BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w09 12/15 lk. 11-15
  • Ohamelo ayɛ wɛname

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ohamelo ayɛ wɛname
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Waonga ayɛ wa lo nyuma wɛname
  • Onga ɛnyɛlɔ lo ɛtɛkɛta
  • Tonge bɛnyɛlɔ lo lɔkɛwɔ ndo lo pudipudi
  • Ngandji ndo mbetawɔ ekɔ ohomba
  • Sala la wolo di’ohamelo ayɛ mɛnama
  • Ɛlɔngɔlɔngɔ la esekaseka, ohamelo anyu wɛname lo sɛkɛ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
  • “Ɔnami la ngandji ndo la kɔlamelo l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2015
  • Ohamelo ayɛ wɛname
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • Apami wakasɔnama—Nyokondja wetshelo oma le Timɔte
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2018
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
w09 12/15 lk. 11-15

Ohamelo ayɛ wɛname

“[Okanyiyake] akambu aso; uyakimo l’utema aye tshe loko, ne dia uhamelu aye wenami le antu tshe.”​—1 TIM. 4:15.

1, 2. Kakɔna keyaso lo dikambo dia etatelo ka lɔsɛnɔ laki Timɔtɛ, ndo otshikitanu akɔna wakonge lam’akinde l’ɛnɔnyi oko 20?

NSHI yakinde eke dikɛnda, Timɔtɛ akadjasɛka lo prɔvɛnsɛ ka Rɔma kakawelɛka Ngalatiya kelamɛ nshi nyɛ ɔnɛ Turquie. Tshumanelo efula di’Akristo diakatema lɛkɔ ɛnɔnyi akumi l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Yeso. Lo etena kɛsɔ, ɔlɔngɔlɔngɔ Timɔtɛ, nyango, la tshɛnde ka womoto wakɔtɔ lo Lokristo ndo waki anto wa lo etshumanelo kɛmɔtshi. (2 Tim. 1:5; 3:14, 15) Aha la tâmu, Timɔtɛ akangɛnangɛnaka lɔsɛnɔ lande la ɔlɔngɔlɔngɔ w’Okristo l’atei w’anto asɔ. Koko aha la ntshimbatshimba, akambo wakatatɛ ntshikitana.

2 Etshikitanu ɛsɔ wakatatɛ etena kakatshu ɔpɔstɔlɔ Paulo dia tembola ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ mbala ka hende. Lo etena kɛsɔ, Timɔtɛ aki ondo l’ɛnɔnyi 20 kana kodikotshaka ɛnɔnyi 20 l’ɛmɔtshi. Lo nshi yaki Paulo lɛkɔ, ondo la Lustɛra, nde akɛnyi dia Timɔtɛ “aki la lukumu l’ololo” lo tshumanelo dia lo ɛtshi ka nkɛtɛ kakɔ. (Etsha 16:2) Weho akɔ tshɛ, ɔlɔngɔlɔngɔ Timɔtɛ aki ambotshunda efula lo nyuma. Oma lâsɔ, lo ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma k’ekila, Paulo kâmɛ l’olui wa dikumanyi wa lo etshumanelo kande wakahɛ Timɔtɛ anya ndo wakɔ̂lɔngɔsɔla dikambo di’olimu wa lânde wa lo etshumanelo.​—1 Tim. 4:14; 2 Tim. 1:6.

