BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • jr tshap. 9 lk. 103-113
  • Ewɔ dia ‘ndjayangɛ diangɔ dia weke’

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ewɔ dia ‘ndjayangɛ diangɔ dia weke’
  • Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • NAA ‘DIANGƆ DIA WEKE’ SƆ?
  • “LAYUKUSHA LUMU LAYE UKU ENGO KA DIMBU”
  • ONDE WƐ AYOYANGA ‘DIANGƆ DIA WEKE’?
  • DJONGA YA “UKUNDJI”
  • ONDE WƐ AYOLONGOLA “LUMU LAYE UKU ENGO KA DIMBU”?
  • Jehowa tendaka dia wahɔ aso
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2008
  • Tokeketsha lɔngɛnyi laso la ntondo ka ekomelo ndja
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2019
  • Jehowa tshɔkɔlaka ndo kokɛka akanga w’okitanyiya
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2002
  • Tshika “ndjayangɛ diangɔ dia weke”
    Lɔsɛnɔ ndo olimu aso w’Okristo—Dikatshi dia losanganya—2017
Enda awui akina
Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so lo tshimbo ya Jeremiya
jr tshap. 9 lk. 103-113

TSHAPITA YA DIVWA

Ewɔ dia ‘ndjayangɛ diangɔ dia weke’

1, 2. a) Okakatanu akɔna wakahomana la Baruka lo ɔnɔnyi wa nɛi w’ɛlɔmbwɛlɔ kaki Jɛhɔyakima? b) Ngande wakakimanyiya Jehowa Baruka?

BARUKA laki ofundji wa kɔlamelo waki Jeremiya akakɔmɔ l’ɔnɔnyi wa nɛi w’ɛlɔmbwɛlɔ kaki Jɛhɔyakima nkumekanga ka kɔlɔ, mbuta ate lo 625 N.T.D. Jeremiya akatɛ ofundji ɔsɔ dia nde mfunda lo wɔɔmbɔ, ɛtɛkɛta tshɛ wakate Jehowa lo tshimbo ya ɔprɔfɛta lo dikambo dia Jerusalɛma la Juda, awui wakandate l’edja k’ɛnɔnyi 23 w’olimu w’ɔprɔfɛta waki Jeremiya polo lo etena kɛsɔ. (Jer. 25:1-3; 36:1, 2) Baruka kombadiyɛ ase Juda awui wakandafunde l’etena kɛsɔ, koko nde akahombe ndjosala dui sɔ ɔnɔnyi wakayele. (Jer. 36: 9, 10) Ko onde dui dimɔtshi diakanyangiya Baruka?

2 Baruka akanyange lo mbuta ɔnɛ: “Ndi fono kambuyala le mi li! [Jehowa] ambahe lunyangu ladiku dia kandji kami.” Ondo wɛ lawɔ ambɔkɔmɔka tena dimɔtshi ndo ambotɛka anto dikambo sɔ kana wɛmɛ akadilame l’otema. Oyadi Baruka akatɛ anto kana bu, Jehowa akahokamɛka. Ɔsɛdingodi w’etema w’anto akeyaka kɛnɛ kakakiyanyaka Baruka ndo lo tshimbo ya Jeremiya, Nzambi akangola Baruka la ngandji tshɛ. (Adia Jeremiya 45:1-5.) Wɛ koka ndjambola lande na kakakɔmɔ Baruka. Onde l’ɔtɛ w’ɔkɛndɛ wakandalongola kana w’awui waketaka etena kakandakotshaka ɔkɛndɛ akɔ? Nde akakɔmɔ l’ɔtɛ wa eongelo k’otema ande kana l’ɔtɛ w’eyango waki la nde. Lo mɛtɛ, Baruka ‘akayayangɛka diangɔ dia weke.’ Naa diangɔ diakɔ? Eshikikelo kakɔna kakawosha Jehowa naka nde mbetawɔ dako ndo ɛlɔmbwɛlɔ k’oma le Nzambi? Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo kɛnɛ kakakomɛ Baruka?

NAA ‘DIANGƆ DIA WEKE’ SƆ?

3. Kakɔna kaki lo kiɔkɔ y’okakatanu wa lo nyuma waki la Baruka?

3 Baruka akeyaka ‘diangɔ dia weke’ sɔ. Ofundji ɔsɔ akeyaka dia “ashu wa [Nzambi] watenaka kendo y’untu; ndi atendaka wanya andi tshe.” (Job 34:21) Ɔkɔkɔ wakayaoke Baruka dia nde “hatani mumuya” etena kakandafundaka ɛtɛkɛta wa prɔfɛsiya wakawotɛka Jeremiya komonga l’ɔtɛ w’ɔkɛndɛ wakandalongola, koko aki l’ɔtɛ wa kanyi yande hita, mbuta ate kɛnɛ kaki l’otema ande. Lo woho wakandayasha tshɛ dia ndjayangɛ “akambu a waki,” Baruka akanya yimba l’akambo woleki ohomba, mbuta ate akambo wendana la osalelo wa lolango la Nzambi. (Fil. 1:10) Vɛrbɛ ya lo Hɛbɛru ya lɛnɛ otombi tshɛkɛta “nyanga” hɛnya kanyi ya lo yimba ya lo tshanda mɔtshi tsho. Baruka akashile ntatɛ nyanga “akambu a waki” etena kakawewola Jehowa dia nde ntshika nsala dikambo sɔ. Kânga mbaki sekeletɛlɛ kaki Jeremiya la kɔlamelo l’osalelo wa lolango laki Nzambi, l’etena kakɔ kâmɛ nde akakombolaka monga la ‘diangɔ dia weke.’

4, 5. Lande na kakakoke “akambu a waki” wakayangaka Baruka mendana la lokumu, ndo lande na kaki Jehowa la shadiya ya mbɔhɛmɔla?

4 Dui dimɔtshi diakakoke Baruka ndjakiyanya diakendanaka la lokumu. Kânga mbakafundaka Baruka awui waki Jeremiya, ondo nde komonga sekeletɛlɛ kande hita. Jeremiya 36:32 mbutaka dia Baruka aki “ufundji.” Diangɔ diakashola waa arkɛɔlɔgɛ mɛnyaka dia nde aki ɔnɛnɛ ɔmɔtshi lo luudu la nkumekanga. Bible kambaka la tshɛkɛta yakɔ yâmɛ lo dikambo dia “ufundji Elishama,” laki l’atei w’ɛlɔhɛ wa la Juda. Kɛsɔ mɛnyaka dia Baruka la wɔ akɔtɔka “lu luudu [l’olelo] l’ufundji” laki lo “luudu la khum’ekanga” oko onto ɔmɔtshi lakakambaka la Elishama. (Jer. 36:11, 12, 14) Baruka akahombe monga ɔnɛnɛ ɔmɔtshi wa lo luudu la nkumekanga wakɔtɔ kalasa efula. Seraya k’ɔnango aki lo dihole dia lâdiko oko ɔnɔmbɔdi w’alembe waki nkumekanga Zedekiya ndo akatshindɛ nkumekanga lo lɔkɛndɔ l’ohomba efula l’otsha la Babilɔna. (Adia Jeremiya 51:59.) Oko wakinde owandji w’alembe, Seraya mbaki l’ɔkɛndɛ wa mendaka awui w’olelo ndo w’ohangelo waki nkumekanga etena kakandɛngɔlaka, mbuta ate nde aki mɛtɛ lo dihole dia lâdiko.

5 Wɛ koka nshihodia lande na kele onto laki lo dihole dia lâdiko efula sɔ akakoke nkɔmɔ lo woho wakandafundaka nsango yaha pe ya dianyelo dia Juda. Oma lɔkɔ mbele, nsukɛ ɔprɔfɛta waki Nzambi akakoke mbidja dihole ndo olimu waki Baruka lo wâle. Ohokanyiya etombelo wa kɔlɔ wakahombe monga etena kakahombe Jehowa mbitola kɛnɛ kakandake oko wadiaso lo Jeremiya 45:4. L’etena kɛsɔ, “akambu a waki” wakakanyiyaka Baruka oyadi dia nyomonga la lokumu lo luudu la nkumekanga kana monga la lomombo la l’emunyi wakahombe ndjonga anyanya. Naka Baruka akayayangɛka dihole dia dimɛna lo dikongɛ di’akambo di’ase Juda diaki suke la ndanyema, kete Nzambi aki la shadiya ya mbɔhɛmɔla lo dikambo sɔ.

6, 7. Naka “akambu a waki” wakayangaka Baruka wakendanaka la lomombo la l’emunyi, dionga diande diakafɔnaka l’anto akɔna wa lo nshi shɔ?

6 Lo wedi okina, ondo “akambu a waki” wakayangaka Baruka aki ɔngɔnyi wa l’emunyi. Wedja wakadinge Juda wakayaɛkɛka tshɛ l’ɛngɔnyi ɛsɔ. Mɔaba akayaɛkɛ lo ‘elimu la ɛngɔnyi’ ande. Amɔna nde lawɔ akasale ngasɔ. Jehowa akate lo tshimbo ya Jeremiya dia Babilɔna aki ‘la lokema la ɛngɔnyi.’ (Jer. 48:1, 7; 49:1, 4; 51:1, 13) Koko kɛnɛ kele mɛtɛ ele Nzambi akânya wedja ɛsɔ.

7 Woho akɔ wâmɛ mbele, naka Baruka akayayangɛka mvudu ndo ɛngɔnyi, kete wɛ koka mɛna ohomba wa ɔhɛmwɛlɔ wakawosha Jehowa lo dikambo sɔ. Etena ‘kakasembola Nzambi lonya lande’ dia ndanya Juda, atunyi awɔ wakahombe mbɔsa mvudu ndo dikambɔ diawɔ. (Jer. 6:12; 20:5) Ohɔsa dia wɛ akasɛnaka kâmɛ la Baruka la Jerusalɛma. Efula k’anto wa lo wodja ayɛ mbidja ndo ɛlɔhɛ, ɛlɔmbɛdi ndo nkumekanga ndamɛ wakɔshi dia vɔ pombaka ndɔshana la alembe w’ase Babilɔna wakawaɔtwɛ. Koko, wɛ amboyoka losango la Jeremiya l’ɔnɛ: “Nyuyali l’okongo a khum’ekanga ka Babilona, mbayunyulumba.” (Jer. 27:12, 17) Onde monga la lomombo l’efula l’osomba otokokimanyiya esadi eto dia wɛ nkitanyiya didjango diaki Nzambi sɔ? Onde ngandji kakayahombe mboka diangɔ diayɛ sɔ kotokokimanyiya dia wɛ ndjela ɔhɛmwɛlɔ waki Jeremiya kana wɛ otoyela lokolo l’anto efula? Lo mɛtɛ, ase Babilɔna wakambe diangɔ dia nɛmɔ diaki la Juda ndo la Jerusalɛma mbidja ndo nɛ diaki lo tɛmpɛlɔ ko wakatshu ladiɔ la Babilɔna. Ɔnkɔnɛ, nsala la wolo dia monga la lomombo la l’emunyi aki dui di’anyanya. (Jer. 27:21, 22) Onde sho koka nkondja wetshelo ɔmɔtshi oma lo dui sɔ?

Ngande wakangola Jehowa Baruka la ngandji tshɛ lo woho wakinde la nsaki ka nyanga “akambu a waki”? Lande na kɛnayɛ dia mbetawɔ engwelo k’oma le Nzambi ekɔ dui dia lomba?

“LAYUKUSHA LUMU LAYE UKU ENGO KA DIMBU”

8, 9. Lande na kakokayɛ mbuta dia woho wakakondja Baruka lɔsɛnɔ lande oko ɛngɔ ka dimbo aki dui di’ohomba?

8 Tɔsɛdingole dikambo nɛ: Kakɔna kakahombe nkondja Baruka lo nkitanyiya didjango diaki Nzambi? Nde akahombe ntshikala la lɔsɛnɔ! Ɔsɔ aki eshikikelo kele oko “engo ka dimbu” le nde. (Adia Jeremiya 45:5.) Anto yema tshitshɛ tsho mbakashimbamɛ. Waa na? Wanɛ wakakitanyiya ɛlɔmbwɛlɔ kaki Nzambi ka ndjakimɔ le ase Kaladiya. (Jer. 21:9; 38:2) Anto amɔtshi mbeyaka ndjambola ɔnɛ: ‘Paka kɛsɔ keto mbakawakondja oma l’okitanyiya awɔ?’

9 Ohokanyiya woho waki Jerusalɛma etena kakayadingama oma le ase Babilɔna. Anto waki la Jerusalɛma wakasowe efula l’ɔtɛ w’odingelo ɔsɔ. Otshikitanyi la Jerusalɛma, Sɔdɔma akalanyema mbala kakɔ ɔtɔi. Lo yoho mɔtshi, sho koka mbuta dia olanyelo wa Sɔdɔma kondeka nsoya anto la ntondo ka vɔ mvɔ. (Del. 4:6) Baruka akafunde prɔfɛsiya kakɛnyaka di’ase Jerusalɛma wakahombe ndjakema la yɔɔmbɔ, la ndjala ndo la hemɔ. Oma lâsɔ, nde akɛnyi woho wakakotshama akambo asɔ. Diangɔ dia ndɛ diakashile la Jerusalɛma. Pâ kaki efula l’osomba lɛnɛ ele waa mama yokongaka nshi tshɛ la ‘kɛtshi’ wakayokoma lo nkatɛ ndo lo ndɛ anawɔ! (Del. 2:20; 4:10; Jer. 19:9) Koko, Baruka akake. Eelo l’atei w’efukutanu wa ngasɔ, ntshikala la lɔsɛnɔ aki tshondo ya dimbo, mbuta ate oko difuto diatokondjaka ambidji w’otshumba l’ɔkɔngɔ wa ta. Mbokɛmaka hwe dia Baruka akahombe mbetawɔ ndo ndjela dako diaki Nzambi diata diaha nyanga “akambu a waki.” Ndo Jehowa akôfute lo mbotshika la lɔsɛnɔ.—Jer. 43:5-7.

ONDE WƐ AYOYANGA ‘DIANGƆ DIA WEKE’?

10, 11. Ngande wɔtɔnɛ ɔkɔndɔ waki Baruka la nshi yaso nyɛ ndo l’ɔmɔmɔ la l’atei aso?

10 Kânga mbakayashaka Baruka efula dia nsala lolango laki Nzambi, l’etena kɛmɔtshi nde akayɔlɔshanaka la nsaki ka nyanga “akambu a waki.” Jehowa akɔhɛmɔla oma lo wâle waki la ntondo kande ndo nde akôkokɛ oma lo mpokoso ka lo nyuma ndo akôtshike la lɔsɛnɔ. L’ɛnyɛlɔ ka Baruka, onde sho koka pembama ndo ndjasha tshɛ lo nsaki k’efula k’otema aso kânga etena kakambɛso Jehowa l’ohetoheto?

11 Ndjayangɛ lokumu akonge tshondo y’ohemba le Baruka. Ondo wɛ koka nkanyiya woho wakandayambolaka ɔnɛ: ‘Onde layonga l’akoka wa ntetemala nkamba olimu ami wa “ufundji”? Onde layonga lo dihole dia lâdiko?’ Ko kayotota dikambo diaso? Yambola ɔnɛ: ‘Onde lekɔ l’eyango wa lo woshɛshɛ wa monga l’olimu wa dimɛna l’andja ɔnɛ kakianɛ kana yema otsha la ntondo?’ Akristo amɔtshi weke akɛnda koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde nsaki ka monga la lokumu ndo ka monga la falanga efula lo mbɔtɔ kalasa y’etale tshutshuyakami dia ndjayangɛ “akambu a waki”?’

12. Ngande wakayange ɔnangɛso ɔmɔtshi diangɔ dia weke lo wahɔ wa Jehowa, ndo akanyiyayɛ dia ɔsɔnwɛlɔ wakandasale ɔsɔ?

12 Ɔnangɛso ɔmɔtshi lakamba kakianɛ lo Bɛtɛlɛ ka lo États-Unis aki l’ɛnɔnyi 15 etena kaketawɔ lɛɛta dia mbofutɛ falanga ya mbɔtɔ l’inivɛrsite. Nde kombetawɔ falanga shɔ ndo nde akɔshi yɛdikɔ ya nkamba olimu w’ombatshi mboka ndo dui sɔ diakanyangiya embetsha ande. Koko, nde koshisha nsaki kande ka mbeka. Nde akayotomamaka oko misiɔnɛrɛ lo disɛnga dimɔtshi di’etale. Lɛkɔ, nde akatekaka ɔtɛkɛta ɔmɔtshi wakatɛkɛtamaka paka le anto 10000 la yema tsho. Ɔtɛkɛta ɔsɔ komonga la diksiɔnɛrɛ, ɔnkɔnɛ ndamɛ akatatɛ mfunda tɔtɛkɛta tɔmɔtshi ta wolo ndo tokitshimudi tatɔ. L’ekomelo, nde akayomanyamanyaka ɔtɛkɛta ɔsɔ ndo akalongola ɔkɛndɛ wa nkadimola ekanda aso ɛmɔtshi w’Akristo l’ɔtɛkɛta akɔ. L’ɔkɔngɔ, tɔtɛkɛta takandafundaka tɔsɔ takayongaka diksiɔnɛrɛ dia ntondo dia lo ɔtɛkɛta ɔsɔ. Nde akate lo losanganya lɔmɔtshi la distrikɛ ɔnɛ: “Otondonga laketawɔ mbɔtɔ l’inivɛrsite tshike kɛnɛ tshɛ kotomosala otonga dia lotombo lami. Dimi kɔmbɔtɔ kalasa y’efula. Ɔnkɔnɛ, aha dimi mbahomba tombɔma oma lo kɛnɛ kakamasale, koko Jehowa.” (Tuk. 25:27) Afɔnyayɛ l’ɔsɔnwɛlɔ ɔsɔ wakandasale lam’akinde l’ɛnɔnyi 15? L’edja k’ɛnɔnyi, nde akakondja waɛsɛ efula l’okongamelo waki Nzambi. Lo kɛnɛ kendana la yɛ, ngande wakombolayɛ nkamba l’akoka ayɛ? Lo dihole dia ndjayangɛ lokumu, onde wɛ amboyashikikɛ dia nkamba la wɔ dia ntombola Jehowa?

13. Lande na kahomba ambutshi amɔtshi nkana yimba lo kɛnɛ kendana l’okakatanu wakahomana la Baruka?

13 Woho akɔ wâmɛ mbele, ndjayangɛ “akambu a waki” kana mbayanga lo tshimbo ya wakiso wa ngandji mbeyaka monga tshondo ya wâle. Ondo wɛ ambɛnaka woho wasala ambutshi wa l’andja ɔnɛ di’anawɔ nsala akambo wa weke oleki wakawasale vɔamɛ kana nkoma anto wakokawɔ mfuna lo dikambo diawɔ. Ondo wɛ ambokaka ɛtɛkɛta wele oko wɛnɛ: “Dimi halange dia nde ndjosowa woho wasowami” kana “dimi kombolaka di’ɔnami mbɔtɔ l’inivɛrsite dia nde ndjonga la lɔsɛnɔ la dimɛna.” Ndo ambutshi w’Akristo koka monga l’ekanelo ka ngasɔ. Lo mɛtɛ, onto mbeyaka mbuta ɔnɛ: ‘Dimi hayayangɛ diangɔ dia weke.’ Koko, nde koka nsala dikambo sɔ la mayɛlɛ lo tshimbo y’onto okina ɛnyɛlɔ y’ɔnande. Oko wakahembama Baruka dia nyanga lokumu lo tshimbo y’olimu wakandakambaka, ombutshi mbeyaka nyanga lokumu la mayɛlɛ tshɛ lo tshimbo y’awui wasala ɔnande. Shi ‘ɔsɛdingodi w’etema’ mbeyaka dikambo sɔ oko wakandeye kɛnɛ kaki l’otema waki Baruka? (Tuk. 17:3) Lande na kahatalɔmbɛ Nzambi dia nde nsɛdingola tokanyi taso t’oma k’ɛse otema oko wakalɔmbɛ Davidi? (Adia Osambu 26:2; Jeremiya 17:9, 10.) Jehowa mbeyaka nkamba la toho efula, ɛnyɛlɔ oko ɔkɔndɔ ɔnɛ wendana la Baruka dia tɔhɛmɔla lo wâle waya lo nyanga “akambu a waki.”

Naa yoho mɔtshi yakayange Baruka “akambu a waki”? Wetshelo akɔna wamboyokondja oma lo dikambo sɔ?

DJONGA YA “UKUNDJI”

14, 15. Ngande wakoka ɔngɔnyi ndjokoma “akambu a waki” le so?

14 Tɔshi dia “akambu a waki” wakayangaka Baruka waki diangɔ dia l’emunyi. Oko wakatɛnyi l’etatelo, otondonga Baruka akayasha tshɛ dia nyanga lomombo la l’emunyi ndo mbikisha mvudu la Juda, ondo nde otonga l’okakatanu dia nkitanyiya didjango diaki Nzambi diakataka dia ndjakimɔ le ase Kaladiya. Ondo wɛ ambɛnaka dia kanga ɔngɔnyi ndjaɛkɛka mbala efula lo “ukundji” ande, koko Bible shikikɛka dia ekokelo kaya oma lo diangɔ sɔ kekɔ tsho ka lo “tukanyi tandi.” (Tuk. 18:11) Ekambi waki Jehowa tshɛ koka nkondja wahɔ lo mbohɔka kanyi yele la wɛdimo yele lo Ɔtɛkɛta ande yendana la diangɔ dia l’emunyi. (Adia Tukedi 11:4.) Koko, anto amɔtshi mbeyaka ndjambola ɔnɛ: ‘Lande na kahamangɛnangɛna yema la kɛnɛ kambisha andja ɔnɛ?’

15 Ndjaɛkɛ lo lomombo la l’emunyi koka nkonya Okristo dia nde monga la nsaki ka nkondja diangɔ diayeta kâmɛ l’andja ɔnɛ. Aha ngasɔ mbakasale Jeremiya kana Baruka. Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, Yeso akahɛmɔla anto wakahombe ndjɔsɛna lo “lushi layushwama On’a untu” lo mbatɛ ɔnɛ: “Nyuho wadi a Lota.” Woho akɔ wâmɛ mbakeketshama Akristo ɔnɛ: ‘Nyohɔ Jeremiya ndo Baruka.’ (Luka 17:30-33) Naka sho mamema diangɔ dia l’emunyi, kete ayonga wolo dia sho nkitanyiya ɛtɛkɛta waki Yeso. Koko, tatohɛke dia Baruka akakitanyiya ɔhɛmwɛlɔ wakawosha Nzambi ndo akayotshikalaka la lɔsɛnɔ.

16. Kɔndɔla dui dimɔtshi diakakomɛ ekambi waki Nzambi diɛnya woho wakawadje diangɔ dia l’emunyi lo dihole diahombama.

16 Tɔsɛdingole kɛnɛ kakakomɛ anangɛso l’akadiyɛso wa lo wodja wa Roumanie lo nshi yakolɛka waa Kɔministɛ. Etena kakatâsɛngaka ewandji mvudu y’Ɛmɛnyi wa Jehowa, mbala mɔtshi vɔ wakɔsaka diangɔ diawɔ, djekoleko diangɔ diakawakokaka tosondja. (Del. 5:2) Anangɛso ndo akadiyɛso efula waketawɔ nshisha diangɔ diawɔ l’etena kɛsɔ. Amɔtshi wakatshike diangɔ ndo mvudu yawɔ etena kakawatɔlɛ la wolo l’ahole akina, koko vɔ wakatetemala nama olowanyi awɔ le Jehowa. Etena kahomanaso l’ehemba wa ngasɔ, onde tayetawɔ dia woho wamamemaso diangɔ dia l’emunyi tokonya dia sho nshisha kɔlamelo yaso le Nzambi?—2 Tim. 3:11.

17. Ngande wakakoke Jeremiya nde la Baruka kimanyiyama oma le anto amɔtshi wa lo nshi yawɔ?

17 Ekɔ dui dia dimɛna lo woho wakasukɛ anto amɔtshi Jeremiya nde la Baruka. Zɛfaniya akakambaka olimu w’ɔprɔfɛta lo nshi yakôlɛka Jɔsiya etena kakakambaka Jeremiya oko ɔprɔfɛta. Kakɔna kakahombe Jeremiya nsala lo ndjela awui wele lo Zefaniya 1:18? (Adia.) Onde wɛ koka nkanyiya woho wakakanaka Jeremiya yimba nde la Baruka l’ɛtɛkɛta wakasambiyama ɛsɔ? Ndo Ezekiyɛlɛ mbakasɛnaka l’etena kɛsɔ ndo nde akatɔlama lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna lo 617 N.T.D. Elimu ndo nsango yande mɔtshi yakendanaka mbala kakɔ ɔtɔi l’ase Juda wakakalola lo wodja. Ɔnkɔnɛ, ondo Jeremiya akeye kɛnɛ kakate ndo kakasale Ezekiyɛlɛ ndo Ezekiyɛlɛ lawɔ akeye kɛnɛ kakate ndo kakasale Jeremiya. Kɛsɔ mendanaka ndo l’ɛtɛkɛta wele lo Ezekiyele 7:19. (Adia.) Oko wakakoke Jeremiya nde la Baruka nkondja wahɔ oma l’ɛtɛkɛta wakasambiyama ɛsɔ, mbakokaso ndo sho lawɔ nkondja wahɔ oma l’ɛtɛkɛta akɔ. Anto wayelɛ tozambizambi tawɔ dia mbashimbɛ lo lushi la Jehowa. Koko, tozambizambi tawɔ kana ɛngɔnyi awɔ hawotowashimbɛ.—Jer. 2:28.

ONDE WƐ AYOLONGOLA “LUMU LAYE UKU ENGO KA DIMBU”?

18. “Lumu” lakɔna lahombaso nkombola dia nkondja oko ɛngɔ ka dimbo, ndo kakɔna kakokaso nsala dia likondja?

18 Sho pombaka mbohɔ dia Jehowa akatolake “lumu” laso oko ɛngɔ ka dimbo. Oyadi tɔtɔi tɔmɔtshi l’atei w’ekambi ande tayodiakema l’ɔtɛ w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ wayoya lo “fono ka wuki” etena kayɔlɔsha seke ya nyama ka ngala yele didjidji dia mandji ya pɔlitikɛ ɛtɛmwɛlɔ, anto wa kɔlamelo asɔ hawotoshila oshiki. “Lumu” lawɔ lekɔ eshikikelo k’ɔnɛ vɔ wayoyɔsɛna nto ‘lɔsɛnɔ l’oshika’ l’andja w’oyoyo. (Eny. 7:14, 15; 1 Tim. 6:19) Koko, sho koka ndjashikikɛ dia efula k’ekambi waki Nzambi wayonga la kɔlamelo lo etena kɛsɔ wayohandɔ lo fɔnu ka woke. Sho koka ndjashikikɛ nto dia etena kayela Nzambi mpokoso le wedja, ndoko okambi ande wele la kɔlamelo ‘wayodiakema oma le Jehowa.’—Jer. 25:32, 33.

19. Lo toho takɔna tambokeketsha ɔsɛdingwelo wa ɛnyɛlɔ ka Jeremiya nde la Baruka yɛdikɔ yayɛ ya mbewɔ dia ndjayangɛ “akambu a waki”?

19 Anto amɔtshi mbeyaka mbɔsa dia kema dimɛna nkomɛ tsho lo nkondja “lumu” oko ɛngɔ ka dimbo, koko ɔsɔ kema kanyi ya dimɛna. Tohɔ dia etena kakavɔka anto waki la Jerusalɛma la ndjala, Jehowa akakokɛ Jeremiya. Lo ngande? Nkumekanga Zedekiya akadje Jeremiya lo lokanu ndo wakawoshaka “ukama wa ma la lushi la lushi uma l’osese w’akatshi wa ma, edja ndu lam’akashili ma tshe l’usumba.” (Jer. 37:21) Ɔnkɔnɛ, Jeremiya akake. Jehowa koka nkamba la yoho tshɛ yalangande dia nkokɛ ekambi ande. Koko nde ayokokɛ ekambi ande l’ɔtɛ w’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo kakandâlake. Baruka akake lo elanyelo ka Jerusalɛma lo woho wakandatshike dia ‘nyanga diangɔ dia weke.’ Woho akɔ wâmɛ mbele, sho koka nongamɛ dia ndjohandɔ l’Aramangɛdɔna dia ndjotombolaka Jehowa pondjo pondjo la “lumu” laso layotokondja oko ɛngɔ ka dimbo.

Bonde kele ekɔ dui dia lomba ɛlɔ kɛnɛ diaha nyanga “akambu a waki” koko nyanga dia nkondja “lumu” laso oko ɛngɔ ka dimbo?

[Esato wa lo lɛkɛ 113]

Sɔna kɛnɛ kele mɛtɛ ohomba (Ɛdika la lɛkɛ 46.)

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto