Woho wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena keyɛ onyemba
“L’ƆKƆNGƆ diko vɔ wakayotshukanaka ndo wakayongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ.” Ngasɔ mbakomɛ ɛkɔndɔ efula w’akɛnda. Mbala efula, filmɛ ndo abuku watɛkɛta awui wa ngandji mɛnyaka nto dia paka onto tshukana ko nde monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ! Ndo nto, lo mbekelo efula, anto tshutshuyaka ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka dia vɔ tshukana. Etena kaki Debby l’ɛnɔnyi 20 l’ɛmɔtshi, nde akate ate: “Anto amɔtshi mɛnyaka dia oyango ɔtɔi wele la osekaseka ele tshukama. Vɔ mbutaka dia lɔsɛnɔ tatɛka paka l’ɔkɔngɔ wa tshukana.”
Onto lele la lonyuma la dimɛna hɛnyi akambo lo yoho shɔ. Kânga mbele tshukana aki dikambo diakasalemaka efula l’Isariyɛlɛ, Bible tɛkɛtaka dikambo di’apami la wamato waki enyemba koko waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo lɔsɛnɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, Akristo amɔtshi mbɔsaka yɛdikɔ ya tshikala enyemba kânga mbele efula ka l’atei awɔ tshikalaka enyemba l’ɔtɛ w’ɛkɔkɔ ɛmɔtshi. Oyadi l’ɔtɛ wa ɛkɔkɔ akɔna wele onto onyemba, dimbola di’ohomba dionyiyama diɔ nɛ: Ngande wakoka Okristo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kekende onyemba?
Yeso kotshuka ndo dui sɔ mbokɛmaka l’ɔtɛ w’ɔkɛndɛ wakandalongola. Nde akatɛ ambeki ande dia amɔtshi wa l’atei awɔ ‘wayetawɔ’ tshikala enyemba. (Mat. 19:10-12) Ɔnkɔnɛ, Yeso akɛnya ɔnɛ dia onto monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kende onyemba, nde pombaka mbetawɔ yoho ya lɔsɛnɔ shɔ lo yimba ndo l’otema ande.
Onde dako diaki Yeso mendanaka paka l’onto lakɔshi yɛdikɔ ya tshikala onyemba l’oyango wa ndjasha tshɛ l’ɛkɛndɛ wa teokrasi? (1 Kor. 7:34, 35) Kema. Tende kɛnɛ kakoka komɛ Okristo walanga tshukana, koko lele atatane olonganyi w’oshika le nde. Ana, kadiyɛso kɛmɔtshi k’onyemba kele l’ɛnɔnyi 30 l’ɛmɔtshi mbutaka ɔnɛ: “Atete edja, osekami ɔmɔtshi la l’olimu lele bu Ɔmɛnyi wa Jehowa akambutɛ la shashimoya dia nde nangaka tshukami. Lo mɛtɛ, lakangɛnangɛna dikambo sɔ ntondo, koko aha la tshimbatshimba lakayonyaka kanyi shɔ lo yimba, nɛ dia dimi nangaka tshukama paka l’onto lakoka ndeka sukanyami la Jehowa.”
Nsaki ka tshukana paka “lu lulangu la Khumadiondjo” kimanyiyaka akadiyɛso efula oko Ana dia mbewɔ tshukana l’onto lele bu ombetawudi.a (1 Kor. 7:39; 2 Kor. 6:14) Lo kitanyiya dako diaki Nzambi, vɔ mbɔsaka yɛdikɔ ya tshikala enyemba lo etena kɛmɔtshi. Ngande wakokawɔ sala dui sɔ lo yoho ya dimɛna?
Eka dia mɛna ɛlɔlɔ waya lo lonyemba
Yoho yɛnaso shoamɛ akambo mbakoka tokimanyiya dia sho mbetawɔ kânga dikambo diahatangɛnangɛna. Carmen, kadiyɛso kɛmɔtshi k’onyemba kele l’ɛnɔnyi 40 l’ɛmɔtshi mbutaka ɔnɛ: “Dimi ngɛnangɛnaka kɛnɛ kele la mi ndo halakombola dia monga la kɛnɛ kemi bu latɔ.” Ekɔ mɛtɛ dia lo tena dimɔtshi sho kokaka ndjaoka opoko. Koko, mbeya dia anangɛso l’akadiyɛso akina efula wa lo nkumbo kaso k’onto l’ɔnango ka l’andja w’otondo wekɔ lo pomana l’ekakatanu akɔ wâmɛ kokaka tokeketsha dia sho mendɛ nshi yayaye l’elongamelo. Jehowa akakimanyiya anto efula dia vɔ tondoya lɔsɛnɔ l’onyemba ndo dia vɔ kandola ekakatanu ekina.—1 Pet. 5:9, 10.