3. Naa diɛsɛ dia lânde diakalongola Timɔtɛ?

3 Timɔtɛ akalongola leeta la lânde la tatshindɛka ɔpɔstɔlɔ Paulo lo nkɛndɔ yande. (Etsha 16:3) Ohokanyiya diambo ndo ɔngɛnɔngɛnɔ wakahombe monga la Timɔtɛ! Lo ɛnɔnyi w’otsha la ntondo, Timɔtɛ akahombe tɛngɔlaka la Paulo ndo lo tena dikina nde la anto akina dia takotshaka ɛkɛndɛ efula wakawosha apɔstɔlɔ ndo dikumanyi. Paulo nde la Timɔtɛ wakande nkɛndɔ yakakimanyiya efula dia nkeketsha anangɛwɔ l’akadiyɛwɔ wa lo nyuma. (Adia Etsha 16:4, 5.) L’ɔtɛ w’ohamelo ande wa lo nyuma mbakayeyamaka Timɔtɛ le Akristo efula ngasɔ. L’ɔkɔngɔ wa nde nkamba la Timɔtɛ oko ɛnɔnyi dikumi, ɔpɔstɔlɔ Paulo akafundɛ ase Filipi ate: “Dimi kema la untu ukina l’ololo uku [Timɔtɛ], layunyukanela mete. . . . Nyu nyame mbeyaka ekambelu kandi, uku akandakambaka kame la mi lu edianganyelu ka lukumu l’ololo uku ona la shi.”​—Fil. 2:20-22.

4. a) Naa ɔkɛndɛ wa woke wakawasha Timɔtɛ? b) Ambola akɔna wakoka mimbwama lo kɛnɛ kendana l’ɛtɛkɛta waki Paulo wele lo 1 Timote 4:15?

4 Oya lo etena kakafundɛ Paulo ase Filipi, nde akasha Timɔtɛ ɔkɛndɛ wa woke wa sɔnɔlaka dikumanyi la ekambi wakimanyiya. (1 Tim. 3:1; 5:22) Mbokɛmaka hwe dia Timɔtɛ akakome omendji w’Okristo wakakoke anto mbɛkɛ otema le nde. Koko lo mukanda akɔ wâmɛ, Paulo akakeketsha Timɔtɛ dia ‘ohamelo ande mɛnama le anto tshɛ.’ (1 Tim. 4:15) Shi lâsɔ k’ohamelo wa Timɔtɛ wamboshila mɛnama lo yɛdikɔ ya woke? Kakɔna kakalange Paulo mbuta oma l’ɛtɛkɛta ɛsɔ, ndo ngande wakokaso nkondja wahɔ oma lo dako diande sɔ na?

Waonga ayɛ wa lo nyuma wɛname

5, 6. Ngande wakɔtɔ pudipudi ka lo nyuma k’etshumanelo ka l’Ɛfɛsɔ lo wâle, ndo ngande wakakoke Timɔtɛ ndɔshana la wâle ɔsɔ?

5 Nyɛsɔ tɔsɛdingole avɛsa wosukanyi la 1 Timote 4:15. (Adia 1 Timote 4:11-16.) La ntondo ka nde mfunda ɛtɛkɛta ɛsɔ, Paulo akande lɔkɛndɔ otsha la Makɛdɔniya, koko nde akalɔmbɛ Timɔtɛ dia ntshikala l’Ɛfɛsɔ. Lande na? Nɛ dia anto amɔtshi wa l’osomba wakadjaka diatɔnelo l’etshumanelo lo mbɔtshiya wetshelo wa kashi. Timɔtɛ akahombe nkokɛ pudipudi k’etshumanelo. Ngande wakandahombe nsala dikambo sɔ? Lo yoho mɔtshi, ele lo mbisha anto akina ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ kakokawɔ ndjela.

6 Paulo akafundɛ Timɔtɛ ate: ‘Oyale ɛnyɛlɔ le akanga wa kɔlamelo lo ɛtɛkɛta, lo lɔkɛwɔ, lo ngandji, lo mbetawɔ ndo lo pudipudi.’ Paulo akakotsha ate: “[Okanyiyake] akambu aso; uyakimo l’utema aye tshe loko, ne dia uhamelu aye wenami le antu tshe.” (1 Tim. 4:12, 15) Ohamelo ɔsɔ wakendanaka la waonga wa lo nyuma waki Timɔtɛ, koko aha la yema ya lowandji laki la nde. Yoho y’ohamelo wa ngasɔ mbahomba Okristo tshɛ nkombola dia nsala.

