‘Nyotetemale Nyimanyiyana L’otema Ɔtɔi’
“Nyukikaneli kolo. Nyudimanyiana kolo yanyu.”—KOLOSAI 3:13.
“KHUMADIONDJO, unyami ayuntshela kolo tena dingana dia dimi mbudimanyia? Undi, edja ndu tena esambeli?” (Mateu 18:21) Ondo lo mbuta ngasɔ, Petero akakane ate nde ekɔ onto lalanga kimwanɛ efula. L’etena kɛsɔ, wetshelo w’ashidi w’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wakataka ɔnɛ aha onto kimwɛ onyande naka nde ambosalɛ kɔlɔ kakɔ kâmɛ oleki mbala shato.a Ohokanyiya nganɛ wakâmbe Petero lam’akôkadimola Yeso ate: “Dimi hankutedi nti: Edja ndu tena esambeli, keli nti: Edja ndu akumi esambeli tena esambeli”! (Mateu 18:22) Lam’ele shifidi esambele tɛkɛtamaka mbala efula lo divɛsa nɛ, kɛdikɛdi lâsɔ kimwɛ “pondjo.” Oko le Yeso, hatokoke mbala tena dingana diahomba Okristo kimwɛ onyande.
2 Koko, kamba la dako sɔ hatôngaka nshi tshɛ dui dia wɔɔdu. Akɔna l’atei aso ahatandamaka la lɔkɔnyɔ naka wambosalɛ kɔlɔ na? Mbeyaka monga k’onto ɔmɔ lɛkɛyɛ otema amboshola sheke yakawotɛ. (Tukedi 11:13) Naka ɔngɛnyi ayɛ walangɛ ambokotondjɛ tshɛkɛta ya kandji kete yɔ mbeyaka ‘kohumuya l’asolo oko lokuwa.’ (Tukedi 12:18) Naka onto ɔmɔ lalangayɛ ndo lashayɛ otema ambokotshɛ kɔlɔ, kete wɛ mbeyaka pomɔ wolo l’asolo. Ondo sho tokaka nkɛlɛ etena katokomɛ awui wa ngasɔ. Sho mbeyaka ndjotshika tɛkɛtsha onto akɔ, kana pembola la nde lɔngɛnyi pondjo. Ko naka sho mbokimwɛ, kete tayɛna dioko ndoko dilanya diokundjishande lo kɔlɔ kotosalende. Koko, naka sho tetemala la mbômbɛ nkɛlɛ, kete shamɛ mbayaɛnya pâ.
3 Yeso tetshaka dia sho nkimwanɛka—“Edja ndu [mbala] akumi esambeli tena esambeli” Lo mɛtɛ, wetshelo ande hawokoke tosalɛ kɔlɔ. Awui tshɛ wakandetshaka wakaye oma le Jehowa, ‘Ɔnɛ latetsha dia sho kondja wahɔ.’ (Isaya 48:17; Joani 7:16, 17) Lo mɛtɛ, ayonga ɔlɔlɔ efula le so dia sho kimwɛka anto akina. La ntondo ka sho mbeya bonde ndo ngande wahombaso nkimwanɛka, ayonga ohomba efula sho tokotêyi dimɛna elɛwɔ nkimwɛ ndo mombɛ onto nkɛlɛ l’otema. Kanyi yele laso lo dikambo di’edimanyielo kokaka mbɔtɔnɛ l’akoka aso wa nkimwɛ anto etena katosalɛwɔ kɔlɔ.
4 Nkimwɛ anto akina kɔlɔ yotosalewɔ hɛnya ɔnɛ tambodiha washo lo kɔlɔ yakɔ, kana ndjiɔsa oko dui dia tshitshɛ; ndo dui diakɔ hadiɛnya ɔnɛ tekɔ tɔlɔmɔ tɛwɛ. Lâdiko di’awui asɔ tshɛ, naka sho menda nganɛ watodimanyiyɛ Jehowa, kete tayɛna ɔnɛ nde hɔshi pɛkato yaso oko tuwuiwui t’anyanya, ndo nde hetawɔki pondjo di’onto a kɔlɔ kɛnya kɛnya la kɛtshi katokande. (Heberu 10:29) Lo ndjela dibuku Insight on the Scriptures, nyimanyiya kɛdikɛdi “nkimwɛ onto lokosale kɔlɔ; aha mbômbɛ nkɛlɛ l’otema ndo minya kanyi tshɛ ya mbokaloyɛ kɔlɔ lo kɔlɔ.” (Vɔlimɛ 1, lɛkɛ 861)b Bible toshaka ɛkɔkɔ w’eshika wɛnya bonde kahombaso dimanyiyɛ anto akina.
