Ɔtɛmwɛlɔ Ayɛ: Onde Wekɔ Masuwa Wahayahombe Tomba Oka?
MASUWA ɔmɔtshi wekɔ l’atei a ngembe. Ase masuwa waya kema ndoko l’elongamelo ndo wekɔ lo ndɔsha la wolo tshɛ dia kokɛ masuwa awɔ, koko vɔ pombaka mbɔsa yɛdikɔ mɔtshi ya wâle: tshikala lo masuwa kana tomba oma lo masuwa ko ndjâshimbɛ vɔamɛ. Onde wɛ mbeyaka dia dikambo sɔ dia wɔma diambokambema olimu oko didjidji di’akambo w’ɛtɛmwɛlɔ oka?
Akanga a diewo l’akambo w’ɛtɛmwɛlɔ, djekoleko wa nomb’ewo y’aseka Mupɛ, mbɛdikaka ɔtɛmwɛlɔ awɔ esangɔ efula la masuwa walɔshana la lɔpɛpɛ la wolo. Vɔ mbutaka vɔate: masuwa akɔ ɔsɔ, wele Yeso kana Petero mbokime yenda yawɔ, mbele ɔtɔi akɔ wâmɛ w’ehomɔ ka panda. Kanyi y’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ yɔ nyɛ: ‘Tanyohembake tomba oma lo masuwa. Ɔtɛmwɛlɔ akahomana l’ekakatanu a wolo lo nshi yakete, koko vɔ wakashike ekolo la ntondo k’ekakatanu tshɛ wa ntondo.’ Amɔtshi mbutaka vɔate: ‘Lande na katombami oma lo masuwa akɔ na? Ɛsɔnwɛlɔ akɔna wele la ntondo k’anto na? Lande na kahamatshikala ndo mbisha lonya dia mbɔlɔmbɔla otsha lo dihole diele ashi yɔ na?’
Lo ndjela ɛtɛkɛta ɛsɔ wa didjidji, anto efula wele l’ɛtɛmwɛlɔ a woeho tshɛ mbutaka ɔnɛ: ‘Dimi mbeyaka nte ɔtɛmwɛlɔ ami wekɔ kɔlɔ l’akambo efula, koko dimi nongamɛka nte vɔ wayotshikitana. Dimi halange tomba oma lɔkɔ. Dimi ndeka nanga mbisha lonya lami dia mbokimanyiya woho wa vɔ nɛmbia ekakatanu awɔ.’ Woho wa tokanyi ta ngasɔ mbeyaka tshutshuyama oma lo ngandji ka l’otema ɔtɔi kôka onto ɔtɛmwɛlɔ a watshɛnde kana oma lo wɔma wa “manguna” ɔtɛmwɛlɔ akɔ.
Ɛnyɛlɔ ka woke ele kɛnɛ kaki Hans Küng, ombewi w’akambo w’ɛtɛmwɛlɔ w’oseka Mupɛ, ɔtɔmbɔki wakeyamaka hakoke, nde akayambola ate: “Onde dimi pombaka tomba oma lo masuwa l’etena kapɛpa lɔpɛpɛ la wolo ndo tshika wanɛ watɛngɔla kâmɛ lami lo masuwa akɔ polo ndo l’etena kɛnɛ dia vɔ ndɔshana la lɔpɛpɛ ndo la asuku w’ashi kana mbatshikɛ ɔkɛndɛ wa vɔ ndɔsha dia kondja eko oka?” Nde akakadimola ate: “Dimi hapekɔki dia kamba olimu lo ɔtɛmwɛlɔ.” Ɔsɔnwɛlɔ okina v’ɔnɛ: “tomba oma l’ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ, nɛ dia munga yele lɔkɔ, l’ɔtɛ wa monga la ditshelo di’ɔlɔlɔ dia lâdiko ndo mbala mɔtshi dia ndjâla Okristo w’oshika.”—Garder espoir
Ko onde, onto ɔmɔtshi kokaka tshikala lo masuwa w’ɔtɛmwɛlɔ ande hita la kanyi y’ɔnɛ, oma lo kɛtshi kande, Nzambi ayosha ɛtɛmwɛlɔ ɛsɔ tshɛ etena kele kema l’olelo dia vɔ sala etshikitanelo oka? Ɔsɔ kele dimbola dia woke. Oko wɛnyamidiɔ oma l’ɛnyɛlɔ kɛnɛ, tomba esadi oma lo masuwa wele lo wâle ko mbɔtɔ lo wâto wele kema l’ekokelo, dikambo sɔ diekɔ la wâle wâmɛ wele l’onto latshikala lo masuwa watadinde. Onde ekɔ dikambo dia lomba dia tshikala l’ɔtɛmwɛlɔ lo weoho akɔ tshɛ oyadi kakɔna keta lɔkɔ oka? Onde ɛtɛmwɛlɔ wa lo nshi yaso nyɛ wekɔ l’akoka wa sala etshikitanelo oka? Polo ndo l’etena kakɔna kayowatshikɛ Nzambi dihole dia vɔ ndɔshanaka la lolango lande na?
[Picture Credit Line on page 3]
Chesnot/Sipa Press