Tolame Kâmɛ Kaso Lo Nshi Y’ekomelo Nyɛ
‘Nyoyale la lɔkɛwɔ lasungana la lokumu l’ɔlɔlɔ . . . , nyoyale nge lo yimba ɔtɔi, nyɔlɔsha dihɛka lo dihɛka l’anima ɔtɔi lo dikambo dia mbetawɔ ka lokumu l’ɔlɔlɔ.’—FILIPI 1:27.
“NSHI y’ekomelo” yɔ nyɛ. Aha la tamu, “tena dia pâ, dia wolo mbikikɛ” diamboya. (2 Timɔtɛ 3:1-5, NW) Lo “nshi y’ekomelo” nyɛ yele ase andja ɔnɛ wekɔ l’osukusuku, Ɛmɛnyi wa Jehowa tshikitana efula l’anto akina dikambo vɔ wekɔ la wɔladi ndo wekɔ kâmɛ. (Danyele 12:4) Koko, onto tshɛ lele lo nkumbo k’atɛmɔdi wa Jehowa wa lo nkɛtɛ k’otondo pombaka sala la wolo dia nama kâmɛ kɛsɔ.
2 Ɔpɔstɔlɔ Paulo akalake anyande Akristo dia vɔ nama kâmɛ kawɔ. Nde akafunde ate: “Wuhu anyu wa lumu wasungani la lukumu l’ololo la Kristu. Okone kuyanga dimi layuya dia ndjunyenda, kuyanga handji, dimi nangaka mbuka okone wenyu, ati: Nyu [nyekɔ nge lo yimba ɔtɔi, NW], la utema otoi; nyambutetemala lu mbetawo ka lukumu l’ololo. Tanyutsha[m]aki woma uma le atunyi. Dikambu so dieko le wo, djimbitelu [y’elanyelo, NW]; keli le nyu, djimbitelu ya panda, [awui asɔ ndja oma le Nzambi].” (Filipi 1:27, 28) Ɛtɛkɛta wa Paulo ɛsɔ mɛnyaka hwe ɔnɛ sho pombaka kamba kâmɛ oko Akristo. Ko lâsɔ, kakɔna kayotokimanyiya dia sho nama kâmɛ kaso k’Akristo lo nshi nyɛ ya pâ na?
Tetawɔ Lolango la Nzambi
3 Woho ɔmɔtshi wakokaso nama kâmɛ kaso ele mbetawɔka lolango la Nzambi tena tshɛ. Dui sɔ mbeyaka tɔlɔmba dia sho nɔngɔsɔla tokanyi taso. Tênde dikambo di’ambeki wa ntondo wa Yeso Kristo, wanɛ waki Ase Juda. Lam’akasambisha ɔpɔstɔlɔ Petero Ase Wedja mbala ka ntondo l’ɔnɔnyi 36 T.D., Nzambi akasha ase wedja asɔ nyuma k’ekila ko vɔ wakabatizama. (Etsha, tshapita 10) Edja ndo l’etena kɛsɔ, paka Ase Juda, ase wedja wakɔtɔ l’ɔtɛmwɛlɔ w’Ase Juda, la Ase Samariya mbakayala ambeki wa Yeso Kristo.—Etsha 8:4-8, 26-38.
4 Lam’akoke apɔstɔlɔ la anto akina wa la Jerusalɛma ɔnɛ Kɔnɛliyo la Ase Wedja akina waya ambetawudi, vɔ wakangɛnangɛna dia mboka nsango yakɔ oma le Petero. L’ɔkɔngɔ wa nde nembetshiya kɛnɛ kakasalema lo dikambo dia Kɔnɛliyo la ambetawudi akina w’Ase Wedja, ɔpɔstɔlɔ Petero akadihiya l’ɛtɛkɛta ɛnɛ: “Okone naka [Nzambi, NW] akawasha ushasha uku akandatusha, lam’akatetawo Khumadiondjo Jesu Kristu, dimi laki na, dia [shimba Nzambi, NW]?” (Etsha 11:1-17) Dui sɔ diakakitshɛ ambeki wa Yeso Kristo waki Ase Juda tshondo y’ohemba. Onde vɔ wakahombe mbetawɔ lolango la Nzambi ndo mbɔsa ambetawudi w’Ase Wedja oko anyawɔ atɛmɔdi wa Nzambi? Kana, onde kâmɛ k’ekambi wa Jehowa wa la nkɛtɛ kakadjama lo wâle?
5 Ɔkɔndɔ akɔ mbutaka ɔnɛ: “Lam’akawuki akambu aso, vo wakalembohala, wakatumbula [Nzambi, NW]; wakati vati: [Nzambi, NW] ambusha ndu asi wedja ekadimwelu k’etema utsha lu lumu.” (Etsha 11:18) Dionga sɔ diakalame ndo diakakeketsha kâmɛ k’ambeki wa Yeso. Lo tshenyi ya wonya, olimu w’esambishelo wakadiangana l’atei w’Ase Wedja, ndo Jehowa akatshɔkɔlaka elimu wa ngasɔ. Ndo sho lawɔ pombaka mbetawɔka naka wambotɔlɔmba dia sho mbisha lonya dia vɔ mbata etshumanelo k’oyoyo kana l’etena kambɔlɔngɔswama awui amɔtshi wa lo teokrasi l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma k’ekila kaki Nzambi. Woho washanaso lonya l’otema ɔtɔi ayɔngɛnyangɛnya Jehowa ndo ayotokimanyiya dia sho nama kâmɛ kaso lo nshi y’ekomelo nyɛ.
Tomameme Mɛtɛ
6 Oko weso lo nkumbo k’atɛmɔdi wa Jehowa, sho namaka kâmɛ kele l’asaso dikambo sho tshɛ ‘tambetshama oma le Jehowa’ ndo tekɔ lo mamema mɛtɛ kande kamboshwama. (Joani 6:45; Osambu 43:3) Lam’ele wetshelo aso tomba oma lo Dui dia Nzambi, sho tshɛ tekɔ lo tɛkɛta dui diamɛ. Sho mbetawɔka mma dia lo nyuma l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ, mma diatosha Jehowa lo tshimbo y’“ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ.” (Mateo 24:45-47, NW) Wetshelo wa ngasɔ wa woho ɔtɔi tokimanyiyaka dia sho nama kâmɛ kaso ka l’andja w’otondo.
7 Ahombaso sala naka shamɛ tekɔ l’okakatanu dia shihodia kana dia mbetawɔ dui dimɔtshi na? Sho pombaka nɔmba dia kondja lomba ndo nyangiayangia l’atei w’Afundelo ndo l’atei w’ekanda w’Akristo. (Tukedi 2:4, 5; Jakoba 1:5-8) Wɛ mbeyaka kimanyiyama naka wɛ sawola l’ekumanyi kɛmɔtshi. Ko naka wɛ atamane dui diakɔ fundo, kete ondo ayoleka ɔlɔlɔ wɛ tokodietɛ ki. Ondo awui akina efula wayotondjama lo dikambo diakɔ, ko ewo kaso kayoyala efula. Koko, ayonga kɔlɔ dia sho mona woho wa mbetawoya anto akina wa l’etshumanelo dia vɔ mbetawɔ kanyi yaso ya woho okina. Naka tambosala ngasɔ, kete taya oko wanɛ wadja diatɔnelo, wanɛ wahayatshutshuya dia nama kâmɛ. Ndeka ɔlɔlɔ sho ‘tetemala kɛndakɛnda lo mɛtɛ’ ndo keketsha anto akina vɔ sala woho akɔ wâmɛ!—3 Joani 4.
8 L’eleko ka ntondo, Paulo akate ate: “Kakiane, tatenaka lu lulindu uku efanelu, keli lushi loso, tayenana lu dundji. Kakiane dimi mbeyaka etenyi ketu, keli lushi lako, layushihudia tshe, uku akawanshihudia.” (1 Koreto 13:12) Kânga mbele Akristo wa ntondo komanaka akambo tshɛ fundo, vɔ wakatshikala kâmɛ. Ɛlɔ kɛnɛ, sho tamboleka shihodia asangwelo wa Jehowa la Dui diande dia mɛtɛ. Lâsɔ, nyɛsɔ tândolake mɛtɛ kakatakondja lo tshimbo y’‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo.’ Ndo tokaloyake Jehowa losaka lo menda woho watɔlɔmbɔlande lo tshimbo y’ɔlɔngɔswamelo ande. Kânga mbeso hatotɛdimaka lo ewo nshi tshɛ, ndoko lushi lambotovɔ ndjala ka mma dia lo nyuma kana mposa k’ashi wa lo nyuma. Jehowa, Katshunga kaso, akatolame dia sho monga kâmɛ ndo ekɔ lo tokokɛ dimɛna efula.—Osambu 23:1-3.
Tokambe la Lolemi Laso Dimɛna!
9 Kamba la lolemi dia keketsha akina ekɔ yoho mɔtshi y’ohomba efula dia keketsha kâmɛ ndo yimba y’onto l’ɔnango. Mukanda wakahembola dikambo dia wahemelo w’ohekele, mukanda wakatomama oma le olui walɔmbɔla wa l’eleko ka ntondo, waki kiɔkɔ y’ekeketshelo. L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbala mukanda akɔ, ambeki w’Ase Wedja waki l’Atiyɔka ‘wakangɛnangɛna lo woho wakawakeketshama.’ Judasɛ la Silasi, wanɛ wakatomama la mukanda akɔ oma la Jerusalɛma, ‘wakasha anyawɔ alako efula ndo wakâkeketsha.’ Aha la tamu, Paulo la Baranaba wakakeketsha ndo anyawɔ ambetawudi wa l’Atiyɔka. (Etsha 15:1-3, 22-32) Ndo sho lawɔ kokaka ntsha woho ɔsɔ lam’atshumanaso lo nsanganya y’Akristo ndo ‘lam’akeketshanaso’ oma lo woho weso lo nsanganya yakɔ ndo oma lo kɔmatɛrɛ yaso y’ekeketshelo.—Heberu 10:24, 25.
10 Koko, naka sho kamba la lolemi lo yoho ya kɔlɔ, kete kâmɛ kaso kokaka mbidjama lo wâle. Ombeki Jakɔba akafunde ate: “Lulimi leko leke la tshitshe la dimba, ku lo latosemaka lu akambu a waki. Nyendi uku atohetshamaka [okonda a woke, NW] la shasi ya dja!” (Jakoba 3:5) Jehowa petshaka wanɛ watonga ewanu. (Tukedi 6:16-19) Esanyi wa ngasɔ kokaka mbela diatɔnelo. Ko lâsɔ, ahombaso sala naka wambɔtɛnga onto ɔmɔtshi, mbuta ate, wambolanya lokumu lande kana wambowodja onyɔ na? Dikumanyi diayona woho wa kimanyiya otshi wa kɔlɔ. Koko, ɔtɛnganyi wele bu la ndjatshumuya pombaka mbitshanyema, lo yoho shɔ mbayokoka wɔladi la kâmɛ ka l’etshumanelo namema ndo mbahatosalemaka akambo l’ofukutanu. Paulo akafunde ate: “Tanyosohanaki la unyanyu, naka ndi eko . . . otenganyi, . . . tanyolekaki l’untu oso.”—1 Koreto 5:11.
11 Naka sho tshungɛka lolemi laso ɔkɔdi, kete tayolama kâmɛ kaso. (Jakoba 3:10-18) Ohɔsa dia dui dimɔtshi diakatatshi diambodja okakatanu l’asaso la onyaso Okristo. Kema ayonga ɔlɔlɔ sho mbɔsa tɛdikɔ dia mbidja wɔladi l’asaso la onyaso, ndo nɔmba edimanyielo naka dikambo sɔ diekɔ ohomba? (Mateu 5:23, 24) Mɛtɛ, di’onto sala dikambo sɔ nde pombaka monga l’okitshakitsha, kana la yimba yele bu l’otako, koko Petero akafunde ate: “Nyuyalotsha la ndjakitshakitsha, ne dia nkambanela, ne dia [Nzambi, NW] atutunaka akanga w’utaku, keli atushaka wane wayakitshakitsha ngandji ka mamba.” (1 Petero 5:5) Okitshakitsha ayototshutshuya dia sho ‘nyanga wɔladi l’etete’ l’asaso la anyaso, lo nsuya munga yaso ndo lo nɔmba edimanyielo lo yoho yasungana. Dui sɔ tokimanyiyaka dia sho nama kâmɛ ka lo nkumbo ka Jehowa.—1 Petero 3:10, 11.
12 Sho kokaka pamia yimba ya nkumbo l’atei a wanɛ wele l’ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa naka sho kambaka la lolemi laso dimɛna. Lam’ele Paulo akasale ngasɔ, nde akakoke mbohola Ase Tɛsalɔnika ate: “Nyu mbeyaka uku akatanyutshela untu l’untu, uku atutshelaka shi an’andi. Shu takanyosengasengaka, takakikitshaka etema anyu, takanyutelaka diui, dia nyu nkendakenda uku alanga [Nzambi, NW].” (1 Tesalonika 2:11, 12) Oko wakandatshike ɛnyɛlɔ lo dikambo sɔ, Paulo akakoke keketsha anyande Akristo dia vɔ ‘monga l’ɛtɛkɛta wakoka samba wanɛ wakiyana.’ (1 Tesalonika 5:14) Ohokanyiya ɔlɔlɔ wakokaso sala naka sho kambaka la lolemi dia samba, ndo dia keketsha akina. Eelo, ‘dui diotami l’etena kakoka diekɔ ɔlɔlɔ efula!’ (Tukedi 15:23) Lâdiko dia lâsɔ, ɛtɛkɛta wa ngasɔ tokimanyiyaka dia sho keketsha ndo pamia kâmɛ k’anto wa Jehowa.
Tokimwanɛke!
13 Naka onto ambotosalɛ kɔlɔ ko nde ambotɔlɔmba edimanyielo, ekɔ ohomba sho mbokimwɛ naka sho nangaka nama kâmɛ k’Akristo. Ko mbala ngana yahombaso kimwanɛka na? Yeso akatɛ Petero ate: ‘Aha polo ndo mbala esambele, koko polo ndo mbala akumi esambele l’esambele.’ (Mateu 18:22) Naka hatokimwanɛ, kete shamɛ mbayasalɛ kɔlɔ. Lo yoho yakɔna na? Mɛtɛ, naka wɛ ekɔ l’otema dikunyɛ otsha le onto ɔmɔtshi kana ekɔ lo mômbɛ ekomba, kete wɛ hatoyala la wɔladi wa lo yimba. Ndo naka anto wambokeya ɔnɛ wɛ ekɔ kanga esehe ndo hakimwanɛ, kete ndoko layokana la yɛ nto. (Tukedi 11:17) Mombɛ onto tokumbɛkumbɛ bu dui diangɛnyangɛnya Nzambi ndo tɔ kokaka ndjokokonya lo pɛkato ka woke. (Akambu w’Asi Lewi 19:18) Ohɔ dia Joani Obatizanyi akahembwama ɔtɛ lo sheke yakawɔtwɛ Hɛrɔdiyasɛ, omoto la kɔlɔ ‘lakawombɛka kumbɛkumbɛ l’otema.’—Mako 6:19-28.
14 Dɔmbɛlɔ diakalakanya Yeso ambeki ande diekɔ l’ɛtɛkɛta ɛnɛ: “Utudimanyia kolo yasu, ne dia ndu shu tatudimanyiaka untu tshe leli la su dikambu.” (Luka 11:4) Naka hatokimwanɛ, kete tekɔ lo wâle wa ndjônga lushi lɔmɔtshi ko Jehowa Nzambi hayodimanyiya pɛkato yaso nto, dikambo Yeso akate ate: “Ne dia naka nyu nyambudimanyia antu kolo yawo, ndu Shenyu leli l’ulungu ayunyudimanyia. Keli naka nyu hanyudimanyia antu kolo yawo, keti ndu Shenyu leli l’ulungu hunyudimanyia kolo yanyu.” (Mateu 6:14, 15) Ɔnkɔnɛ, naka sho mɛtɛ nangaka kotsha ɔkɛndɛ aso lo nama kâmɛ ka lo nkumbo k’atɛmɔdi wa Jehowa, kete tayokimwanɛka, ondo lo mbohɛ munga keto kakakoki onto tosalɛ nɛ dia nde hadjisha yimba kana hayadi la tokanyi ta kɔlɔ. Paulo akate ate: “Nyukikaneli kolo. Nyudimanyanyia kolo yanyu, naka untu eko la ukina dikambu. Uku akanyudimanyia Khumadiondjo kolo, dieli la nyu, ndu nyu dia nyimanyiana kolo.” (Kolosai 3:13) Naka sho kimwanɛka, kete tayokimɔ ekimanyielo k’efula dia nama kâmɛ k’ohomba efula kele l’ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa.
Kâmɛ ndo Tɛdikɔ t’Onto Ndamɛ
15 Nzambi akatotonge la lotshungɔ la sho sala kɛnɛ tshɛ kalangaso, nde akatosha ndo diɛsɛ la ɔkɛndɛ wa sho mbɔsa tɛdikɔ taso shamɛ. (Euhwelu k’Elembe 30:19, 20; Ngalatiya 6:5) Koko, sho kokaka nama kâmɛ kaso dikambo sho ndjelaka ɛlɛmbɛ la awui wa lo Bible. Sho mbidjaka ɛlɛmbɛ la awui asɔ yimba lam’ɔsaso tɛdikɔ taso shamɛ. (Etsha 5:29; 1 Joani 5:3) Ohɔsa dia dikambo dimɔtshi di’endana la lomangemange (neutralité) diambotomba. Sho kokaka mbɔsa yɛdikɔ mɔtshi oma l’ewo kele laso naka sho mbohɔ ɔnɛ sho bu ‘wa l’andja ɔnɛ’ ndo sho ‘takatshule tɔɔmbɔ taso kongo.’ (Joani 17:16; Isaya 2:2-4) Lo yoho yakɔ yâmɛ, etena kahombaso mbɔsa yɛdikɔ yaso shamɛ lo dikambo di’endana la kɛnɛ kahombaso salɛ Lɛɛta, sho mendaka kɛnɛ kata Bible lo dikambo dia mbisha ‘Nzambi diangɔ dia Nzambi,’ lam’ayakitshakitshaso la tshina di’“emboledi wa lâdiko” lo akambo wa l’andja ɔnɛ. (Luka 20:25; Rɔmɔ 13:1-7, NW; Tito 3:1, 2) Mɛtɛ, naka sho mbidjaka ɛlɛmbɛ la awui wa lo Bible yimba wonya wɔsaso tɛdikɔ taso shamɛ, kete dui sɔ diayotokimanyiya dia sho nama kâmɛ kaso k’Akristo.
16 Sho kokaka kimɔ ekimanyielo kaso dia nama kâmɛ k’Akristo kânga lam’ɔsaso yɛdikɔ yaso shamɛ ko Afundelo hawɛnya ɔnɛ yɛdikɔ yakɔ yekɔ ɔlɔlɔ kana kɔlɔ. Lo yoho yakɔna na? Lam’ayotoyakiyanyaka la ngandji lo dikambo di’anto akina wakoka munandema la yɛdikɔ yaso. Tɔ̂shi ɛnyɛlɔ kɛnɛ: L’etshumanelo ka la Kɔrɛtɔ k’edjedja, dimbola dimɔtshi diakunyiyama lo dikambo dia ndɛ nyama yakawalambola dikishi. Mɛtɛ, Okristo takandahombaka mbɔtɔ lo nsɛlɛmɔnyi y’ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi. Koko, komonga pɛkato di’onto ndɛ nyama yakawasedia dikila dimɛna dimɛna, nyama yakatshikala l’ɔkɔngɔ wa nsɛlɛmɔnyi y’ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi ndo yakasondjamaka lo lobingu. (Etsha 15:28, 29; 1 Koreto 10:25) Koyanga mbakidiɔ ɔsɔku, nkum’otema y’Akristo amɔtshi komonga ki lo dikambo dia ndɛ nyama shɔ. Ɔnkɔnɛ, Paulo akakeketsha Akristo akina dia vɔ mbewɔ dia mbatakanya. Nde akafunde ate: “Naka mbu ya nde yayutakanya unyami, keti dimi handjole unatshi pundju, ne dia dimi ntukutakanya unyami.” (1 Koreto 8:13) Ɔnkɔnɛ, oyadi kânga ndoko ɔlɛmbɛ kana dui dimɔtshi dia lo Bible di’endana la dikambo diakɔ, tayɛnya ngandji kokanaso naka tayokanɛka akina wonya wɔsaso tɛdikɔ taso shamɛ takoka monga la shɛngiya lo kâmɛ ka nkumbo ka Nzambi!
17 Naka hateye lɛnɛ ahombaso mbidjɛ, ekɔ dui dia tshundju sho mbɔsa tɛdikɔ lo yoho yayotokimanyiya dia sho tshikala la nkum’otema ka pudipudi, ndo anto akina pombaka nɛmiya tɛdikɔ taso. (Romo 14:10-12) Mɛtɛ, etena kahombaso mbɔsa yɛdikɔ yaso shamɛ, sho pombaka nyanga ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa lo dɔmbɛlɔ. Oko omembi w’esambu, sho kokaka nɔmba l’eshikikelo tshɛ ɔnɛ: “Uhuke tui diaye uya le mi, . . . Ee, we eli dive diami la lungeli lami. Okone ne dia lukumbu laye, omenyaki mbuka, onombolaki.”—Osambu 31:2, 3.
Tolamake Kâmɛ Kaso k’Akristo Nshi Tshɛ
18 Lo 1 Koreto tshapita 12, Paulo akɔshi ɛnyɛlɔ ka demba di’onto dia nde mɛnya kâmɛ ka l’etshumanelo k’Akristo. Nde akake epole ɔsɛkɛ ɔnɛ etenyi tshɛ ka demba mendɛka le onyatɔ ndo kekɔ ohomba. Paulo akambola ate: “Utunduyala dio tshe diayali leke otoi, ku lendi utuyala dimba? Keli kakiane dio dieko beke efula, keli dimba otoi. Su hadieyi mvutela lunya ati: Dimi kema la ye uhumba. Ntu, ote heyi mvutela ekulu ati: Dimi kema la nyu uhumba.” (1 Koreto 12:19-21) Woho akɔ wâmɛ mbeso sho wanɛ wele lo nkumbo k’atɛmɔdi wa Jehowa, sho hatosale olimu wa woho ɔtɔi. Koko tekɔ kâmɛ, ndo onto l’onto ekɔ la dihombo dia onyande.
19 Oko wele demba l’ohomba wa mma, w’ekokelo, ndo w’ɛlɔmbwɛlɔ, ndo sho lawɔ tekɔ l’ohomba wa mbo ya lo nyuma yatosha Nzambi lo tshimbo ya Dui diande, ya nyuma kande, ndo y’ɔlɔngɔswamelo ande. Dia sho kimanyiyama la mbo shɔ, sho pombaka monga l’atei wa nkumbo ka Jehowa ka la nkɛtɛ. L’ɔkɔngɔ wa nde kamba olimu wa Nzambi ɛnɔnyi efula, ɔnangɛso ɔmɔtshi akafunde ate: “Lekɔ la lowando heyama nɛ dia lakayaɔtɔnganyiya la ewo k’asangwelo wa Jehowa tatɛ oma lo nshi y’etatelo, la ntondo ka 1914, etena kele akambo tshɛ kɔmɛnamaka hwe . . . polo ndo nshi nyɛ yele mɛtɛ kɔhɛtahɛta oko wonya l’atei ɔtɛ. Dikambo diakaleke ohomba le mi ele mamema ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa wɛnama ma ma. Akambo wakamɛnyi l’etatelo wakamɛnya ɔnɛ kanga enginya mbatoyaɛkɛka lo tokanyi t’anto. Kem’edja l’ɔkɔngɔ wa yimba yami shikikala lo dikambo sɔ, dimi lakɔshi tɛdikɔ di’aha takɔ ɔlɔngɔswamelo wa kɔlamelo. Naa woho okina wakoka onto sala ko Jehowa mbosalɛ ɔlɔlɔ ndo mbɔtshɔkɔla na?”
20 Jehowa akelɛ anto ande dia mbatondja oma lo wodjima la oma lo diatɔnelo dia l’andja ɔnɛ. (1 Petero 2:9) Nde akatêla oya lo kâmɛ ka dimɛna efula l’asaso la nde ndo l’asaso l’anyaso ambetawudi. Kâmɛ kɛnɛ kayonga l’andja w’oyoyo waya ka suke. Lâsɔ, lo nshi nyɛ y’ekomelo ya pâ, nyɛsɔ totetemale ‘ndɔta ngandji’ ndo tosale kɛnɛ tshɛ kakokaso sala dia keketsha ndo nama kâmɛ kaso k’ohomba efula.—Kolosai 3:14.
[Study Questions]
1. Otshikitanu akɔna wele l’asa Ɛmɛnyi wa Jehowa la ase andja ɔnɛ?
2. Paulo akandate lo dikambo dia nama kâmɛ, ndo dimbola diakɔna diayangaso sɛdingola?
3. Etena kakɔna ndo woho akɔna wakayala Ase Wedja wa ntondo waki kombahema ohekele ambeki wa Kristo?
4. Petero akandate l’ɔkɔngɔ wa nde nembetshiya kɛnɛ kakasalema lo dikambo dia Kɔnɛliyo, ndo dui sɔ diakakitshɛ ambeki wa Yeso waki Ase Juda ohemba akɔna?
5. Apɔstɔlɔ la anangɛwɔ akina akawasale lam’akawɛnyi ɔnɛ Nzambi ambosha Ase Wedja ekadimwelo k’etema, ndo wetshelo akɔna wakokaso mbɔsa oma lo dionga sɔ?
6. Mɛtɛ kekɔ la shɛngiya yakɔna lo kâmɛ k’atɛmɔdi wa Jehowa?
7. Ahombaso sala naka tekɔ l’okakatanu dia shihodia dui dimɔtshi, ndo ahatahombe sala?
8. Dionga diakɔna diasungana sho monga ladiɔ la ntondo ka mɛtɛ?
9. Ngande wakokaso kamba la lolemi dia keketsha kâmɛ kaso?
10. Dia nama kâmɛ, ahomba salema naka onto ɔmɔtshi ambɔtɛngama?
11. Lande na kele okitshakitsha ekɔ ohomba naka takatshi dui dimɔtshi diakadjisha okakatanu l’asaso la onyaso ombetawudi?
12. Ngande wakokaso kamba la lolemi dia keketsha ndo nama kâmɛ k’anto wa Jehowa?
13. Lande na kahombaso kimwanɛka?
14. (a) Kakɔna katotɛ Mateu 6:14, 15 lo dikambo dia kimwanɛ? (b) Onde sho pombaka kongaka nshi tshɛ di’onto ndjotɔlɔmba edimanyielo la ntondo ka sho mbokimwɛ?
15. Kakɔna kakimanyiya anto wa Jehowa dia nama kâmɛ kawɔ etena kɔsa onto l’onto tɛdikɔ tande ndamɛ?
16. Ngande wakokaso kimɔ ekimanyielo kaso dia nama kâmɛ kaso lam’ɔsaso tɛdikɔ tele bu ɔlɔlɔ kana kɔlɔ lo ndjela Afundelo? Sha ɛnyɛlɔ.
17. Kakɔna kele ɔlɔlɔ sho sala etena kɔsaso tɛdikɔ taso shamɛ?
18. Ɛnyɛlɔ kakɔna kakasha Paulo dia mɛnya kâmɛ ka l’etshumanelo k’Akristo?
19. Ngande wakokaso kimanyiyama la mbo ya lo nyuma y’oma le Nzambi, ndo ɔnangɛso ɔmɔtshi laya osombe akandate lo dikambo sɔ?
20. Sho pombaka mbɔsa tɛdikɔ dia sala na lo dikambo dia kâmɛ kaso sho anto wa Jehowa?
[Caption]
[Wembola]
[Caption on page 16]
[Diombwɛlo di’osato wa lo lɛkɛ 16]
Oko alama olami ɔnɛ ɛkɔkɔ ande dia vɔ monga kâmɛ, woho akɔ mbalama Jehowa anto ande dia vɔ monga kâmɛ
[Caption on page 18]
[Diombwɛlo di’osato wa lo lɛkɛ 18]
Sho keketshaka kâmɛ kaso lam’alɔmbaso edimanyielo la ndjakitshakitsha naka tambosalɛ onto kɔlɔ
[Caption on page 20]
Okonde Ayôkadimola Na?
◻ Lande na kele sala lolango la Nzambi la mamema mɛtɛ kokaka tokimanyiya dia sho nama kâmɛ?
◻ Ngande wokakatanyi kâmɛ la dikambo dia kamba la lolemi lo yoho y’ɔlɔlɔ?
◻ Ahombaso sala dia sho kimwanɛka?
◻ Ngande wakokaso nama kâmɛ lam’ɔsaso tɛdikɔ taso shamɛ?
◻ Lande na kahombaso nama kâmɛ k’Akristo?