Lande na Dimanyiyɛ Anto Akina?
5 Ɔkɔkɔ w’oshika wɛnya ohomba wa dimanyiyɛ anto akina wekɔ lo Efeso 5:1: “Okone nyukuya [Nzambi] uku an’andi wa ngandji.” Lo woho akɔna wahombaso ‘mbokoya Nzambi’ na? Tshɛkɛta “okone” kakatanyaka divɛsa nɛ la divɛsa di’ekomelo dia lo tshapita ya nɛi, lɛnɛ adiaso ɔnɛ: “Nyukani ketshi, nyuyali la memakana, nyudimanyanyiani uku akanyudimanyiya [Nzambi] dikambu dia Kristu.” (Efeso 4:32, sho mbɛnganyisha alɛta ango.) Eelo, sho la dia mbokoya Nzambi lo dikambo dia dimanyiyana kɔlɔ. Oko atohembaka yakunakɛnda dia mbokoya she, sho lawɔ, oko weso ana walangema efula le Jehowa, sho la dia ndjâla oko Sheso lele l’olongo, kanga kɛtshi. Ande ɔlɔ wayoka Jehowa lam’ayondotɛnaka sho anande wa la nkɛtɛ tasala la wolo tshɛ dia mbokoya woho wa kimwanɛka l’asaso lee!—Luka 6:35, 36; ɛdika la Mateu 5:44-48.
6 Mɛtɛ, sho hatokoke dimanyiyanɛ tshɛ lo tshɛ oko Jehowa. Koko ɔsɔ ekɔ ɔkɔkɔ woleki ohomba dia dimanyiyanɛka. Tɔshi ɛnyɛlɔ kɛnɛ: Otshikitanu wa woke wekɔ l’asa woho wadimanyiyanɛ Jehowa la woho wadimanyiyanɛso. (Isaya 55:7-9) Lam’adimanyiyɛso anto wakatosalɛ kɔlɔ, esangɔ efula, sho teyaka ɔnɛ ɛlɔ kana lui, vɔ lawɔ mbeyaka ndjɛna ohomba wa todimanyiyɛ. Nshi tshɛ l’asaso sho atshi wa kɔlɔ, edimanyielo katonga edimanyielo. Koko le Jehowa, ɔsɔ ekɔ olimu ande. Nde todimanyiyɛka, koko ndoko lushi layotɛna ohomba wa mbôdimanyiyɛ. Ko naka Jehowa lahatshaka pɛkato, tokaka ngandji ndo todimanyiyɛka pondjo, onde hatokoke sala yoho yakɔ l’asaso sho akanga wa pɛkato?—Mateu 6:12.
7 Oleki lâsɔ, naka tambotona dimanyiyɛ anto akina etena keso l’ɔkɔkɔ w’oshika wa mbaoka kɛtshi, kete dui sɔ mbeyaka ndjofukutanya diokanelo diasaso la Nzambi. Jehowa hatɔlɔmbɛ tsho dia sho dimanyiyana; koko nde nangaka mɛna woho wadisalaso. Lo ndjela Afundelo, dui dimɔ diatosokoya dia sho nkimwanɛ ele dia Jehowa tokimwɛ ndo nde lawɔ kana nɛ dia nde ambotokimwɛka. (Mateu 6:14; Mako 11:25; Efeso 4:32; 1 Joani 4:11) Naka hatolange dimanyiyɛ anto akina etena keso l’ɔkɔkɔ w’oshika wa mbâdimanyiyɛ, onde Jehowa kokaka todimanyiyɛ mɛtɛ?—Mateu 18:21-35.
