Jehovah zay!
Mikezaha Hiambane Naho Hitretré Manahake i Jesosy
16 Ty rehantika. Mandrisika azo “hanao rehake mampahery ty kivy” ty fitretrézagne.” (1 Tes. 5:14) Inogne ty azontika rehafegne mba hampaherezagne iareo? Azo atao ty midera aze amy ty fo mba ho tsapa’e fa managne toetse soa naho fahaiagne reke. Azo tiahivegne aze ka fa sarobily amy i Jehovah reke kanao nitaone’e mba hanonjohy ty lia i Anadahi’ey. (Jaona 6:44) Afake magnomey toky aze ka tika tie tena mitretré ty mpanompo’e “torotoro fo” naho “ze mamoe fo” ty Jehovah. (Sal. 34:18) Va’e hagnatanjake ze mipay fampionognagne ty rehake feno fitretrézagne rehafentika.—Ohab. 16:24.
Vatosoa Ara-pagnahy
Hevetse Miambake amy ty Boke i Joba
7:9, 10; 10:21; 16:22—Mampiseho vao o reha i Joba iohoe fa tsy nino ty famelomagne ty mate reke? Miomba ty raha nandigne i Joba o rehake rehoe. Ty tea’e horehafegne varagne le tihoe, tsy hisy hahatrea aze o ndatio naho fa mate reke. Nieretseretse iareo tie tsy himpoly an-tragno’e agne sasa reke sady tsy hisy hahafantatse aze sasa amparake ty iavia ty fotoagne tinondron’Agnahare. Va’e te hirehake ka ty Joba tie tsy misy afake mamelogne ty tegna’e boake a kibory ao. Trea amy Joba 14:13-15 tie mitamà ty famelomagne amy ty mate ty Joba.
20-26 NOVAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOBA 18-19
“Ko Engagne ho Irerike ty Mpiharo Finoagne Ama’o”
Lesogne Boake amy i Raha Nampitagny i Jesosy Rey
9 Afake mampionogne o ndaty nimate longò rehe. Tsy nitagny niarake tamy i Marta naho i Maria avao ty Jesosy fa nitsanogne naho nampionogne iareo ka. Afake manao hoe izay amo o ndaty nimate longò ka tika. Hoe ty Dan, androanavi-pagnahy raike Aostralia agne: “Tena nipay fampionognagne raho naho fa nimate ty valiko, le nisy mpivaly maromaro nivognogne hitsanogne ahy avao ndra andro ndra halegne. Tsy rinara iareo ka raho naho fa nitagny, sady tsy nimete entsake ty tagniko zao iareo. Nagnampe ahy hanasa i tobilekoy iareo, sady nanao bezara naho nahandro hanegne ho ahy satria nisy fotoagne tena tsy nivitako ty nanao ireo. Nivavake niarake amako ka iareo. Natoro iareo fa tena ragnetse vata’e iareo, sady rahalahy ‘natao hagnampe amy ty andro mahaore.’”—Ohab.17:17.
Nisintake amy i Jehovah vao ty Raike amy ty Keleia’o?
16 Ampaherezo naho ampeo avao o ndaty managne keleiagne voaroakeo. Amy izao iareo ro tena mipay ty hatea’o naho fampaherezagne boake ama’o. (Heb. 10:24, 25) Kindraike ty keleia o ndaty voaroakeo mahatsikaritse tie manjare tsy mifampirehake amy iareo sasa ty ndaty ila’e, ndra kitra’e hoe iareo ka o voaroakeo. Tsy teantika ty hisia ty raha hoe izay! Tena toko’e ho deraentikagne naho ampaherezentikagne ohatse o tanora nivoaroake ty rae’e ndra ty rene’eo. Hoe ty Maria naho fa nivoaroake ty vali’e sady nienga iareo miroanake: “Niavy an-tragno’ay agne ty namako ila’e, le nahandro ho anay sady nagnampe anay tamy ty fianara ty keleia’ay. Nitretré ahy iareo sady niarake nitagny tamako. Niaro ahy iareo naho fa nisy ndaty nitalily raha tsy maregne miomba ahy. Tena nagnampe ahy tsy ho kivy iareo.”—Rom. 12:13, 15.
w90 1/12 22 § 20
Mikezake mba Handroso vao Rehe?
20 Toko’e ho taka o androanavi-pagnahio tie va’e hisy voka’e bey amy ty mpiandraikitse ndra ty mpikarakara miomba ty asa raike ty fagnafahagne aze amy ty andraiki’e ndra tie mahafoe an-tsitrapo i tombotsoa’ey aza reke. Naho tsy voaroake i rahalahy faie trea o androanavi-pagnahio tie tena kivy, le toko’e hagnomey fagnampeagne ara-pagnahy feno hatea aze iareo. (1 Tesalonianina 5:14) Toko’e hampea iareo reke hahatakatse fa tena ilaegne agnivo o fiangonagneo eo. Ndra tie ilaegne aza i torohevetsey, le ho tsielatsiela avao, le hahazo tombotsoam-panompoagne ndraike ty lahilahy raike miambane naho mahay mankasitrake.
Vatosoa Ara-pagnahy
w94 1/10 32
Ty Hery ty Rehake Raike Feno Hasoa Fagnahy
Faie naho fa ty vatantegna i Joba ro nipay fampaherezagne, le tsy nanao rehake mampiseho hasoa fagnahy ty Elifaza naho i nama’e rey. Nagnomey tsiny i Joba iareo noho ty haoreagne nanjò aze tamy ty firehafagne an-kolake tie tsy maintsy nanao hadisoagne mietake reke. (Joba 4:8) Magnomey fagnazavagne hoe izao ty The Interpreter’s Bible: “Fitretrézagne boake amy ty fo ty raha nipaliave i Joba. Ty raha niazo’e, le rehake ara-pivavahagne maregne mifanohitohy sady tena soa naho findesam-batagne mahakamo.” Nampivali-doha i Joba ty raha nirehafe i Elifaza naho i nama’e rey, hafara’e nitaraigne hoe izao reke: “Hatrake ombia ro hampalahelova’areo ty foko naho handemondemoha’areo ahy amy ty reha’areo?”—Joba 19:2.
Toko’e hitao tikagne mba tsy hampitaraigne ty mpanompo i Jehovah miatreke raha sarotse, amy ty alala ty rehake tsy misy hasoa fagnahy ataontikagne. (Ampitahao amy Deoteronomia 24:15.) Mampitao hoe izay ty ohabolagne raike amy Baiboly ao: “Sambe vita o lelao ndra ty mamono ndra ty mamelogne. Ze tea mampiasa aze, le hibabe ty voka’e.”—Ohabolana 18:21, TEV.
27 NOVAMBRA–3 DESAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOBA 20-21
“Tsy ty Fanagnagne ro Amaritagne tie Ndaty Maregne Rehe”
w07 1/8 29 § 12
Mpagnarivo Aman’Andrianagnahare vao Rehe?
12 Natoro i Jesosy fa sambe hafa tihoe mpagnarivo aman’Andrianagnahare naho tihoe mamory harena hoahy ty vata’e ndra manao ze hampanan-karena aze. Nihazavae’e fa tsy ty famoriagne harena ndra ty fankamamiagne ze raha fa anagnantikagne ro toko’e ho lahibey amantika. Ie aza toko’e hampiasa ty fanagnantikagne mba hilongoagne soa amy i Jehovah Andrianagnahare tika. Mpagnarivo aman’Andrianagnahare tika naho manao izay. Ino ty anto’e? Satria izay ty hahazoagne fitahiagne maro boake ama’e. Hoe ty Baiboly: “Ty fitahia i Jehovah ro mampanakarena sady tsy ampea’e haoreagne zay.”—Ohabolana 10:22.
Vatosoa Ara-pagnahy
w95 1/1 9 § 19
Reseo ty Satana Naho ty Asa’e
19 Mahaliagne fa nisy hevetse nampialy saigne i Joba nampitae i Satana tamy ty alala i Elifaza naho i Zofara. (Joba 4:13-18; 20:2, 3) Noho ze raha zay, le nanjare “nisosotse” ty Joba. Le noho izay ty nahavy aze “nirehadrehake fahatane avao” miomba ty “tahotse” tagnate sai’e tao. (Joba 6:2-4; 30:15, 16) Nitsanogne i Joba soa ty Eliho sady nagnampe aze aman-kasoa fagnahy mba hahavy aze hahatrea ty fomba fiheve i Jehovah. Manahake izay ka, fa ty androanavi-pagnahy mahatakatse ty raha manjò ty hafa, le miferenaigne ze ore sady tsy manao raha hagnavesatse i ndaty rey. Manahake i Eliho, le mitsanogne soa am-paharetagne iareo, le avy eo magnosotse menake i ndatỳ amy ty alala ty Saontsin’Andrianagnahare. (Joba 33:1-3, 7; Jakoba 5:13-15) Ndra ia ndra ia areke manjare mikorontagne ara-pihetseham-po noho ty raha tsapa’e agnate’e ao ndra raha sendra ninofise’e avao ndra ka matahotse ty raha trea amy ty nofy ndra fahitagne, le afake mahatrea fampionognagne amo o fiangonagneo eo reke.—Joba 7:14; Jakoba 4:7.
