-
Ia o Joba Zao?Andao Hianatse Tantara amy Baiboly Ao
-
-
LESOGNE 16
Ia o Joba Zao?
Nisy lahilahy raike nanompo i Jehovah tamy ty tanàgne raike atao tihoe Oza. I Joba ty agnara’e. Nanagne keleiagne reke sady mpagnarivo bey. Ndaty soa fagnahy reke, le nagnampe ty sahiragne, agnisa izay ty vantotse naho ty ajaja bode. Tsy nanagne olagne vao reke satria ndaty maregne?
Tsy fanta i Joba tie nandineke aze avao ty Satana. Hoe ty Jehovah tamy i Satana: ‘Henteo ty Joba mpanompoko fa tsy misy manahake aze. Mankatò ahy reke sady manao ty maregne avao.’ Le hoe ty Satana: ‘Toe tahie’o naho arova’o reke sady mea’o tane naho biby maro. Afaho ama’e o fanagna’eo, le tsy hanompo azo sasa reke.’ Hoe ty Jehovah: ‘Anò ama’e areke zay, faie ko vonoegne!’ Nagnino ty Joba nenga i Jehovah hotsapae i Satanao? Natoky reke fa tsy hivalike ama’e ty Joba.
Nitsapa i Joba tamy ty loza maro ty Satana. Voaloha’e, nirahe’e hangalatse ty agnombe i Joba naho ty birìke’e o Sabeanao. Noroa’e ka ty agnondry i Joba. Nangalare o Kaldeanao ka ty rameva’e sady mate iaby ze ndaty niarake ty bibi’e. Fa ty mafe ama’e, le nimate iaby ty ana i Joba fa nitontà ty tragno nanoa iareo fete. Nanahelo mafe ty Joba faie mbe nanompo i Jehovah avao reke.
Mbe tea i Satana hampitomboegne ty fijalea i Joba. Fineno’e bae mampanaintaigne ty vata i Joba iaby. Tsy fanta i Joba ty anto’e nahavy aze hijale mafe, faie le mbe nanompo i Jehovah avao reke. Fale ty Jehovah fa tea aze vata’e ty Joba.
Nandefa ndaty telo hagnakivy i Joba ka ty Satana. Hoe iareo: ‘Nagnetake ty fahota’o rehe, le izay ty anazea i Jehovah azo.’ Hoe ty Joba: ‘Tsy nanota zao raho.’ Faie nanjare nieretseretse reke fa manao ty tsy rare’e ty Jehovah sady boake ama’e ty fijaleagne mahazo aze.
Nisy lahilahy tanora raike nitsanogne soa ty reha iareo. I Eliho ty agnara’e. Hoe reke: ‘Diso iaby ze o reha’areo zao. Tsy manao raty ty Jehovah. Tsy misy raha mietake ama’e sady ampea’e tikagne naho fa misy olagne.’
Hoe ty Jehovah tamy i Joba naho fa niavy eo: ‘Taia rehe tamy izaho namboatse i lagnitsey naho o taneo? Ino ty irehafa’o tie tsy rare’e ty ataoko? Tsy fanta’o ty raha rehafe’o.’ Hoe ty Joba: ‘Diso ty nieretsereko miomba azo. Fa nireiko ty miomba azo faie amy izao vaho fantako soa. Tsy misy raha tsy ho vita’o. Mifogne raho amy ze raha nirehafeko.’
Tsy nivalike tamy i Jehovah ty Joba, le nisitragne’e sady nimea’e fanagnagne mihoatse i aze talohay. Mbe velogne ela bey reke sady sambatse, satria tsy nivalike ndra tie nijale mafe. Ko mivalike ka rehe ndra inogn’ino kidò?
“Fa rei’areo ty fiareta i Joba, sady fa fanta’areo ty fitahiagne nimey i Jehovah aze.” —Jakoba 5:11
-
-
Nifily ty Hanompo i Jehovah ty MosesyAndao Hianatse Tantara amy Baiboly Ao
-
-
LESOGNE 17
Nifily ty Hanompo i Jehovah ty Mosesy
Israelita ty nahafantaragne ty tarana i Jakoba naho fa nanomboke nitoboke ta Ejipta tagne iareo. Tafara ty nimateza i Jakoba naho i Josefa, le nisy Farao hafa nanjaka tao. Natao’e ndevo o Israelitao, satria natahotse reke kera hanjare matanjake ambone o Ejipsianao iareo. Sinere’e hamboatse birike tsiefa naho hiasa an-tetekey iareo. Faie le mbe nihamaro avao o Israelitao. Tsy nahafale i Farao izay, le nampamonoe’e ze ajaja lahilahy israelita vaho naterake. Nampatahotse ty raha niaigna o Israelitao.
Niterake lahilahy ty ampela Israelita raike atao tihoe Jokebeda. Soasoa ty ana’e, le tsy tea’e ho mate. Natao’e agnate harogne reke, le naeta’e tagnate ty bararata marine ty Renerano i Neily ey. Nandindigne tey ty Miriama rahavave’e mba hahatreava’e ty raha hiseho.
Niandro amy i reneranoy ey i anak’ampela i Faraoy, le nitrea’e i harogney. Sinoka’e i harogney, kay ajaja tomagny ty tao. Niferenaigne aze reke. Hoe ty Miriama: ‘Ipaliako ampela hampinono o ajajao vao rehe?’ Nagneke i anak’ampela i Faraoy, le nalae i Miriama boake ao ty rene’e. Hoe i anak’ampela i Faraoy: ‘Ento ty ajaja toy, le tezao agne fa hokaramaeko rehe.’
Nahere i Jokebeda tamy i anak’ampela i Faraoy amy izay i ajajay naho fa nibey. Natao’e tihoe Mosesy ty agnara’e, le tineza’e mitovy amy ty ana’e. Afake nahazo ze raha tea’e ty Mosesy tamy izay, satria mitovy amy ty ana ty mpanjaka. Faie tsy nihaligno’e ty Jehovah. Nifily ty hanompo i Jehovah reke satria nahafantatse fa Israelita fa tsy Ejipsiana.
Te hagnampe o Israelitao ty Mosesy tamy reke 40 taogne. Nahatrea Ejipsiana nijera ndevo israelita reke, le nivonoe’e i Ejipsianay sady nasitri’e agnate fasegne ao ty fate’e. Nifanta i Farao izay, le nikinia’e hovonoegne ty Mosesy. Nilay ta Midiana agne ty Mosesy. Nikarakara aze avao ty Jehovah.
“Finoagne ty nandiera i Mosesy tsy hatao tihoe ana i anak’ampela i Faraoy... Ndraleo’e nampijalegne niharo tamy ty vahoan’Andrianagnahare.” —Hebreo 11:24, 25
-