8 Jehowa mbetshaka ekambi ande ‘mboka k’ɔlɔlɔ kahombawɔ mbidjɛ.’ (1 Khumi ya Dikanga 8:36) Lam’atolakanyande dia sho kimwanɛ, sho la dia ndjashikikɛ ɔnɛ nde tokombwɛka lokolo l’ɔlɔlɔ. Di’ɔlɔlɔ aso mbatotɛ Bible ɔnɛ ‘tatoshake nkɛlɛ dihole.’ (Romo 12:19) Kumbɛkumbɛ ekɔ oshikɔ a wotsho efula mɛmba lo lɔsɛnɔ. Naka sho ndjiomba l’otema, kete yɔ mbeyaka nanya tokanyi taso, fukutanya wɔladi, ndo toshishɛ ɔngɛnɔngɛnɔ aso. Oko kandjema, nkɛlɛ k’etete mbeyaka monga la shɛngiya ya kɔlɔ efula lo demba diaso. (Tukedi 14:30) Ndo edja tshɛ kayoyombaka nkɛlɛ l’otema, ondo ɔnɛ lakakosalɛ kɔlɔ hateya kânga yema ɔnɛ wɛ ekɔ la pâ l’asolo! Otungi aso wa ngandji mbeyaka ɔnɛ ekɔ ohomba sho dimanyiyɛ anto akina l’otema ɔtɔi, aha di’ɔlɔlɔ awɔ oto koko ndo di’ɔlɔlɔ aso hita. Mɛtɛ, dako diatosha Bible dia sho kimwanɛka mbele ‘mboka k’ɔlɔlɔ kahombaso nkɛndakɛndaka.’
“Nyukikaneli Kolo”
9 Mpota yahomɔso yekɔ lo weho, nyɛ totshitshɛ ndo kina weke, ndo osakelo ayɔ tshikitanaka. Ngasɔ mbele ndo mpota ya l’asolo—mɔtshi ndeka kina weke. Lo menda woho wongaso l’anto akina, onde sho nunyaka kiambokambo ya kɔlɔ tshɛ yatosalɛwɔ oka? Aha naka onto ambotomadiɛ yema, kana ambotosalɛ yema ya diɛngiya ndo vanuwanu mɔtshi ambotomba kete lâsɔ nde la dia ndjotɔlɔmba edimanyielo nɛ dia wasɔ tshɛ ekɔ awui wa lo lɔsɛnɔ. Naka anto nteyaka ɔnɛ hatokine dui, esadi eto kete tambâkilɛ ɔtɛkɛta ndo sho mbahikaka dia vɔ tɔlɔmbaka edimanyielo la ntondo ka sho ndjɔ̂la lawɔ nto, kete vɔ mbeyaka ndjotona tɔtɔ efula lo demba—kana ntêwɔ!
10 Lo dihole dia ndjâla ngasɔ, ayoleka dimɛna ‘di’anto tshɛ mbeya ɔnɛ tekɔ l’ekanelo k’ɔlɔlɔ.’ (Filipi 4:5) Oko weso ditongami di’ekokele diakamba dihɛka lo dihɛka, sho mɛtɛ kokaka nongamɛ ɔnɛ lushi lɔmɔ, anangɛso kokaka ntotsha nkɛlɛ, ndo sho lawɔ mbeyaka mbasalɛ woho akɔ wamɛ. Kolosai 3:13 tolakaka ɔnɛ: “Nyukikaneli kolo.” Dui sɔ tɔlɔmbaka dia sho monga la lotutsha otsha le anto akina, minya yimba l’awui amɔ wahatɔngɛnyangɛnya wasalawɔ kana lɔkɛwɔ lɔmɔ lɛnaso ɔnɛ lɔ koka tomadja. Lotutsha la ndjakimɛ ka ngasɔ mbeyaka tokimanyiya dia sho mbikikɛ ewanu la kɔlɔ yatomba l’asaso l’akina—aha la fukutanya wɔladi wa l’etshumanelo.—1 Koreto 16:14.