4-10 DESAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOBA 22-24
“Mipay Ndaty vao ty Andrianagnahare?”
w05 15/9 26-27 § 6-8
Liero ty Heve-diso!
Eo ka ty hevetse tihoe tie nao tsy mipay o ndatio zao ty Andrianagnahare. Izao ty fagnontenea i Elifaza: “Mipay ndaty vao ty Andrianagnahare? Sa mahasoa aze ty ndaty mahira-tsaigne?”(Joba 22:2) Te hirehake ty Elifaza tie tsy misy raha ipaliavan’Andrianagnahare o ndatio. Nirehake hoe izay ka ty Bildada tie: “Le ho maregne agnatrehan’Andrianagnahare eo vao o ndaty mete mateo? Sady ty ndaty nateran’ampela vao le tsy hisy tsiko’e ama’e?” (Joba 25:4) Te hirehake reke tie: Aia ka ty hahamaregne i Joba agnatrehan’Agnahare eo, ireke aza ndaty mete mate?
Misy amy ty ndaty amy izao mijale satria mahatsapa ho tsy misy ilagne aze. Ty fomba nitezagne aze ndra ty hamafe o fiaignagneo ty mahavy aze hahatsapa hoe izay ndra ka noho ireke heje o ndatio satria hafa foko. Faie toe tea i Satana naho o demonia’e reo ty magnambane ndaty. Manjare mamoe fo o ndatio naho ohatse vita i Satana naho o demonia’e reo ty mandrese lahatse aze tie tsy mahafa-po i Andrianagnahare Fara Izay ty Maherỳ ze kila raha atao’e. Va’e ho voatarike hisintake amy i Andrianagnahare velogney aza ty ndaty hoe izay naho fa mandeha ty fotoagne.—Hebreo 2:1; 3:12.
Tsy le mahavita raha fire tikagne naho fa mihantetse naho marare. Va’e ho kede ty raha vitantikagne amy izao naho ampitahaegne amy ty nivitantika tamy tie tikagne mbe nitanora, natanjake naho naozatse. Soa ty mitadidy fa tea i Satana naho o demonia’eo hahatsapa tika tie tsy mahafa-po an’Andrianagnahare ze raha vitantikagne! Mila toherentikagne ze heve-diso zay.
w95 15/2 27 § 6
Lesogne amy ty Fomba Hiatrehagne ty Raha Manahiragne
Nagnindra ty haorea i Joba ty raha nirehafe i nama’e telo rey satria tsy nifagnarake tamy ty fahendrean’Andrianagnahare. Nirehake aza ty Elifaza tie naho ‘tsy matoky o mpanompo’eo ty Andrianagnahare’ sady tsy misy dika’e amy i Jehovah ndra tie ndaty maregne aza ty Joba. (Joba 4:18; 22:2, 3) Tena tsy mora ty mitsanogne hevetse mahakivy hoe izay. Tsy mahagaga areke naho nagnomey tsiny i Elifaza naho o nama’e reo ty Jehovah tafara tatoy noho ze reha-draty iareo zay. “Tsy mba nirehake raha maregne miomba ahy nareo,” hoe i Jehovah. (Joba 42:7) Faie misy rehake fara izay ty mafe naho fa avy eo.
Tanora Mampifale ty Arofo i Jehovah
10 Aseho ty Baiboly fa nirehake ty Satana tie tsy azo antoke ty tsy fivaliha i Joba naho ty ahy ty mpanompon’Andrianagnahare iaby, agnisa izay rehe. Nirehake o ndatio iaby reke naho fa nirehake hoe izao tamy i Jehovah tie: “Ze raha anagna o ndatio [fa tsy i Joba avao], le homei’e hiarovagne ty fiai’e.” (Joba 2:4) Trea’o vao ty anjara asa’o amo o raharaha lahibey iohoe? Arake ty rehafe ty Ohabolana 27:11, le saontsie i Jehovah ao fa misy raha azo’o omeagne aze mba hamalea’e i Satana, i mirehake raty azey. Mba eretsereto heike moa! I Tompo ze Kila Rahay ro manasa azo mba handrambe anjara amo o raharaha tena lahibey tsy misy hoe iohoe. Tena andraikitse naho tombotsoa nizao! Afake manao ze raha angatahe i Jehovah ama’o vao rehe? Nanao izay ty Joba. (Joba 2:9, 10) Nanao izay ka ty Jesosy naho ty ndaty maro hafa, agnisa izay ty tanora. (Filipianina 2:8; Apokalypsy 6:9) Afake manao izay ka rehe. Tadidio fa tsy afake ty ho antegnategna’e rehe amo raha iohoe fa tsy maintsy mifily. Hotrea amy ty raha atao’o tie manohagne i reha i Satanay vao rehe sa magnampe i Jehovah. Ia areke ty hofilie’o?
Midare Azo ty Jehovah!
11 Tena raha lahibey amy i Jehovah vao ty safidy atao’o? Tsy fa maro vao ty ndaty tsy nivalike ama’e mba hahafaha’e mamale i Satana? Eka, maregne fa nirehake ty Satana tie tsy hatea ty mandrisike o ndatio hanompo i Jehovah, le fa trea tie diso ze raha zay. Ndra tie eo aza zay, le tea i Jehovah hanohagne ty zo’e hinday rehe satria midare azo reke. Hoe ty Jesosy: “Tsy misy tean-dRaeko an-dagnitse agney hisy ho motso ndra ty raike amy i madineke mino ahy rey.”—Matio 18:14.
12 Mazava areke fa tena lahibey amy i Jehovah ty safidy atao’o. Misy voka’e ama’e aza zay. Rehafe ty Baiboly mazava soa fa misy voka’e amy i Jehovah ty raha ataontikagne ndra io soa ndra io raty. Nalahelo zao ohatse reke naho fa nigoreve ama’e mateteke o Israelitao. (Salamo 78:40, 41) “Nalahelo” zao ohatse ty ‘arofo’e’ naho fa nahavazoho ty ‘hamaro ty haratiagne natao o ndatio’ taloha i Safodranoy. (Genesisy 6:5, 6) Mba eretsereto moa ty dika izay. Naho ohatse rehe manao safily raty, le halahelo ty arofo i Mpamorogne azoy. Faie tsy midika zay tie maleme reke ndra komandie ty arofo’e. Mifanohetse amy izay fa tea’e rehe sady midare azo reke. Naho fa manao ty soa rehe, le ho fale ty arofo i Jehovah. Tsy tihoe fale avao reke satria afake mamale i Satana fa satria afake mamale soa azo ka reke. Izay ty raha tena irie’e. (Hebreo 11:6) Managne rae bey hatea rehe managne i Jehovah Andrianagnahare!
Vatosoa Ara-pagnahy
Manàgna Tanjogne Magnomey Voninahitse i Mpamorogney
Dineho ty fomba namità i Jehovah ty famorognagne ze kila raha. Izao ty nisaontsie’e naho fa isake vita ty fe-potoagne famorognagne tsikiraidraike: “Le nisy hariva, sady nisy maraindraigne.” (Genesisy 1:5, 8, 13, 19, 23, 31) Fanta’e soa ty tanjogne hoahy ty fe-potoagne tsikiraidraike tam-panomboha i raha rey, le nahavita ze nisafirie’e reke, le ty famorognagne. (Apokalypsy 4:11) Hoe ty Joba, loha ty keleiagne raike taloha: “Ze tea’e hatao le atao’e.” (Joba 23:13) Tsy maintsy ho tena niafa-po ty Jehovah naho fa nahavazoho “ze kila raha natao’e”, le nisaontsy tie “fanjaka.”—Genesisy 1:31.
Tsy maintsy magniry mafe ty hagnatanterake i tanjontikagney ka tika, naho teantikagne ty hagnatratse aze! Ino ty hagnampe antikagne amy izay? Ndra tie mbe tsy nisy endre’e sady foagne aza ty tane toy, le fa nihay i Jehovah fa hanjare hahafinaritse amy ty fara’e. Hoe izay ka tikagne. Hitombo ka ty fagniriantikagne hagnatratse i tanjontikagney naho saintsaignentikagne ty soa ho ente ty fagnatratraragne izay. Izay vata’e ty raha niseho tamy i Tony. Tena tsy haligno’e ty raha nitsapa’e tamy ireke nitilike voaloha’e ty birò ty sampa ty Vavolombelo i Jehovah, ta Eropa Ahandrefagne agne. Izao ty fagnonteneagne tsy niafake an-tsai’e ao nanomboke teo: ‘Mba hanao akore koahe ze o hitoboke naho hanompo amy ty toeragne manahake io zao?’ Nieretseretse avao reke fa azo tanterahegne i fagniria’ey, le nikezahe’e nitratraregne. Tena fale reke naho fa nekegne ty fangataha’e hanompo tamy i sampagney tao, taogne maromaro tafara tatoy!
