BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w15 8/15 lk. 27-32
  • ‘Asɛnga w’efula wangɛnɛngɛnɛ’

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • ‘Asɛnga w’efula wangɛnɛngɛnɛ’
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2015
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • MISIƆNƐRƐ LO ASƐNGA WA PACIFIQUE
  • OLIMU W’OKADIMWELO DIA MBETSHA ANTO AKAMBO WA MƐTƐ
  • ƐKƐNDƐ EKINA
  • TƐDIKƆ T’AMƐNA EFULA
  • Jehowa ekɔ Nzambi kasawola
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2015
  • Dihomɔ dia nsambisha—Otondjelo w’ekanda dia nsambisha l’andja w’otondo
    Diolelo diaki Nzambi diekɔ lo mbolɛ
  • Ekadimwelo kasɛna k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2015
  • Woho wakokaso nsambisha angɛndangɛnda dimɛna
    Olimu Aso wa Diolelo—2009
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2015
w15 8/15 lk. 27-32

ƆKƆNDƆ WA LƆSƐNƆ

‘Asɛnga w’efula wangɛnɛngɛnɛ’

Kɔndwama oma le Geoffrey Jackson

Layohɔka tena tshɛ lushi lɔsɔ lakimi la Brooklyn. Takadjasɛ lo mbalasa kasala ase Olui-walɔmbɔla nsanganya takonga dimi la anangɛso akina w’oma lo bɛtshi dia nkɛtɛ diotshikitanyi. Takakongɛka ase Kɔmite k’ofundelo dia vɔ mbɔtɔ. Takatshu dia towaɛnya woho wakatakandola ekakatanu ɛmɔtshi wahomana l’akadimudi ndo dui sɔ diakatokiyanyaka. Dui sɔ diakasalema lo Ngɔndɔ ka tanu 22, 2000. Ko lande na kaki losanganya lɔsɔ ohomba? La ntondo ka dimi nyolembetshiya dui sɔ, layanga nyɔkɔndɔlɛ awui amɔtshi wendana la lɔsɛnɔ lami.

LAKOTƆ la Queensland, lo wodja wa Australie, lo 1955. Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa eotwelo kami, mama kami Estelle, akatatɛ mbeka Bible la Ɛmɛnyi wa Jehowa. Nde akabatizama l’ɔkɔngɔ w’ɔnɔnyi ɔtɔi, ndo Ron papa kami, akayobatizama l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi 13. Lakabatizama lo 1968 lo ɛtshi ka nkɛtɛ ka shɛnga kanganyi etale la Queensland.

Oma ko dikɛnda diami, dimi lakalangaka mbadiɛ abuku ndo mbeka ɛtɛkɛta. Etena tshɛ kakatatshɔka dimi l’ambutshi ami lo nkɛndɔ, lakadjasɛka lo nkɔsa k’ekomelo ka lo mutuka la taadia dibuku dimɔtshi. Aha la taamu, ambutshi ami wakomalaka l’ɔtɛ wakimi kotasɛnyaka washo lo mboka yakatatatshɔka. Koko, woho wakamalangaka mbadiɛ akakimanyiya dia monga l’etombelo w’amɛna lo kalasa. Ndo lakakondjaka weshasha efula etena kakimi lo kalasa ya sekɔndɛrɛ l’osomba wa Glenorchy, lo disɛnga dia Tasmanie.

L’etena kɛsɔ, lakahombe mbɔsa yɛdikɔ y’oshika. Onde lakahombe mbetawɔ bursɛ dia ntshɔ l’inivɛrsite? Kaanga mbakamalangaka mbadia abuku ndo mbeka, lekɔ la lowando le mama kami l’ɔtɛ wakandambetsha dia ndeka nanga Jehowa oleki oseka onto tshɛ kana ɛngɔ kekina tshɛ. (1 Kɔrɛtɔ 3:18, 19) Diakɔ diele la lotshungɔ l’ambutshi ami, lakɔshi yɛdikɔ ya kam’ayomolongola dipɔlɔmɛ dia lo sekɔndɛrɛ, hatotetemala la kalasa, koko layotatɛ nkamba olimu w’ombatshi mboka. Lakasale dui sɔ lo Ngɔndɔ ka ntondo 1971, etena kakimi l’ɛnɔnyi 15.

Lakonge la diɛsɛ dia nkamba olimu w’ombatshi mboka l’edja k’ɛnɔnyi enanɛi wakayelana la Tasmanie. L’etena kɛsɔ, lakatshuke Jenny Alcock osekaseka w’olangala w’ose Tasmanie. L’edja k’ɛnɔnyi ɛnɛi, takakambe kaamɛ oko ambatshi mboka wa laande l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka la Smithton ndo la Queenstown.

MISIƆNƐRƐ LO ASƐNGA WA PACIFIQUE

Lo 1978, dimi la wadɛmi takande lɔkɛndɔ otsha lo dibongo dia Moresby lo Papouasie-Nouvelle-Guinée dia tɔɔtɔ lo losanganya lɔmɔtshi la wedja efula. Laakohɔ djekoleko misiɔnɛrɛ ɔmɔtshi wakashaka sawo dimɔtshi l’ɔtɛkɛta wa Hiri Motu. Lam’ele dimi kombokaka kɛnɛ kakandataka, lakatatɛ nkanyiya dia dimi lawɔ kokaka nkoma misiɔnɛrɛ, mbeka ɔtɛkɛta okina ndo monga l’akoka wa mbisha sawo dia nkeketsha anangɛso l’akadiyɛso lo ɔtɛkɛta awɔ. L’ekomelo a shimu, lakashihodia woho wakamakoke nkamba la ngandji kaki lami ka mbeka ɛtɛkɛta dia kambɛ Jehowa.

Etena kakatakawola la ngelo, nyohokanyiya woho wakatambe diambelamɛ dia tokamba oko waa misiɔnɛrɛ. Takakome lo disɛnga dia Funafuti l’osomba wa Tuvalu lo Ngɔndɔ ka ntondo lo 1979. Aki paka apandjudi asato wambobatizamaka lo Tuvalu k’otondo.

Komonga dui dia wɔdu dia mbeka ɔtɛkɛta wa Tuvalu. Dibuku ɔtɔi diaki l’ɔtɛkɛta ɔsɔ aki paka “Nouveau Testament.” Vɔ komonga la diskisiɔnɛrɛ kana kalasa ka mbeka ɔtɛkɛta, diakɔ diele takɔshi yɛdikɔ ya mbekaka tɔtɛkɛta t’eyoyo 10 kana 20 lushi tshɛ. Kombet’edja takayoshola dia sho koshihodiaka tokitshimudi t’eshika ta tɔtɛkɛta efula takatekaka. Lo dihole dia mbutɛ anto ɔnɛ ekɔ kɔlɔ monga la diɔtɔnganelo l’ɛdiɛngɛ, takawatɛka ɔnɛ hawohombe nkamba la kilɔ ndo la danga dia nkɛndakɛnda. Koko, takatetemala mbeka ɔtɛkɛta akɔ nɛ dia takatatɛ mbeka l’anto efula Bible. Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, ombeki ɔmɔtshi l’atei w’ambeki wakeke la so Bible ntondo akatotɛ ate: “Tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula lo woho wonyɔtɛkɛta ɔtɛkɛta aso ɛlɔ kɛnɛ. Oma l’etatelo, sho kombokaka kɛnɛ kakanyataka.”

Koko, aki dui dimɔtshi diakatokimanyiya mɛtɛ dia mbeka ɔtɛkɛta ɔsɔ esadi esadi. Lam’ele lɛkɔ komongaka mvudu ya futɛ, takatodjasɛ la nkumbo kɛmɔtshi k’Ɛmɛnyi wa Jehowa kɛmɔtshi kaki lo ngelo ka woke. Takahombaka ntɛkɛta lo Tuvalu dihole tshɛ mbidja ndo la ngelo. L’ɔkɔngɔ wa nsala ɛnɔnyi efula aha la ntɛkɛta Angɛlɛ, takɛnyi dia Tuvalu akayonga ɔtɛkɛta wakatalekaka ntɛkɛta.

Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa sho nkoma, anto efula wakatatɛ mɛnya nsaki l’akambo wa mɛtɛ. Ko, ehomɔ kakɔna kakatakoke nkamba la tɔ dia mbeka la wɔ Bible? Sho kondjala kaanga l’okanda ɔtɔi wa l’ɔtɛkɛta awɔ. Ngande wakawahombe nsala wekelo w’onto ndamɛ? Etena kakawatatɛ ndja lo nsanganya, esambo akɔna wakawakokaka memba? Ngande wakawahombaka mbisha asawo, ndo ngande wakawakokaka nɔngɔsɔla nsanganya? Ngande wakawakoke nkoma polo lo batizama? Anto w’okitshakitsha asɔ waki l’ohomba w’ekanda wa l’ɔtɛkɛta awɔ hita dia mbaetsha akambo wendana la Jehowa. (1 Kɔrɛtɔ 14:9) Takayambolaka ɔnɛ: ‘Onde lushi lɔmɔtshi tayokondja ekanda wa lo ɔtɛkɛta wa Tuvalu watɛkɛtama oma le anto wele l’ɛse ka 15 000?’ Jehowa akakadimola ambola aso asɔ, nde akatosha diangɔ pende: 1) Nde nangaka dia anto wa lo “asenga tshe weli etali” mbeka akambo wendana la nde, ndo 2) Nde nangaka wanɛ wɔsama l’andja ɔnɛ oko ‘akanga w’okitshakitsha ndo tombolambola’ ntana eshamelo lo lokombo lande.—Jeremiya 31:10; Zefaniya 3:12.

OLIMU W’OKADIMWELO DIA MBETSHA ANTO AKAMBO WA MƐTƐ

Lo 1980, Bɛtɛlɛ akatosha ɔkɛndɛ wa nkadimola ekanda lo Tuvalu. Takatatɛ nkamba olimu ɔsɔ kaanga mbakatokaka dia sho tateye ɔtɛkɛta ɔsɔ dimɛna. (1 Kɔrɛtɔ 1:28, 29) Oma l’etatelo, takasombe mashinyi ɔmɔtshi w’omusu oma le lɛɛta dia sho tondjaka ekanda la anya lo dikambo dia nsanganya yaso. L’ɔkɔngɔ diko, takayokadimola ndo dibuku La vérité qui conduit à la vie éternelle lo Tuvalu ndo takaditondja lo mashinyi wa tshitshɛ ɔsɔ. Laakohɔ solo ka mamba k’ashi a mukanda kakatombaka ndo yanyi ya wolo yakawalɛka ndo kɛsɔ aketɛka wolo dia ekanda ɛsɔ tshɛ ntomba l’anya. L’etena kɛsɔ, sho komonga la kura.

Komonga dui dia wɔdu dia nkadimola ekanda l’ɔtɛkɛta wa Tuvalu, nɛ dia ndooko diksiɔnɛrɛ kana abuku waki lo Tuvalu dia sho nsala eyangelo wa tɔtɛkɛta. Koko, lo tena dimɔtshi takakondjaka ekimanyielo kakiso l’ohomba lo toho tokina. Lushi lɔmɔtshi la pindju, otunyi ɔmɔtshi w’akambo wa mɛtɛ akambelɛ lakande dia tɔmɛnya ɛkɔmɔ kɛmɔtshi. Osombe wa pami waki ombetsha ɔsɔ, akambohola ɔnɛ sho hatohombe nkoma lakande. Oma laasɔ, nde akambutɛ ɔnɛ: “Lakalangi tsho dia kotɛ dui dimɔtshi. Lo ekadimwelo kayɛ, wɛ ndekaka nkamba la forme passive, mbuta ate yoho y’etshuletshule. Lo Tuvalu mbala efula bu dimɛna nkamba la yoho shɔ.” Lakatatɛ nsɛdingola dui sɔ kaamɛ l’anto akina, ko lakɛnyi dia nde aki la shadiya. Diakɔ diele, takayosala etshikitanu dia ndowanya okadimwelo aso. Lakambe hakoke dia mɛna ɔnɛ Jehowa akatosha ekimanyielo kɛsɔ lo tshimbo y’onto laki otunyi w’akambo wa mɛtɛ koko akadɛka ekanda aso.

Okanda wa ntondo wa l’ɔtɛkɛta wa Tuvalu wakatakahɛ anto aki akatshi wa leeta l’oya lo Eohwelo. Oma laasɔ, takayokadimola traktɛ Nkumu ya Diolelo No. 30, yakatondjama mbala kakɔ ɔtɔi la Angɛlɛ. Ande ɔngɛnɔngɛnɔ waki la so dia mbisha anto ɛngɔ kɛmɔtshi l’ɔtɛkɛta awɔ hita lee! L’ɔkɔngɔ w’etena kɛmɔtshi, takayonga la tobukubuku ndo abuku amɔtshi l’ɔtɛkɛta wa Tuvalu. Lo 1983, Bɛtɛlɛ ka l’Australie akatatɛ ntondja Tshoto y’Etangelo lo Tuvalu. Periodikɛ kɛsɔ kaki la ndjɛkɛ 24 ndo tɔ kakatondjamaka l’ɔkɔngɔ wa ngɔndɔ shato tshɛ. Onde ase Tuvalu wakangɛnangɛnaka abuku ndo periodikɛ shɔ? Eelo, nɛ dia vɔ wakangɛnangɛnaka mbadia. Mbala tshɛ kakatatondjaka okanda w’oyoyo, radiyo wa lɛɛta akewoyaka otombelo awɔ lo sango yawɔ, ndo lo tena dimɔtshi ɔsɔ aki losango lakalekaka ohomba lushi lakɔ.a—Enda nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi.

Ngande wakasalemaka olimu w’okadimwelo? Ntondotondo, takafundaka awui tshɛ lo nkamba la bikɛ la dikatshi. Oma laasɔ, takafundaka lo mashinyi w’etape ndo nsɛdingola dia minya dikɔmɔ lo kɛnɛ kakatakadimodi mbala efula polo ndo tambɛna dia ambokoka tomama lo Bɛtɛlɛ ka l’Australie. Kam’akakomaka awui akɔ, akadiyɛso ahende wa lo Bɛtɛlɛ kɛsɔ wakaafundaka lo ekongelo ka l’ɔrdinatɛrɛ, kaanga mbakiwɔ kombeyaka ɔtɛkɛta akɔ. Koko, lo mfunda awui akɔ mbala hiende ndo lo mbɛdika woho wotshikitanyiwɔ lo ɔrdinatɛrɛ, vɔ wakanyaka dikɔmɔ. Oma laasɔ, Bɛtɛlɛ akalɔngaka ekanda akɔ mbuta ate sanganya afundelo la esato. Oma laasɔ, vɔ wakatotomɛka ekanda wambowoshila la ngɔna lo Ɛtɛrnɛtɛ. Takasɛdingolaka dia minya dikɔmɔ ndo takakaloyɛka Bɛtɛlɛ dia vɔ totondja etondo wa mikanda.

Olimu w’okadimwelo wambolowana efula. Ɛlɔ kɛnɛ, dikipɛ di’akadimudi fundaka awui ndo sɛdingolaka awui akɔ dimɛna efula l’ɔrdinatɛrɛ. Mbala efula, oma laasɔ onto ɔmɔtshi lele lo dihole diaamɛ la ekipɛ kakɔ nɔngaka ekanda akɔ. Oma laasɔ ko ekipɛ ntoma efundelo akɔ l’ekimanyielo k’Ɛtɛrnɛtɛ lo Bɛtɛlɛ katowotondjaka. Ndooko onto lele l’ohomba wa ndjolawɔ otsha lo pɔstɛ lo minitɛ k’ekomelo dia totoma efundelo wambokadimɔma lo mikanda.

ƐKƐNDƐ EKINA

Oko wakatetaka ɛnɔnyi, dimi la Jenny takalongola ɛkɛndɛ efula lo bɛtshi dia nkɛtɛ diotshikitanyi dia lo Pacifique. Oma la Tuvalu takatomama otsha lo Bɛtɛlɛ ka la samoan lo 1985. Lɛkɔ, takatoshaka lonya l’okadimwelo w’ekanda lo ɔtɛkɛta wa samoan, tongan, tokelau, ndo takashaka lonya nto lo okadimwelo wa lo Tuvalu.b (Enda nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi.) Oma laasɔ, lo 1996 takatomama lo Bɛtɛlɛ ka la Fiji, lɛnɛ akatatosha lonya di’olimu w’okadimwelo ntatɛ salema lo ɔtɛkɛta w’ase Fiji, Kiribati, Nauru, Rotuma, ndo Tuvalu.

Tena tshɛ dimi mambaka efula lo menda woho walanga akadimudi olimu awɔ kaanga mbele olimu ɔsɔ bu wɔdu ndo nɛndjaka. L’ɛnyɛlɔ ka Jehowa, anangɛso la akadiyɛso wa kɔlamelo asɔ nangaka mɛtɛ di’anto mboka lokumu l’ɔlɔlɔ lo ɛtɛkɛta awɔ. (Ɛnyɛlɔ 14:6) Ɛnyɛlɔ, etena kakɔsama yɛdikɔ dia ntatɛ nkadimola Tshoto y’Etangelo mbala ka ntondo lo ɔtɛkɛta wa tongan, lakakɛtshanya la dikumanyi tshɛ dia la Tonga ko lakawambola ɔnɛ alanga ndowanyema oko okadimudi. Ekumanyi kɛmɔtshi l’atei awɔ, lakakambaka olimu wa dimɛna wa mekanisiɛ, akatshike olimu ande la wedi a pindju ndo aha la ntshimbatshimba nde akatatɛ nkamba oko okadimudi. Lakakeketshama lo menda mbetawɔ kande ka wolo, nɛ dia nde aki la nkumbo ndo komonga kaanga la kanyi lo woho wakandakokaka nkondja falanga dia nkotsha ehomba awɔ. Koko, Jehowa akookotshɛka ehomba ande la nkumbo kande ndo nde akatshikala l’olimu w’okadimwelo ɛnɔnyi efula.

L’ɛnyɛlɔ k’akadimudi asɔ, anangɛso w’ase Olui-walɔmbɔla ndjakiyanyaka efula lo kɛnɛ kendana la otondjelo w’ekanda l’ɛtɛkɛta tshɛ, kaanga lo ɛtɛkɛta watɛkɛtama oma le anto paka yema tshitshɛ. Ɛnyɛlɔ, dimbola diakambɔma dia mbeya kana ekɔ ohomba mbidja welo w’efula dia nkadimola ekanda l’ɔtɛkɛta wa Tuvalu. Lakakeketshama efula etena kakamadɛ okadimwelo w’oma le ase Olui-walɔmbɔla w’ɔnɛ: “Hatɛnyi ndooko ɔkɔkɔ wahombanyu ntshika okadimwelo w’ekanda l’ɔtɛkɛta wa Tuvalu. Kaanga mbele lofulo l’anto watɛkɛta ɔtɛkɛta wa Tuvalu koka mɛnama oko tshitshɛ lo mbɛdika la ɛtɛkɛta ekina, anto asɔ wekɔ l’ohomba wa mboka lokumu l’ɔlɔlɔ lo ɔtɛkɛta awɔ wa lootɔ.”

Lo 2003, wakatɔsɛkɔla dimi la Jenny oma lo Departɛma di’okadimwelo dia la Fiji otsha lo Departɛma di’elimu w’okadimwelo dia la Patterson, New York. Ɔsɔ aki oko dɔ diakakotshama. Takayala lo ekipɛ kɛmɔtshi kakimanyiya akadimudi w’ekanda aso lo ɛtɛkɛta efula. L’edja k’ɛnɔnyi ehende kana ndekana wakiso lo Departɛma di’elimu w’okadimwelo, wakatosha ɔkɛndɛ wa ndowanyaka dikipɛ di’akadimudi wa lo wedja wotshikitanyi.

TƐDIKƆ T’AMƐNA EFULA

Kakianɛ, layanga nyolembetshiya awui wendana la losanganya l’ohomba lakamanyote lo mbɔtwɛlɔ. Oya lo 2000, Olui-walɔmbɔla akɛnyi dia dikipɛ di’akadimudi dia l’andja w’otondo wekɔ l’ohomba w’ekimanyielo dia vɔ nkamba olimu awɔ. Akadimudi efula kombɔtɔ kaanga kalasa ɔtɔi kendana la okadimwelo. L’ɔkɔngɔ wa losanganya la ase Kɔmite k’ofundelo, Olui-walɔmbɔla akɔshi yɛdikɔ ɔnɛ akadimudi tshɛ wa l’andja w’otondo pombaka ndowanyema. Akadimudi pombaka mbeka woho wa mboka dimɛna awui wakafundama l’Angɛlɛ, woho wa nkandola ekakatanu wendana l’okadimwelo ndo woho wa nkamba kaamɛ oko ekipɛ.

Etombelo akɔna wakonge la olowanyelo ɔsɔ le akadimudi tshɛ? Okadimwelo wakaleke ndowanyema dimɛna. Ndo nto, ekanda aso wakayoleka kadimɔma lo ɛtɛkɛta efula. Lo 1979, etena kakatatomama dia tokamba oko waa misiɔnɛrɛ, Tshoto y’Etangelo yakakadimɔmaka lo ɛtɛkɛta 82 eto. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, Tshoto y’Etangelo ya l’ɛtɛkɛta efula yakatondjamaka ngɔndɔ mɔtshi l’ɔkɔngɔ wa Angɛlɛ ntondja. Koko kakianɛ, Tshoto y’Etangelo yokadimɔma lo ɛtɛkɛta ndekana 240 ndo efula ka l’atei atɔ tekɔ lo tondjama mbala kakɔ ɔtɔi la Angɛlɛ. Kakianɛ anto wa l’ɛtɛkɛta ndekana 700, wokoka mbadia awui amɔtshi wakoka mbawaetsha akambo wa mɛtɛ w’oma lo Bible. L’ɛnɔnyi wakete, akɛnamaka oko dui sɔ hakoke salema.

Lo 2004, Olui-walɔmbɔla akɔshi yɛdikɔ ɔnɛ ekɔ ohomba efula monga la Bible Ekadimwelo k’andja w’oyoyo l’ɛtɛkɛta efula ndo kam’akokadiɔ salema. L’ɔtɛ wa yɛdikɔ shɔ, kakianɛ anto efula wookoka mbadia Ekadimwelo k’andja w’oyoyo l’ɛtɛkɛta awɔ. Lo mɛtɛ, lo 2014 Bible kakatondjama la tshondo kana etenyi l’ɛtɛkɛta 128, mbidja ndo ɛtɛkɛta efula watɛkɛtama lo sidɛ ka Pacifique.

Dui dimɔtshi dia dimɛna diahamohɛki ele losanganya la woke laki la Tuvalu lo 2011. L’edja ka ngɔndɔ efula, ɔwɔ wa mamba waki lo wodja w’otondo. Anangɛso wakafɔnyaka ɔnɛ losanganya lɔsɔ layotɔ. Diɛsɛ ko, la dikɔlɔ diakatakome, mvula ngembe kakatatɛ ndɔ. Diakɔ diele, takayosala losanganya la woke lɔsɔ. Le mi, aki diɛsɛ dia woke efula dia mbewoya otombelo ka Ekadimwelo k’andja w’oyoyo—Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ l’ɔtɛkɛta wa Tuvalu. Kaanga mbele aki paka anangɛso yema tshitshɛ mbakatɛkɛtaka ɔtɛkɛta ɔsɔ, vɔ lawɔ wakakoke nongola woshasha wa dimɛna w’oma le Jehowa. L’ekomelo ka losanganya lɔsɔ, mvula kekina ka woke kakalɔ. Ɔnkɔnɛ, onto tshɛ akakondja ashi efula w’akambo wa mɛtɛ oko wakawakondja ashi efula wa mvula.

Lonyangu ko, Jenny wadɛmi la ngandji komonga la mi lɛkɔ. Nde akavu lo 2009, l’ɔkɔngɔ wa nde diɛnɛ la hemɔ ka kansɛrɛ l’edja k’ɛnɔnyi dikumi. Takadjasɛ dimi la nde oko atshukanyi l’edja k’ɛnɔnyi 35. Etena kayondolɔ, nde ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula dia mboka akambo wendana la otombelo wa Bible l’ɔtɛkɛta wa Tuvalu.

Jehowa akatshɔkɔla lo mbishami Loraini Sikivou, wadi okina l’olangala. Loraini nde la Jenny wakakambaka kaamɛ lo Bɛtɛlɛ ka la Fiji ndo Loraini nde la wɔ aki okadimudi. Lamboyokondja wadi okina nto lakambɛ Jehowa la kɔlamelo tshɛ kaamɛ la mi ndo lalanga ɛtɛkɛta oko dimi.

L’edja k’ɛnɔnyi efula, lambɛna woho wayakiyanya Jehowa Shɛso ka ngandji lo dikambo di’ehomba w’anto w’ɛtɛkɛta tshɛ, kaanga ɛtɛkɛta wakɛtama oma le anto yema tshitshɛ. (Osambu 49:1-3) Lambɛna woho wonga anto l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kakondjawɔ ekanda aso l’ɛtɛkɛta awɔ mbala ka ntondo kana etena kembɛwɔ Jehowa l’ɛtɛkɛta awɔ wa lootɔ. Lo tena dia ngasɔ, dimi kanaka yimba dia ngandji k’efula katoka Jehowa. (Etsha 2:8, 11) Laakatetemala mbohɔ ɛtɛkɛta waki Saulo Teasi ɔnangɛso l’osombe la la Tuvalu. L’ɔkɔngɔ wa nde memba osambo ɔmɔtshi wa Diolelo mbala ka ntondo l’ɔtɛkɛta ande, nde akate ate: “Dimi fɔnyaka dia wɛ ayotɛ Olui-walɔmbɔla ɔnɛ esambo ɛnɛ mbokɛmaka amɛna efula l’ɔtɛkɛta wa Tuvalu ndeka woho wokɛmawɔ lo Angɛlɛ.”

Lo Ngɔndɔ ka divwa 2005, lakakashimɔ dia nongola diɛsɛ dia tokamba oko ose Olui-walɔmbɔla w’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Kaanga mbayami bu okadimudi, dimi mbishaka Jehowa losaka l’ɔtɛ wetawɔnde dia dimi ntetemala sukɛ olimu w’okadimwelo l’andja w’otondo. Dimi mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula dia mbeya dia Jehowa ndjakiyanyaka di’ehomba w’ekambi ande tshɛ kotshɛma, kaanga wa wanɛ wele lo asɛnga w’etale wa l’atei atei wa lo Océan Pacifique. Eelo, oko wakate omembi w’esambo: ‘Jehowa aya Nkumekanga! Nkɛtɛ konge l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Asɛnga w’efula wangɛnɛngɛnɛ.’—Osambu 97:1.

a Dia mbadia akambo efula wendana la woho wakayaoke anto lo dikambo dia ekanda aso, enda Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 15, 2000, lɛkɛ 32 (lo Falase); Ngɔndɔ k’enanɛi 1, 1988, lɛkɛ 22; ndo Réveillez-vous ! wa Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 22, 2000, lɛkɛ 9 (lo Falase).

b Dia mbadɛ awui efula wendana l’olimu w’okadimwelo wa la samoan, enda Annuaire 2009, lɛkɛ 120-121, 123-124.

Dui dimɔtshi diakamalangaka nsala

Lo 1979, lakatatɛ nsala listɛ la tɔtɛkɛta ta lo Tuvalu ndo tokitshimudi tatɔ lo wenya wakamomuyaka. Lakasalaka listɛ lakɔ wonya ɔtɔi wa tango pindju tshɛ l’edja k’ɛnɔnyi oko 20 polo lam’akamatondja diksiɔnɛrɛ dimɔtshi. Lo 2001, emboledi wa l’Australie wakatondja diksiɔnɛrɛ sɔ oko woshasha le ase Tuvalu. Lo 1999, dimi la Jenny takafunde nto dibuku dia gramatika ka lo ɔtɛkɛta wa Tuvalu.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto