BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w24 Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende lk. 20-25
  • Asɔyi ayɛ wekɔ la nɛmɔ le Jehowa

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Asɔyi ayɛ wekɔ la nɛmɔ le Jehowa
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2024
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • ASƆYI W’ƆKƐYI
  • ASƆYI W’OMA LO OSHISHELO WA KƆLAMELO
  • ASƆYI L’ƆTƐ WAMBOYOSHISHA ELONGAMELO
  • Jehowa “kɔnɔlaka otema wambatɛ”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2024
  • Woho wa ndowanya alɔmbɛlɔ ayɛ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2025
  • Jehowa ayokokimanyiya lo tena di’ekakatanu
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2024
  • Sho keema opoko
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2025
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2024
w24 Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende lk. 20-25

SAWO DIA WEKELO 51

OSAMBO 3 Wolo aso, elongamelo kaso, wɛkamu aso

Asɔyi ayɛ wekɔ la nɛmɔ le Jehowa

“Odje asɔyi ami lo ɔlɔndɔ ayɛ wa dikoho. Shi vɔ fundama lo dibuku diayɛ?”—OS. 56:8.

KƐNƐ KAYOTEKA

Tayɛna woho washihodia Jehowa ekakatanu aso ndo woho wayondotosha esambelo keso la tɔ ohomba.

1-2. Awui akɔna watokonya dia nkɛdia asɔyi?

LO TENA dimɔtshi, sho tshɛ tambɔkɛdiaka asɔyi. Etena kahomanaso la dui dimɔtshi di’ɔngɛnɔngɛnɔ, sho kɛdiaka asɔyi w’ɔngɛnɔngɛnɔ. Ondo wɛ akakɛdia asɔyi etena kakakokomɛ dui dimɔtshi di’ohomba kana dia laande, ɛnyɛlɔ etena kakayohɔ dui dimɔtshi, etena kakotɔ ɔnayɛ kana etena kakayalongola ɔngɛnyi ayɛ wambetshanya la yɛ ɛnɔnyi efula.

2 Koko, mbala efula asɔyi aso kɛnɛmɔlaka kandji k’efula kele l’otema aso. Ɛnyɛlɔ, sho koka ndela etena katonyangiya osekaso ɔmɔtshi. Sho koka nkɛdia asɔyi etena kadiɛnɛso la hemɔ ka wolo kana kavushaso lakiso la ngandji. Lo tena dia ngasɔ, sho koka ndjaoka oko wakayaoke omvutshi Jɛrɛmiya etena kakakɔ Jɛrusalɛma l’anya w’ase Babilɔna. Jɛrɛmiya akate ate: “Ɛkɛdi w’ashi wekɔ lo nkɛla oma lo washo ami . . . Washo ami wekɔ lo ndela aha la mpekɔ, aha la momuya.”—Del. 3:​48, 49.

3. Ngande wayaoka Jehowa etena kɛnande ekambi ande wasowa? (Isaya 63:9)

3 Jehowa mbeyaka polo lo yɛdikɔ yakɔna yakɛdiaso asɔyi l’ɔtɛ w’ekakatanu wahomana la so. Bible toshikikɛka dia nde mbeyaka etena tshɛ kasowa ekambi ande ndo nde pokamɛka delo diaso dia nyanga ekimanyielo. (Os. 34:15) Koko, Jehowa hakomɛ tsho lo tɛna kana tohokamɛ. Oko ombutshi wa ngandji, nde minandemaka efula etena kɛnande anande wasowa ndo ekɔ suke dia mbakimanyiya.—Adia Isaya 63:9.

4. Bɛnyɛlɔ diakɔna dia lo Bible diayotɔsɛdingola ndo kakɔna kayoteka lo kɛnɛ kendana la Jehowa?

4 Lo Ɔtɛkɛta ande, Jehowa tosholɛka woho wakandayaoke etena kakandɛnyi ekambi ande wakɛdia asɔyi. Sho koka mɛna mɛtɛ ka dui sɔ lo nsɛdingola ɛnyɛlɔ ka Hana, Davidɛ ndo ka nkumekanga Hɛzɛkiya. Kakɔna kakaakonya dia nkɛdia asɔyi? Ngande wakaakimanyiya Jehowa lo alelo awɔ wa nyanga ekimanyielo? Ndo ngande wakoka bɛnyɛlɔ diawɔ tosamba etena kakɛdiaso asɔyi w’ɔkɛyi, w’oma lo oshishelo wa kɔlamelo kana etena kashishaso elongamelo?

