Ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa mbele longele laso
“Lushi l’elo leli ekila le Khumesu. Tanyunyangaki ne dia ongenongeno wa [Jehowa mbele longele lanyu, “NW”].”—NEHEMIYA 8:10.
1, 2. (a) Longele kɛdikɛdi na? (b) Woho akɔna wakɛnya Davidi dia nde akayashɛ le Jehowa na?
JEHOWA ekɔ longele lahakoke mbɛdikama la ngele kina. Ko longele kɛdikɛdi na? Longele ele dihole dimɔtshi diokeketadi, dihole dia lotui tshitshi kana dihole diakoka mbitsha onto. Davidi, ose Isariyɛlɛ l’edjedja, akɔsaka Nzambi oko longele lande. Tɔ̂shi ɛnyɛlɔ k’osambu wakandembɛ Nkum’Olongo “lushi lakotshungola Jehowa oma l’anya w’atunyi ande ndo oma l’anya wa Saulo,” nkumekanga k’Isariyɛlɛ.—Osambu 18, ɛtɛkɛta wofundami la diko.
2 Davidi akatatɛ osambu ɔsɔ wananda asolo l’ɛtɛkɛta ɛnɛ: “[Jehowa] li, we wulu ami, dimi latukukaka ngandji. [Jehowa] kele dive diami, wumbe ami wa ta la utshungudi ami; [Nzambi kami, NW], dive diami, lene atumushamaka, engawu kami, dimama dia panda kami, lungeli lami la wuki.” (Osambu 18:1, 2) L’etena kakawɛngiya Saulo ndo mbodima ɛlɔlɔ la ekokelo tshɛ k’oma l’ɛlɛmbɛ ndo lam’akandatawotshanyaka, Davidi, onto l’osembwe, akatoyashɛ le Jehowa, oko woho wakoka onto ndawɔ otsha lo dihole dimɔtshi diokeketadi dia toyashimbɛ oma lo wâle ɔmɔtshi.
3. Lande na kakakondja ase Juda wa lo nshi yaki Ɛzɛra “ongenongeno a wuki” na?
3 Ɔngɛnɔngɛnɔ washa Jehowa wekɔ longele lahakoke nyukɔ le wanɛ wakɛndakɛnda lo mboka kande oko akanga wa kɔlamelo. (Tokedi 2:6-8; 10:29) Mɛtɛ, dia kondja ɔngɛnɔngɛnɔ washa Nzambi, anto pombaka sala lolango la Nzambi. Lo dikambo sɔ, tɔ̂shi ɛnyɛlɔ ka kɛnɛ kakasalema la Jerusalɛma l’ɔnɔnyi 468 N.T.D. Ofundji Ɛzɛra nde l’anto akina wakatɔtɔmiya oshihodielo w’akambo lo wɛɔngɔ w’anto oma l’ekimanyielo ka walelo w’oshika w’Ɛlɛmbɛ. L’ɔkɔngɔ diko, anto wakakeketshama ɔnɛ: “Nyutshu, nyutuli unatshi weli la wata, nyutono dinono dia pe. Nyutumeli wane waki konongosola nduku engo etenyi, ne dia lushi l’elo leli ekila le Khumesu. Tanyunyangaki ne dia ongenongeno wa [Jehowa mbele longele lanyu, NW].” “Ongenongeno a wuki” wakayalaka etena kakakambaka ase Juda olimu l’ewo kakawakondja ndo kakawasalaka Difɛstɔ di’ɔngɛnɔngɛnɔ dia Tosamvusamvu. (Nehemiya 8:1-12) Wanɛ waki ‘l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa oko longele lawɔ’ wakakondja wolo dia mbɔtɛmɔla ndo dia mbokambɛ olimu. Lam’ele ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa mbaki longele lawɔ, sho pombaka nongamɛ di’anto wa Nzambi wa lo nshi nyɛ ndjâla l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo vɔ lawɔ. Ko lâsɔ, naa ɛkɔkɔ ɛmɔtshi wele lawɔ nshi nyɛ dia vɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ na?
“Wɛ Pombaka Ndjâla Paka l’Ɔngɛnɔngɛnɔ Oto”
4. Naa ɔkɔkɔ ɔmɔtshi a woke w’ɔngɛnɔngɛnɔ wele l’anto wa Jehowa na?
4 Ɔkɔkɔ ɔmɔtshi a woke w’ɔngɛnɔngɛnɔ ele tɛdikɔ takɔshi Jehowa dia mbasanganyaka kâmɛ. Sanganya ya totshitshɛ ndo ya weke yaki Ɛmɛnyi wa Jehowa mbashaka ɔngɛnɔngɛnɔ ɛlɔ kɛnɛ, oko akalolaka etema w’ase Isariyɛlɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ oma l’afɛstɔ wakawasalaka ɔnɔnyi l’ɔnɔnyi. Ase Isariyɛlɛ wakalongola dako nɛ: “L’edja ka nshi esambele, wɛ ayosalɛka Jehowa Nzambi kayɛ difɛstɔ [dia tosamvusamvu] lo dihole diayɔsɔnɔla Jehowa, nɛ dia Jehowa Nzambi kayɛ ayokɔtshɔkɔla lo dikambɔ diayɛ tshɛ ndo l’elimu tshɛ w’anya ayɛ, ko wɛ pombaka ndjâla paka l’ɔngɛnɔngɛnɔ oto.” (Ehwelo k’Elembe 16:13-15, NW) Eelo, Nzambi akalangaka dia vɔ “ndjâla paka l’ɔngɛnɔngɛnɔ oto.” Woho akɔ wâmɛ mbalangande di’Akristo ndjâla, nɛ dia ɔpɔstɔlɔ Paulo akakeketsha anyande ambetawudi ate: “Nyongenangenaki le Khumadiondjo tena tshe. Dimi lambunyutela ntu nti: Nyongenangenaki!”—Filipi 4:4.
5. (a) Ɔngɛnɔngɛnɔ kɛdikɛdi na, ndo woho akɔna wakondja Akristo ɔngɛnɔngɛnɔ akɔ na? (b) Woho akɔna wakokaso ndjâla l’ɔngɛnɔngɛnɔ kânga l’atei w’ehemba na?
5 Lam’ele Jehowa nangaka dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ, nde toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ akɔ oko ɔtɔi ɔmɔtshi w’elowa wa nyuma kande k’ekila. (Ngalatiya 5:22, 23) Ko ɔngɛnɔngɛnɔ kɛdikɛdi na? Ɔngɛnɔngɛnɔ ele saki k’ɔlɔ ka l’asolo w’onto koye oma l’elongamelo kana oma l’ekondjelo k’ɛngɔ kɛmɔtshi k’ɔlɔlɔ. Ɔngɛnɔngɛnɔ wekɔ dikambo diahombama dia sho monga la wangasanu, ndo kânga l’ɔlɔ. Olowa ɔsɔ wa nyuma k’ekila kaki Nzambi tosukɛka lam’eso l’ehemba. ‘L’ɔtɛ w’ɔngɛnɔngɛnɔ wakakitshama la ntondo kande, [Yeso] akatetemala lo pâ ya l’otamba w’asui, akɔnyɔla sɔnyi, ko akatodjasɛ lo lonya l’omi la kiti ka diolelo kaki Nzambi.’ (Heberu 12:2) Ombeki Jakɔba akafunde ate: “Anyami, [nyodiɔshi oko, NW] ongenongeno tshe lam’ayunyutana wehu efula w’ehimba; nyeyi nyati: Ehimbelu ka mbetawo kanyu katutungaka etetemalu.” Ko kakɔna kayotosala naka hatoyeya kɛnɛ ka ntsha la ntondo k’ohemba ɔmɔtshi na? L’etena kɛsɔ, sho kokaka nɔmba l’eshikikelo tshɛ dia kondja lomba lakokaso shika tomamba l’ohemba akɔ. Lam’ayotoyaɔtɔnganyiya la lomba l’oma l’olongo, dikambo sɔ diayotokimanyiya dia sho kandola ekakatanu kana ntokomɛ ehemba wa hɛnɛ pe aha la shisha ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa.—Jakoba 1:2-8.
6. Diɔtɔnɛlɔ diakɔna diele l’asa ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ na?
6 Ɔngɛnɔngɛnɔ washa Jehowa tokeketshaka dia sho pamia ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Kɛsɔ mbakasalema lo nshi yaki Nehemiya la Ɛzɛra. Ase Juda wa l’etena kɛsɔ, wanɛ waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa oko longele lawɔ wakakeketshama dia pamia ɛlɔlɔ w’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Oko akawahɛtshahɛtshaka ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa, ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ wakatafulanɛka. Woho akɔ wâmɛ mbasalema ndo ɛlɔ kɛnɛ. Oko weso atɛmɔdi wa Jehowa, sho tekɔ l’ɛkɔkɔ wahombaso ngɛnangɛna efula. Kakianɛ, tênde ɛkɔkɔ ɛmɔtshi wele laso dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ.
Diokanelo Diasaso la Nzambi Oma lo Tshimbo ya Kristo
7. Lo kɛnɛ k’endana la Jehowa, ɔkɔkɔ akɔna wele l’Akristo dia vɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ na?
7 Diokanelo diaso dia ma ma diasaso la Jehowa toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ woleki wɔnɛ wele l’anto tshɛ wa la kɛtɛ. La ntondo ka sho ndjoyala Akristo, sho taki l’atei wa tshunda di’anto wele kema la losembwe, wanɛ wele lo ‘wodjima lo tokanyi tawɔ ndo wambangana la lɔsɛnɔ la Nzambi.’ (Efeso 4:18) Ande ɔngɛnɔngɛnɔ wele laso l’ɔtɛ w’ɔnɛ hatoyangana nto oma le Jehowa lee! Mɛtɛ, pombaka mbidja weolo dia sho mbetawɔmaka le Nzambi nshi tshɛ. Sho pombaka ‘tetemala lo mbetawɔ, ndjâshikikɛ lo etshina ndo ndjâla nge, aha la sukasuka oma l’elongamelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ lakɔ.’ (Kolosai 1:21-23) Sho kokaka ngɛnangɛna l’ɔtɛ w’ɔnɛ Jehowa ambotokotola oya le Ɔn’ande lo ndjela ɛtɛkɛta wakate Yeso ndamɛ ate: “Nduku untu leya ndja le mi, tshikima Papa lakantumi kûkutudi.” (Joani 6:44) Naka mɛtɛ tayɔsa diokanelo di’oshinga a wolo diasaso la Nzambi oma lo tshimbo ya Kristo la nɛmɔ di’efula, kete tayoyalama oma l’akambo tshɛ wakoka nanya diokanelo diakɔ.
8. Woho akɔna wakatokimanyiya Yeso dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ na?
8 Edimanyielo ka pɛkato oma lo mbetawɔ k’olambo wa tshungo dia Yeso ekɔ kiɔkɔ ya woke y’ɔngɛnɔngɛnɔ, nɛ dia oma lo dikambo diakɔ mbakokaso monga la diokanelo sho la Nzambi. Oma lo pɛkato kakandasale l’okonda, tshɛso Adama akayelaka nyɔi le anto tshɛ. Kânga mbediɔ ɔsɔku, ɔpɔstɔlɔ Paulo akalembetshiya ate: “Keli [Nzambi, NW] akatenya ngandji kandi ne dia Kristu akatuvwela lam’akisu antu wa kolo.” Paulo akafunde nto ate: “Uku akayi mananu le antu tshe uma lu kolo k’untu otoi, wuhu ako mbambuyala eyindjamelu la lumu le antu tshe uma lu dikambu di’ololo otoi. Uku akayala antu efula kolo uma l’uhedia w’untu otoi, wuhu ako mbayuyala antu efula ololo uma l’ukitanyia w’untu otoi.” (Romo 5:8, 18, 19) Sho kokaka ndjâla l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔtɛ w’ɔnɛ Jehowa Nzambi nangaka dia somba anto w’oma l’atei wa tokanula t’Adama, wanɛ wakamba olimu la tɛdikɔ ta ngasɔ tolodi la ngandji.