Anangɛso l’akadiyɛso w’Akristo efula wakɛnyi ɛlɔlɔ efula wele la lonyemba. Ester, kadiyɛso kɛmɔtshi k’onyemba kele l’ɛnɔnyi 30 l’ɛmɔtshi mbutaka ɔnɛ: “Dimi fɔnyaka dia sheke ya monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ele monga l’akoka wa ngɛnangɛna ɛlɔlɔ wele l’oseka dikambo tshɛ diakoka kokomɛ.” Kadiyɛso Carmen kotshaka ɔnɛ: “Dimi mbɔsaka dia oyadi dimi tshukama kana bu, naka dimi mbetsha wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo, kete Jehowa hatodima ndoko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ. (Osam. 84:11) Ondo lɔsɛnɔ lami bu woho wakamakombolaka, koko lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo layotetemala monga la wɔ.”
Bɛnyɛlɔ dia lo Bible di’anto waki enyemba
Ɔna womoto laki Jafɛta konongamɛka dia nde ayotshikala onyemba. Koko, dɔkɔlɔkɔ diakatshike she diakayokonyaka dia nde tokamba lo luudu l’ɔtɛmwɛlɔ la Jehowa oma ko dikɛnda diande. Aha la tâmu, dui diakokomɛ la shashimoya sɔ diakatshikitanya ekongelo kande ndo kɔmbɔtɔnɛka la nsaki yaki la nde. Nde akalele l’edja ka ngɔndɔ hiende etena kakandeye dia nde hotshukama ndo hota ana. Koko, nde aketawɔ kɛnɛ kakokomɛ kɛsɔ ndo nde aketawɔ kamba la lolango lande lɔsɛnɔ lande l’otondo. Wamato akina w’ase Isariyɛlɛ wakawandolaka ɔnɔnyi l’ɔnɔnyi l’ɔtɛ wa yimba ya ndjahombia yaki la nde.—Emb. 11:36-40.
Anto amɔtshi waki ɛlɛnga lo nshi ya Isaya wakakoke mboka sɔnyi l’ɔtɛ wa dikambo sɔ. Bible hate kɛnɛ kakayokonya di’anto asɔ monga ɛlɛnga. Oko wakiwɔ ngasɔ, vɔ kokoka monga ase etshumanelo k’Isariyɛlɛ ndo vɔ kokokaka tshukana ndo mbota ana. (Euh. 23:1) Koko, Jehowa akashihodia woho wakawayaokaka ndo akandola woho wakawakitanyiya sheke yaki Jehowa shɔ l’otema ɔtɔi. Jehowa akawatɛ dia nde ayowasha ‘djembetelo’ ndo “lukumbu la pundju lahashishoki” lo luudu lande. L’ɛtɛkɛta ekina, ɛlɛnga wa kɔlamelo ɛsɔ wakahombe monga l’elongamelo ka shikaa ka kondja lɔsɛnɔ la pondjo l’ɛlɔmbwɛlɔ kaki Yeso Mɛsiya. Jehowa hawaohɛki pondjo.—Is. 56:3-5.
Awui wakakomɛ Jeremiya wakatshikitana la w’ɛlɛnga ɛsɔ. L’ɔkɔngɔ wa Jehowa mbɔsɔna oko ɔprɔfɛta, Nzambi akawotɛ dia nde tshikala onyemba l’ɔtɛ wa tena dia wolo diakandasɛnaka ndo l’ɔtɛ w’ɔkɛndɛ wakandalongola. Jehowa akawotɛ ate: “We hutshuka wadi, ndu huyala la ana apami la ana amantu lu dihuli ne.” (Jer. 16:1-4) Bible hate woho wakayaoke Jeremiya lo kɛnɛ kendana la kɛnɛ kakawotɛ Nzambi kɛsɔ, koko tɔ toshikikɛka dia nde aki pami kakalangaka ɔtɛkɛta waki Jehowa. (Jer. 15:16) Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, etena kakakikɛ Jeremiya odingelo wa Jerusalɛma wa ngɔndɔ 18, aha la tâmu, nde akɛnyi dia aki dui dia lomba dia kitanyiya didjango dia Jehowa dia tshikala onyemba.—Del. 4:4, 10.
Toho ta ngɔnya lɔsɛnɔ layɛ
Bɛnyɛlɔ di’anto wa lo Bible diɔtɛkɛtami la diko ndo waki enyemba, koko Jehowa akasukɛ ndo vɔ wakayasha tshɛ l’olimu ande. Woho akɔ wâmɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, ndjasha l’olimu w’ohomba efula mbeyaka tokimanyiya dia sho ngɔnya nsɛnɔ yaso. Bible kakatatshi dia wamato wasambisha lokumu l’ɔlɔlɔ wayonga olui a woke w’alembe. (Osam. 68:11) L’atei wa wamato asɔ mbele nunu di’akadiyɛso weke enyemba. Oma l’etombelo w’ɛlɔlɔ wakondjawɔ l’olimu awɔ, efula ka l’atei awɔ wekɔ la diɛsɛ dia monga l’ana wa lo nyuma.—Mako 10:29, 30; 1 Tes. 2:7, 8.
Loli lambokamba olimu w’ombatshi mboka ɛnɔnyi ndekana 14 mbutaka ɔnɛ: “Olimu w’ombatshi mboka akakimanyiya dia lɔsɛnɔ lami monga l’oyango. Oko wemi onyemba, lekɔ lo ndjasha tshɛ l’olimu wakimanyiya diaha dimi ndjaoka oko opoko. Dimi mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ la dikɔlɔ tshɛ nɛ dia dimi mɛnaka dia olimu ami w’esambishelo kimanyiyaka mɛtɛ anto. Dui sɔ mbishakami ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula.”
Akadiyɛso efula waki l’akoka wa mbeka ɔtɛkɛta okina ndo wakahamia olimu awɔ lo sambisha anto watɛkɛta ɔtɛkɛta okina. Kadiyɛso Ana kakatatɛkɛtshi la diko mbutaka ate: “L’osomba wemi, anto watɛkɛta ɛtɛkɛta ekina wekɔ efula.” Nde ngɛnangɛnaka dia sambisha anto watɛkɛta Falase. “Mbeka ɔtɛkɛta okina wakokami sawola l’anto efula akakimanyiya dia dimi sambisha weho w’anto watɛkɛta ɔtɛkɛta akɔ ndo dui sɔ diambetɛ olimu ami w’esambishelo dimɛna efula.”
Lam’ele mbala efula, enyemba bu l’ɛkɛndɛ efula wa lo nkumbo, amɔtshi l’atei awɔ wakakambe la diaaso diele la wɔ sɔ dia tosambisha lɛnɛ ele ohomba efula w’apandjudi. Lidiana, kadiyɛso k’onyemba kele l’ɛnɔnyi 30 l’ɛmɔtshi kakatshu tokamba lo wedja ekina lɛnɛ ewɔ l’ohomba efula w’apandjudi mbutaka ɔnɛ: “Dimi mbetawɔka l’eshikikelo tshɛ dia lo yɛdikɔ y’efula yakambɛyɛ Jehowa, mbayoyoleka mɛna dia bu wolo monga l’angɛnyi w’eshika ndo mbokama ngandji. Dimi lakakondja angɛnyi efula w’eshika w’oma lo ahole ndo wedja wotshikitanyi ndo lɔngɛnyi lɔsɔ lakangɔnya mɛtɛ lɔsɛnɔ lami.”
Bible tɛkɛtaka dikambo dia Filipɛ osambisha waki l’ana wa wamato anɛi w’enyemba wakataka akambo wahataye. (Etsha 21:8, 9) Vɔ wakahombe monga la yimba y’ohetoheto ya woho waki la shɛwɔ. Onde vɔ wakakambe la woshasha awɔ wa mbuta akambo wahataye lo wahɔ w’asekawɔ Akristo wa lo Kayisariya? (1 Kor. 14:1, 3) Woho akɔ wâmɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, akadiyɛso efula w’enyemba keketshaka anto akina lo woho wɔtɔwɔ ndo washawɔ kɔmatɛrɛ mbala la mbala lo nsanganya y’Akristo.
Lo wedi okina, Bible mandolaka Ludiya Okristo wa l’etshumanelo ka la Filipi ka lo ntambe ka ntondo l’ɔtɛ wa lokaho lande. (Etsha 16:14, 15, 40) Ludiya laki ondo onyemba kana wadi aki odo aki la yimba ya lokaho ndo dui sɔ diakokimanyiya dia nde mbɔtɔ lɔngɛnyi l’emendji weteta, ɛnyɛlɔ oko Paulo, Silasi ndo Luka. Monga la yimba ya ngasɔ mbelaka ɛlɔlɔ wa woho akɔ wâmɛ ɛlɔ kɛnɛ.
Okotshelo w’ohomba wele la yɛ wa nangema
Lâdiko dia monga l’olimu w’ohomba watosha ɔngɛnɔngɛnɔ lo lɔsɛnɔ, sho tshɛ tekɔ l’ohomba wa mbokama ngandji ndo nangema. Ngande wakoka enyemba kotsha ohomba ɔsɔ? Ntondotondo, Jehowa okongaka suke dia toka ngandji, tokeketsha ndo tohokamɛ. Nkumekanga Davidi akayaoke ‘okalema ndo akasoyama’ lo tena dimɔtshi, koko nde akeyaka dia nde akakokaka nɔmba dia Jehowa mbosukɛka nshi tshɛ. (Osam. 25:16; 55:22) Nde akafunde ate: “Lam’amboseka papa la nyomi [Jehowa] ayunungula.” (Osam. 27:10) Nzambi nɔmbaka ekambi ande tshɛ dia vɔ ndjasukanya la nde dia vɔ ndjala angɛnyi ande w’eshika.—Osam. 25:14; Jak. 2:23; 4:8.
Ndo nto, l’atei wa nkumbo kaso k’onto l’ɔnango ka l’andja w’otondo, sho kokaka tana waa papa, waa mama ndo anangɛso l’akadiyɛso wa lo nyuma wele ngandji katokawɔ kokaka ngɔnya nsɛnɔ yaso. (Mat. 19:29; 1 Pet. 2:17) Efula k’Akristo w’enyemba mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula lo ndjela ɛnyɛlɔ ka Dɔrɔka “[l]akatshaka akambu w’ololo efula ndu akambu wa ketshi.” (Etsha 9:36, 39) Loli mbutaka ate: “Dihole tshɛ diatshɔmi, dimi nyangaka angɛnyi w’eshika wamboka ngandji l’etshumanelo ndo wakeketsha etena kemi l’ohomba. Dia keketsha lɔngɛnyi la ngasɔ, dimi salaka la wolo dia mɛnya ngandji kokami anto akina ndo woho wayashami le wɔ. Lakakambe lo tshumanelo enanɛi ndo mbala tshɛ lakakondjaka angɛnyi wa mɛtɛ. Tena efula, efula ka l’atei awɔ, bu lami lɔlɔnga, amɔtshi wekɔ oko watshɛmi ndo akina wekɔ l’ɛnɔnyi dikumi l’ɛmɔtshi.” Etshumanelo tshɛ ekɔ l’anto wele l’ohomba wa mbokama ngandji ndo monga l’angɛnyi. Ndjasha l’otema ɔtɔi le anto wa ngasɔ kokaka mbakimanyiya efula ndo kotsha nsaki kawɔ ka nanga ndo nangema.—Luka 6:38.
Nzambi hatokohɛ
Bible mɛnyaka di’Akristo tshɛ pombaka ndjahombia lo yoho mɔtshi lo menda tena dia pâ diasɛnaso. (1 Kor. 7:29-31) Wanɛ watshikala enyemba l’ɔtɛ wa yɛdikɔ yakawɔshi ya kitanyiya didjango diaki Nzambi dia tshukana paka lo Nkumadiɔndjɔ wekɔ mɛtɛ anto wahomba nɛmiyama efula ndo mbidjama yimba. (Mat. 19:12) Koko, woho wayahombiawɔ ɔsɔ halange nembetshiya dia vɔ hawokoke monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo lɔsɛnɔ.
Lidiana mbutaka ɔnɛ: “Dimi lekɔ la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ waya oma lo diɔtɔnganelo diele lam’asami la Jehowa ndo oma l’olimu wokambɛmi. Dimi mbeyaka atshukanyi wele l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo akina wele bu l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Dui sɔ shikikɛkami dia ɔngɛnɔngɛnɔ ami hawolemanɛ la paka dimi tshukama lo nshi yayaye kana bu.” Oko wakadite Yeso, ɔngɛnɔngɛnɔ ndjaka oma lo kaha ndo kambɛ anto akina, awui wakoka Akristo tshɛ sala.—Joa. 13:14-17; Etsha 20:35.
Aha la tâmu, dui dioleki tosha ɔngɛnɔngɛnɔ ele woho weyaso dia Jehowa ayotɔtshɔkɔla l’ɔtɛ wa kɛnɛ tshɛ kayahombiaso dia sala lolango lande. Bible toshikikɛka ɔnɛ: “[Nzambi] kema kolo, dia ndi mbuhela ulimu anyu la ngandji kakanyenya antu lu lukumbu landi.”—Heb. 6:10.
[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]
a Kânga mbatɛkɛtaso dikambo di’akadiyɛso w’Akristo, atɔndɔ wa lo sawo nɛ mendanaka ndo l’anangɛso.
[Efundelo wa l’etei w’odingɔ wa lo lɛkɛ 25]
“Dimi ngɛnangɛnaka kɛnɛ kele la mi ndo halakombola dia monga la kɛnɛ kemi bu latɔ.”—Carmen
[Osato wa lo lɛkɛ 26]
Loli ndo Lidiana wekɔ lo ngɛnangɛna sambisha lɛnɛ ele ohomba efula w’apandjudi
[Osato wa lo lɛkɛ 27]
Nzambi nɔmbaka ekambi ande tshɛ dia vɔ ndjasukanya la nde