TSHAPITA 5
Wolo wa tonga—“Osadi w’olongo la nkɛtɛ”
1, 2. Ngande wɛnya wonya wolo wa tonga wa Jehowa?
ONDE wɛ ambokaka dja lushi lɔmɔtshi l’otsho wa ntshitshi efula? Wɛ akalange anya otsha lo lombe la dja lo nanu diahombama aha suke efula nɛ dia laaladi layoleka kandji; ndo aha mangana etale la dja nɛ dia ntshitshi ayokonda efula.
2 Ekɔ “dja” mɔtshi yatosandjola alemba lushi l’otondo. Dja shɔ yekɔ lo mpɛta lo kilɔmɛtɛrɛ oko miliyɔ 150 mangana la so!a Dia konya laaladi lawɔ oma l’etale ka ngasɔ polo le so, wonya pombaka monga mɛtɛ la wolo wa mamba! Koko, nkɛtɛ yekɔ lo tshimba lo nanu diahombama lam’asatɔ la nkuka ka dja kɛsɔ. Naka tɔ ndeka sukana, kete ashi moma tshɛ; ko naka tɔ mangana etale, kete ashi tshɛ nkama la ntshitshi. Naka wonya monga etale kana suke amboleka la nkɛtɛ, kete ndooko ɛngɔ kakoka monga la lɔsɛnɔ la nkɛtɛ. Esase w’oma lo wonya wekɔ ohomba efula dia lɔsɛnɔ monga la nkɛtɛ, vɔ wekɔ pudipudi, ndo wekɔ nto dimɛna efula.—Ondaki 11:7.
3. Mɛtɛ kakɔna k’ohomba katetsha wonya?
3 Koko, anto efula hawodje wonya yimba, kaanga mbele otondonga aha wonya tshike vɔ bu la lɔsɛnɔ. Ɔnkɔnɛ, vɔ pandjaka wetshelo wakoka wonya tosha. Bible mbutaka lo dikambo dia Jehowa ate: “Wɛ akasale osase ndo wonya.” (Osambo 74:16) Eelo, wonya tombolaka Jehowa lele “Osadi w’olongo la nkɛtɛ.” (Osambo 19:1; 146:6) Koko, vɔ wekɔ paka ɔtɔi w’ɛngɔ l’atei wa lokema la diangɔ diaheyama mbala dia l’olongo diatɛnya wolo wa tonga waheyama mbuta wele la Jehowa. Tɔsɛdingole diangɔ dimɔtshi dia l’olongo sɔ dimɛna, oma laasɔ ko sho ndjɔsɛdingola nkɛtɛ ndo diangɔ diele la lɔsɛnɔ diafulanɛ lɔkɔ.
Jehowa “akasale osase ndo wonya”
“Nyedia washo l’olongo kele nyende”
4, 5. Wolo ndo woke wa ngande wele la wonya, ndo ngande wewɔ naka mbowɛdika la tɔɔtɔ tokina?
4 Ondo wɛ mbeyaka dia wonya ekɔ yɔɔtɔ. Vɔ mɛnamaka dia wekɔ woke ndeka tɔɔtɔ tokina tɛnaso l’otsho nɛ dia vɔ ndeka sukana la so. Wolo wa ngande wele la wonya? Lam’ewɔ l’atei w’ɔtɛ, laaladi la wonya mongaka la dja ya 15000000°C. Naka vɔ mbɔsa fushi ya tshitshɛ ya wonya yele la woke oko ɔtɛ wa pɛngɛlɛ oma l’atei atei awɔ ko ndjikitsha la nkɛtɛ, kete dia tshikala la lɔsɛnɔ pombaka mangana la fushi yatondja dja shɔ kilɔmɛtɛrɛ 140! Sekɔndɛ tshɛ, wonya tondjaka esase wele la wolo wɛdimi la miliyɔ nkama ya bɔmbɛ atɔmikɛ.