7. Kakɔna kalɔmbawɔ anto tshɛ wa lo etshumanelo?

7 Oko wakidiɔ lo nshi ya Timɔtɛ, mbele ɛlɔ kɛnɛ ɛkɛndɛ wa mɛmba wekɔ weho la weho l’atei w’etshumanelo. Amɔtshi kambaka oko dikumanyi kana ekambi wakimanyiya. Akina kambaka olimu w’ombatshi mboka. Ndo akina nto kambaka oko emendji weteta, lo Bɛtɛlɛ kana oko waa misiɔnɛrɛ. Dikumanyi mbishaka lonya lo dikongelo diotshikitanyi dia wetshelo, ɛnyɛlɔ oko lo nsanganya ya weke. Koko, Akristo tshɛ, mbuta ate apami, wamato ndo ɛlɔngɔlɔngɔ wekɔ l’akoka wa mɛnya ohamelo awɔ wa lo nyuma. (Mat. 5:16) Lo mɛtɛ, l’ɛnyɛlɔ ka Timɔtɛ, kânga Akristo wele l’ɛkɛndɛ wa lânde nɔmbamaka dia vɔ nkɛnɛmɔla waonga awɔ wa lo nyuma la ntondo k’anto tshɛ.

Onga ɛnyɛlɔ lo ɛtɛkɛta

8. Shɛngiya yakɔna yakoka monga l’ɛtɛkɛta aso lo ɔtɛmwɛlɔ aso?

8 Dikambo dimɔtshi diakahombe Timɔtɛ mbisha ɛnyɛlɔ lɔkɔ ele, lo ɛtɛkɛta ande. Ngande wakokaso mɛnya ohamelo aso lo dikambo sɔ? Ɛtɛkɛta aso mɛnyaka woho w’onto weso. Yeso akate l’ɔlɔlɔ tshɛ ate: “Unyo atoteketaka uma lu efula k’akambu weli l’utema.” (Mat. 12:34) Ndo Jakɔba y’ɔnango Yeso mbakeyaka shɛngiya yakoka monga l’ɛtɛkɛta aso lo ɔtɛmwɛlɔ aso. Nde akafunde ate: “Naka untu ambuyakana ati: Otemodi w’ololo mbendi, keli hashimbi lulimi landi, ndi ambuyadimbiya l’utema andi. Otemwelo andi eko anyanya.”​—Jak. 1:26.

9. Lo toho takɔna tahombaso monga bɛnyɛlɔ di’ɛlɔlɔ l’ɛtɛtɛkɛta aso?

9 Ɛtɛkɛta aso kokaka mɛnya anto akina wa lo etshumanelo polo lo yɛdikɔ yakɔna yambotohama lo nyuma. Ɔnkɔnɛ, lo dihole dia vɔ tondjaka ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, w’otondjatondja, wa diɔnyɔ ndo wahomuya anto, Akristo wambotshunda salaka la wolo dia nkeketsha ndo nsamba anto akina. (Tuk. 12:18; Ef. 4:29; 1 Tim. 6:3-5, 20) Woho weso suke dia nsawola l’anto akina akambo wendana la dietawɔ diaso ndo mamɛ ɛlɛmbɛ wa lâdiko waki Nzambi kokaka mɛnya woho wamamemaso Nzambi. (Romo 1:15, 16) Aha la tâmu, anto w’etema ɛlɔlɔ wayɔsɛdingola woho wakambaso la losha l’ɔtɛkɛta ndo vɔ mbeyaka ndjoyela ɛnyɛlɔ kaso.​—Fil. 4:8, 9.

Tonge bɛnyɛlɔ lo lɔkɛwɔ ndo lo pudipudi

10. Lande na kele mbetawɔ ka mɛtɛ kekɔ ohomba l’ohamelo aso wa lo nyuma?

10 Aha paka ɛtɛkɛta wakeketsha eto mbahomba Okristo tondjaka dia nde monga ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ. Mbutaka akambo w’amɛna aha la mbasala kokaka nkonya onto kanga dungi pende. Paulo akeyaka dimɛna lɔkɛwɔ la dungi pende laki la Afarisɛ ndo etombelo wa kɔlɔ waki la lɔkɛwɔ lawɔ. Nde akatɛ Timɔtɛ mbala efula dia nde monga la yewo diaha nde ndjonga la lɔkɛwɔ la dungi pende la ngasɔ. (1 Tim. 1:5; 4:1, 2) Koko Timɔtɛ kondjala kanga dungi pende. Lo mukanda wa hende wakandafundɛ Timɔtɛ, Paulo akate ate: “Dimi latuhoka mbetawo ka mete keli l’utema aye.” (2 Tim. 1:5) Koko Timɔtɛ akahombe mɛnya anto akina dia nde aki Okristo wa mɛtɛ. Nde akahombe monga ɛnyɛlɔ lo lɔkɛwɔ.

11. Kakɔna kakafundɛ Paulo Timɔtɛ lo kɛnɛ kendana la okundji?

11 Lo mikanda ehende wakandafundɛ Timɔtɛ, Paulo akawosha alako l’akambo efula wendana la lɔkɛwɔ. Ɛnyɛlɔ, Timɔtɛ akahombe mbewɔ dia mbesa lomombo. Paulo akafunde ate: “Ne dia [ngandji] ka ukundji eko udiu a wehu tshe w’akambu wa kolo. Amotshi wakadiyangi, waketola uma lu mbuka ka mbetawo, wakayatshatsha la nyangu ya wulu efula.” (1 Tim. 6:10) Monga la ngandji k’okundji ekɔ djembetelo y’onto lele kema la lonyuma la dimɛna. Koko Akristo wangɛnangɛna dia nsɛna lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ, mbuta ate “[ndj]ala la diango dia nde ndu la diango dia ndota,” mɛnyaka dia vɔ wambohama lo nyuma.​—1 Tim. 6:6-8; Fil. 4:11-13.

12. Ahombaso nsala dia ohamelo aso mɛnama lo lɔsɛnɔ laso?

12 Paulo akatɛ Timɔtɛ dia ekɔ ohomba le wamato w’Akristo dia vɔ ‘ndjalɛnga l’ɔlɔtɔ wa dimɛna, l’okitshakitsha ndo la yimba y’ɔlɔlɔ.’ (1 Tim. 2:9) Wamato wele la wɛdimo ndo la yimba y’ɔlɔlɔ lo ɔsɔnwɛlɔ awɔ w’ahɔndɔ ndo lo ɔlɔngɔswɛlɔ awɔ wa divo ndo l’awui akina wa lo lɔsɛnɔ lawɔ mbishaka ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ efula. (1 Tim. 3:11) Tɔndɔ sɔ mendanaka ndo l’Akristo w’apami. Paulo akalake emendji dia vɔ monga ‘la wɛdimo lo mbekelo yawɔ la yimba y’ɔlɔlɔ ndo la kiongamu.’ (1 Tim. 3:2) Naka sho nkɛnɛmɔla waonga asɔ lo elimu aso wa lushi la lushi, kete ohamelo aso wayɛnama le anto tshɛ.

13. L’ɛnyɛlɔ ka Timɔtɛ, ngande wakokaso monga bɛnyɛlɔ lo kɛnɛ kendana la pudipudi?

13 Timɔtɛ akahombe monga ɛnyɛlɔ ndo lo kɛnɛ kendana la pudipudi. Lo nkamba la tshɛkɛta nyɛ, Paulo akatɛkɛta dia dikambo dimɔtshi dia shikaa diendana la lɔkɛwɔ, mbuta ate awui wa dieyanelo. Timɔtɛ akahombe monga la lɔkɛwɔ la pudipudi djekoleko lo kɛnɛ kendana la diɔtɔnganelo diasande la wamato. Nde akahombaka mbɔsa ‘dikumanyi dia wamato oko waa nyango, esekaseka wa wamato oko akadiyɛnde la pudipudi tshɛ.’ (1 Tim. 4:12; 5:2) Nzambi mbeyaka kânga ditshelo di’awui wa mindo diasala onto lo woshɛshɛ ndo ekɔ mɛtɛ dia wanyaso anto wayoyodieya l’edjedja ka wonya. (1 Tim. 5:24, 25) Anto tshɛ wa l’etshumanelo wekɔ la diaaso dia mɛnya ehamelo awɔ lo lɔkɛwɔ ndo lo kɛnɛ kendana la pudipudi.

Ngandji ndo mbetawɔ ekɔ ohomba

14. Ngande waka Afundelo epole ɔsɛkɛ l’ohomba wa monga la ngandji lam’asaso?

14 Ngandji ekɔ djembetelo ya woke ya Lokristo la mɛtɛ. Yeso akatɛ ambeki ande ate: “Uma lu dikambu ne, antu tshe wayeya vati: Ambeki ami mbenyu, naka nyu nyayukana ngandji.” (Joa. 13:35) Ngande wakokaso nkɛnɛmɔla ngandji ka ngasɔ? Ɔtɛkɛta waki Nzambi tɔsɛngasɛngaka dia sho ‘mbikikanɛ kɔlɔ lo ngandji,’ ‘tshanela akambo w’ɔlɔlɔ, mbokana kɛtshi k’efula, dimanyiyana l’otema ɔtɔi’ ndo nongɔnaka. (Ef. 4:2, 32; Heb. 13:1, 2) Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: ‘Lo kɛnɛ kendana la ngandji k’onto l’ɔnango, nyonge la lolango l’efula lam’asanyu.’​—Romo 12:10.

15. Lande na kele ngandji kekɔ ohomba le anto tshɛ, djekoleko le emendji w’Akristo?

15 Otonga Timɔtɛ akasalɛka wanyande Akristo akambo la ngala ndo lo yoho ya kɔlɔ, tshike dikambo sɔ diotodinyadinya awui w’ɔlɔlɔ wakandâsalɛ l’olimu w’ombetsha ndo w’omendji. (Adia 1 Koreto 13:1-3.) Lo wedi okina, ngandji ka mɛtɛ kakakɛnɛmɔla Timɔtɛ otsha le anango, woho wakandalongolaka anto ndo etsha ande w’ɛlɔlɔ akɛnyaka mɛtɛ ohamelo ande wa lo nyuma. Lâsɔ akikɔ ɔlɔlɔ mɛtɛ dia lo mukanda wakandafundɛ Timɔtɛ, ɔpɔstɔlɔ Paulo mɛnya shikaa dia ngandji aki dionga dimɔtshi diakahombe Timɔtɛ monga ɛnyɛlɔ.

16. Lande na kele aki ohomba le Timɔtɛ dia nde nkɛnɛmɔla mbetawɔ ka wolo?

16 Lo nshi yaki Timɔtɛ l’Ɛfɛsɔ, mbetawɔ kande kakadjama l’ohemba. Anto amɔtshi wakasukɛka wetshelo waki kɔmbɔtɔnɛka l’akambo wa mɛtɛ w’Akristo. Akina wakadianganyaka ‘ɛkɔndɔ wa kashi’ kana wakayangaka tokanyi taki komonga la wahɔ lo lonyuma l’etshumanelo. (Adia 1 Timote 1:3, 4.) Paulo akate dia anto asɔ waki ‘la lotamanya, vɔ koshihodiaka ndoko dikambo ndo oko wakiwɔ la yimba ya kɔlɔ vɔ wakayakimɔ lo tâmu tendana la tɔtɛkɛta.’ (1 Tim. 6:3, 4) Onde Timɔtɛ akakoke ndjadja lo wâle wa mbetawɔ tokanyi ta kɔlɔ takayasɔsɔmɛka l’etshumanelo? Kema, nɛ dia Paulo akakeketsha Timɔtɛ dia ‘ndɔ ta di’ɔlɔlɔ dia mbetawɔ’ ndo dia ntona ‘asawo w’anyanya wɔnyɔla kɛnɛ kele ekila ndo tamanu tendana la kɛnɛ kakelɛka anto welelɛ ɔnɛ ewo.’ (1 Tim. 6:12, 20, 21) Aha la tâmu, Timɔtɛ akayele dako dia lomba diaki Paulo sɔ.​—1 Kor. 10:12.

17. Ngande wakoka mbetawɔ kaso mbidjama l’ohemba ɛlɔ kɛnɛ?

17 Diɛsɛ ko, wakatɛ Timɔtɛ dia “lu nshi y’ekumelu, antu amotshi wayoseka mbetawo kawo, wayukela djimu dia lukesu, ndu wetshelu w’edienge.” (1 Tim. 4:1) Anto tshɛ wele lo etshumanelo, mbidja ndo wanɛ wele l’ɛkɛndɛ pombaka monga oko Timɔtɛ lo nkɛnɛmɔla mbetawɔ ka wolo. Naka sho ndɔshana l’apɔstazi la wolo tshɛ, kete ohamelo aso wayɛnama ndo tayonga ɛnyɛlɔ lo mbetawɔ.

Sala la wolo di’ohamelo ayɛ mɛnama

18, 19. a) Ngande wakoka ohamelo aso mɛnama le anto tshɛ? b) Ayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

18 Mbokɛmaka hwe dia, ohamelo wa lo nyuma w’Okristo wa mɛtɛ hawendana la ɛnamelo kande, akoka ande wa lôtɔ kana la lokumu lande. Ndo vɔ hawɛnama lo ndjela ɛnɔnyi wambokamba onto l’atei w’etshumanelo. Koko, ohamelo wa mɛtɛ wa lo nyuma mɛnamaka oma lo woho wakitanyiyaso Jehowa lo tokanyi, l’ɛtɛkɛta ndo lo lɔkɛwɔ. (Romo 16:19) Sho pombaka nkitanyiya didjango diatɔlɔmba dia mbokana ngandji lam’asaso ndo monga la mbetawɔ ka nge. Eelo, nyɛsɔ tokane yimba la ɛtɛkɛta waki Paulo wakandatɛ Timɔtɛ ndo toyakimɔ tshɛ lɔkɔ dia ohamelo aso mɛnama le anto tshɛ.

19 Dionga dikina diakɛnɛmɔlaso l’ohamelo aso wa lo nyuma ndo diɛnya dia tambotshunda lo nyuma ekɔ ɔngɛnɔngɛnɔ, etenyi kɛmɔtshi k’olowa wa nyuma k’ekila kaki Nzambi. (Ngal. 5:22, 23) Sawo diayela diayɔsɛdingola woho wakokaso monga ndo nama ɔngɛnɔngɛnɔ aso lo tena di’ekakatanu.

Ngande wayoyokadimola?

• Wetshelo akɔna wakoka anto akina nkondja oma l’ɛtɛkɛta aso?

• Ngande wɛnama ohamelo aso oma lo lɔkɛwɔ ndo oma lo pudipudi kaso?

• Lande na kahomba Akristo monga ɛnyɛlɔ lo ngandji ndo lo mbetawɔ?

[Osato wa lo lɛkɛ 11]

Ɔlɔngɔlɔngɔ Timɔtɛ aki ambotshunda efula lo nyuma

[Esato wa lo lɛkɛ 13]

Onde ohamelo ayɛ wambɛnama le anto akina?

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto