Etena Kahawatokananɛ Kɔlɔ Nto!
VATE: nomb’ewo Albert Einstein akate lushi lɔmɔtshi ate: l’andja ɔnɛ wa lonyangu, minya dionga dia kanɛ anto akina kɔlɔ ekɔ dui dia wolo ndeka ndo mbatola kiamakama yahɛnama la asho (atome). Lo kanyi yakɔ yâmɛ, yɔnɛ Edward R. Murrow, omvutshi a nsango wakayala la lokumu la mamba lam’akalɔ̂maka Ta dia Hende di’Andja w’Otondo ndo wakayoyalaka ɔnɔmbɔdi wa Tshunda dia Nsango dia l’États-Unis, akate ate: “Ndoko onto lakoka minya dionga dia kanɛka anto akina kɔlɔ—sho kokaka dieya tsho ko pe.”
Onde ɛtɛkɛta ɛsɔ mbokɛmaka dia wekɔ mɛtɛ? Onde shɔnɔdi, lohetsho la wɛngiyelo w’anto wele la woho okina wa lokoho la demba hakokaki shila pondjo? Nzambi ngande wɔsande mbekelo kɛsɔ ka kanɛka anto akina kɔlɔ?
Nzambi Kema la Shɔnɔdi
Bible hetawɔ shɔnɔdi. (Tukedi 24:23; 28:21) Bible mbutaka ɔnɛ: “Lomba l’oma l’olongo leekɔ ntondotondo la pudipudi, ndo
l’ɔkɔngɔ lɔ a nkana leekɔ la kii, la yɔɔ ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ; lɔ lambololanɛɛ l’ɔlɔlɔ ndo lɔ ntɔɔka elowa w’ɛlɔɔlɔ; lɔ keema la shɔnɔdi ndo lɔ keema la dungi pende.” (Yakɔbɔ 3:17, Dyookaneelo dy’oyooyo) Wakakɔkɔmiyaka toshushi ta l’Isariyɛlɛ w’edjedja dia vɔ monga la lomba la ngasɔ. Wakawatɛ ɔnɛ: “Tusambulaki usambulasambula l’elumbwelu: tekamakaki usi wula kana nemia untu a wuki.”—Akambu w’Asi Lewi 19:15.
Yeso Kristo nde l’ɔpɔstɔlɔ Petero la Paulo wakɛnya hwe ɔnɛ Bible hetawɔ shɔnɔdi kânga yema. Yeso komonga la shɔnɔdi otsha le wanɛ ‘wakakɔmɔ ndo wakasowɔ oko ɛkɔkɔ waha l’olami.’ (Mateu 9:36) Nde akate ate: ‘Tanyolomboyake onto oma lo woho wawɛnanyu lo asho, koko nyôlomboya la losembwe.’—Joani 7:24.
Petero nde la Paulo wekɔ lo tokeketsha ɔnɛ Jehowa Nzambi bu la shɔnɔdi. Petero akate ate: “Mete, dimi lambeya nti: [Nzambi, NW] kema la shonodi y’antu. Keli ndi mbetawoka wa lu wedja tshe, wane wawuka woma la watsha akambu w’ololo.” (Etsha 10:34, 35) Ɔpɔstɔlɔ Paulo ekɔ lo totɛ ate: “La ntundu ka [Nzambi, NW] kema shonodi.”—Romo 2:11.
Shɛngiya ya Bible
Bible ekɔ la wolo wa kadimola lonto la wanɛ walɔmbwama latɔ. Heberu 4:12 mbutaka ɔnɛ: “Diui dia [Nzambi, NW] dieko la lumu, la wangasanu.” L’ekimanyielo ka Jehowa, onto lakanɛ anyande kɔlɔ kokaka tshikitanya tokanyi tande ko ndjonga bu la shɔnɔdi l’asande l’anto akina.
Tɔ̂shi ɛnyɛlɔ ka Saulo k’Ose Tarasi. Lo ndjela ɔkɔndɔ wa lo Bible, etena kɛmɔtshi nde akahetshaka etshumanelo k’Akristo woho w’anyanya, nɛ dia nde akayelaka awui w’ashidi a wolo wolo wa l’ɔtɛmwɛlɔ wakinde. (Etsha 8:1-3) Wetshelo w’ashidi w’Ase Juda wakawetawoya ɔnɛ Akristo tshɛ wakatɔlɔkɔ ndo waki atunyi w’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Oma lo dionga diaki lande dia kanɛka anto akina kɔlɔ, nde akayetawɔka ndo odiakelo w’Akristo. Bible mbutaka ɔnɛ nde “akanela ambeki wa Khumadiondjo dia mbadiaka.” (Etsha 9:1) Lam’akandatshaka ɔsɔku, nde akafɔnyaka ɔnɛ: Nzambi mbakambɛmi olimu w’ekila.—Ɛdika la Joani 16:2.
Koko, Saulo k’Ose Tarasi akakoke minya dionga diande dia kɔlɔ efula dia kanɛka anto akina kɔlɔ. Nde akayoyalaka ndo Okristo! L’ɔkɔngɔ diko, lam’akinde oko Paulo, ɔpɔstɔlɔ wa Yeso Kristo, nde akafunde ate: “Ntundu dimi laki otenganyi, la usuyanyi, la utshanedi a kolo, keli dimi lakukama ketshi, ne dia dimi lakatshaka osoku lam’akimi kumbeya ndu latetawo.”—1 Timote 1:13.
Aha Paulo ndamɛ oto mbakasale otshikitanu wa woke ngasɔ lo tokanyi tande. Lo mukanda wakandafundɛ Tito, onyande osambisha wa lokumu l’ɔlɔlɔ, Paulo akalake Akristo di’aha vɔ ‘tɛngana, aha monga akanga a ngala, dia vɔ monga anto wa ki ndo w’ɛlɔlɔ, wele nshi tshɛ l’otema wa wɔladi le oseka onto tshɛ. Dikambo ndo sho lawɔ mbaki anto waki kombeyaka ndoko ɛngɔ, akanga w’ehedia, takanganyiyama, taki fumbe ya nsaki ndo y’ɛngɛnɔngɛnɔ wa weoho la weoho, takasɛnaka lo akambo wa kɔlɔ ndo l’ɔkɔmiya, taki anto wa kɔlɔ ndo takahetshanaka.’—Tito 3:2, 3.
Totshike Kanɛ Anto Akina Kɔlɔ
Ɛlɔ kɛnɛ, Akristo wa mɛtɛ salaka tshɛ dia ndjela dako sɔ. Vɔ hawolange nomboya anto oma lo tokanyi ta lɔfɔnya. Dui sɔ mbashimbaka vɔ ‘tɛnga’ anto akina. Vɔ wekɔ lo ngɛnangɛna lo nkumbo ka l’andja w’otondo kele bu la bariyɛlɛ yakakitola wedja, dibila, ndo nkoho y’alemba l’andja ɔnɛ.
Tɔ̂shi ɛnyɛlɔ ka Henrique, onto odima l’Ose Brésil. Lam’ele wakawɛngiyaka l’ɔtɛ wa lokoho lande la demba, nde akayotatɛ mpetsha asungu woho w’anyanya. Nde ekɔ lo nembetshiya ate: “Ɛmɛnyi wa Jehowa ehende w’asungu wakaye lakami dia ndjombutɛ dikambo dia lokombo la Nzambi. L’etatelo, dimi konanga mbahokamɛ nɛ dia dimi kombetawɔka asungu. Koko, lakɛnyi esadi eto nte: ondo losango lawɔ lekɔ mɛtɛ. Ko dimi laketawɔ dia vɔ mbetshami Bible. Dimbola dia ntondo diakamawaoke diɔ nɛ: ‘Anto w’edima wekɔ efula l’ɔtɛmwɛlɔ anyu?’ Vɔ wakakadimola vate: ‘Eelo.’ Ko wakamɛnya osato wa komelo wa lo dibuku Recueil d’histoires bibliques,a osato akɔ mɛnyaka anto wele la nkoho y’alemba yotshikitanyi. Ndo yana ya hiami y’onto odima mbaki l’osato akɔ, ko dikambo sɔ diakakeketsha efula. L’ɔkɔngɔ diko, lakatshu lo Mbalasa ka Diolelo k’Ɛmɛnyi wa Jehowa, ko lakatɛna anto wele la nkoho y’alemba yotshikitanyi walɛmiyana. Dikambo sɔ diaki ohomba efula le mi.”
Kakianɛ, oko wayande Ɔmɛnyi wa Jehowa, Henrique ekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia monga lo nkumbo k’oshika k’Akristo. Nde mbeyaka ɔnɛ dikambo sɔ hadioye oma le onto. Nde ekɔ lo mbuta ate: “Ɛlɔ kɛnɛ, lekɔ lo mbisha Jehowa la Yeso losaka heyama lo menda kɛnɛ kakawasalɛ. Lekɔ lo kamba kâmɛ la miliyɔ y’ekambi wa Jehowa wa kɔlamelo wele la weoho tshɛ wa nkoho y’alemba, w’alangi, ndo woye oma lo weoho tshɛ wa nkumbo wosanganyi lo sangwelo ɔtɔi.”
Lam’akandayolaka, Dario aki ɔmɔtshi a l’atei a wanɛ wakawakanɛka kɔlɔ. Lam’akinde l’ɛnɔnyi 16, nde akamɛ mbeka Bible nde l’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Nde akate ate: “L’atei w’Ɛmɛnyi wa Jehowa, lakɛnyi dia ndoko tokanyi t’ɔnɛ anto wele la lokoho lɔnɛ la demba ndeka akina.” Nde akambe lo menda ngandji k’oshika kele l’asawɔ. Nde akaleke nembetɛ ɔnɛ anto wele la weoho wa nkoho y’alemba yotshikitanyi wekɔ l’ɛkɛndɛ l’atei w’etshumanelo. Etena tshɛ kahɛnyahɛnyamande la diɛngiya di’oma le anto wakananɛ kɔlɔ wele bu lo etshumanelo, Dario mbohɔka ate: Jehowa nangaka anto wa lo wedja tshɛ, wa lo waoho tshɛ, ndo wa l’ɛtɛkɛta tshɛ.
Woho Wakokayɛ Mbikikɛ
Sho tshɛ nangaka vɔ tosha nɛmɔ ndo tɔlɛmiya. Diɔ diakɔ diele, ɔhɛnyɔhɛnyɔ w’oma lo tokanyi ta kɔlɔ tele l’anto lo dikambo diayɛ ekɔ ohemba a wolo mbikikɛ. Etshumanelo k’Akristo hatokokɛ la ntondo ka waonga wa kananɛ kɔlɔ wele l’ase andja ɔnɛ wa kɔlɔ. Edja tshɛ kayɔlɔmbɔlaka Satana Diabolo awui wa l’andja ɔnɛ, wɛngiya wayoyalaka. (1 Joani 5:19) Enyelo 12:12 tewolaka ɔnɛ: “Fono kayuyala la kete ndu l’ashi a wuki, ne dia uhimbanyi akayi le nyu. Ndi eko la kele ka wuki; ndi mbeyaka ati: Etena kami kambusukana.” Nde bu paka l’oyango wa mbisha anto pâ oto. Nde mbɛdikama la nyama kalɛ anyatɔ. Ɔpɔstɔlɔ Petero ekɔ lo totɛ ate: ‘Otunyi anyu, Diabolo, ekɔ lo kɛndakɛnda oko kimbwe kahangiya, atayange onto la tɔ ndɛ.’—1 Petero 5:8.
Bible totɛka nto ɔnɛ: “Nyukitanyia aui wa [Nzambi, NW]. Nyosemaneli [la] uhimbanyi, ku ndi ayunyulawo.” (Jakoba 4:7) Dui di’ɔlɔlɔ diakoka kokimanyiya dia wɛ mbikikɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ w’oma lo tokanyi ta kɔlɔ tele l’anto lo dikambo diayɛ ele mendɛ le Nzambi dia nde kokokɛ, oko akalɔmbɛ Nkumekanga Davidi ate: “We [Nzambi kami, NW], umpandja uma l’anya w’antu wa kolo, ee, uma l’anya w’atshi wa kolo la akanga a ngala.” (Osambu 71:4) Sho mbeyaka kânga nɔmba oko akalɔmbɛ omembi w’esambu ate: “[Nzambi, NW] li, umbuki ketshi ne dia antu watulangaka mpotshahotshami. Nshi tshe, vo watolokaka la mi, watunsuyaka.”—Osambu 56:1.
Ngande wayoka Nzambi alɔmbɛlɔ wa ngasɔ na? Bible kadimolaka ɔnɛ: ‘Nde ayotshungola ose wola lawolelɛ, la ɔmɛnyi fɔnu laha l’okimanyedi. Nde ayoka ɔmɛnyi fɔnu la ose wola kɛtshi, ayoshimbela anima w’ase wola.’ (Osambu 72:12, 13) Ande ɔlɔ mbeya ɔnɛ l’etena kakandashikikɛ, Jehowa ayosamba wanɛ tshɛ wɛngiyawɔ lee!
‘Hawototshanela Ndoko Kɔlɔ’
Mandji ya l’andja ɔnɛ mbeyaka tetemala ndɔsha dia minya dionga dia kanɛka anto akina kɔlɔ l’ɛlɛmbɛ awɔ ndo la tɛdikɔ tɔsawɔ. Vɔ mbeyaka tetemala la mbisha alaka w’ɔnɛ anto tshɛ wayɔsamaka popo. Koko wayokita tatala. (Osambu 146:3) Paka Nzambi ndamɛ mbakoka ndo mbayoshidiya wɛngiya. Nde ayotsha di’anto monga nkumbo ɔtɔi kele kâmɛ. “Ului a wuki w’antu waheyama mbala, uma lu wedja tshe, ndu uma lu wauhu tshe ndu uma lu weuhu w’antu tshe, ndu w’eteketa tshe” wayokondja panda l’ekomelo ka dikongɛ di’akambo nɛ dia kɔlɔ ndo wayodjasɛka lo wɔladi.—Enyelo 7:9, 10.
Jehowa ayoshidiya kɔlɔ tshɛ kakasalema oma lo dionga dia kanɛka anto a woho ɔmɔtshi wa lokoho la demba kana wa lɔsɛnɔ kɔlɔ. Ohokanyiya dikambo sɔ, ndoko onto layowɛngiya! “Vo wayudjase, untu l’untu la tshina di’okodi andi wa vinyo, ndu la tshina dia utamba andi wa fingu. Ku nduku untu ayuwautsha woma.” (Mika 4:4) Ndo Isaya 11:9 mbutaka ɔnɛ: ‘Hawototshanela ndoko kɔlɔ’
Naka anto wekɔ lo kokanɛ kɔlɔ nshi nyɛ, kete elongamelo kɛsɔ ka mamba ka nshi yayaye kayokeketsha diokanelo diasayɛ la Jehowa. Tɔ kayokokimanyiya dia wɛ mbikikɛ wɛngiya wa l’andja ɔnɛ. Lam’akikɛyɛ wɛngiya w’oma lo woho wakokanɛ anto kɔlɔ ndo wendayɛ otsha la ntondo, yela dako nɛ di’oshika diasha Bible: “Nyukikitali, etema anyu wayali la dihunga, nyu tshe watulungamelaka [Jehowa].”—Osambu 31:24.
[Footnote]
a Dibuku diakatondja Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.
[Caption]
[Notɛ ka l’ɛsɛ ka dikatshi]