Woho akɔna wakokaso tshutshuyana l’elimu w’ɔlɔlɔ na?
“[Tɔsɛdingolanake onto la onyande dia tshutshuyana, “NW”] lu ngandji la lu elimu w’ololo. . . . tukikitshanyaki. Tuleki ntsha okone, ne dia nyambena nyati: Lushi lako laya suki.”—HEBERU 10:24, 25.
1, 2. (a) Lande na kakahombaka Akristo wa ntondo kondja wolo ndo ekeketshelo lo sanganya yawɔ na? (b) Dako diakɔna diakasha Paulo dia mɛnya ɔnɛ sanganya yekɔ ohomba na?
VƆ WAKASANGANA lo woshɛshɛ, wakatshumana kâmɛ l’eda ka kuke yakadihama. L’andja, wâle waki lo mbaholamɛ lo dihole tshɛ. Ɔnɔmbɔdi awɔ, Yeso, aki oma la ndjakema lo asho w’anto tshɛ, ndo nde akewola ambeki ande ɔnɛ wayowahɛnyahɛnya oko akawɔhɛnyahɛnya. (Joani 15:20; 20:19) Koko, lam’akawatɛkɛta lo tɔhɔtɛhɔtɛ dikambo diaki Yeso, ɔnɛ lakawalangaka efula, vɔ wakahombe ndjaoka lo lotui tshitshi lo ndjâla kâmɛ.
2 Lam’akatetaka ɛnɔnyi, Akristo wakatokomɛ weoho tshɛ w’ehemba ndo w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ. Lo ndjela ɛnyɛlɔ k’ambeki asɔ wa ntondo, vɔ wakakondja wolo ndo ekeketshelo lo sanganaka kâmɛ. Diɔ diakɔ diakafunde ɔpɔstɔlɔ Paulo lo Heberu 10:24, 25 ate: “[Tɔsɛdingolanake onto la onyande dia tshutshuyana, NW] lu ngandji la lu elimu w’ololo. Tatukimoki nsangana kame, uku eli etshelu k’amotshi, keli tukikitshanyake. Tuleki ntsha okone, ne dia nyambena nyati: Lushi lako laya suki.”
3. Lande na kakokaso mbuta ɔnɛ Heberu 10:24, 25 kema paka ɔlɛmbɛ oto watshutshuya Akristo dia vɔ sanganaka na?
3 Ɛtɛkɛta ɛsɔ kema paka ɔlɛmbɛ oto wa sho tetemalaka sangana kâmɛ. Vɔ mɛnyaka didjango diakasambiyama oma le Nzambi lo dikambo dia sanganya tshɛ y’Akristo—ndo mɛtɛ, lo dikambo dia diaaso tshɛ diatshumanawɔ kâmɛ. Ɛlɔ kɛnɛ, lam’ambotoleka mɛna ɔnɛ lushi laki Jehowa laya suke, tɔsɛngiya la wâle wa lo dikongɛ dia kɔlɔ nɛ pombaka totshutshuya dia sho mbetɛ sanganya yaso oko okombɔ wa shikaa, oko kiɔkɔ ya wolo ndo y’ekeketshelo le anto tshɛ. Kakɔna kakokaso sala lo dikambo sɔ na? Eelo, tɔsɛdingole ɛtɛkɛta waki Paulo l’ɔlɔlɔ tshɛ, toyambole ndo wembola ɛnɛ esato w’ohomba: Alanga nembetshiya dikambo di’ɔnɛ: “tɔsɛdingolanake onto la onyande” na? ‘Totshutshuyane lo ngandji ndo l’elimu w’ɔlɔlɔ,’ alanga nembetshiya dui sɔ na? L’ɔkɔngɔ diko, woho akɔna wakokaso ‘keketshana onto la onyande’ lo tena nɛ dia wolo na?
“Tɔsɛdingolanake Onto la Onyande”
4. Alembetshiya dikambo di’ɔnɛ “tɔsɛdingolanake onto la onyande” na?
4 Lam’akakeketsha Paulo Akristo dia vɔ ‘sɛdingolanaka onto la onyande,’ nde akakambe olimu la tshelo ya lo Grɛkɛ yelɛwɔ ka·ta·no·eʹo, yoho yokokane ya tshɛkɛta “nembetɛ.” Diksiɔnɛrɛ Theological Dictionary of the New Testament mbutaka dia tshɛkɛta shɔ nembetshiyaka ɔnɛ: “mbidja yimba tshɛ lo dikambo dimɔtshi kana l’ɛngɔ kɛmɔtshi.” Lo ndjela yɔnɛ W. E. Vine, tshɛkɛta shɔ kokaka nembetshiya nto ɔnɛ: “mana fundo, sɛdingola ɔlɔlɔ.” Omalɔkɔ, etena ‘katɔsɛdingolanaka Akristo onto la onyande,’ vɔ hawahahɛ asho edikodiko koko vɔ kambaka la yimba yawɔ tshɛ ndo pembaka dia mana dikambo fundo.—Ɛdika la Heberu 3:1.
5. Naa waonga amɔtshi w’anto wahakoke mbishwama esadi, ndo lande na kahombaso mbidja yimba l’akambo asɔ na?
5 Sho pombaka mbohɔka ɔnɛ hatokoke mbeya kɛnɛ kele onto paka lo mbahahɛ asho dia menda ɛnamelo kande, elimu ande, kana lonto lande. (1 Samule 16:7) Mbala efula, onto mbeyaka mɛnama ki, tete le nde ekɔ lo mbishɛ saki yele ka tshina di’otema ande kana shɛkɛsɛkɛ y’ɔlɔlɔ yele lande. Ɔnkɔnɛ, ndo etsha wakasalaka onto kokaka tshikitana efula. Amɔtshi wakahomana l’ehemba a wolo lo nsɛnɔ yawɔ; akina wekɔ lo mbikikɛ akambo amɔtshi polo ndo ɛlɔ kɛnɛ, akambo wahatakoke ndo kanyiya. Mbala efula, kɛlɛ katotokaka lo munga kɛmɔtshi kaki ɔnangɛso kana kadiyɛsɔ kɛmɔtshi toshilaka lam’atoteyaka akambo efula lo kɛnɛ k’endana l’etsha wakasalaka onto akɔ ntondo kana akambo wokomɛ.—Tokedi 19:11.
6. Naa toho tɔmɔtshi takokaso mbeyana onto la onyande ɔlɔlɔ, ndo etombelo akɔna w’ɔlɔlɔ wayoyala na?
6 Mɛtɛ, dikambo sɔ hadiolembetshiya ɔnɛ sho pombaka nyanga dia mbeya akambo w’onto akana naka hawotele. (1 Tesalonika 4:11) Koko, sho kokaka mɛnya dia tekɔ lo mbidjana yimba onto la onyande. Aha paka lo mbishana mɔyɔ oto lo Mbalasa ka Diolelo mbayotosala dikambo sɔ. Lande na kahayasɔnɔla onto ɔmɔtshi lalangayɛ mbeya ɔlɔlɔ ndo nyanga dia sawola lande lo taahe tɔmɔtshi la ntondo kana l’ɔkɔngɔ a losanganya na? Ayoleka ɔlɔlɔ sho ‘nongolanaka’ lo mbelɛ ɔngɛnyi aso ɔmɔtshi kana angɛnyi aso ahende dia ndjɔlɛ yangɔ mɔtshi lakaso. (Romo 12:13) Ɛnya ngandji kawaokayɛ. Hokamɛwɔ. Lam’ayoyombola onto ɔmɔtshi woho wakandayeya ndo wakandayoka Jehowa ngandji, dikambo sɔ kokaka mbuta awui efula. Koko, wɛ kokaka tetemala mbeya akambo efula lo salaka olimu w’esambishelo ka lo luudu la luudu kâmɛ lawɔ. Naka tayɔsɛdingolanaka onto la onyande lo yoho shɔ, kete tayokana ngandji k’oshika k’onto la onyande, kana tayokana kɛtshi.—Filipi 2:4; 1 Petero 3:8.
‘Totshutshuyanake Onto la Onyande’
7. (a) Woho akɔna wakasɛngiyamaka anto oma lo wetshelo wa Yeso na? (b) Kakɔna kaketɛka wetshelo ande dimɛna efula na?
7 Lam’asɛdingolanaso onto la onyande, sho ndjalɔngɔsɔlaka dia tshutshuyana, dia keketshana onto la onyande dia kamba olimu. Lo yoho ya lânde, dikumanyi di’Akristo mbele l’ɔkɛndɛ woleki ohomba lo dikambo sɔ. Etena kɛmɔtshi l’ɔkɔngɔ a Yeso mbisha dako diande dia lo sɛkɛ, sho mbalaka ɔnɛ: “Elui a waki w’antu wakambi dia wetshelu andi.” (Mateu 7:28) L’etena kɛmɔtshi, kânga asɔlayi amɔtshi wakawatome dia towonda wakakalola, wata vɔate: “Nduku untu edja ndu kakiane akateketa wuhu oso.” (Joani 7:46) Kakɔna kaketɛka wetshelo wa Yeso dimɛna efula ngasɔ na? Onde woho wakandakɛnɛmɔlaka saki tshɛ yaki l’otema ande? Kema; Yeso akatɛkɛtaka la lowandji. Koko, nshi tshɛ nde akayangaka dia munanda etema w’ampokami ande. Nɛ dia nde akɔsaka anto la nɛmɔ, nde akahotɔka woho wa mbatshutshuya. Nde akakambaka olimu la wɛla wa mɛtɛ ndo wa wɔdu wakɛnyaka akambo wakasalemaka lo lɔsɛnɔ la lushi la lushi. (Mateu 13:34) Yoho yakɔ yâmɛ mbele, wanɛ wasala elimu ɛmɔtshi lo sanganya yaso pombaka mbokoya Yeso lo salaka asawo wasalanganya anto, wolodi l’ohetoheto ndo watshutshuya anto. Lo ndjela ɛnyɛlɔ kaki Yeso, sho kokaka ndjasha dia nyanga wɛla ɛmɔtshi wasungana l’ampokami aso ndo wananda etema awɔ.
8. Woho akɔna wakatshutshuyaka Yeso anto oma l’ɛnyɛlɔ, ndo woho akɔna wakokaso mbôkoya lo dikambo sɔ na?
8 Lam’ayotokambɛka Nzambi, sho tshɛ tayokokaka tshutshuyana oma lo diɛnyɛlɔ. Mɛtɛ, Yeso akatshutshuyaka ampokambi ande. Nde akalangaka olimu w’Akristo ndo akɔsaka olimu akɔ la nɛmɔ efula. Nde akate ɔnɛ olimu akɔ mbaki oko mma le nde. (Joani 4:34; Romo 11:13) Ohetoheto wa ngasɔ kokaka sambemɛ le anto akina. Onde, ndo wɛ kokaka mɛnya ɔngɛnɔngɛnɔ ayɛ wa l’olimu lo sɛkɛ? Lam’ayotewɔka dia funa diewo diele laso, tokahane l’anto akina wa l’etshumanelo ewo k’ɔlɔlɔ kele laso. Etena kelɛyɛ anto akina dia vɔ ndjokamba kâmɛ layɛ, enda kana wɛ kokaka mbakimanyiya dia vɔ kondja ɔngɛnɔngɛnɔ wa shikaa lo nsanyɛ anto akina awui w’endana la Jehowa, Otungi aso a Woke.—Tokedi 25:25.
9. (a) Naa weoho ɛmɔtshi wa tshutshuya anto wahombaso mbewɔ, ndo lande na? (b) Kakɔna kahomba totshutshuya dia sho ndjakimɔ l’olimu wa Jehowa na?
9 Koko, yalama di’aha tshutshuya akina lo mboka ka kɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, ondo, aha la lolango laso, sho kokaka mbaokiya dia vɔ wekɔ l’onongo l’ɔtɛ wahawakambe efula. Ondo, aha la mbidja yimba, sho kokaka mbaokiya sɔnyi lam’ayotowaɛdika lo yoho ya kɔlɔ l’anto akina waleka kamba olimu efula, kana ondo lam’ayotodja ɛlɛmbɛ a wolo ko mɔnyɔla wanɛ wele kema lo yɛdikɔ ya mbakitanyiya. Ondo yoho mɔtshi ya ngasɔ kokaka tshutshuya onto ɔmɔtshi dia nde kamba olimu lo nshi mɔtshi, koko Paulo kofunda ɔnɛ: ‘Nyoshanake enongo ndo nyotshutshuyanake l’elimu w’ɔlɔlɔ.’ Kema, sho pombaka tshutshuyanaka lo ngandji, ko etsha wayoyoyelana oma lo saki k’ɔlɔlɔ. Ndoko onto lahomba tshutshuyama paka oma lo kɛnɛ kafɔnyande ɔnɛ anto akina wa l’etshumanelo wayonga la lokanyi lo dikambo diande naka nde hatshe kɛnɛ kalongamɛwɔ oma le nde.—Ɛdika la 2 Koreto 9:6, 7.
10. Lande na kahombaso mbohɔka ɔnɛ sho kema ewandji lâdiko dia mbetawɔ y’anto akina na?
10 Tshutshuyana onto la onyande halembetshiya ɔnɛ mbahemanɛ onto la onyande. Kânga mbakinde la lowandji efula lakawosha Nzambi, la ndjakitshakitsha tshɛ, Paulo akohola etshumanelo k’ase Kɔrɛto ate: ‘Sho kema ewandji lâdiko dia mbetawɔ kanyu.’ (2 Koreto 1:24) Naka ndo sho lawɔ ndjakitshakitsha ndo mbeya ɔnɛ sho kema l’ɔkɛndɛ wa shikikɛ efula ka lotumu lahomba onto kamba l’olimu waki Jehowa, koyanga mbahemɛ nkum’otema yawɔ l’akambo amɔtshi wahombawɔ mbɔsa tɛdikɔ vɔamɛmɛ, kete tayewɔ dia ndjâla “ɔlɔlɔ wambotamba olelo,” monga la lonyangu, l’akambo a wolo, la tokanyi ta kɔlɔ, ndo tayewɔ dia ndjâla l’ɛlɛmbɛ efula. (Ondaki 7:16, NW) Waonga wa ngasɔ hawotshutshuya anto; koko mbahɛnyɔlaka.
11. Yimba yakɔna yakatshutshuyaka anto dia vɔ kimɔ eshasha lo nshi yakahikamaka tabɛrnakɛlɛ k’ase Isariyɛlɛ, ndo woho akɔna wakoka salema dikambo sɔ lo nshi yaso nyɛ na?
11 Sho nangaka dia weolo tshɛ wadjama l’olimu wa Jehowa salema la yimba yâmɛ yaki l’ase Isariyɛlɛ w’edjedja l’etena kakawahombaka kimɔ weshasha lo dikambo di’ohikelo wa tabɛrnakɛlɛ. Sho mbalaka ɔnkɔnɛ l’Etumbelu 35:21: “Vo tshe wakayi untu l’untu uku akûsukuya utema andi, untu l’untu uku akalangi lumu landi, wakela ushasha wa [Jehowa], dia ntsha ulimu.” Ndoko onto lakâtshutshuya, koko etema awɔ mbakâtshutshuya. Mɛtɛ, tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru yokadimwami lanɛ mɛnyaka ɔnɛ: “onto tshɛ lakasokoyama oma l’otema ande” akakimɔ eshasha ɛsɔ. (Sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Ɔnkɔnɛ, tosokoyake etema wa anyaso l’akambo w’ɛlɔlɔ lam’eso kâmɛ. Nyuma ka Jehowa kokaka sala akambo akina wahombama.
‘Tokeketshanake Onto la Onyande’
12. (a) Naa elembetshiyelo ɛmɔtshi wele la tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yokadimwami ɔnɛ: “keketsha” na? (b) Woho akɔna wele angɛnyi wa Jɔbɔ kombokeketsha na? (c) Lande na kahombaso ndjashimba di’aha nomboyanaka na?
12 Lam’akafunde Paulo ɔnɛ sho pombaka ‘keketshana onto la onyande,’ nde akayakimanyiya la tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yelɛwɔ pa·ra·ka·leʹo, tshɛkɛta yakoka nembetshiya nto ɔnɛ: ‘mbisha wolo, keketsha.’ Lo Bible ka la Septante, tshɛkɛta shɔ yakafundama lo Jobo 29:25, lɛnɛ akakɔndwama Jɔbɔ oko ɔnɛ latokeketshaka wanɛ wele l’ɔkɛi. Koko, lam’aki Jɔbɔ l’ohemba a wolo, nde kokondja ndoko ekeketshelo ka ngasɔ. Angɛnyi ande asato wakaye dia ‘ndjôsamba’ wakaleke ndjasha paka lo mbolombosha la mbɔhɛnyɔla l’ɛtɛkɛta ko vɔ kombôkɛ ndo kombôka kɛtshi. Mɛtɛ, lo mbala tshɛ yakawatɛkɛtaka lande, ndoko mbala kakawelɛ Jɔbɔ la lokombo lande. (Tshikitanya la Jobo 33:1, 31.) Mɛtɛ, vɔ wakɔsaka Jɔbɔ oko dikambo dimɔtshi lo dihole dia vɔ mbɔsa oko onto. Kema diambo dia Jɔbɔ mbuta lam’akawɔhɛnyahɛnyaka ate: “Anima anyu otowonga lɛnɛ ele anima ami lee!” (Jobo 16:4, NW) Yoho yakɔ yâmɛ mbele ndo ɛlɔ kɛnɛ, naka wɛ nangaka keketsha onto ɔmɔtshi, okande kɛtshi! Tôlomboyake. Oko wadita Romo 14:4, “we na, lalumbuya ukambi w’untu ukina? Kuyanga ndi kemadi, kuyanga ndi kokwe, oso eli dikambu dia uwandji andi. Mete ndi ayemala, ne dia [Jehowa] la wulu wa mbemadia.”
13, 14. (a) Mɛtɛ kakɔna k’ohomba efula kahombaso mbetawoya anangɛso l’akadiyɛso dia mbakeketsha na? (b) Woho akɔna wakakeketshama Danyɛlɛ oma le ondjelo ɔmɔtshi na?
13 Yoho mɔtshi ya pa·ra·ka·leʹo kadimwama nto ɔnɛ: “ekeketshelo” lo 2 Tesalonika 2:16, 17: “Khumsu Jesu Kristu ndame, la [Nzambi, NW] Shesu, lakatulangi ndu lakatusha ekikitshelu ka pundju la elungamelu k’ololo uma lu ngandji ka mamba, akikitsha etema anyu, ndu anyushikike lu elimu w’ololo tshe la lu aui!” Tolembete dia Paulo ekɔ lo kakatanya mɛtɛ k’ɔnɛ etema aso pombaka keketshama la mɛtɛ k’ohomba k’ɔnɛ Jehowa tôkaka ngandji. Ɔnkɔnɛ, sho kokaka keketshana onto la onyande lam’ayotoyaɔtɔnganyiyaka la mɛtɛ kɛsɔ k’ohomba.
14 L’etena kɛmɔtshi, omvutshi Danyɛlɛ akayakiyanya efula l’ɔkɔngɔ wa nde mɛna ɛnɛlɔ ka wɔma ko nde akate ate: “elundji kami ka ngaingai kakadimo; dimi kundjala la wulu ntu.” Jehowa akatome ondjelo ɔmɔtshi wakayoholaka Danyɛlɛ mbala efula ɔnɛ nde aki “untu lalangema efula” lo asho wa Nzambi. Etombelo akɔna wakayala na? Danyɛlɛ akatɛ ondjelo ate: “we ambunkikitsha.”—Danyele 10:8, 11, 19.
15. Woho akɔna wahomba dikumanyi l’emendji w’eteta mbɛdika dianyelo la wongwelo na?
15 Woho okina wakokaso keketsha anto akina vɔ ɔnɛ lanɛ. Sho pombaka mbawandola! Kema wolo di’onto nkɔ lo munga ka monga la diɔnyɔ kana la yimba ya kɔlɔ efula. Mɛtɛ, tena dimɔtshi diekɔ diakoka wongwelo mɛnama ohomba, djekoleko oma le dikumanyi la oma le emendji w’eteta. Koko, ayonga ɔlɔlɔ le wɔ naka vɔ mbishama nɛmɔ oma l’ekeketshelo kasalanganya etema kashawɔ koko aha oma lo dionga dia paka mɛnaka dikɔmɔ di’anto to.
16. (a) Lam’akeketshaso wanɛ wambɔkɔmɔ lo tokanyi, lande na kahatahombe paka mbatshutshuyaka tena tshɛ dia vɔ kamba olimu wa Jehowa efula na? (b) Woho akɔna wakakimanyiya Jehowa Elidja lam’akandakɔmɔ na?
16 Djekoleko le wanɛ wambɔkɔmɔ, ekeketshelo kekɔ ohomba, ndo Jehowa nongamɛka dia sho ndjâla kiɔkɔ y’ekimanyielo, oko weso anyawɔ Akristo—alekɔnyake naka tekɔ dikumanyi. (Tokedi 21:13) Kakɔna kakokaso sala na? Honga okadimwelo a wɔdu efula lam’ayotowatɛ dia vɔ nyomoleka kamba olimu wa Jehowa. Lande na? Nɛ dia dikambo sɔ kokaka mɛnya di’oko ɔkɔmwɛlɔ awɔ ndja oma lo woho wahawakambe efula. Aha ɔsɔku mbatodiongaka esangɔ tshɛ. Mbala kɛmɔtshi, omvutshi Elidja akakɔmɔ efula ko nde akakombola ndo mvɔ; koko, dikambo sɔ diakayala l’etena kakandayasha efula l’olimu waki Jehowa. Kakɔna kakosalɛ Jehowa na? Nde akatome ondjelo ɔmɔtshi dia ndjowosha ekimanyielo ka l’emunyi. Elidja akadiholɛ Jehowa otema ande, lam’akandawotɛ ɔnɛ nde akayaokaka dia nde aki onto l’anyanya oko watshɛnde wakavu, ndo lotumu lande tshɛ lakɔtɔ l’ashi, ndo akayaokaka ɔnɛ nde aki opoko. Jehowa akohokamɛ ndo akôkeketsha oma l’akambo amɔtshi wa diambo wakɛnyaka wolo Ande dia mboshikikɛ ɔnɛ nde kondjâla ndamɛ ndo ɔnɛ lotumu lakandatatɛ la sala layohomba shidiyama. Ndo, Jehowa akalake Elidja dia mbosha otshindedi ɔmɔtshi wa nde ndowola dia ndjoyala okitɔ ande.—1 Nkumi ya Dikanga 19:1-21.
17. Woho akɔna wakoka ekumanyi keketsha ɔnɛ layaɔnyɔla ndamɛmɛ na?
17 Ande ekeketshelo lee! Ndo sho lawɔ tokeketshake wanɛ wele l’atei aso wele l’ekiyanu wa lo tokanyi. Toyange dia shihodia kɛnɛ katotɛwɔ lam’ayotahokamɛka! (Jakoba 1:19) Towasha ekeketshelo k’oma l’Afundelo kasungana l’ehomba w’onto l’onto. (Tokedi 25:11; 1 Tesalonika 5:14) Dia vɔ keketsha wanɛ wayaɔnyɔla vɔamɛmɛ, dikumanyi kokaka, la ngandji tshɛ, mbasha djembetelo y’oma l’Afundelo yɛnya ɔnɛ Jehowa mbaokaka ngandji ndo mbaɛnaka ohomba efula.a Ɔkɛtshanyelo lo dikambo dia tshungo kokaka monga ehomɔ ka wolo dia keketsha wanɛ wayaoka dia vɔ kema ohomba. Onto lele la lɔkɔnyɔ l’ɔtɛ wa pɛkato yande yakete mbeyaka monga l’ohomba w’onto mbɛ̂nya ɔnɛ tshungo diakawɛdia oma lo pɛkato yakɔ naka nde akayatshumuya l’otema ɔtɔi ndo akoke ditshelo dia kɔlɔ tshɛ ɔkɔngɔ.—Isaiya 1:18.
18. Woho akɔna wakoka wetshelo wa tshungo kambema olimu dia keketsha onto ɔmɔtshi lakawasalɛ kɔlɔ, ɛnyɛlɔ oko onto lakaweyana lande la wolo na?
18 Mɛtɛ, ekumanyi kɛmɔtshi ayohomba mbisha lokanyi lo dikambo dimɔtshi dia lânde dia kamba la wetshelo ɔsɔ l’ɔlɔlɔ tshɛ. Tɔ̂shi ɛnyɛlɔ kɛnɛ. Olambo wa Kristo w’etshungwelo wakɛnama lo didjidji oma l’elambo wa nyama wa l’Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, elambo wakalɔmbamaka dia nyimanyiya pɛkato tshɛ. (Akambo w’Ase Lewi 4:27, 28) Koko, ndoko ɔlɛmbɛ wakataka ɔnɛ omoto lambeyama la wolo oma le pami kɛmɔtshi pombaka kimɔ olambo wa ngasɔ lo dikambo dia kɔlɔ kande. Ɔlɛmbɛ wakataka dia ‘hawohombe mbotshela ndoko dikambo’ dia mbosha dilanya. (Ehwelo k’Elembe 22:25-27) Ɔnkɔnɛ, ɛlɔ kɛnɛ naka kadiyɛso kɛmɔtshi ambɔsɔmbwamɛ kana ambeyama la wolo oma le pami kɛmɔtshi, ko dikambo sɔ diambowokiya dia nde aya mindo ndo aya onto l’anyanya, onde ayonga ɔlɔlɔ dia sho mbɔtɛtɛ ɔnɛ nde ekɔ l’ohomba wa tshungo dia mbɛdiama oma lo pɛkato kande oka? Kema, aha ɔsɔku. Nde kosala pɛkato lam’akaweyana lande la wolo. Ɔnɛ lakeyana lande la wolo mbakasale pɛkato ndo mbele l’ohomba wa mbɛdiama oma le pɛkato kande. Koko, ngandji kakɛnya Jehowa la Kristo lam’akawakimɔ tshungo kokaka mbɔsama oko djembetelo yɛnya ɔnɛ nde kɔmbɔtɔ mindo lo asho wa Nzambi oma lo pɛkato k’onto ɔmɔtshi, koko nde ekɔ ohomba efula le Jehowa ndo ekɔ lo mbokama ngandji oma le nde.—Ɛdika la Mako 7:18-23; 1 Joani 4:16.
19. Lande na kahatahombe nongamɛ ɔnɛ diɔtɔnɛlɔ tshɛ diasaso l’anangɛso l’akadiyɛso diayonga l’ekeketshelo, ko kakɔna kayotohombaka salaka na?
19 Eelo, oyadi akambo akɔna tshɛ wele lo lɔsɛnɔ l’onto ɔmɔtshi, oyadi akambo wa kandji efula waki lande lo nshi yakete, nde pombaka kondja ekeketshelo l’atei w’etshumanelo k’anto wa Jehowa. Ndo, nde ayokondja ekeketshelo kakɔ naka ɔm’ɔmɔ la l’atei aso ndjatshutshuya dia sɛdingolanaka onto la onyande, dia tshutshuyanaka onto la onyande, ndo keketshanaka onto la onyande l’etena tshɛ katshumanaso kâmɛ. Koko, oko weso kema kokele, sho tshɛ kitaka tatala dia sala dikambo sɔ lo tena dimɔtshi. Mɛtɛ, sho petshanaka ndo kânga mbishanaka kandji lo tena dimɔtshi. Tatohembake dia mbidja yimba paka lo munga y’anto akina. Naka wɛ ayodjaka yimba paka lo munga y’anto, kete wɛ mbeyaka ndjɔnyɔla etshumanelo efula ndo mbeyaka ndjɔkɔ lo djonga yâmɛ yakatewola Paulo la wasaso tshɛ, djonga ya mbohɛ dia sanganaka kâmɛ. Dikambo sɔ diatohembake tokomɛ! Lam’ele andja ɔnɛ wamboleka ndjâla la wâle ndo l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ, toyashikikɛ dia sala kɛnɛ tshɛ kakokaso dia mbetɛ sanganya yaso oko sanganya y’ekeketshelo—ndo toleke sala ɔsɔku lam’ɛnaso ɔnɛ lushi la Jehowa laya suke!
[Footnote]
a Ekumanyi kɛmɔtshi mbeyaka sɔnɔla asawo w’ekeketshelo wele lo Tshoto y’Etangelo la Réveillez-vous! dia nde mbeka l’onto la ngasɔ—ɛnyɛlɔ oko asawo anɛ: “Voulez-vous bénéficier de la faveur imméritée?” la “Comment vaincre la dépression”—Tshoto y’Etangelo, Yâta Afusa 15 la Asasa a Ndjoko 1, 1990 (lo Falase).
Okonde Ayokadimola Na?
◻ Lande na kahomba sanganya yaso monga l’ekeketshelo lo nshi y’ekomelo nyɛ na?
◻ Sɛdingolana onto la onyande kɛdikɛdi na?
◻ Tshutshuyana onto la onyande kɛdikɛdi na?
◻ Kakɔna kahombaso sala dia tshutshuyana onto la onyande na?
◻ Woho akɔna wakoka wanɛ wambɔkɔmɔ ndo wele l’ekiyanu keketshama na?
[Caption]
Olongwanelo tokimanyiyaka dia sho mbeyana ɔlɔlɔ onto la onyande
Etena kakakɔmɔ Elidja, Jehowa akôkeketsha la ngandji tshɛ