ASƆYI W’ƆKƐYI

5. Ngande wakayaoke Hana l’ɔtɛ w’akambo wakahomana la nde?

5 Hana akahomana l’akambo efula wakokonya dia nkɛdia asɔyi w’ɔkɛyi. Okakatanu ɔmɔtshi l’atei w’ekakatanu ɛsɔ aki nɛ dia nde aki lo diwala di’ɔsɛngɛ ndo waladɛnde Penina akohetshaka. Hana komonga l’ana koko Penina aki l’ana efula. (1 Sa. 1:​1, 2) Penina akatetemala mpɛnyɔla Hana l’ɔtɛ wakinde ekomba. Ngande wotoyoyaoka otondongaka wɛ mbakahomana la dikambo sɔ? Hana aki la lonyangu l’efula ko “nde akalelaka ndo nde kɔndɛka ndooko ɛngɔ,” ndo nde akayongaka la “lɔkɔnyɔ l’efula” l’otema.—1 Sa. 1:​6, 7, 10.

6. Kakɔna kakasale Hana dia nkondja esambelo?

6 Ngande wakakondja Hana esambelo? Dui diakookimanyiya ele nde akatshu lo dihole diakasalemaka ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi, mbuta ate lo tabɛrnaklɛ. Lɛkɔ, ondo suke la ɛɔtwɛlɔ ka soko dia tabɛrnaklɛ, “nde akatatɛ nɔmba Jehowa ndo akalele efula.” Nde akasɛngasɛnga Jehowa ate: ‘Enda sui di’okambi ayɛ ndo ombohɔ.’ (1 Sa. 1:10b, 11) Hana akakɛnɛmɔlɛ Jehowa nsaki yande lo dɔmbɛlɔ. Ande woho wakahombe Jehowa minandema etena kakandɛnyi asɔyi w’ɔnande la womoto la nɛmɔ ɔsɔ lee!

7. Esambelo kakɔna kakalongola Hana lo woho wakandakɛnɛmɔlɛ Jehowa otema ande?

7 Ngande wakayaoke Hana l’ɔkɔngɔ wa nde diholɛ Jehowa otema ande lo dɔmbɛlɔ ndo wa nongala eshikikelo oma le Ɔlɔmbɛdi a laadiko Eli? Bible mbutaka ɔnɛ: “Ko womoto akɔ akatshu, akatɔlɛ ndo nde komonga la elungi k’ɔkɛtshi nto.” (1 Sa. 1:​17, 18) Kaanga mbele dikambo diande kotshikitana l’etena kɛsɔ, Hana akayaoke dimɛna. Nde akakitsha wotsho w’ekakatanu ande le Jehowa. Kɛsɔ mbakasale Jehowa, nde akashihodia woho wakandayaokaka, akahokamɛ dɔmbɛlɔ diande ndo l’ɔkɔngɔ diko, akokimanyiya dia monga l’ana.—1 Sa. 1:​19, 20; 2:21.

8-9. Lo ndjela Hɛbɛru 10:​24, 25, lande na kahombaso nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia mbɔtɔka lo nsanganya y’Akristo? (Enda ndo osato.)

8 Wetshelo le so. Onde wɛ ekɔ lo diɛnɛ la dikambo dimɔtshi dia wolo diakokonya dia nkɛdia asɔyi w’ɔkɛyi? Ondo wɛ ekɔ lo diɛnɛ la kandji l’ɔtɛ wa nyɔi k’ose nkumbo kayɛ kana k’ɔngɛnyi ayɛ ɔmɔtshi. Lo tena dia ngasɔ, wɛ mbeyaka nkombola ndjaala wɛmɛ. Koko paka oko wakakondja Hana esambelo ndo ekeketshelo lo tshɔka lo tabɛrnaklɛ, wɛ koka ntana esambelo lo mbɔtɔka nsanganya y’Akristo kaanga l’etena kahayayaoke dimɛna. (Adia Hɛbɛru 10:​24, 25.) Etena kahokamɛso lo nsanganya divɛsa dimɔtshi diatosamba, Jehowa koka tokimanyiya dia mpɛnya tokanyi ta kɔlɔ la t’amɛna. Kɛsɔ ayotokimanyiya dia sho ndjaoka dimɛna kaanga naka dikambo diaso diatakandɔma mbala kakɔ ɔtɔi.