11-17 DESAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOBA 25-27
“Tsy Tihoe Voririke Tika Vaho Afake ty Tsy Hivalike”
it “Tsy fivadihana”: “Ny tsy fivadihana sy ny zon’Andriamanitra hitondra” § 4
Tsy Fivalihagne
Joba. Azo inoagne fa nivelogne tagnelagnela ty fotoagne nimateza i Josefa naho ty fotoagne niaigna i Mosesy ty Joba. “Lahilahy tsy nanan-tsiny [Heb., tam] reke sady maregne ro natahotse an’Andrianagnahare vaho nifaly ty raty.” (Joba 1:1; henteo JOBA.) Nagnontane ty miomba i Joba ty Jehovah naho fa nagnatreke ty havoriambey natao o anjelio tan-dagnitse agne ty Satana Fahavalo’e. Trea boake amy izay fa agnisa ty nampialy hevetse i Jehovah naho i Satana ty miomba ty tsy fivaliha o ndatio. Nirehake ty Satana fa hatea tegna ty anompoa i Joba an’Agnahare fa tsy tie tea aze ndra mipiteke ama’e. Te hirehake reke tie tsy azo antoke tie tsy hivalike ty Joba. Faie tsy nahavita nitarike i Joba hivalike reke ndra tie nimeagne alalagne handripake i fanagna i Joba rey naho i ana’e rey aza. (Joba 1:6–2:3) Avy eo reke nirehake fa nao tea tegna ty Joba, le tsy nampagninogne aze ndra tie nizamagne iaby i fanagna’e rey naho i ana’e rey, naho mbe voaro ty fiai’e. (Joba 2:4, 5) Nifeno aretegne nampijale areke ty Joba sady niaretse ty fagnakivia i vali’e naho ty fandratiratia i nama’e rey, satria naola iareo ty tena maregne miomba ty fikasan’Andrianagnahare. (Joba 2:6-13; 22:1, 5-11) Faie tapa-kevetse ty tsy hivalike ty Joba. Hoe reke “Tsy hagneke hivalike raho, amparake ty imatezako. Tsy hagnameloke ahy ty foko naho mbe velogne avao raho.” (Joba 27:5, 6) Tsy nivalike vata’e reke, le trea boake amy izay fa mpavande i fahavalon’Andrianagnaharey.
Ko Mivalike!
3 Tsy mivalike ty mpanompo i Jehovah naho tea aze amy ty fo iaby sady mahafoe tegna ho aze, le ze hampifale i Jehovah avao ro atao’e. Ino maregne moa ty heve i rehake amy Baiboly ao manao tihoe ‘tsy mivalikey’? Irehafagne raha feno, iaby, tsy misy tsiko’e io. Naho fa nanao sorogne hoahy i Jehovah o Israelitao, le biby tsy misy tsiko’e ty nasae i lalànay nimeagne. (Lev. 22:21, 22) Tsy mete naho biby tapa-tomboke ndra poa-maso ndra tapake ty sofi’e raike ro hatao sorogne. Lahibey amy i Jehovah tihoe i bibỳ iaby sady tsy misy tsiko’e ro meagne. (Mal. 1:6-9) Rare’e ty ahy i Jehovah naho nitake izay. Irehe vao le hivily voa-katae lo, ndra boke fa niala ty rave’e ila’e ndra fitaovagne tsy ampe piesy? Raha feno ro paliaentikagne. Tea i Jehovah ka naho manahake izay ty hateantika naho ty tsy fivalihantikagne. Toko’e ho feno naho tsy hisy tsiko’e ka zay.
4 Faie tsy maintsy voririke vao tika vaho izay hahavita tsy hivalike? Tsy izay, satria tikagne mpanota le manao hadisoagne mateteke. Faie tsy toko’e hatahotse tikagne naho fa henteagne ty anto’e roe retoagne. Voaloha’e, tsy mifantoke amy ty hadisoantikagne ty Jehovah. Hoe ty Baiboly: “Naho mitsingoloke ty fahadisoa’ay rehe, Jah, le ia ty hahatsangagne ama’ay, Jehovah?” (Sal. 130:3) Oni’e tie mpanota tika sady manao hadisoagne mateteke, le vognogne hamela antika reke. (Sal. 86:5) Faharoe, oni’e fa voafetra avao ty raha vitantika, le tsy mitake ty raha tsy ho vitantikagne reke. (Vakio ty Salamo 103:12-14.) Akore ty hahavy antika ho feno soa sady tsy hisy tsiko’e agnatreha i Jehovah eo?
5 Ty hatea ty hagnampe antika mpanompo i Jehovah tsy hivalike. Toko’e ho tea i Raentika an-dagnitse agney tika sady hahafoe tegna ho aze, le toko’e ho feno soa sady tsy hisy tsiko’e ze raha zay. Naho hoe izay avao ty hateantikagne aze, le hahavita tsy hivalike tika ndra tie misy tsapa-hevetse aza. (1 Tan. 28:9; Mat. 22:37) Eretsereto indraike i Vavolombelo i Jehovah telo rey. Tsy mba te hofalefale vao i ajampela tan-dakilasy tagney? Te ho afa-baraka vao i ajalahy tam-pitoriagne teỳ? Te ho voaroake amy ty asa’e vao i loha ty keleiagney? Azo antoke fa tsy izay. Fanta iareo tie maregne ty fitsipy i Jehovah, le ze hampifale i Rae iareoy ro ifantoha iareo. Tea iareo ty Jehovah, le mieretseretse aze avao iareo aloha ty handrambe fanapahan-kevetse. Naseho iareo amy ty raha atao iareo ty tsy fivaliha’e.
Vatosoa Ara-pagnahy
w16.11 9 § 3
Nagnino o Vahoa i Jehovah-o ro Milamigne Soa?
3 Trea amo o raha finorogneo fa tena fara izay ty mahay mandamin-draha ty Jehovah. Hoe ty Ohabolana 3:19 tie: “Nampiasa fahendreagne ty Jehovah tamy tie ireke nagnoregne ty tane toy. Fahaiagne magnambake ty nampiasae’e mba hahamafe oregne i lagnitsey.” “Vaho kedekede amy ty raha vita’e [Andrianagnahare]” ro fantantikagne “sady vaho bisibisike avao ty reintikagne miomba aze!” (Joba 26:14) Kede avao zao ohatse ty raha fantantikagne miomba o planetao naho o vasiagneo vaho o vahen-dagnitseo. (Sal. 8:3, 4) Misy vasiagne an-tapetrisa’e ty agnate ty vahen-dagnitse raike ao, faie milamigne soa avao iareo ndra tie mihetseketseke aza. Eretsereto ka moa i planeta magnodidigne i masoandroy rey! Tsy mba mikorontagne zao iareo fa milamigne soa manahake ty tomabile magnorike ty lalàna mifehe o liao. Mahagaga vata’e ty lamigne misy amy ze kila raha finorogne! Treantikagne boake amy izay fa nanao ty lagnitse vaho ty tane ‘tamy ty fahiratan-tsai’e’ ty Jehovah, le toko’e hoderaegne naho hotompoegne sady tsy hivalihagne.—Sal. 136:1, 5-9.
18-24 DESAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOBA 28-29
“Managne Laza Soa Manahake i Joba vao Rehe?”
w02 15/5 22 § 19
Manehoa Hasoa Fagnahy amy ze Sahiragne
19 Trea boake amo tantara agnate Baiboly ao nidinehentikagne reo fa aseho amy ty ndaty sahiragne ty hasoa fagnahy. Nipay ty fagnampea i Betoela ty Abrahama mba hahavy ty tarira’e hitohy avao. Nipay ty fagnampea i Josefa ty Jakoba mba hinday ty fate’e a Kanana agne. Nipay ty fagnampea i Rota ka ty Naomy mba hahavy aze hanagne mpandova. Ndra i Abrahama areke ndra i Jakoba ndra i Naomy, le tsy ho nahavita ze raha rezay naho tsy nisy nagnampe. Ze mila fagnampeagne ka ro tena toko’e hanehoagne hasoa fagnahy ty amy hinane zao. (Ohabolana 19:17) Toko’e hanahake i Joba tika. ‘Namonje ze niore nitaraigne’ naho ze ‘ni-bode tsy nisy mpamonje’ sady ‘ze fa ho nimate reke.’ Nampifale ty fo ze ‘vantotse’ ka ty Joba sady nanjare ‘maso hoahy ty goa naho tomboke hoahy ty kepeke.’—Joba 29:12-15.
it “Fitafiana”: “Heviny an’ohatra” § 3
Fisikinagne
Mbe misy andine’e maromaro mirehake fisikinagne agn’ohatse. Manao akanjo mampiambake aze ty ndaty agnate ty fikambanagne ndra antoko raike. Amantaragne ze tohagna ty ndaty raike naho ze raha atao’e ty fisikinagne agn’ohatse amy Baiboly ao, manahake ty ahy i ndaty nagnatreke i engavao tamy fagnoharagne nirehafe i Jesosỳ. (Mt 22:11, 12; henteo KAPA; SARON-DOHA.) Hafahagne ty akanjo ze miroro ara-pagnahy hatasa i Jesosy Kristy Tompo, zane hoe tsy hisy hamantaragne aze sasa tie vavolombelo i tena Andrianagnaharey reke. Ho loza ze raha zay satrie tena fa marine i “aly ty andro lahibein’Andrianagnahare Tompo ty Herỳ.”
w09 1/2 15 § 3-4
Ty Dika ty Agnaragne Ila’e
Naho vaho naterake tika, le fa nimea ty rae aman-drenentika agnaragne. Faie va’e mbe hahazo agnaragne hafa tikagne arakarake ty toetsentika. (Ohabolana 20:11) Mieretsereta areke tie: ‘Naho teo zao ty Jesosy ndra i apostoly rey, ia ty agnaragne ho nimea iareo ahy? Ia ty agnaragne homea o ndatio ahy naho fanta iareo ty toetseko naho ty lazako?’
Tena raha lahibey o fagnonteneagne reo. Ino ty anto’e? Satria hoe ty Solomona Mpanjaka hendre: “Aleo laza soa ta tie fanagnagne maro.” (Ohabolana 22:1) Naho ty maregne le hohajae o ndaty tika naho managne laza soa. Fa ty tena lahibey naho managne laza soa agnatrehan’Andrianagnahare eo tika, le hahazo fitahiagne maharetse nainai’e. Nampitamà ty Andrianagnahare fa hosorate’e agnate i horognam-boke ty fiaignagney ao ty agnara ze matahotse aze, le ho afake ty hiaigne nainai’e iareo.—Malakia 3:16; Apokalypsy 3:5; 20:12-15.
Vatosoa Ara-pagnahy
g00 8/7 17 § 3
Mahasoa Azo ty Somimoke!
Tena ilaegne vao tihoe somimoke? Tsiaro’o vao fa nahatsapa ho maivankivagne rehe ndra niazo’o ty fiai’o naho fa nisy ndaty nisomimoke tama’o? Sa rehe fa nahatsapa ho nivali-doha naho fa tsy nisomimoke tama’o ty ndaty raike? Ie tena raha lahibey ty somimoke. Sambe misy voka’e soa amy i ndaty somimokey naho i ndaty anoa’e azey io. Nirehake hoe izay miomba ty fahavalo’e ty ndaty raike tantaraegne agnate Baiboly ao atao tihoe Joba toy tie: “Fa tsy ho nino iareo naho fa nisomimoke tamy iareo raho. Nagnomey toky iareo ty fahazava ty tareheko.” (Joba 29:24) “Ty fahazava” ty tarehe i Joba, le naneho ty fiadana’e naho ty fifalea’e.
25-31 DESAMBRA
HARENA AMY TY SAONTSIN’ANDRIANAGNAHARE | JOBA 30-31
“ Nikezake Halio Findesam-batagne Avao ty Joba”
Ko Magnente Raha Tsy Misy Ilagne Aze!
8 Va’e ro rese ty fagniria ty maso ka ty tena Kristiana. Izay ty anto’e mahavy ty saontsin’Andrianagnahare mandrisike antika mba hifehe tegna, le tsy hagnente ndra hagniry raha raty. (1 Kor. 9:25, 27; vakio ty 1 Jaona 2:15-17.) Nagneke ty Joba lahilahy maregne fa tena misy voka’e amy ty fagniriagne ty raha henteagne. Hoe reke: “Fa nanao fifagnekeagne tamy ty masoko raho, le mbe hataoko akore ka ty hagnentegnente virjiny?” (Joba 31:1) Tsy tihoe tsy nitsapatsapa ty ampela hafa avao ty Joba, fa nifehe ty sai’e ka mba tsy hieretsere-draty. Nihamafese i Jesosy fa toko’e halio avao ty saintika. Hoe reke: “Ze mikiroke ampela lognandro vaho te hila aze, le fa nagnitsakitsam-baly am-po’ao.”—Mat. 5:28.
w08 1/9 11 § 4
Eretsereto “ze Hiafara’o”
Naho alaem-pagnahy haloto findesam-batagne rehe, le dineho heike zao: ‘Hanao akore ty hiafarako?’ Izay avao le fa hagnampe azo tsy hanao raha hisy voka’e raty lahibey ama’o. Nisy zao ty voa ty SIDA naho ty aretegne hafa azo boake amy ty filàgne, terake tsy manambaly ndra nagnafake ajaja. Ty ila’e ka nenjehe ty eretsere’e ndra nanjare tsy tea ty vali’e naho ty ndaty hafa. Nirehafe i apostoly Paoly mazava soa ka ty hiafarà ze maloto findesam-batagne. Hoe reke: “Tsy handova i Fanjakàn’Andrianagnaharey” ze mpijangajanga.—1 Korintianina 6:9, 10.
w10 15/11 5-6 § 15-16
Ry Tanora, Ekeo ty Tari-dala ty Saontsin’Andrianagnahare
15 Naho ty heve’o, ombia tikagne ro tena mora voataogne hivalike aman’Andrianagnahare? Naho fa miarake ama o ndaty vao sa naho fa irerike? Azo antoke fa vao mainke mitao rehe naho fa an-dakilasy agne ndra naho fa am-piasagne agne. Faie va’e ho tondregne rehe, naho fa mihisa irery, le ho mora rese ty tsapa-hevetse.
16 Nagnino rehe ro toko’e ho tapa-kevetse ty hankatò i Jehovah ndra tie naho fa irery aza? Tadidio fa mete hampifale i Jehovah ty raha atao’o ndra hampalahelo aze. (Gen. 6:5, 6; Ohab. 27:11) Misy voka’e amy i Jehovah ty raha atao’o “satria reke midare azo.” (1 Pet. 5:7) Tea’e hijanjigne aze rehe amy izay handrambe soa maro. (Isaia 48:17, 18) Nalahelo ty arofo i Jehovah naho fa tsy nitsanogne ty toroheve’e o mpanompo’e talohao. (Sal. 78:40, 41) Nifale ka reke naho fa nisy mpanompo’e tsy nivalike. Tena tea’e ohatse ty Daniela mpaminany matoa nisy anjely nirehake tama’e tie: “Tena teagne rehe.” (Dan. 10:11) Nagnino ro nitea i Jehovah ty Daniela? Satria tsy nivalike reke ndra tagnatreha o ndaty maro ey ndra naho fa irerike.—Vakio ty Daniela 6:10.
Vatosoa Ara-pagnahy
w05 15/11 11 § 3
Mahaia Mitsanogne Naho Maneho Hatea
Tsy latsake ty folo ty lahajaka natao i Joba nirey i nama’e rey. Faie mbe hoe avao ty Joba tie: “Lonike abey mba hisy ndaty hitsanogne ahy!” (Joba 31:35) Ino ty anto’e? Satria ndra tie nitsanogne iareo, le tsy nampionogne i Joba. Tsy nidare i Joba sady tsy nikezake hahatakatse ty raha nitsapa’e iareo. Tsy mba niara-ore tama’e iareo, satria tsy niferenaigne aze naho fa nitsanogne aze. Izao ty toroheve i apostoly Petera: “Miharoa saigne nareo iaby, miaraha ore, mifankateava manahake ty mpirahalahy, miferenaigna, miambanea.” (1 Petera 3:8) Akore ty hahafaha’o miara-ore amy ty hafa? Mila mikezake hahatakatse ty raha tsapa i ndatỳ heike rehe naho ty anto’e mahavy aze hahatsapa izay. Trea fa midare aze naho miara-ore ama’e tika naho mirehake tie: “Nalahelo zao rehe tamy izay” ndra “tsy nitsapa o ndatio zao ty raha nitsapa’o tamy izay.” Maneho fiheveragne aze ka tika naho aherentikagne amy ty fomba firehantika i raha nirehafe’ey mba hampisehoagne tie azontikagne soa ty tea’e horehafegne. Tihoe mitsanogne sady maneho hatea, le tsy midika tie mitsanogne ze rehake rehafe’e avao fa mikezake hahatakatse ty fihetseham-po ambaly i raha rey ao.