Naka Mpota Kekɔ Ɔhɔngɔ Efula
11 Kayotosala naka kɔlɔ kambowotosalɛ ambotohumuya l’asolo na? Naka aha kɔlɔ kambɔtɛkɔya, kete hatotonga la pâ efula dia kamba la dako dia lo Bible diatɔlɔmba dia sho ‘dimanyiyana l’otema ɔtɔi.’ (Efeso 4:32) Monga suke suke dia dimanyiyanɛka mbɔtɔnɛka l’awui anɛ wa Petero wakasambiyama: “Ladiku dia akambu tshe, nyutamanya mbukana ngandji, ne dia ngandji atukumbaka akambu wa kolo efula.” (1 Petero 4:8) Naka tayohɔka ɔnɛ ndo sho lawɔ mbele atshi wa pɛkato, kete tayokimanyiyama dia mbikikɛka kɔlɔ y’akina. Lam’adimanyiyɛso onto, sho minyaka kumbɛkumbɛ oma l’otema lo dihole dia tâyinunyaka tsho. Naka tayotsha ngasɔ, kete tayolama diokanelo diasaso l’onto lotosale kɔlɔ, ndo tayokimanyiyama dia nama wɔladi w’ohomba efula wa l’atei w’etshumanelo. (Romo 14:19) L’edjedja ka wonya, sho mbeyaka ndjohɛ kɔlɔ kakatosalɛ ɔnangɛso.
12 Ko ayototsha naka onto ɔmɔtshi ambotosalɛ kɔlɔ kambotohumuya wolo l’asolo na? Oko ɛnyɛlɔ, ɔngɛnyi aso mbeyaka tosanya dui dimɔ diatenda. Wɛ ayonyanga hakoke mɛtɛ, ayoshisha ewo, ndo ayɛna ɔnɛ wambokofunga. Wɛ akahembe mbishɛ dui diakɔ, koko kakianɛ diambotomba sɛkɛ. Etena kɛsɔ, sho mbeyaka mɛna ohomba wa mbɔsa tɛdikɔ tɔmɔ dia dikandola, ondo esangɔ ɛmɔ lo sawola l’onto akɔ. Ayonga dui dia tshundju sala ngasɔ la ntondo k’awui ndjolana. Paulo tɔlɔmbaka ɔnɛ: “Nyuki kele, ku tanyutshaki kolo [lo mombɛ onto kumbɛkumbɛ l’otema kana ntsha awui la nkɛlɛ]. Unya tadjelaki kele kanyu.” (Efeso 4:26) Dako dia Paulo sɔ diekɔ la kitshimudi kina nto nɛ dia le Ase Juda, lushi lakakomɛka l’edjelo ka wonya ndo lushi l’oyoyo lakatatɛka etena kakɔ. Omalɔkɔ, wetshelo wambotokondja lâsɔ vɔ ɔnɛ: katokandolake ekakatanu aso esadi eto!—Mateu 5:23, 24.
13 Ngande wakokayɛ sawola l’onto lakakotshɛ kɔlɔ na? 1 Petero 3:11 mbutaka ɔnɛ: ‘toyange ki, ndo tokiyele.’ Ɔnkɔnɛ, oyango ayɛ ayale wa nyanga ki l’asayɛ l’ɔnanyɔ koko aha dia mana la nde. Dia sala ngasɔ, ayonga dimɛna mbewɔ ɛtɛkɛta wa lɔlɛngɔ ndo totshelo t’esolanyi; onto akɔ mbeyaka ndjokokadimola kɔlɔ ko awui ndjoleka fukutana. (Tukedi 15:18; 29:11) Lâdiko dia lâsɔ, paka wɛ mbewɔ weho w’ɛtɛkɛta wele oko: “Wɛ nshi tshɛ . . . !” kana, “Wɛ hôkaka . . . !” Weho w’ɛtɛkɛta wa kɔlɔ ɛsɔ mbeyaka ndjôkonya lo nde mambalɛ ɔnɛ wayanga ndɔshami. Koko, naka wɛ tɛkɛta ɔkɔkɛ aha pindja kiki, kete wɛ ayɛnya ɔnɛ wɛ akaye dia ndjoshidiya dui diakɔ diakakokiyanya efula. Tɛ̂lake nkɛtɛ esambala koko ta awui lo tshena pe dia nembetshiya nganɛ wakakonde dui diakɔ l’asolo. Aha wɛ mamamala l’ɔtɛkɛta, tshikɛnde ndo nde lawɔ dihole atɛkɛtɛ. Longa kɛnɛ kalangande mbuta. (Jakoba 1:19) Onde dui di’ɔlɔlɔ kokaka tomba naka wɛ ntsha ngasɔ? Tukedi 19:11 nembetshiyaka ɔnɛ: “Untu leli la yimba hatukaka kele esadi; ndu mbuhela kolo kakawûtshela, eli lutumbu landi.” Naka wɛ ndjadja lo dihole di’onto akɔ ndo mbeya ɛkɔkɔ wakosokoya dia nde sala kɛnɛ kambondosala, kete dui sɔ diayokokimanyiya dia wɛ minya tokanyi ta kɔlɔ tôkanɛyɛ. Naka sho ntshɔ la kanyi ya todja wɔladi l’asaso ndo mamema kanyi yakɔ, kete sho mbeyaka shidiya kiambokambo tshɛ yatotshutshumadia, nɔmba kɛtshi, ndo edimanyielo ka kɔlɔ kakatasale.
14 Onde dimanyiyɛ anto akina kete lasɔ sho pombaka mbohɛ kɛnɛ kakatombe? Tohɔ ɛnyɛlɔ kaki Jehowa ndamɛ lo dikambo sɔ oko wakatadieke lo sawo di’etshi. Lam’ata Bible ɔnɛ Jehowa mbohɛka pɛkato yaso, dui sɔ hɛnya ɔnɛ nde hakoke ndjiohɔ nto. (Isaya 43:25) Koko, nde mbohɛka lo woho w’ɔnɛ: naka nde ambotodimanyiyɛ kɔlɔ, nde hatoyivusola nto lo nshi yayaye. (Ezekiyele 33:14-16) Woho akɔ wamɛ mbele, dimanyiyɛ anyaso anto hɛnya nshi tshɛ ɔnɛ hatokoke mbohɔ kɛnɛ kakawatosalɛ. Koko, sho kokaka mbohɛ lo yoho y’ɔnɛ hatoyômbɛ onto akɔ nkumbɛkumbɛ l’otema kana ndjodivusola nto lo nshi yayaye. Naka nyambodikandola lo yoho shɔ, kete honga ohomba taditaka wonya tshɛ; ndo hatotɛnya ngandji kokaso akina naka hatoyolanga pomanya elungi l’ɔnɛ lotosale kɔlɔ kana tɛkɛta lande kânga yema tshitshɛ, ndo towɔsa oko onto lambowotshanya l’etshumanelo. (Tukedi 17:9) Mɛtɛ, ondo yema ya nshi mbeyaka mbeta la ntondo ka sho ndjonga la diokanelo di’ɔlɔlɔ l’ɔnɛ lakatosalɛ kɔlɔ; mbala mɔ ko hatotoyokana la nde woho wakatokanaka. Koko, tekɔ lo tetemala mbolanga ok’Okristo w’ɔnangɛso ndo tasalakɔ la wolo tshɛ dia nama wɔladi l’asaso lande.—Ɛdika la Luka 17:3.
Naka Tambɛna Wolo Dimanyiyɛ Onto Kɔlɔ
15 Kayotota naka akina wambotosalɛ kɔlɔ kambotohumuya wolo l’asolo, ko onto akɔ hetawɔ kɔlɔ kande, hayatshumoya, ndo halɔmbɛ kɛtshi na? (Tukedi 28:13) Afundelo mɛnyaka hwe ɔnɛ Jehowa hadimanyiyɛ wanɛ wahayatshumoya, wanɛ wasala pɛkato l’okonda. (Heberu 6:4-6; 10:26, 27) Ko sho ngande? Dibuku Insight on the Scriptures mbutaka ɔnɛ: “Hawɔlɔmbɛ Akristo dia dimanyiya wanɛ watetemala sala pɛkato lo mayɛlɛ kana l’okonda ko hawoyatshumoya. Anto wa ngasɔ komaka atunyi wa Nzambi.” (Vɔlimɛ 1, lɛkɛ 862) Hawotshutshuya Okristo wosalewɔ kɔlɔ k’efula, wokɛngishishawɔ la diɔnyɔ, kana la lohetsho la mamba, dia nde dimanyiyɛ otshi w’awui wa kɔlɔ wahayatshumoya.—Osambu 139:21, 22.
16 Lo mɛtɛ, wanɛ wakawahɛnyahɛnya la hiadi mbeyaka mundama la lɔkɔnyɔ kana mboka nkɛlɛ. Koko, tatohɛke ɔnɛ naka sho momba nkɛlɛ l’otema kana tokumbɛkumbɛ, kete sho mbeyaka ndjoyasalɛ kɔlɔ k’efula. Naka sho kongɛ ɔnɛ onto lakatosalɛ kɔlɔ aye dia ndjosuya munga kande kana ndjotɔlɔmba edimanyielo ko nde haye, kete dui sɔ diayoleka totshumba asolo. Naka tayahɛka asolo paka l’awui wa kɔlɔ watosalɛwɔ, kete sho mbeyaka mbudunganelaka la nkɛlɛ l’otema, ko demba diaso dia l’emunyi, dia lo nyuma ndo tokanyi taso ndjofukutana. Ngasɔ, kete tayotshikɛ onto latɛnya pâ dihole dia nde tetemala tosalɛ kɔlɔ. Diakɔ diatosha Bible dako dia lomba nɛ: “Ukimo kele, oseke yenyi.” (Osambu 37:8) Koko, Akristo amɔ ndjɛnaka l’edjedja ka wonya ɔnɛ vɔ kokaka mbɔsa tɛdikɔ ta dimanyiyanɛ lo minya tokumbɛkumbɛ oma l’otema—aha la mbohɛ kɔlɔ kakawâsalɛ, koko lo tshika tadunganelaka la nkɛlɛ. Lam’akawakitsha wotsho ɔsɔ tshɛ l’anya wa Nzambi kanga losembwe, amɔ wakakondja esambelo k’efula ndo wakanya tokumbɛkumbɛ taki lawɔ lo lɔsɛnɔ.—Osambu 37:28.
17 Naka mpota kakatahomɔ kekɔ woke efula, kete esangɔ ɛmɔ hatotonya dui sɔ tshɛ oma lo wɔɔngɔ aso lo dikongɛ nɛ di’akambo. Koko, Jehowa atolakakɔ olongo w’oyoyo lɛnɛ “ayu[ndo]kitula asoi tshe lu ashu a[s]o; nyoi hayuyala ntu, delu hadiuyuyala ntu, kuyanga ndjawi, kuyanga kandji. Akambu wa ntundu wambushila.” (Enyelo 21:4) Ɛngɔ tshɛ kayototohɔ l’etena kɛsɔ hɔkɛtsha asolo aso kana tosha pâ l’asolo oko asalemadiɔ ɛlɔ kɛnɛ.—Isaya 65:17, 18.
18 La ntondo ka sho mbɔtɔ l’andja w’oyoyo ɔsɔ, nyɛsɔ tôngake ndo tokambake kâmɛ oko anto l’ɔnango w’ekokele ndo wele atshi w’awui wa kɔlɔ. Sho tshɛ salaka kɔlɔ. Mbala efula, sho mindjanɛka ndo salanɛka kɔlɔ. Yeso akeye mɛtɛ ka dui sɔ mbakandatɔlɔmbɛ dia sho dimanyiyanɛka kɔlɔ, “[aha] edja ndu tena esambeli, keli: Edja ndu [mbala] akumi esambeli tena esambeli”! (Mateu 18:22) Mɛtɛ, sho hatokoke kimwɛ akina l’akambo tshɛ oko Jehowa. Koko mbala efula, naka anangɛso wambotosalɛ kɔlɔ, sho kokaka mbadimanyiyɛ lo yoho yaha mbaombɛ nkɛlɛ l’otema, ndo sho kokaka mbohɛ lo yoho y’ɔnɛ: aha sho ndjohola dikambo diakawatosalɛ nto pondjo lo nshi yayaye. Naka tambadimanyiyɛ ndo tambohɛ lo yoho ya ngasɔ, kete tayosala ɔlɔlɔ, aha paka wa nama wɔladi wa l’etshumanelo oto, koko tayolama ndo wɔladi aso shamɛ wa lo yimba ndo wa l’otema. Lâdiko dia lâsɔ, tayonga la wɔlɔdi wele paka Jehowa, Nzambi kaso ka ngandji mbakoka toshawɔ.—Filipi 4:7.
[Footnotes]
a Oko wata Talmud, dibuku di’Ase Babilɔna, ɔlɛmbɛ ɔmɔ w’ashidi w’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wakataka ɔnɛ: “Naka onto ambosalɛ onyande kɔlɔ mbala ka ntondo, ka hende ndo ka sato, kete nde kokaka mbokimwɛ, ko naka nde ambokisala mbala ka nɛi, kete ndoko edimanyielo.” (Yoma 86b) Lo yoho mɔtshi, vɔ wakadje ɔlɛmbɛ ɔsɔ nɛ dia vɔ koshihodiaka kɛnɛ kata Amose 1:3; 2:6; la Jobo 33:29.
b Dibuku diakatondja Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.
[Study Questions]
1. (a) Lam’akate Petero dia kimwanɛka “edja ndu tena esambeli,” lande na akandakane ɔnɛ nde aki onto l’ɔlɔlɔ na? (b) Akalange nembetshiya Yeso lo mbuta ɔnɛ sho la dia kimwanɛ “edja ndu [mbala] akumi esambeli tena esambeli”?
2, 3. (a) La ntondo k’awui akɔna wakokaso mɛna wolo dimanyiyɛ akina? (b) Bonde kahombaso mbetawɔ ɔnɛ ayonga di’ɔlɔ aso naka sho dimanyiyɛ akina?
4. Dimanyiyɛ anto akina tshikitana la dui diakɔna, ndo elɛwɔ edimanyielo?
5. Ɔkɔkɔ akɔna watanaso lo Efeso 5:1 watɛnya ohomba wa sho dimanyiyɛka akina?
6. Otshikitanelo akɔna w’efula wele l’asa woho wadimanyiyɛ Jehowa anto ndo woho wadimanyiyanɛso?
7. Naka sho tona dimanyiyɛ akina etena keso la diaaso dia mbaoka kɛtshi, ngande wayonga diokanelo diasaso la Jehowa na?
8. Bonde kele dimanyiyanɛ tokimanyiyaka shamɛ?
9, 10. (a) Awui akɔna wahône paka onto ndja andjotɔlɔmba edimanyielo na? (b) Etelo k’ɔnɛ ‘nyotetemale mbikikanɛ l’asanyu’ alembetshiyatɔ?
11. Lam’atosalɛ akina kɔlɔ, kakɔna kakoka tokimanyiya dia sho mbadimanyiyɛ na?
12. (a) Yɛdikɔ yakɔna yakokaso mbɔsa dia sho kimwɛ onto lambotohumuya wolo l’asolo na? (b) Ngande watɛnya awui wa lo Efeso 4:26 ɔnɛ sho la dia kandolaka ekakatanu aso esadi na?
13. Lam’atshɔso atosawola l’onto lakatosalɛ kɔlɔ, oyango akɔna wayonga la so, ndo alako akɔna wayotokimanyiya dia sho kotsha oyango akɔ?
14. Lam’adimanyiyɛso akina, lo yoho yakɔna yayotôhɛ?
15, 16. (a) Onde vɔ nɔmbaka Akristo dia dimanyiyɛ atshi wa kɔlɔ wahayatshumoya? (b) Ngande wakokaso kamba la dako dia lo Bible dia l’Osambu 37:8?
17. Eshikikelo kakɔna katokeketsha katolaka Jehowa lo Enyelo 21:4?
18. (a) Bonde kahombaso kimwanɛka lam’asaso l’akadiyɛso ndo l’anangɛso na? (b) Etena katosalɛ akina kɔlɔ, lo yoho yakɔna yakokaso mbadimanyiyɛ ndo mbohɛ na? (c) Ɛlɔlɔ akɔna wakokaso kondja oma lo dikambo sɔ?
[Caption]
[Footnotes]
[Caption]
[Questions]
[Caption on page 26]
[Caption on page 26]
Etena kalamaso kumbɛkumbɛ, esangɔ ɛmɔ onto lakatosalɛ kɔlɔ heye ɔnɛ tekɔ la pâ l’asolo
[Caption on page 28]
[Caption on page 28]
Lam’atshɔyɛ atenda anto akina dia todja wɔladi l’asanyu, ondo esanyi anyu mbeyaka toshila esadi eto
[Caption on page 30]
[Review on page 30]
Wembola w’Ovuswelo
◻ Bonde kahombaso dimanyiyɛ anto akina?
◻ Awui akɔna watɔlɔmbawɔ dia sho ‘mbikikanɛka?’
◻ Naka kɔlɔ kotosale onto ɔmɔtshi kambotosha pâ efula l’asolo, ngande wakokaso sala dia shidiya osanyi lo wɔladi?
◻ Lam’adimanyiyɛso akina, lo yoho yakɔna yahombaso mbohɛ na?