9 Lo nsanganya yaso, sho ngɛnangɛnaka monga kaamɛ l’asekaso ambetawudi watooka kɛtshi, watokeketsha ndo watɛnya ngandji kawɔ. (1 Tɛs. 5:​11, 14) Tɔsɛdingole kɛnɛ kakakomɛ ɔnangɛso ɔmɔtshi lele ombatshi mboka wa laande lakavusha wadɛnde. Nde akate ate: “Lekɔ lo ntetemala nkɛdia asɔyi. Tena dimɔtshi, dimi mbidjasɛka lo tshuku ko ndelaka tsho. Koko nsanganya yaso, yekɔ mɛtɛ kiɔkɔ y’ekeketshelo. Ɛtɛkɛta w’amɛna w’anangɛmi l’akadiyɛmi nɛmbɔhadiakami mɛtɛ. Oyadi lonyangu la ngande longa la mi la ntondo ka dimi nkoma lo losanganya, etena kakomami lɛkɔ dimi toyaokaka dimɛna.” Etena keso lo nsanganya yaso, Jehowa koka nkamba l’anangɛso l’akadiyɛso dia tokimanyiya.

Anangɛso l’akadiyɛso wele lo Mbalasa ka Diolelo wasamba ɔnangɛso ɔmɔtshi l’opalanga lele la lonyangu.

Sho koka nongola esambelo oma le anangɛso l’akadiyɛso (Enda odingɔ 8-9)


10. Ngande wakokaso ndjela ɛnyɛlɔ ka Hana etena kadiɛnɛso l’ekiyanu w’efula?

10 Hana akakondja nto esambelo lo kɛnɛmɔlɛ Jehowa nsaki yande lo dɔmbɛlɔ. Wɛ lawɔ koka ‘nkitsha ekiyanu ayɛ tshɛ le Jehowa,’ eya dia nde ayokohokamɛ. (1 Pe. 5:7) Kadiyɛso kɛmɔtshi kele omɛnde akadiakema oma le wevi waki l’ekoma, mbutaka ate: “Lakayaoke diele oko otema ami wambatshatshema tɛtshi tɛtshi ndo handɔkɔnɔki pondjo. Esambelo ndo osukɔ ami wakaye oma lo woho wakamalɔmbaka Papa kami ka l’olongo Jehowa. Tena dimɔtshi, dimi kotanaka ɛtɛkɛta w’amɛna wa mbuta koko nde akapokamɛka. Etena kakimi l’ekiyanu efula, lakɔlɔmbaka dia nde mbishami wɔladi. Oma laasɔ, aha la ntshimbatshimba lakayaokaka dimɛna ndo laki l’akoka wa nsala kɛnɛ kakamahombaka nsala lushi lɔsɔ.” Etena kakɛnɛmɔlɛyɛ Jehowa nsaki yayɛ, nde minandemaka efula ndo shihodiaka kandji kele la yɛ l’otema. Oyadi kaanga dikambo diele la yɛ diatashile, Jehowa koka kosamba lo kokimanyiya dia monga la wɔladi. (Os. 94:19; Flpɛ. 4:​6, 7) Ndo nde ayokofuta l’ɔtɛ wakikɛyɛ la kɔlamelo.—Hɛb. 11:6.