5 Wonya wekɔ woke wa mamba wele waa planɛtɛ ndekana 1300000 yele la woke oko nkɛtɛ koka mbɔtɔ lɔkɔ. Onde ɔsɔ ekɔ woke wahakoke yɔɔtɔ monga lawɔ? Ndooko, nɛ dia wanɛ weka awui wa tɔɔtɔ mbidjaka wonya l’ɔnɔngɔ wa tɔɔtɔ ta totshitshɛ t’ɛnɔɔndɔ. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde ate: “Yɔɔtɔ la yɔɔtɔ yekɔ la lotombo layɔ.” (1 Kɔrɛtɔ 15:41) Pɔɔlɔ takandakoke mbeya mɛtɛ k’ɛtɛkɛta wakafundama oma lo wolo wa nyuma ɛsɔ. Ekɔ yɔɔtɔ mɔtshi ya woke heyama yele naka vɔ ndjikitsha lo dihole diele wonya, kete nkɛtɛ kayonga l’etei kayɔ. Ndo ekɔ yɔɔtɔ kina yele naka yɔ kitshama lo dihole diele wonya kete yɔ mɛna nkɛtɛ tshɛ. Ndo kina nto koka mɛna Saturne, koko planɛtɛ kɛsɔ mangana la so etale efula woho ɔnɛ wele mashinyi watomawɔ lo loowa walawɔ esadi ndeka disashi di’okoma wa woke mbala akumi 40 wakasale ɛnɔnyi ɛnɛi dia tokoma lo planɛtɛ kɛsɔ.
6. Ngande wɛnya Bible dia lofulo la tɔɔtɔ lekɔ diambo efula le onto?
6 Aha weke wele la tɔɔtɔ oto mbele dikambo dia diambo, koko ndo lofulo latɔ. Bible mɛnyaka dia tɔɔtɔ tekɔ efula kaheyama mbala oko “lɔkɔngɔ la lo ndjale.” (Jɛrɛmiya 33:22) Etelo kɛsɔ mɛnyaka dia tɔɔtɔ tekɔ efula kaheyama mbala ndo tokina efula tekɔ laadiko wa tɔnɛ tɛnama la washo. Ndo nto, naka ofundji ɔmɔtshi wa Bible, ɛnyɛlɔ oko Jɛrɛmiya akahembe mbadia tɔɔtɔ, kete nde akakoke mbadia paka tɔɔtɔ nunu sato to, nɛ dia ɔsɔ mbele lofulo l’ekomelo lakoka onto mbadia l’otsho wa tshɛnɛkɔ aha l’ekimanyielo ka mashinyi ɔmɔtshi. Lofulo lɔsɔ lekɔ tsho oko diwambo diamɛ dia lɔkɔngɔ. Koko lo mɛtɛ, lofulo la tɔɔtɔ lekɔ diambo efula, tekɔ oko “lɔkɔngɔ la lo ndjale.”b Onto akɔna akoka mbadia lofulo la ngasɔ na?
“Nde mbɔlɛka yɔɔtɔ la yɔɔtɔ lokombo”
7. Tɔɔtɔ tongana tele lo galaksi kaso ndo galaksi ngana yele l’andja ɔnɛ?
7 Isaya 40:26 kadimolaka ɔnɛ: “Nyedia washo l’olongo kele nyende. Akɔna akatonge diangɔ nɛ tshɛ? Ele Ɔnɛ latondja alembe adiɔ lo lofulo; ladielɛ diɔ tshɛ lo nkombo yadiɔ.” Osambo 147:4 mbutaka ɔnɛ: “Nde mbadiaka lofulo la tɔɔtɔ.” Naa “lofulo la tɔɔtɔ”? Ɔsɔ ekɔ dimbola dia wolo. Waa astrɔnɔmɛ fɔnyaka dia tɔɔtɔ tekɔ miliyara ndekana 100 lo galaksi kaso kelɛwɔ Voie lactée.c Akina mbutaka ɔnɛ ndeka laasɔ la fwa. Koko ekɔ galaksi kina efula yele la tɔɔtɔ toleki ndo galaksi kaso. Ɔsɔ ekɔ lo galaksi kesɔ lɔkɔ keto, ndo galaksi yekɔ efula ndo mɔtshi yekɔ la lofulo la tɔɔtɔ ndeka. Ko galaksi yekɔ ngana? Waa astrɔnɔmɛ amɔtshi fɔnyaka dia lofulo la waa galaksi lekɔ nkama ya miliyara kana ya triyara. Laasɔ oko wele onto hakoke mbeya lofulo la galaksi shikaa, kete hoke miliyara ya tɔɔtɔ tele lo waa galaksi yakɔ. Koko Jehowa mbeyaka lofulo lɔsɔ. Ndo nto, nde mbɔlɛka yɔɔtɔ la yɔɔtɔ lokombo!
8. a) Ngande wakokayɛ nembetshiya woke wa Voie lactée? b) Lo yoho yakɔna yadja Jehowa ɛlɛmbɛ lo woho wahomba ditongami dia l’olongo mbetetaka?
8 Woke wele la waa galaksi fudiaka diambo diele laso lo dikambo dia Nzambi. Vɔ fɔnyaka ɔnɛ Voie lactée ekɔ la yɛdikɔ ya années-lumière oko 100000. Osase watalawɔ lo vitɛsɛ ya diambo ya kilɔmɛtɛlɛ 300000 lo sekɔndɛ ɔtɔi koka mbɔsa ɛnɔnyi 100000 dia tenyanya Voie lactée. Galaksi mɔtshi ndeka kakiso woke mbala efula. Bible mbutaka dia Jehowa sandjolaka “olongo” oko onto lananola dihɔndɔ. (Osambo 104:2) Ndo nto, nde mbadjɛ diangɔ sɔ ɛlɛmbɛ wa woho wahombadiɔ mbeteta. Tatɛ oma lo kiama ya tshitshɛ ya ditshu ya lo loowa, polo lo galaksi koleki woke, vɔ tshɛ mbetetaka lo ndjela ɛlɛmbɛ wakawadjɛ Nzambi dia vɔ ndjelaka. (Jɔbɔ 38:31-33) Ambewi wa mukanda wakɛdika weteto wa shikaa weteta diangɔ sɔ tshɛ l’ɔkɛnyɛlɔ wa lokombe wahomba anto tshɛ ndjelaka lokolo dimɛna dimɛna. Laasɔ, ohokanyiya dikambo dia Ɔnɛ lakatonge diangɔ sɔ. Onde wolo ande wa diambo wa tonga ɔsɔ hakotshutshuya dia wɛ monga la wɔma wɔsɔhanyi la dilɛmiɛlɔ otsha le nde?
“Otungi wa nkɛtɛ oma lo wolo ande”
9, 10. Ngande wɛnya woho watshimba waa planɛtɛ yaso wonya, Jupiter, nkɛtɛ, ndo ngɔndɔ, wolo wele la Jehowa?
9 Ndo nkɛtɛ yodjashiso nyɛ mɛnyaka wolo wa tonga wele la Jehowa. Nde akakitsha nkɛtɛ lo dihole dia shikaa l’andja wa woke ɔnɛ. Ambewi wa siansɛ amɔtshi mbetawɔka ɔnɛ ondo galaksi efula hayokoke monga la planɛtɛ kele la diangɔ diasɛna diele oko nɛ dia lo okama aso wa nkɛtɛ. Mɛnamaka dia etenyi ka woke ka Voie lactée kosalema dia diangɔ diele la lɔsɛnɔ monga lɔkɔ. L’atei atei atɔ, tɔɔtɔ tekɔ efula ka mamba ndo osase wekɔ wolo efula, ndo osakanelo wa tɔɔtɔ salemaka mbala efula. L’emamu atɔ, diangɔ efula diahombama dia lɔsɛnɔ monga bu. Waa planɛtɛ yaso yatshimba wonya tanemaka lo dihole diahombama l’asa atei atei la emamu wa galaksi kaso.
10 Nkɛtɛ yekɔ lo kondja ekokelo k’oma l’etale oma le planɛtɛ ka woke efula kelɛwɔ Jupiter. Nkɛtɛ mbɔtɔka letɔ mbala ndekana kinunu, ndo planɛtɛ kɛsɔ kekɔ la wolo w’okotwelo efula wakotola ndo waanganya diangɔ di’eteta lo loowa di’aha sakana la nkɛtɛ. Ambewi wa siansɛ wakɛdika dia otondonga aha Jupiter tshike mvula ngembe yotɔlɔka la nkɛtɛ la wolo woleki woho walɔyɔ ɛlɔ kɛnɛ mbala 10000. Suke suke, okama aso wa nkɛtɛ wekɔ lo kimanyiyama oma le satelitɛ kotshikitanyi la kina kelɛwɔ ngɔndɔ. Ngɔndɔ kema tsho tala dia l’otsho dia dimɛna, koko tɔ kimanyiyaka nkɛtɛ dia tɔ shikimala lo dihole diatɔ. Oshikimalelo ɔsɔ mbakimanyiya dia deko mongaka lo tena diahombama aha l’ofukutanu, ɔsɔ ekɔ dikambo dikina diele ohomba dia lɔsɛnɔ monga lanɛ la nkɛtɛ.
11. Ngande wakasale Jehowa hiɛlɛlɛ oko dɛdi diakokɛ nkɛtɛ?
11 Wolo wa tonga wa Jehowa mɛnamaka l’oseka yoho tshɛ yakandasale nkɛtɛ. Ohɔsa ɛnyɛlɔ ka ndjalo ya hiɛlɛlɛ yele oko dɛdi diakokɛ nkɛtɛ. Wonya tomaka esase wele ɛmɔtshi amɛna ndo ekina ndjakaka. Lam’akɔmɔla esase wadiaka ɛsɔ lo laalo la laadiko la hiɛlɛlɛ shɔ, vɔ kadimolaka oxygène otsha lo ozone. Ozone tutshaka efula k’esase wa kɔlɔ ɛsɔ. Ɔnkɔnɛ, Jehowa akatonge okama aso wa nkɛtɛ la okombɔ wokokɛ!
12. Ngande wɛnya woho wafumbɔ, wakama, ndo walɛlɔ ashi lo hiɛlɛlɛ wolo wa tonga wele la Jehowa?
12 Ɔsɔ ekɔ paka dikambo ɔtɔi to diendana la hiɛlɛlɛ. Ɔsɔhanyelo wa weho w’edinga efula ɔsɔ kimanyiyaka nto dia lɔsɛnɔ monga laadiko dia nkɛtɛ kana suke l’okama aso wa nkɛtɛ. Woho wafumbɔ, wakama ndo walɛlɔ ashi ekɔ dikambo dikina nto l’atei w’akambo wa diambo wa hiɛlɛlɛ. Ɔnɔnyi tshɛ, wonya fumboyaka miliyara 400000 ya mètres cubes y’ashi oma lo ashi a wake ndo waa ndjale. Ashi wafumbɔ asɔ tokamaka dia koma wange, oma laasɔ ko hiɛlɛlɛ ya lo loowa mbaetshetsha l’olongo. L’ɔkɔngɔ w’ashi asɔ ndɛkɔma ndo mbɛdiama, vɔ ndjɔkɔka nto oko mvula, oko longe l’ekama, kana oko mbɔkɔ ndo ndjotokotshɛka ashi akina nto. Ekɔ oko woho watama lo Ondaki 1:7 ɔnɛ: “Ɛkɛdi tshɛ kɛlaka otsha lo ndjale, koko ndjale halole. Vɔ kalolaka oma lɛnɛ akɛla ɛkɛdi dia vɔ nkɛla nto.” Paka Jehowa oto mbakakoke kongɛ akambo lo yoho shɔ.
13. Ngande wɛnama wolo wele l’Otungi lo tombatomba ndo lo nkɛtɛ?
13 Weho tshɛ wa lɔsɛnɔ mɛnyaka wolo wele l’Otungi. Tatɛ oma l’osongo wa woke efula welɛwɔ séquoia, wele l’otale oko luudu lele la etajɛ 30, polo lo diyo dia tshitshɛ efula dielɛwɔ plancton végétal diele l’ashi a wake diatondja nambo k’efula ka oxygène wahɛngaso, wolo w’etongelo wa Jehowa mɛnamaka hwe. Nkɛtɛ twamɛ ndolanɛ la diangɔ diasɛna: ɛsɔhɔ, efu ndo tɔsɛnyu. Diangɔ sɔ tshɛ kambaka lo yoho ya diambo dia kimanyiya tombatomba dia mbola. Diakɔ mɛtɛ diatɛkɛta Bible ɔnɛ nkɛtɛ yekɔ la wolo.—Etatelo 4:12.
14. Wolo wa ngande wele kaanga atomɛ ekɔ lawɔ?
14 Aha la taamu, Jehowa mbele “Otungi wa nkɛtɛ oma lo wolo ande.” (Jɛrɛmiya 10:12) Wolo wa Nzambi mɛnamaka kaanga lo tangangɔ toleki tshɛ totshitshɛ takandatonge. Tɔshi ɛnyɛlɔ ka atomɛ. Vɔ mongaka miliyɔ ɔtɔi lo nkeka (épaisseur) ka yɔngi ya divo. Oyadi vɔ konunyaka atomɛ oko luudu lele la etajɛ 13, woke wa kiama yele l’atei (noyau) hatoleka dikɛdi dia lɛɛhɔ ndo kiama yakɔ yayotanema l’etajɛ w’esambele. Koko kiama yoleki tshɛ tshitshɛ shɔ, mbele lo kiɔkɔ ya wolo wa diambo watondja bɔɔmbɛ atomikɛ!
“Ɛngɔ tshɛ kahɛnga”
15. Wetshelo akɔna wakalange Jehowa mbisha Jɔbɔ lam’akandakotola yambalo yande lo weho wa nyama ya l’okonda yotshikitanyi?
15 Lokema la nyama yasɛna la nkɛtɛ ekɔ dikambo dikina dia diambo diɛnya wolo wa tonga wele la Jehowa. Osambo 148 ekɔ la listɛ l’otale la diangɔ diatombola Jehowa ndo divɛsa 10 tɛkɛtaka dia “nyama ya l’okonda ndo dongalonga tshɛ.” Dia mbokiya Jɔbɔ lande na kahomba onto mboka Otungi wɔma wɔsɔhanyi la dilɛmiɛlɔ, Jehowa akakotola yambalo ya Jɔbɔ lo nyama yele oko ntambwɛ, mangana, ndjate, nguwo, ndo kɔndɛ. L’oyango akɔna? Naka onto mbokaka weho wa nyama yele la lokalo efula shɔ wɔma, yele ndjaka ndo wɔma ndjenda, ndo yele wolo ndjilɛndja, ngande wahombande ndjaoka la ntondo k’Otungi ayɔ?—Jɔbɔ tshapita 38-41.
16. Kakɔna kakaambiya lo kɛnɛ kendana la weho ɛmɔtshi wa tofudu takatonge Jehowa na?
16 Osambo 148:10 tɛkɛtaka nto dikambo dia “fudu yele la ahafu.” Ohokanyiya yema dikambo dia weho wa tofudu tele l’andja ɔnɛ! Jehowa akewoya Jɔbɔ dikambo dia teke ate diɔ “mbɔlaka mfalasa ndo ombahemi atɔ.” Kaanga mbahayafumbɔ, fudu ka shaka kɛsɔ kekɔ l’otale wa mɛtrɛ hiende l’etenyi ndo tɔ mbeyaka ndawɔ kilɔmɛtrɛ 65 lo wonya wa tango atafumbɔ etale ka mɛtrɛ nyɛi l’etenyi mbala la mbala! (Jɔbɔ 39:13, 18) Lo wedi okina, fudu kele oko dɔɔkɔkɔ kelɛwɔ albatros, mbetshaka etenyi ka woke ka lɔsɛnɔ latɔ lo loowa laadiko dia ndjale. Naka fudu kɛsɔ sandjola ahafu atɔ, kete vɔ mbeyaka monga la otale wa mɛtrɛ oko shato. Kɛsɔ kikimanyiyaka dia tɔ tshikala lo loowa wenya efula aha la mpahanya ahafu atɔ. Koko ekɔ fudu mɔtshi yoleki tshɛ tshitshɛ l’andja w’otondo yelɛwɔ calypte d’Hélène, yɔ yekɔ l’otale wa satimɛtrɛ tshanu. Yoho ya tshɔdi yele l’ahafu wa ngaingai shɔ koka mpahanya ahafu ayɔ mbala 80 lo sekɔndɛ ndo memala lo dihole ɔtɔyi lo loowa oko elikɔptɛrɛ ndo kaanga mfumbɔ ɛkɔngɔkɔngɔ!
17. Woke wa ngande wele la baleine bleue ndo ɛtɛkɛta akɔna w’ekomelo wasungana ɔsɛdingwelo wa nyama kɛsɔ tokonya lo mbuta?
17 Osambo wa 148:7 tɛkɛtaka nto dikambo dia “ditongami dia weke dia lo ndjale” diatombola Jehowa. Tɔtɛkɛtɛ dikambo dia kɛnɛ koleki nyama tshɛ woke lanɛ la nkɛtɛ kelɛwɔ ɔnɛ baleine bleue. Etongami kɛsɔ kasɛna lo “ndjale ya weke” kekɔ l’otale wa mɛtrɛ akumi asato kana ndekana ndo la wotsho woleki ndjɔvu yaya epalanga 30. Lolemi latɔ loto lekɔ la wotsho oko ndjɔvu. Doyi diatɔ diekɔ woke oko vɔatirɛ ndo diɔ tokaka mbala 9 tsho lo minitɛ, koko doyi dia tshɔdi tokaka polo lo mbala 1200 lo minitɛ. Oshisha atɔ ɔmɔtshi wɛmba dikila wekɔ la woke wakoka ɔna mbɔtɔ l’etei. Lo mɛtɛ, etema aso totshutshuyaka dia sho lawɔ mbuta ɛtɛkɛta w’ekomelo wele lo dibuku di’esambo wata ɔnɛ: “Ɛngɔ tshɛ kahɛnga katombole Jah. Nyotombole Jah!”—Osambo 150:6.
Kondja wetshelo oma lo wolo wa tonga wele la Jehowa
18, 19. Weho engana wa diangɔ diele la lɔsɛnɔ lanɛ la nkɛtɛ, ndo ditongami sɔ atetshadiɔ lo kɛnɛ kendana la lowandji la Jehowa?
18 Wetshelo akɔna wakondjaso lo woho wakamba Jehowa la wolo ande wa tonga? Onde hatotshutshuyama dia monga la dilɛmiyɛlɔ lo menda weho efula wa diangɔ diakatongama? Omembi w’esambo ɔmɔtshi akembe ate: “Jehowa le, ande elimu ayɛ efula lee! . . . Nkɛtɛ ndola tɔɔ la kɛnɛ kakayasale.” (Osambo 104:24) Akɔna akoka mbidja taamu lo dikambo sɔ! Nshi nyɛ, ambewi wa bioloji wamboshola ndekana miliyɔ ɔtɔi ka weho wa diangɔ diasɛna la nkɛtɛ; ndo akina mbutaka die ekɔ miliyɔ kina nto efula yekɔ ya diangɔ diakatongama. Onto lele osangi w’asango kana otshudi ndjokomaka etena kɛmɔtshi ko hayeya ɛngɔ k’oyoyo ka tondja. Koko, dikoka diele la Jehowa dia kanyiya diangɔ dikina dia tonga ko mboditonga bu l’elelo ndo mɛnamaka dia diɔ hadiokomɛki pondjo.
19 Woho wakamba Jehowa la wolo ande wa tonga tetshaka awui wendana la lowandji lande. Tshɛkɛta “Otungi” tshikitanyaka Jehowa l’ɛngɔ tshɛ kele l’andja ɔnɛ, nɛ dia diangɔ tshɛ diekɔ “ditongami.” Kaanga Ɔna ɛtɔi laki Jehowa lakandote, lakakambe oko “okambi wa kɔmba” l’etongelo, helamɛ pondjo ɔnɛ Otungi kana ɔnɛ Otungi wa hende lo Bible. (Tokedi 8:30; Mateo 19:4) Koko, nde ekɔ “enondo wa diangɔ tshɛ diakatongama.” (Kɔlɔsayi 1:15) Woho wele Jehowa Otungi mboshaka lotshungɔ tshɛ la nde monga owandji waheme andja w’otondo.—Rɔmɔ 1:20; Ɛnyɛlɔ 4:11.
20. Lo yoho yakɔna yomuya Jehowa tatɛ lam’akandashidiya tonga diangɔ diele la nkɛtɛ?
20 Onde Jehowa hayokamba la wolo ande wa tonga? Bible mɛnyaka dia l’ɔkɔngɔ wa nde shidiya olimu ande w’etongelo lushi la samalo, Jehowa “akatatɛ momuya lushi la 7 oma l’olimu ande tshɛ wakandasalaka.” (Etatelo 2:2) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akɛnya dia “lushi” l’esambele lekɔ la nunu dia ɛnɔnyi dikambo lɔ lakatetemala polo lo nshi yakandasɛnaka. (Hɛbɛru 4:3-6) Ko onde “momuya” mɛnyaka dia Jehowa hayosala ndooko dikambo? Ndooko, Jehowa ekɔ lo ntetemala la nkamba. (Osambo 92:4; Joani 5:17) Laasɔ, diomuyelo diande pombaka mɛnya woho wakandatshike nkamba olimu w’etongelo kɛnama lanɛ la nkɛtɛ. Koko, ndooko lushi lakemɛ Jehowa olimu ande wa kotsha asangwelo ande. L’atei w’elimu wakambande mbele ndo woho wakandatshutshuya anto dia funda Afundelo w’Ekila kana woho wakandakambe dia tonga “etongelo k’oyoyo,” kayotɔtɛkɛta dikambo diatɔ lo tshapita ya 19.—2 Kɔtɛtɔ 5:17.
21. Shɛngiya yakɔna yayonga la wolo wa tonga wa Jehowa lo pondjo pondjo le anto wa kɔlamelo?
21 Lam’ayokomɛ lushi lande la diomuyelo, Jehowa ayonga l’akoka wa mbuta ɔnɛ elimu ande tshɛ wa la nkɛtɛ wekɔ “amɛna efula” oko wakandate l’ɔkɔngɔ wa nshi shamalo y’etongelo. (Etatelo 1:31) L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, ngande wayondosala la wolo ande wa tonga waha l’elelo? Hateye. Koko tekɔ l’eshikikelo dia tayotetemala la kotɔma oma lo woho wayokambaka Jehowa la wolo ande wa tonga. Lo pondjo la pondjo, tayotetemalaka mbeka akambo wendana la Jehowa oma lo diangɔ diakandatonge. (Ondaki 3:11) Lo yɛdikɔ yayotoleka mbeka akambo wendana l’Otungi aso wa Woke mbayoleka wɔma wɔsɔhanyi la dilɛmiɛlɔ wawokaso mfula ndo mbayotoleka ndjasukanya la nde.
a Dia monga la kanyi lo kɛnɛ kendana la etale kɛsɔ, ɔsa dia naka wɛ nangaka kɛndakɛnda la mutuka polo lo wonya, kete wɛ ayohomba ndawɔ kilɔmɛtɛlɛ 160 lo wonya wa tango ɔtɔi, otsho la yanyi tshɛ l’edja k’ɛnɔnyi lokama!
b Anto amɔtshi mbutaka dia lo nshi yakafundamaka Bible, wakahombe nkamba la yoho mɔtshi y’akalashi wa lo nshi y’edjedja wakawendaka diangɔ diele lo loowa. Vɔ mbutaka ɔnɛ, naka aha ɔsɔku, ngande wakakoke anto wa l’etena kɛsɔ mbeya dia lofulo la tɔɔtɔ lekɔ efula woho waheyama onto mbadia? Anto wele la kanyi ya lɔfɔnya shɔ mɔnyɔlaka Jehowa lele kiɔkɔ ya Bible.—2 Timɔte 3:16.
c Onde wɛ ekɔ la kanyi l’edja ka ngande kahombama dia wɛ mbadia tɔɔtɔ miliyara 100? Naka wɛ mbadiaka yɔɔtɔ ɔtɔyi lo sekɔndɛ tshɛ otsho la yanyi tshɛ, kete wɛ ayosala ɛnɔnyi 3171!