Lotshungɔ l’Oma l’Ɛtɛmwɛlɔ ndo Osase
9. Lande na keso l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo kɛnɛ k’endana l’ɔtɛmwɛlɔ na?
9 Woho wambototshungɔ oma lo Babilɔna ka Woke, etshumanelo k’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi wa l’andja w’otondo, ekɔ ɔkɔkɔ okina wahombaso monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Mɛtɛ k’oma le Nzambi kakatotshungola. (Joani 8:32) Ndo, oko wambototshungɔ oma le omoto kanga monanyi l’akambo w’ɔtɛmwɛlɔ, kɛsɔ nembetshiyaka dia sho hatoyɔtɔ lo pɛkato yande nto, hatotohomɔ asui ande ndo hatotolanyema kâmɛ lande. (Enyelo 18:1-8) Ndoko dikambo diahombaso ndjâla la lonyangu l’ɔtɛ w’ɔnɛ tambolawɔ akambo asɔ tshɛ!
10. Osase akɔna wakondjaso oko weso anto wa Jehowa na?
10 Oshihodielo ndo okitanyielo wa Dui dia Nzambi ekɔ ɛkɔkɔ w’ɔngɛnɔngɛnɔ a woke. Oko wambototshungɔ oma lo shɛngiya y’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi, sho tekɔ la yimba y’akambo wa lo nyuma yayaleke pɛta yema yema, yimba yakɔ ndja oma le Sheso lele l’olongo oma lo tshimbo y’“ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ.” (Mateu 24:45-47, NW) L’atei w’anto tshɛ wodjashi la kɛtɛ, paka wanɛ wamboyasha l’etondo awɔ tshɛ le Jehowa mbele la nyuma kande k’ekila ndo mbamboshihodia Dui diande la lolango lande. Dikambo sɔ diekɔ oko akadite Paulo ate: “[Nzambi, NW] akatenyawo [akambo wakandalɔngɔsɔlɛ wanɛ wawoka ngandji] uma le [nyuma, NW] kandi, ne dia [nyuma katɔsɛdingolaka, NW] akambu tshe, ee, ndu akambu a waki wa [Nzambi, NW].” (1 Koreto 2:9, 10) Sho kokaka ndjâla la lowando ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia tambokondja ewo kayaleke ndowana yema yema, ewo katɛkɛtama lo Tukedi 4:18 ɔnɛ: “Mbuka k’untu ololo keli uku usasi w’ehutwelu k’unya, Watufulanelaka edja ndu unya l’atei ote.”
Elongamelo ka Diolelo ndo Lɔsɛnɔ la Pondjo
11. Woho akɔna wakasambiyama elongamelo k’ɔngɛnɔngɛnɔ ka Diolelo ndo le anto akina na?
11 Elongamelo kaso ka Diolelo toshaka nto ɔngɛnɔngɛnɔ. (Mateu 6:9, 10) Oko weso Ɛmɛnyi wa Jehowa, aya edja efula keso lo sambisha ɔnɛ: Diolelo dia Nzambi mbele ɔtɔi akɔ w’elongamelo le anto tshɛ. Tɔ̂shi ɛnyɛlɔ ka kɛnɛ kakasalema l’ɔnɔnyi 1931, lam’akatɔshi lokombo l’Ɛmɛnyi wa Jehowa oma lo yɛdikɔ mɔtshi yaketawɔ anto tshɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo sanganya ya weke 51 yakasalema l’andja w’otondo. (Isaya 43:10-12) Yɛdikɔ shɔ ndo dako di’ohomba efula diakashama oma le Joseph F. Rutherford (ɔnɛ laki ɔnɔmbɔdi wa la Société Watch Tower l’etena kɛsɔ) diakatombe lo biukubuku, Le Royaume, l’espérance du monde. L’atei wa biukubuku yakɔ, aki ndo yɛdikɔ kina yaketawɔma lo losanganya lakɔ la woke, yɛdikɔ yakɔ yakashaka Lokristo kristo onongo lo woho wakawatakɔ ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ ndo woho wɔnyɔlawɔ alako waki Jehowa. Biukubuku shɔ yakataka nto ɔnɛ: “Diolelo dia Nzambi mbele elongamelo k’andja ɔnɛ, ndo ndoko elongamelo kekina nto.” L’ɔkɔngɔ wa ngɔndɔ mɔtshi, Ɛmɛnyi wa Jehowa wakadianganya olekanyi miliyɔ tshanu ya tobukubuku takɔ l’ahole tshɛ wa la kɛtɛ. Tatɛ oma l’etena kɛsɔ, sho tekɔ lo tashikikɛ ɔnɛ: Diolelo mbele elongamelo kakɔ kâmɛ le anto tshɛ.
12. Naa elongamelo ka lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ kambokitshama la ntondo ka wanɛ wakambɛ Jehowa na?
12 Ndo nto, sho ngɛnangɛnaka l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo oma l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo. “Limba la tshitshe l’ekoko” mbuta ate: Akristo w’akitami wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’elongamelo ka l’olongo. Ɔpɔstɔlɔ Petero akafunde ate: “Watumbuli [Nzambi, NW] Shi Khumesu Jesu Kristu! Ndi akatuti ntu uma lu ketshi kandi ka wuki, dia shu ndjala la elungamelu ka lumu ne dia eulwelu ka Jesu Kristu uma lu nyoi; dia shu ndjala la sangu diahahonde, diahalana, diahashisho, diakawanyukitshiya l’ulungu.” (Luka 12:32; 1 Petero 1:3, 4) Ɛlɔ kɛnɛ, asolo wa lemba la woke l’Ɛmɛnyi wa Jehowa wekɔ lo ndokɔlokɔ lam’akongɛwɔ lɔsɛnɔ la pondjo lo Paradiso ka la kɛtɛ kayɔlɔmbwama oma le Diolelo. (Luka 23:43; Joani 17:3) Ndoko anto wa lanɛ la kɛtɛ wele l’ɛngɔ kɛmɔtshi kakokawɔ mbɛdika l’elongamelo kaso k’ɔngɛnɔngɛnɔ. Mɛtɛ, sho pombaka nama elongamelo kɛsɔ k’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔlɔlɔ tshɛ!
Diwotɔ Diɔtshɔkwami
13. Woho akɔna wahombaso mbɔsa diwotɔ diaso dia l’andja w’otondo na?
13 Oko weso l’atei wa diwotɔ diamɛ dia l’andja w’otondo dietawɔma oma le Nzambi, dui sɔ diekɔ nto kiɔkɔ y’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula. Diɛsɛ ko, sho tekɔ l’angɛnyi woleki ɔlɔlɔ lanɛ la kɛtɛ. Jehowa Nzambi ndamɛ akakotola yambalo yande lo nshi yaso nyɛ ko akate ate: “Dimi layusutshasutsha wedja tshe dia diango di’ushinga a wulu dia wedja tshe ndja. Ku dimi layuludia luudu lone la lutumbu.” (Hangai 2:7) Mɛtɛ, Akristo tshɛ kema kokele. Koko, Jehowa akakotola anto wa ngasɔ oya le nde ndamɛ oma lo tshimbo ya Yeso Kristo. (Joani 14:6) Lam’ele Jehowa akakotola anto wɔsande oko anto w’ɔlɔlɔ oya le nde, ɔngɛnɔngɛnɔ aso wayofulanɛ naka tayowaɛnya ngandji kaso k’onto l’ɔnango, mbaɔsa la nɛmɔ, kambaka elimu a Nzambi kâmɛ lawɔ, mbasukɛka l’ehemba awɔ, ndo mbalɔmbɛka.
14. Ekeketshelo kakɔna kakokaso kondja oma lo 1 Petero 5:5-11 na?
14 Akambo asɔ tshɛ wayotokimanyiya dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Mɛtɛ, ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa mbele longele la diwotɔ diaso dia lo nyuma dia lo kɛtɛ k’otondo. Eelo, sho tshɛ pɛnyahɛnyamaka ndo tanemakama l’ehemba. Koko, dikambo sɔ pombaka tosanganya lo dihole ɔtɔi ndo tɛnya ohomba wa kâmɛ oko weso l’atei w’ɔlɔngɔswamelo wa mɛtɛ waki Nzambi wele la kɛtɛ. Oko akadite Petero, sho pombaka ndjakitshakitsha la tshina dia lonya la wolo laki Nzambi, lam’ayotokitshaka ekiyanu aso tshɛ l’anya ande la kanyi y’ɔnɛ nde ekɔ lo tokokɛ. Sho pombaka monga la sso dia wolo nɛ dia Diabolo ekɔ lo nyanga dia tɔlɛ, koko aha shoamɛ ato, nɛ dia Petero akakotsha ate: “Nyutetemali mbutuna lu mbetawo kanyu; nyeyi nyati: [nkumbo k’otondo k’anangɛnyu, NW] watusuwaka pupu [l’andja ɔnɛ, NW].” Diwotɔ sɔ dia l’andja w’otondo di’ɔngɛnɔngɛnɔ hadiohandjɔki pondjo, nɛ dia sho tekɔ l’eshikikelo k’ɔnɛ: ‘l’ɔkɔngɔ wa sho sowa etenyi ka tshitshɛ, Nzambi ayokumiya ehemba aso ko ayotokeketsha ndo ayotosha wolo.’ (1 Petero 5:5-11) Kanaka lomba lo dikambo sɔ. Diwotɔ diaso di’ɔngɛnɔngɛnɔ diayotshikala pondjo pondjo!
Lɔsɛnɔ Lele l’Oyango
15. Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa wekɔ la lɔsɛnɔ lele l’oyango na?
15 Sho tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’andja ɔnɛ wambofukutana nɛ dia tekɔ la lɔsɛnɔ lele l’oyango. Wakatosha olimu watɔngɛnyangɛnya ndo wangɛnyangɛnya anto akina. (Romo 10:10) Mɛtɛ, ekɔ diɛsɛ di’ɔngɛnɔngɛnɔ dia sho monga ekambi wakamba kâmɛ la Nzambi. Lo dikambo sɔ, ɔpɔstɔlɔ Paulo akate ate: “Akona eli Apolo? Akona eli Paulo? Ekambi mbewo, nyu nyaketawo dikambu diawo uku akawasha Khumadiondjo wulu untu l’untu. Dimi lakune, Apolo akatela ashi, keli [Nzambi, NW] akatosha diango. One latuneka, ndu one latutelaka ashi, weko kame, keli untu l’untu ayulungula difutu uku ulimu andi. Ne dia shu teko ekambi kame la [Nzambi, NW], nyu nyeko ekambo ka [Nzambi, NW], la luudu la [Nzambi, NW].”—1 Koreto 3:5-9.
16, 17. Diɛnyɛlɔ diakɔna diakokaso shila dia mɛnya ɔnɛ anto wa Jehowa wekɔ la sɛnɔ y’ɔngɛnɔngɛnɔ yele l’oyango na?
16 Diɛnyɛlɔ efula kokaka shilama dia mɛnya ɔnɛ: kambɛ Jehowa la kɔlamelo toshaka lɔsɛnɔ lele l’oyango, latolodia l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Ɛtɛkɛta ɛnɛ wekɔ lo mɛnya dikambo sɔ hwe: “Dimi lakashishima lo Mbalasa ka Diolelo kakalole l’anto tɔ [lushi lakawakisapolaka] ko lakɛnyi ase nkumbo kami enanɛi waki lawɔ, ndo dimi la wadiɛmi l’ɔnɔngɔ awɔ kâmɛ l’an’aso amɔtshi asato l’elonganyi awɔ. . . . Mɛtɛ, dimi la wadiɛmi taki l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la lɔsɛnɔ lele l’oyango l’olimu wa Nzambi.”
17 Ekɔ ekeketshelo dia mbeya ɔnɛ, oyadi ɛnɔnyi akɔna wele lande, onto kokaka tatɛ monga la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ lele l’oyango w’oshika l’olimu wa Jehowa. Tɔ̂shi ɛnyɛlɔ kɛnɛ: omoto ɔmɔtshi lakekaka mɛtɛ ka lo Bible lo luudu lalamawɔ esombe akalongola batismu oko Ɔmɛnyi wa Jehowa lam’akinde l’ɛnɔnyi 102. Nde akashidiya lɔsɛnɔ lande l’oyango w’ɔngɛnɔngɛnɔ, ‘lo mbokaka Nzambi ka mɛtɛ wɔma ndo lo namaka ɛlɛmbɛ ande.’—Ondaki 12:13.
Longele Lahakoke Nyukɔ
18. Kakɔna kakokaso sala dia nɛmbia ɔkɔmwɛlɔ ndo fudia ɔngɛnɔngɛnɔ aso na?
18 Ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa wekɔ longele lahakoke nyukɔ le kanga kɔlamelo. Koko, monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ɔsɔ halembetshiya ɔnɛ tena dimɔtshi dia lonyangu hadiotokomɛki pondjo, oko kɛnɛ kakatshutshuya Yeso dia nde mbuta lam’akinde lo Ngɛtɛsɛmanɛ ate: “Utema ami ambuyala la lunyangu, [polo, NW] ndu lu nyoi!” (Mako 14:32-34) Tɔ̂shi oko ɔkɔmwɛlɔ wambotonda oma lo woho wakatayasha l’eyango a wahɔ aso hita. Naka ɔsɔku mbediɔ, kete totshikitanya yoho yaso ya lɔsɛnɔ. Naka ɔngɛnɔngɛnɔ aso wambokitakita l’ɔtɛ wa wetsho w’ɛkɛndɛ w’oma l’Afundelo wakumbatɛso aha la nyanga wahɔ aso, ondo sho kokaka sala etshikitanelo ɛmɔtshi wayokoka tutsha ekiyanu ndo tosha yimba y’ɔngɛnɔngɛnɔ. Lâdiko dia lâsɔ, Jehowa ayotɔtshɔkɔla l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka tayoyanga dia mbɔngɛnyangɛnya oma lo weolo wadjaso dia shika tanga la ntondo ka demba diɛngami otsha lo kɔlɔ, la ntondo k’andja ɔnɛ wa kɔlɔ ndo la ntondo ka Diabolo.—Ngalatiya 5:24; 6:14; Jakoba 4:7.
19. Woho akɔna wahombaso mbɔsaka waɛsɛ tshɛ wele laso l’atei w’ɔlɔngɔswamelo wa Nzambi na?
19 Lo menda ɛkɔkɔ wakatatɛkɛtshi ndo ɛkɔkɔ ekina, sho tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula. Oyadi tekɔ apandjudi wa l’atei w’etshumanelo kana tekɔ lo kamba woho w’olimu ɔmɔtshi wa lo tena ndo lo tena, sho tshɛ kokaka monga la lotumu efula l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ, ndo dikambo sɔ tokimanyiyaka dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ mɛtɛ. (1 Koreto 15:58) Oyadi waɛsɛ akɔna wele laso l’ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa, sho pombaka monga la lowando lo dikambo dia waɛsɛ akɔ ndo ndjâla l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa tetemala la kambɛ Nzambi kaso ka ngandji ndo k’ɔngɛnɔngɛnɔ olimu w’ekila.—1 Timote 1:11.
20. Diɛsɛ diakɔna dioleki woke diele laso, ndo dikambo diakɔna diahombaso shikikɛ na?
20 Lo yoho ya lânde, tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo diɛsɛ diele laso dia mɛmba lokombo la woke laki Jehowa oko Ɛmɛnyi ande. Eelo, sho kema kokele ndo ehemba efula tokomɛka, koko tolame ɛtshɔkɔ aso w’ɛngɛnɔngɛnɔ efula lo timba taso oko weso Ɛmɛnyi wa Jehowa. Ndo tôhɔ shate: Sheso lele l’olongo lolodi la ngandji hatohekɔki pondjo. Sho kokaka shikikɛ dia tayɔtshɔkwamaka nshi tshɛ naka ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa mbele longele laso.
Okonde Ayokadimola Na?
◻ “Ongenongeno wa [Jehowa]” ele na?
◻ Woho akɔna wakondja Akristo ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ na?
◻ Naa ɛkɔkɔ ɛmɔtshi wele l’Ɛmɛnyi wa Jehowa dia vɔ ngɛnangɛna na?
◻ Lande na kele ɔngɛnɔngɛnɔ wa Jehowa longele lahakoke nyukɔ na?