ASƆYI W’OMA LO OSHISHELO WA KƆLAMELO

11. Ngande wakayaoke Davidɛ etena kakosalɛka anto akina akambo wa kɔlɔ?

11 Lo lɔsɛnɔ lande, Davidɛ akahembe mbikikɛ awui efula wakokonya dia nkɛdia asɔyi. Nde akahomana la lohetsho oma le anto akina ndo kaanga anto wakandayaɛkɛka le wɔ komonga la kɔlamelo le nde. (1 Sa. 19:​10, 11; 2 Sa. 15:​10-14, 30) L’etena kɛmɔtshi nde akafunde ate: “Dimi lambɔkɔmɔ l’ɔtɛ w’osekumelo ami; dimi ndɔyaka mbeto kami otsho w’otondo la asɔyi; dimi mbidjaka elola lo nkɔsa kami k’otale la delo.” Lande na kakayaoke Davidɛ ngasɔ? Nde akalembetshiya ate: “L’ɔtɛ wa wanɛ tshɛ wamɛnya paa.” (Os. 6:​6, 7) Etsha wa kɔlɔ w’anto akina wakakonya Davidɛ dia monga l’ɔkɛyi ndo ndela efula.

12. Oko wɛnyamidiɔ l’Osambo 56:​8, eshikikelo kakɔna kaki la Davidɛ?

12 Kaanga mbaki lɔsɛnɔ la Davidɛ edika w’edika, nde aki l’eshikikelo dia Jehowa mbookaka ngandji. Nde akafunde ate: “Jehowa ayoka ekoko wa delo diami.” (Os. 6:8) Lo diaaso dikina, Davidɛ akatshutshuyama dia mfunda ɛtɛkɛta w’ekeketshelo watanaso lo Osambo 56:8. (Adia.) Ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ ɛnyɛlɔ kɛnya woho wayakiyanya Jehowa lo dikambo diaso. Davidɛ akayaokaka diele oko Jehowa akadjaka asɔyi ande l’ɔlɔndɔ kana mbafunda lo dibuku. Davidɛ aki l’eshikikelo dia Jehowa akɛnaka ndo akohɔka asui ande. Davidɛ aki l’eshikikelo dia She ka ngandji kele l’olongo akeyaka aha tsho ekakatanu ande koko ndo woho wakiwɔ la shɛngiya le nde.

13. Etena katonyangiya anto akina, kakɔna kahombaso mbohɔka? (Enda ndo osato.)

13 Wetshelo le so. Onde wɛ ekɔ lo ndjatshatsha la lonyangu nɛ dia onto ɔmɔtshi layaɛkɛyɛ le nde ambokonyangiya kana amboshisha kɔlamelo le yɛ? Ondo wɛ ekɔ la lonyangu l’efula l’ɔtɛ wambohembola omambedi ayɛ diembwanelo kana wambodiaka omɛyɛ kana wadɛyɛ diwala lo yoho yakinyu konongamɛ, kana mbeyaka monga ko onto ɔmɔtshi lokayɛ ngandji ambotshika kambɛ Jehowa. Ɔnangɛso ɔmɔtshi lele wadɛnde akasale loseka ndo akɔsɛkɛ akate ate: “Dimi kɔfɔnyaka dia dikambo dia ngasɔ koka komɛmi. Lakayaoke dia dimi laya bu ohomba, laki la lonyangu ndo la nkɛlɛ.” Naka onto ɔmɔtshi amboshisha kɔlamelo le yɛ kana ambokɔsɛka, onga l’eshikikelo dia Jehowa hakɔsɛkaki pondjo. Ɔnangɛso akɔ akate ate: “Lakayosholaka dia anto koka nshisha kɔlamelo le yɛ koko Jehowa ekɔ Dive diaso. Oyadi dui diakɔna diakoka ntomba nde ayotokimanyiyaka nshi tshɛ. Nde hatshikaki ekambi ande wa kɔlamelo pondjo.” (Os. 37:28) Ohɔ nto dia ngandji ka Jehowa ndeka k’onto okina tshɛ. Kaanga mbakokayɛ monga l’ɔkɛyi efula l’ɔtɛ wamboshisha onto ɔmɔtshi kɔlamelo le yɛ, dui sɔ bu la shɛngiya lo woho wayakiyanya Jehowa lo dikambo diayɛ. (Rɔmɔ 8:​38, 39) Ohɔ dia oyadi woho tshɛ wayokosalɛ anto akambo, Shɔ lele l’olongo kolangaka.

Ɔnangɛso ɔmɔtshi lele l’ekiyanu okime mpɛtɛ kande ka diwala etena kakanyiyande kɛnɛ kakakomɛ nkumekanga Davidɛ.

Dibuku di’Esambo toshikikɛka dia Jehowa ekɔ suke la wanɛ wele l’etema wambatɛ (Enda odingɔ 13)


14. Eshikikelo kakɔna katosha Osambo 34:18?

14 Etena katonyangiya onto ɔmɔtshi, sho koka ntana esambelo lo ɛtɛkɛta wa Davidɛ watanaso lo Osambo 34:18. (Adia.) Dibuku dimɔtshi mbutaka dia wanɛ wele la “lɔkɔnyɔ lo yimba” koka mbɛdikama la “wanɛ wele bu l’elongamelo ka dikambo dimɔtshi.” Ngande wayaoka Jehowa lo dikambo dia wanɛ wayaoka ngasɔ? Oko ombutshi wa ngandji ndo wasamba ɔnande lele l’ekiyanu, Jehowa “ekɔ suke” la so, ekɔ la kɛtshi ndo suke dia tokimanyiya naka tekɔ l’ekiyanu l’ɔtɛ wamboshisha anto kɔlamelo le so. Nde nomɔlomɔka dia nsamba etema aso wambatɛ etena kɛnande dia sho bu la nɛmɔ. Ndo nde toshaka diangɔ efula dia tokimanyiya dia mbikikɛ ehemba aso wa l’etena kɛnɛ.—Isa. 65:17.

ASƆYI L’ƆTƐ WAMBOYOSHISHA ELONGAMELO

15. Dui diakɔna diakahomana la Hɛzɛkiya diakookonya dia ndela?

15 Lam’akinde l’ɛnɔnyi 39, nkumekenga Hɛzɛkiya akatate hemɔ ka wolo. Omvutshi Isaya akate losango l’oma le Jehowa dia Hɛzɛkiya akahombe mvɔ la hemɔ kɛsɔ. (2 Nku. 20:1) Etena kakoke Hɛzɛkiya losango lɔsɔ, nde akonge la lɔkɔnyɔ l’efula. Diakɔ diakandalele efula. Nde akalɔmbɛ Jehowa efula dia mbokimanyiya.—2 Nku. 20:​2, 3.

16. Ngande wakakadimola Jehowa delo di’ɔsɛngɔsɛngɔ dia Hɛzɛkiya?

16 Jehowa akanandema la delo dia Hɛzɛkiya di’ɔsɛngɔsɛngɔ ndo akawoke kɛtshi lo mbuta ate: “Dimi lamboka dɔmbɛlɔ diayɛ. Dimi lambɛna asɔyi ayɛ. Dimi layanga kɔkɔnɔla.” Oma lo tshimbɔ y’Isaya, Jehowa akolake dia ntaloya lɔsɛnɔ lande ndo dia nkokɛ Jɛrusalɛma oma l’anya w’ase Asuriya.—2 Nku. 20:​4-6.

17. Ngande watosukɛ Jehowa etena kahomanaso l’ekakatanu wendana la yoonge? (Osambo 41:3) (Enda ndo osato.)

17 Wetshelo le so. Onde wɛ ekɔ lo mpomana l’okakatanu wendana la yoonge wakokonya dia nshisha elongamelo? Naka ngasɔ kete lelɛ Jehowa lo dɔmbɛlɔ. Bible toshikikɛka dia “Shɛso ka kɛtshi ndo Nzambi k’esambelo tshɛ” ayotosamba lo asui aso tshɛ. (2 Kɔr. 1:​3, 4) Ɛlɔ kɛnɛ, sho hatokoke nongamɛ dia Jehowa minya ekakatanu aso tshɛ, koko sho koka nongamɛ le nde dia tosukɛ. (Adia Osambo 41:3.) Lo tshimbo ya nyuma k’ekila, Jehowa toshaka wolo, lomba ndo wɔladi w’oma k’ɛsɛ otema dia ntondoya. (Tok. 18:14; Flpɛ. 4:13) Nde tosukɛka nto lo tshimbo y’elongamelo katosha Bible k’ɔnɛ nde ayonya awui tshɛ watɛnya paa.—Isa. 33:24.

Esato womamatanyi: 1. Kadiyɛso kɛmɔtshi alɔmba l’etete etena kawokawɔ ekanga wendana la hemɔ ka kansɛrɛ. 2. Nkumekanga Hɛzɛkiya asɛngasɛnga Jehowa lo mbeto kande k’ɔkɔnyi.

Jehowa ayokadimola alɔmbɛlɔ aso lo tosha wolo, yimba ndo wɔladi w’oma k’ɛse otema (Enda odingɔ 17)


18. Divɛsa diakɔna diakoka kosamba etena kahomanayɛ l’ekakatanu? (Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ɛtɛkɛta w’esambelo dia nkitola asɔyi aso.”)

18 Hɛzɛkiya akasambema l’ɛtɛkɛta wa Jehowa. Woho akɔ waamɛ mbele sho lawɔ sambemaka oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Jehowa akalame ɛtɛkɛta w’esambelo wakoka tokimanyiya etena kahomanaso l’ekiyanu. (Rɔmɔ 15:4) Etena kakawande kadiyɛso ka l’Afrikɛ wa l’Owɛstɛ la kansɛrɛ, nde akalelaka mbala la mbala. Nde mbutaka ate: “Divɛsa diakasambe lo yoho ya laande ele Isaya 26:3. Kaanga mbele tena dimɔtshi hatotongaka l’akoka wa mbahemɛ ekakatanu wahomana la so, divɛsa nɛ shikikɛkami dia Jehowa koka tosha wɔladi w’oma k’ɛse otema wakoka tokimanyiya dia mbikikɛ ehemba.” Onde wɛ ekɔ la divɛsa dimɔtshi diakosamba etena kahomanayɛ l’ekakatanu wakokonya dia nshisha elongamelo?

Ɛtɛkɛta w’esambelo dia nkitola asɔyi aso

Bible ndola tɔɔ l’ɛtɛkɛta w’esambelo watoshikikɛ dia Jehowa mɛnaka asɔyi aso ndo ayotokimanyiya. Tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ dimɔtshi:

  • Etombelo 3:7

  • Osambo 39:12

  • Isaya 57:15

  • Jɛrɛmiya 31:16

19. Nshi yakɔna yayaye yatokongɛ?

19 Tekɔ lo nsɛna lo nshi y’ekomelo ndo tayolongamɛka dia awui watokonya dia nkɛdia asɔyi wayotatetemalaka mfula. Koko oko wambotɛna oma l’ɛnyɛlɔ ka Hana, Davidɛ ndo ka nkumekanga Hɛzɛkiya, Jehowa mɛnaka asɔyi aso ndo nde nomɔlomɔka dia tokimanyiya. Asɔyi aso wekɔ mɛtɛ la nɛmɔ di’efula le nde. Laasɔ etena kahomanaso l’okakatanu, sho nangaka mɛtɛ kɛnɛmɔlɛ Jehowa etema aso lo dɔmbɛlɔ. Hatokoke pondjo ndjanganya l’anangɛso l’akadiyɛso watoka ngandji l’etshumanelo. Ndo totetemale sambema oma l’ɛtɛkɛta wa lo Bible watutadia asolo. Sho koka ntetemala ndjaala l’eshikikelo tshɛ ɔnɛ naka sho mbikikɛ, kete Jehowa ayotofuta. Kɛsɔ mendanaka la daka dia diambo di’ɔnɛ l’etena kɛmɔtshi, Jehowa ayokitola oma lo washo aso asɔyi tshɛ w’ɔkɛyi, waya oma l’oshishelo wa kɔlamelo ndo waya l’ɔtɛ wambotoshisha elongamelo. (Ɛny. 21:4) Laasɔ, tayɔkɛdiaka paka asɔyi w’ɔngɛnɔngɛnɔ.

NGANDE WAKAKADIMOLA JEHOWA LO ASƆYI WA . . .

  • Hana?

  • Davidɛ?

  • Nkumekanga Hɛzɛkiya?

OSAMBO 4 “Jehowa mbele Olami ami”

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto