BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • uw tshap. 12 lk. 95-102
  • Olembetshiyelo wa Batismu Kayɛ

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Olembetshiyelo wa Batismu Kayɛ
  • Tambosangana kâmɛ lʼɔtɛmwɛlɔ wa Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • BATISMU KAKALONGOYAKA JOANI
  • BATISMU KA LO NYƆI
  • BATISMU K’AMBEKI W’AKRISTO KA L’ASHI
  • TOKOTSHA ƐKƐNDƐ ASO
  • Kɛnɛ Kalembetshiya Batismu Kayɛ
    Tɛmɔla Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ
  • Batisimu kekɔ dui dialɔmbama dia monga Okristo
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2018
  • Batisimu kekɔ oyango ɔmɔtshi wa dimɛna wa ndjadjɛ!
    Ngɛnangɛnaka la lɔsɛnɔ pondjo pondjo!—Kondja wahɔ oma lo wekelo wa Bible
  • Dikambo kona batizama?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2002
Enda awui akina
Tambosangana kâmɛ lʼɔtɛmwɛlɔ wa Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ
uw tshap. 12 lk. 95-102

Tshapita 12

Olembetshiyelo wa Batismu Kayɛ

L’ƆNƆNYI 29 T.D., Yeso akabatizama lo tambiyama la tshondo l’Ɔkɛdi wa Jɔrɔdana. Jehowa ndamɛmɛ akendaka dikambo sɔ ndo akatɛkɛta dia mɛnya ɔnɛ nde ambetawɔ dikambo diakɔ. (Mat. 3:​16, 17) Ɛnɔnyi esato l’etenyi l’ɔkɔngɔ wa eolwelo kande, Yeso akasha ambeki ande alako anɛ ata ate: “Wakambisha wulu tshe ndu l’ulungu ndu la kete. Okone nyutshu, nyete wedja tshe ambeki, nyâbatiza.” (Mat. 28:​18, 19) Onde, wɛ akabatizama lo ndjela dui diaki Yeso sɔ oka? Kana, onde wɛ ayalɔngɔsɔlakɔ dia ntsha ngasɔ oka?

2 Oyadi wɛ akalongola batismu kana atalongola, ekɔ ohomba a wɛ mpotɔ ɔlɔlɔ, ele batismu. Wembola ɛmɔtshi wahomba sɛdingɔma vɔ ɛnɛ: Onde batismu kalongola Akristo nshi nyɛ kekɔ l’olembetshiyelo akɔ wâmɛ la kaki Yeso oka? Onde na, awui tshɛ wata Bible lo dikambo dia batismu kotshamaka le yɛ oka? Ahomba salema dia sɛna la diokanelo la kɛnɛ kalembetshiya batismu k’Okristo ka l’ashi na?

BATISMU KAKALONGOYAKA JOANI

3 Suke la ngɔndɔ shamalo la ntondo ka Yeso batizama, Joani Obatizanyi akatshu dia tosambisha l’oswe wa shɛnga wa la Judeya ata ate: “Nyukadimuli etema, ne dia diulelu dia l’ulungu diaya suki.” (Mat. 3:​1, 2) Lam’akawoke awui wakataka Joani asɔ, anto wakaye oma lo wedja tshɛ wa Judeya dia ndjoyatshumoya lo pɛkato yawɔ ndo ndjolongola batismu oma le nde lo Jɔrɔdana. Batismu kɛsɔ akashamaka paka le Ase Juda.​—⁠Etsha 13:​23, 24; Luka 1:​13-16.

4 Ase Juda asɔ wakahombe kadimola etema esadi eto. L’ɔnɔnyi 1513 N.T.D. lo Dikona dia Sinai, watshɛwɔ wakadje la Jehowa Nzambi sheke ya wodja w’otondo. Koko, Ase Juda kôkotsha ɛkɛndɛ wakendanaka la sheke yakɔ shɔ, diɔ diakɔ diele sheke yakɔ yakânyaka Ase Juda oko akanga a pɛkato. Wakayokomaka l’asa lɔkɔnga la mpakahaka. “Lushi la wuki ndu woma [laki Jehowa, NW]” lakewɔma eyelo kalɔ oma le Malaki laki suke, ndo lo 70 T.D., lɔ lakakitɛ Jerusalɛma oko elanyelo ka shashimoya. Joani Obatizanyi, ɔnɛ laki l’ohetoheto wa woho akɔ wâmɛ la Elidja lo dikambo di’ɔtɛmwɛlɔ a mɛtɛ, akatomama la ntondo k’elanyelo kakɔ kɛsɔ “dia ntanya Khumadiondjo antu wolongoswami.” Vɔ wakahombe ndjatshumoya oma lo pɛkato yakawatshaka lo nengola sheke y’Ɛlɛmbɛ ndo dia vɔ ndjalɔngɔsɔla lo timba ndo l’etema woho wa nongola Ɔna Nzambi lakâtomɛ Jehowa. (Mal. 4:​4-6; Luka 1:17; Etsha 19:⁠4) Oko akalembetshiya Joani, Ɔna Nzambi akahombe batiza la nyuma k’ekila (batismu kakatatɛ nongola ambeki wa kɔlamelo lo pɛtɛkɔsta ka l’ɔnɔnyi 33 T.D.) ndo la dja (batismu k’elanyelo kakalongola Ase Juda waki kokadimola etema lo 70 T.D.). (Luka 3:16) Dia mbewɔ woho w’aha vɔ nongola ‘batismu ka la dja’ kɛsɔ, Ase Juda wa l’eleko ka ntondo asɔ waki la dia nongola batismu ka l’ashi oko djembetelo y’ekadimwelo k’etema awɔ ndo koma ambeki waki Yeso Kristo kam’akawakondjaka diaaso.

5 Ndo Yeso ndamɛmɛ aki l’atei a wanɛ wakaye le Joani dia ndjobatizama. Ko lande na? Joani akeye ate: Yeso komonga ndoko la pɛkato ka ndjosuya, diakɔ mbakandate ate: “Dimi kahumba mbatizama le ye, kayayaye le mi na?” Koko, batismu ka Yeso akahombe monga la djembetelo yotshikitanyi. Diakɔ mbakandokadimola ate: “Utukutetawi ntsha okone, ne dia dio diambusungana dia shu nshidiya akambu w’ololo tshe.” (Mat. 3:​13-15) Batismu ka Yeso komonga djembetelo ya ndjatshumoya kande oma lo pɛkato; ndo takinde l’ohomba wa ndjakimɔ le Nzambi, dikambo dia nde aki ose wodja wamboshilaka la ndjakimɔ le Jehowa. Koko, lo nongola batismu kande l’ɛnɔnyi 30, lofulo l’ɛnɔnyi l’ɛnya le Ase Juda ɔnɛ onto ambotshunda wɔɔngɔ, nde akɛnya dia batismu kande akalembetshiyaka ɔnɛ: nde akayaɛnya la ntondo ka She le l’olongo dia ntsha lolango Lande la lânde. Lolango la Nzambi lo dikambo diaki ‘onto, Kristo Yeso,’ ele dia nde mbɛ̂na akotsha olimu w’endana la Diolelo ndo nambola lɔsɛnɔ lande l’onto a kokele oko tshungo dia nshikikɛ l’etena kakɔ kamɛ etshina ka sheke y’oyoyo. (Luka 8:1; 17:​20, 21; Heb. 10:​5-10; Mat. 20:28; 26:28; 1 Tim. 2:​5, 6) Yeso akɔsɛ olembetshiyelo wa batismu kande ka l’ashi la nɛmɔ efula. Nde kotshikɛ ndoko ɛngɔ diaaso dia tɔ mengola yimba yande dia ndjasha l’ehomba ekina. Polo ndo l’ekomelo ka lɔsɛnɔ lande la lâ kɛtɛ, nde akayashaka dia ntsha lolango la Nzambi.​—⁠Joa. 4:⁠34.

BATISMU KA LO NYƆI

6 Lo mbɔtɔnɛ la olembetshiyelo a batismu kakalongola Yeso l’ashi, nde akalongola batismu kekina nto. Nde akeye dia ɔkɛndɛ akawosha Nzambi ntondo akahombe mbokonya lo nde nambola lɔsɛnɔ lande l’onto oko olambo, koko nde aki la dia mbolɔ lo nyuma l’ɔkɔngɔ wa nshi shato. Nde akatɛkɛta dia dikambo sɔ batismu kɛmɔtshi. “Batismu” kɛsɔ kakatatɛ lo 29 T.D. koko tɔ kôkomɛ la ntondo ka nyɔi ndo ka eolwelo kande. Omalɔkɔ mbele, suke l’ɛnɔnyi oko esato l’ɔkɔngɔ wa batismu k’otambiyelo ande wa la tshondo l’ashi, nde akakoke mbuta l’ɔlɔlɔ tshɛ ate: “Dimi leko la batiza, ka dimi batizama. Ndu dimi leko la dikambu dia wuki edja ndu to kambushidiyama!”​—⁠Luka 12:⁠50.

7 Wanɛ wayôlɛ kâmɛ la Kristo lo Diolelo diakinde dia l’olongo wayohomba ndo vɔ lawɔ nongola batismu ka lo nyɔi. (Mako 10:​37-40; Kol. 2:12) Lo nyɔi kawɔ, vɔ tshikaka lɔsɛnɔ lawɔ l’onto pondjo pondjo oko akadisale Yeso. Ko lo eolwelo kawɔ, vɔ tosanganaka kâmɛ lande dia mbolɛ l’olongo. Ndoko onto lele la wolo wa mbisha batismu kɛsɔ, onyake paka Nzambi ndamɛmɛ oma lo tshimbo yaki Ɔn’ande le l’olongo.

8 Wanɛ walongola batismu ka lo nyɔi “wakabatizama [lo, NW] Kristu Jesu” oko wata afundelo. Oma l’ekimanyielo ka nyuma k’ekila kakondjawɔ oma lo tshimbo ya Kristo, vɔ sanganaka kâmɛ lande, nde lele owandji awɔ, oko wewɔ anto wa l’atei w’etshumanelo kande k’akitami wa nyuma, mbuta ate “dimba” diande. Lam’ele nyuma kɛsɔ mbashaka lotshungɔ la vɔ ngamula waonga waki Kristo wa lâdiko, sho kokaka mbuta lo dikambo diakiwɔ ɔnɛ: vɔ tshɛ komaka “untu otoi [kâmɛ la, NW] Kristu Jesu.”​—⁠Romo 6:​3-5; 1 Kor. 12:13; Ngal. 3:​27, 28; Etsha 2:​32, 33.

BATISMU K’AMBEKI W’AKRISTO KA L’ASHI

9 Ambeki wa ntondo waki Kristo wakabatizama ntondo oma le Joani ndo wakayɔlɔmbwamaka otsha le Yeso oko wanɛ wakenga olui a wadiɛnde la lo nyuma. (Joa. 3:​25-30) La tshina di’ɛlɔmbwɛlɔ kaki Yeso, ndo vɔ lawɔ wakayolongoyaka anto batismu kele l’olembetshiyelo akɔ wamɛ la kaki Joani. (Joa. 4:​1-3) Koko, lo Pɛntɛkɔsta ka l’ɔnɔnyi 33 T.D. mbakawayotatɛka la kotsha mɛtɛ olimu awɔ wa nongoyana batismu “lu lukumbu la Papa ndu l’Ona ndu la [nyuma k’ekila, NW].” (Mat. 28:⁠19) Wɛ ayɛna di’ekɔ ohomba vusolaka kɛnɛ kalembetshiya dikambo sɔ lo ndjela osase washa avɛsa woshilami kâmɛ la wembola wayela ɛnɛ:

Dia batizama “lu lukumbu la Papa,” kakɔna kahomba onto shihodia lo dikambo dia Papa na? (2 Khum. 19:15; Esam. 3:8; 73:28; Is. 6:3; Romo 15:6; Heb. 12:9; Jak. 1:⁠17)

Kakɔna kahomba mpotɔ ɔnɛ lalongola batismu “lu lukumbu l’Ona” na? (Mat. 16:​16, 24; Fil. 2:​9-11; Heb. 5:​9, 10)

Kakɔna kahomba mbetawɔ onto lalongola batismu “lu lukumbu la [nyuma k’ekila, NW]” na? (Luka 11:13; Joa. 14:​16, 17; Etsha 1:8; 10:38; Ngal. 5:​22, 23; 2 Pet. 1:⁠21)

10 Anto wa ntondo wakabatizama lo ndjela alako wakasha Yeso asɔ ko Ase Juda (la ambetawudi w’Ase Wedja), wanɛ wele wodja awɔ wakashile la ndjâkimɔ le Nzambi ndo wakɔsamaka la nɛmɔ dia woho wa lânde oma le nde polo ndo l’ɔnɔnyi 36 T.D. Koko, lam’akayokondjaka Ase Samariya, ndo l’ɔkɔngɔ diko Ase Wedja kana apanganu diɛsɛ dia koma Akristo, la ntondo ka vɔ batizama, waki la dia ndjakimɔ l’etondo awɔ tshɛ le Jehowa dia mbokambɛ oko ambeki w’Ɔn’ande. Ɔsɔ kele olembetshiyelo wokôngaka nshi tshɛ la batismu k’Okristo ka l’ashi, oyadi le Ase Juda kana le ase Wedja. Ɔsɔ kele “batiza otoi” kalɔmbama le wanɛ tshɛ wakoma Akristo wa mɛtɛ. Tɔ mbaetɛka Ɛmɛnyi wa Jehowa w’Akristo, akambi a Nzambi w’ɛkɔmi.​—⁠Ef. 4:5; 2 Kor. 6:​3, 4.

11 Woho a batismu ka ngasɔ kekɔ la nɛmɔ di’efula lo asho wa Nzambi. L’ɔkɔngɔ a nde tɛkɛta dikambo dia ohikelo wa wâto a luudu wakatshe Nɔa la nkumbo kande lo Mvula k’elola, ɔpɔstɔlɔ Petero akakotola yambalo yaso lo dui diakɔ. Nde akafunde ate: “Dikambu ne dieko uku djimbitelu ya mete ya batiza kanyushimbela kakiane, aha dia minya mindu ka dimba, keli dia nomba khum’utema k’ololo le [Nzambi, NW] uma l’eulwelu ka Jesu Kristu.” (1 Pet. 3:21) Wâto a luudu aki djembetelo yakɛnamaka lo asho dia Nɔa akayakimɔ le Nzambi dia ntsha lolango lande ndo l’ɔkɔngɔ, nde akayokotsha olimu wakawosha Nzambi la kɔlamelo tshɛ. Dui sɔ mbakôkimanyiya dia nde mbika. Lo woho akɔ wâmɛ, wanɛ wayakimɔ le Jehowa oma lo woho wambowetawɔ Kristo, ɔnɛ lakashile la mbolɔ, mɛnyaka mɛtɛ ka dikambo sɔ lo nongola batismu ndo l’ɔkɔngɔ vɔ tshâka lolango la Nzambi lo kitanyiya kɛnɛ kalɔmbande ɛlɔ kɛnɛ le ekambi ande wamboka oma l’andja wa kɔlɔ wa nshi nyɛ ɔnɛ. (Ngal. 1:​3, 4) Hawoyɔkɛndakɛnda otsha l’elanyelo kâmɛ la wanɛ weke l’andja ɔnɛ. Vɔ wamboshila la mbika oma lo dikambo sɔ ndo Nzambi akashile la mbasha nkum’otema k’ɔlɔlɔ.

TOKOTSHA ƐKƐNDƐ ASO

12 Ayonga munga le so naka sho mbuta ɔnɛ batismu keto toshaka lotshungɔ la kondja panda. Tɔ kekɔ la nɛmɔ paka le ɔnɛ lakayakimɔ l’otema ɔtɔi le Jehowa oma lo tshimbo ya Yeso Kristo, ndo lakotsha lolango la Nzambi la kɔlamelo polo ndo l’ekomelo.​—⁠Mat. 24:⁠13.

13 Lolango laki Nzambi lo dikambo dia Yeso akendanaka ndo la woho wakandahombe kamba olimu la lɔsɛnɔ lande l’onto. Nde akahombe kimɔ lɔsɛnɔ lande lo mbetawɔ nyɔi kele oko olambo. Lo wedi aso, sho pombaka nambolɛ Nzambi alemba aso woho wa monga la lɔsɛnɔ la ndjalambola. Sho pombaka kamba l’alemba akɔ olimu lo ntsha lolango la Nzambi. (Romo 12:​1, 2) Mɛtɛ, hatotokotsha oyango ɔsɔ endaka lo tena dimɔtshi, tekɔ la woho a lɔkɛwɔ lafɔna l’andja ɔnɛ wotodingi kana, endaka tekɔ lo mbahɛ asolo aso paka l’eyango wa wahɔ aso hita, lo kambɛ Nzambi olimu wa l’ɛlɔmɔ oto. (1 Pet. 4:​1-3; 1 Joa. 2:​15-17) Etena kakawombola Ose Juda ɔmɔtshi dikambo dia kɛnɛ kakandahombe ntsha dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo, Yeso akawohola ohomba wa monga la lɔkɛwɔ l’ɔlɔlɔ, ndo nde akatɛtɛ di’ohomba wa mboyela, ndo mbetɛ Lokristo la mɛtɛ ɛngɔ koleki ohomba lo lɔsɛnɔ lande. Lɔ hahombe mbeta lo dihole dia hende l’ɔkɔngɔ w’eyango wa mbo ya l’emunyi.​—⁠Mat. 19:​16-21.

14 Eko ohomba sho mbohɔ nto dia, le Yeso, lolango la Nzambi akalemanɛka l’olimu w’ohomba efula w’endana la Diolelo. Mɛtɛ, Yeso akakitama dia ndjâla Nkumekanga. Koko, edja tshɛ kakinde la kɛtɛ, nde âki ɔmɛnyi wa tshete wa Diolelo. Ndo sho lawɔ tekɔ l’olimu w’esambishelo wa woho akɔ ndo tekɔ l’ɛkɔkɔ efula wa sho ndjasha l’olimu akɔ l’otema ɔtɔi. Lo ntsha ngasɔ, tayɛnya dia sho mbɔsaka lowandji la Jehowa la l’andja w’otondo la diando di’efula ndo di’ɔnɛ sho nangaka anyaso anto. Nto, tayɛnya dia sho kimanɛka kâmɛ la wanyaso atɛmɔdi wa l’andja w’otondo, ɛmɛnyi tshɛ wa Diolelo, naka tayotetemala otsha lo oyango akɔ wa kondja lɔsɛnɔ la pondjo la tshina di’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo diakɔ.

[Wembola]

1, 2. (a) Lande na kahombaso ndjasha, onto l’onto dia mbeya akambo wa batismu ka l’ashi na? (b) Woho akɔna akokayɛ kadimola lo wembola wokami l’odingɔ 2 lo tshena pe na?

3. Le wa na akashamaka batismu kaki Joani na?

4. (a) Lande na kakahombe Ase Juda ndjatshumuya esadi eto na? (b) Kakɔna kakiwɔ la dia ntsha di’aha ‘batizama la dja’ na?

5. (a) Lam’akaye Yeso dia ndjolongola batismu, lande na kakakandakandaka Joani na? (b) Kakɔna kakalembetshiyaka batismu kaki Yeso ka l’ashi na? (c) Woho akɔna wakɔsaka Yeso okotshelo wa lolango la Nzambi lo dikambo diande na?

6. Batismu kekina kakɔna kakalongola Yeso ndo kakaviya yɛdikɔ ya tena dingana na?

7. (a) Akɔna nto alongola batismu ka lo nyɔi na? (b) Asha batismu kakɔ kɛsɔ na?

8. Kakɔna kalembetshiya nto dikambo di’ɔnɛ “wakabatizama [lo, NW] Kristu Jesu” na?

9. (a) Etena kakɔna kakatatɛ mbishama batismu ka woho wofundami lo Mateu 28:19 na? (b) Kamba olimu la wembola ndo l’avɛsa woshilami l’odingɔ ɔnɛ kele sɛdingola wetshelo akɔna wahomba wanɛ walanga nongola batismu mpotɔ ɔlɔlɔ.

10. (a) Kakɔna kalembetshiya batismu k’Okristo ka l’ashi ɛlɔ kɛnɛ na? (b) Woho akɔna wotshikitanyi batismu kɛsɔ la kɛnɛ kakalongola Yeso na? (c) Naka wanɛ wakotsha tɛdikɔ ta l’Afundelo wambolongola batismu, kete vɔ waya na?

11. (a) Dikambo diakɔna diɔtɔnɛ la batismu k’Okristo, ndo lo woho akɔna na? (b) Ko lâsɔ, oma lo na akondja Okristo panda na?

12. Lande na kele batismu keto hasha onto lotshungɔ la kondja panda na?

13. (a) Woho akɔna walanga Nzambi di’Akristo wambolongola batismu kamba elimu la sɛnɔ yawɔ na? (b) Lokristo la mɛtɛ pombaka monga l’ohomba akɔna lo sɛnɔ yaso na?

14. (a) Ɔkɛndɛ akɔna w’endana la Diolelo wahomba Akristo tshɛ kotsha na? (b) Oko wɛnyamidiɔ lo lɛkɛ 101, naa weoho ɛmɔtshi w’amɛna wahomba tokimanyiya dia sho kamba olimu akɔ na? (c) Naka mɛtɛ, tayokamba olimu akɔ l’otema ɔtɔi, kete tekɔ lo mɛnya na?

[Diombwɛlo di’osato wa lo lɛkɛ 101]

WOHO AKƆNA WASAMBISHAYƐ DIOLELO NA?

Lo soko la soko

Lo kalolaka dia tênda wanɛ wakɛnya saki kawɔ

Lo mbekaka l’anto Bible lawakawɔ

L’ɛsɛsɛ

Le angɛnyi ayɛ wa la kalasa

Le anyayɛ wa l’olimu

OVUSWELO A LƆKƐTSHANYA

● Otshikitanelo ndo ɔfɔnɛlo akɔna wele l’asa batismu ka Yeso la batismu ka l’ashi kashama nshi nyɛ na?

● Le wa na akashamaka batismu kaki Joani na? Alongola batismu ka lo nyɔi na? Ndo akɔna alongola ‘batismu ka lo Kristo Yeso’ na?

● Kakɔna kahombaso sala dia kotsha ɛkɛndɛ w’Okristo wambobatizama l’ashi na?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto