Toyalɔngɔsɔlɛ oma ko kakianɛ dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo
“Owate dia vɔ nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, . . . dia vɔ nkukutɛ lɔsɛnɔ l’oshika.”—1 TIMƆTE 6:18, 19.
1, 2. a) Kakɔna kalongamɛyɛ dia tosala lo Paradiso? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.) b) Kakɔna kayoleka totsha ɔngɛnɔngɛnɔ l’andja w’oyoyo?
TEKƆ mɛtɛ lo kongɛɛ l’asolo walomɔlomɔ “lɔsɛnɔ la pondjo.” Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akelɛ lɔsɛnɔ lɔsɔ ɔnɛ “lɔsɛnɔ l’oshika.” (Adia 1 Timɔte 6:12, 19.) Le anto efula, ɔsɔ ayolembetshiya nsɛna pondjo pondjo lo Paradiso ka la nkɛtɛ. Ekɔ wolo nkanyiya woho wayotemɔka pindju tshɛ la yoonge ya dimɛna, l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’ɔlɔ. (Isaya 35:5, 6) Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga layɛ dia mbetshaka wenya kaamɛ la nkumbo ndo angɛnyi ayɛ, mbidja ndo wanɛ wayolwama. (Joani 5:28, 29; Etsha 24:15) Wɛ ayonga l’etena ka mbeka dia monga l’akoka w’eyoyo ndo ndeka monga la diewo l’akambo walangayɛ. Ɛnyɛlɔ, wɛ koka teka akambo efula wendana la siansɛ. Wɛ koka teka woho wa mpoma dihomɔ efula dia mishiki kana woho wa mbika luudu layɛ hita.
2 Kaanga mbakongɛso akambo asɔ tshɛ w’amɛna l’asolo walomɔlomɔ, ntɛmɔla Jehowa mbayoleka tosha ɔngɛnɔngɛnɔ. Ohokanyiya woho wa lɔsɛnɔ layonga etena kayɔsa anto tshɛ lokombo la Jehowa oko ekila ndo kayowetawɔ Jehowa oko Ɔnɔmbɔdi awɔ. (Mateo 6:9, 10) Tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula etena kayotɛna nkɛtɛ kambolola l’anto wa kokele paka oko wakasangoya Nzambi. Ohokanyiya woho wayonga dui dia wɔdu dia mfudia lɔngɛnyi lele lam’asaso la Jehowa lo yɛdikɔ yayototakomaka kokele yema yema!—Osambu 73:28; Jakɔba 4:8.
3. Ngande wakokaso ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ?
3 Tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayosala akambo asɔ tshɛ wa diambo nɛ dia “le Nzambi, akambo tshɛ kokaka salema.” (Mateo 19:25, 26) Naka sho nangaka ndjɔsɛna pondjo pondjo l’andja w’oyoyo, kete ɔnɛ mbele etena ka sho “nkukutɛ” lɔsɛnɔ la pondjo. Sho mbeyaka ɔnɛ ekomelo kaya suke, diakɔ diele sho pombaka nsɛna lo yoho yɛnya dia tekɔ l’elongamelo k’ɔnɛ ekomelo kayoya lo etena kakɔna tshɛ. Sho pombaka nsala akambo tshɛ wakokaso nsala oma ko kakianɛ dia ndjalɔngɔsɔla dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo. Tayanga nsɛdingola woho wakokaso ndjalɔngɔsɔla.
WOHO WA NDJALƆNGƆSƆLA
4. Ngande wakokaso ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo? Sha ɛnyɛlɔ.
4 Ngande wakokaso ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo? Naka tekɔ lo ndjakongɛ dia monɔ ndo todjasɛ lo wodja okina, kete tayosala akambo amɔtshi dia ndjalɔngɔsɔla dikambo dia lɔsɛnɔ la lo wodja akɔ. Ɛnyɛlɔ, tayotatɛ mbeka ɔtɛkɛta wa lɛkɔ ndo mbekelo y’anto wadjasɛ lɛkɔ. Tayotatɛ mpemba ndɛ mbo ya ndɛ mɔtshi ya lɛkɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, sho koka ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo lo nsala la wolo dia nsɛna oko anto wambongaka lɛkɔ. Tayanga nsɛdingola toho tɔmɔtshi takokaso nsala dui sɔ.
5, 6. Ngande wele ndjela ɛlɔmbwɛlɔ katosha okongamelo wa Jehowa oma ko kakianɛ tokimanyiyaka dia ndjalɔngɔsɔla dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo?
5 Lo andja ɔnɛ, Satana nangaka di’anto mfɔnya ɔnɛ vɔ kokaka nsala kɛnɛ tshɛ kalangawɔ. Diakɔ diele, anto efula mbɔsaka ɔnɛ ekɔ ohomba monga la yimba ya dipanda ndo ɔnɛ bu ohomba nkitanyiya Nzambi. Naa etombelo wambonga la dui sɔ? Asui efula ndo nyangu. (Jeremiya 10:23) Koko, Jehowa ekɔ Ɔnɔmbɔdi woludi la ngandji. Ande lɔsɛnɔ la dimɛna layonga l’andja w’oyoyo etena kayowokitanyiya onto tshɛ lee!
6 Lo andja w’oyoyo, tayɔngɛnangɛnaka ndjela ɛlɔmbwɛlɔ kayotosha okongamelo wa Jehowa dia tokimanyiya dia nkadimola nkɛtɛ kɛnɛ paradiso ka dimɛna efula ndo mbetsha wanɛ wayolwama. Jehowa ayonga l’olimu efula wa nsala lo dikambo diaso. Ko, kayotota naka wanɛ watɔlɔmbɔla wambotɔlɔmba dia nsala dui dimɔtshi diahatangɛnangɛna mɛtɛ? Onde tayokitanyiya? Onde tayosala la wolo dia nkotsha ndo ngɛnangɛna ɔkɛndɛ wayowotosha? Dia ndjalɔngɔsɔla dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo sho pombaka ndjela ɛlɔmbwɛlɔ katosha okongamelo wa Jehowa oma ko kakianɛ.
7, 8. a) Lande na kahombaso nkamba kaamɛ la wanɛ watɔlɔmbɔla? b) Etshikitanu akɔna wakawalɔmbɛ Akristo amɔtshi dia nsala? c) Eshikikelo kakɔna kakokaso monga la tɔ lo dikambo di’andja w’oyoyo?
7 Naka sho nangaka monga suke dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo, sho pombaka mbeka dia ngɛnangɛna la kɛnɛ kele laso ndo dia nkamba kaamɛ l’okongamelo wa Jehowa ndo lam’asaso. Ɛnyɛlɔ, etena kalongolaso ɛkɛndɛ w’eyoyo, sho pombaka nkamba kaamɛ l’anto akina ndo nsala la wolo dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ngɛnangɛna la kɛnɛ kele laso. Naka oma ko kakianɛ sho nkamba kaamɛ la wanɛ walɔmbɔla, kete sho koka tosala woho akɔ waamɛ l’andja w’oyoyo. (Adia Hɛbɛru 13:17.) Etena kakɔtɔ ase Isariyɛlɛ lo Nkɛtɛ ya daka, wakawasha ahole wa mbidjasɛ. (Walelu 26:52-56; Jashua 14:1, 2) Hateye dihole shikaa diayowotosha ɔmɔmɔ wa l’atei aso dia todjasɛ l’andja w’oyoyo. Koko naka sho nkamba kaamɛ, kete tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia nsala lolango la Jehowa lo dihole tshɛ diayototodjasɛ.
8 Ohokanyiya nɛmɔ diayonga laso dia nkamba l’andja w’oyoyo waki Nzambi l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo! L’ɔkɔkɔ ɔsɔ mbele, tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia nkamba kaamɛ la okongamelo wa Jehowa oma ko kakianɛ ndo nkotsha ɔkɛndɛ tshɛ watoshawɔ. Koko, lo tena dimɔtshi, ɛkɛndɛ aso koka ntshikitana. Ɛnyɛlɔ, ase nkumbo ka Bɛtɛlɛ amɔtshi wa l’États-Unis wakalɔmbama dia ntshika Bɛtɛlɛ ko nkalola tosambisha lo bɛtshi dia nkɛtɛ. Ndo l’ɔtɛ w’ɛnɔnyi waya la wɔ kana awui akina, emendji weteta ɛmɔtshi wakatomama oko ambatshi mboka wa laande. Vɔ wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo ɛkɛndɛ awɔ w’eyoyo ndo Jehowa ekɔ lo mbatshɔkɔla. Naka sho nɔmba dia Jehowa tokimanyiya, naka sho nsala la wolo tshɛ dia mbookambɛ ndo mbeka dia ngɛnangɛna l’ɔkɛndɛ tshɛ wambowotosha, kete tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo Jehowa ayotɔtshɔkɔla. (Adia Tukedi 10:22.) Ko kayotota naka l’andja w’oyoyo, tambolanga mbidjasɛ lo dihole dimɔtshi, koko okongamelo waki Jehowa ambotɔlɔmba dia ntshɔ lo dihole dikina? L’etena kɛsɔ, dihole diayotodjasɛ kana olimu wayotosala honga la dikambo. Tayonga tsho la lowando ɔnɛ tekɔ lo nsɛna l’andja w’oyoyo.—Nehemiya 8:10.
9, 10. a) Lande na kele ayonga ohomba sho monga la solo dia lotutsha l’andja w’oyoyo? b) Ngande wakokaso mɛnya dia tekɔ la solo dia lotutsha nshi nyɛ?
9 L’andja w’oyoyo, tena dimɔtshi ayonga ohomba dia sho monga la solo dia lotutsha. Ɛnyɛlɔ, ondo tayoka ɔnɛ anto amɔtshi wekɔ lo ngɛnangɛna nɛ dia ewotɔ ndo angɛnyi awɔ wambolwama. Koko, ayonga dui dia lomba dia sho nkonga dia wakiso wokaso ngandji ndjolwama. Naka dui sɔ diambosalema, onde tayɔngɛnangɛna l’anto akina ndo monga la solo dia lotutsha? (Rɔmɔ 12:15) Naka sho mbeka dia nkonga la solo dia lotutsha dia Jehowa nkotsha alaka ande nshi yaso nyɛ, kete kɛsɔ ayotokimanyiya dia ndjonga la solo dia lotutsha l’etena kɛsɔ.—Undaki 7:8.
10 Sho koka ndjalɔngɔsɔla nto dikambo di’andja w’oyoyo lo monga la solo dia lotutsha etena kalongolaso etshikitanu wendana la eokelo kaso k’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible. Onde sho mbekaka awui akɔ w’eyoyo ndo mongaka la solo dia lotutsha naka hataashihodia dimɛna? Naka ngasɔ, kete l’andja w’oyoyo ayonga dui wɔdu efula dia monga la solo dia lotutsha etena tshɛ kayotoshaka Jehowa ɛlɔmbwɛlɔ k’oyoyo.—Tukedi 4:18; Joani 16:12.
11. Lande na kahombaso salaka la wolo dia dimanyiyaka anto akina oma ko kakianɛ, ndo ngande wayotokimanyiya dui sɔ l’andja w’oyoyo?
11 Yoho kina yakokaso ndjalɔngɔsɔla dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo ele dia mbeka woho wa dimanyiyanaka. Lo Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu kaki Kristo, etena kɛmɔtshi kayeta dia onto tshɛ ndjokoma kokele. (Etsha 24:15) Onde tayokana ngandji ndo tayodimanyiyanaka? Naka sho nsala la wolo dia dimanyiya anto akina ndo monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la wɔ oma ko kakianɛ, kete ayonga dui dioleki wɔdu dia sho ndjosala dui sɔ l’andja w’oyoyo.—Adia Kɔlɔsayi 3:12-14.
L’andja w’oyoyo, ayonga ohomba dia sho tɔkɛnɛmɔla waonga akɔ waamɛ watetsha Jehowa dia nkɛnɛmɔla nshi nyɛ
12. Lande na kahombaso ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo?
12 L’andja w’oyoyo, ondo aha tena tshɛ mbayotokondjaka kɛnɛ kalangaso, mbeyaka monga lo tena dimɔtshi ayonga ohomba wa sho kikongɛ yema. Ayonga ohomba monga la lowando ndo ngɛnangɛna lo yoho ya lɔsɛnɔ tshɛ layototonga lalɔ. Lo mɛtɛ, ayonga ohomba dia sho tɔkɛnɛmɔla waonga akɔ waamɛ watetsha Jehowa dia nkɛnɛmɔla nshi nyɛ. Ɔnkɔnɛ lo mbeka dia nkɛnɛmɔla waonga asɔ oma ko kakianɛ, sho mɛnyaka dia tekɔ lo mbɔsa andja w’oyoyo oko dui dia mɛtɛ le so ndo ɔnɛ tekɔ lo ndjalɔngɔsɔla dikambo dia lɔsɛnɔ la pondjo. (Hɛbɛru 2:5; 11:1) Ndo nto, tayɛnya ɔnɛ sho mɛtɛ nangaka tɔsɛna lo andja wele onto tshɛ ayokitanyiyaka Jehowa.
TOYASHA DIA KAMBƐ JEHOWA
13. Kakɔna kayotetsha lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso l’andja w’oyoyo?
13 Lo andja w’oyoyo, tayonga l’ɛngɔ tshɛ kayonga laso ohomba dia ngɛnangɛna la lɔsɛnɔ. Tayoleka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la Jehowa. (Mateo 5:3) Tayonga l’akambo efula wa nsala l’olimu wa Jehowa ndo tayɔngɛnangɛnaka mbokambɛ. (Osambu 37:4) Diakɔ diele, etena ketshaso awui wa Jehowa lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso oma ko kakianɛ, tekɔ lo ndjalɔngɔsɔla dia ndjɔsɛna l’andja w’oyoyo.—Adia Mateo 6:19-21.
14. Naa eyango wakoka ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka ndjadjɛ l’olimu wa Jehowa?
14 Ngande wakokaso ngɛnangɛna kambɛ Jehowa lo yɛdikɔ yoleki efula? Yoho mɔtshi ele lo ndjadjɛ eyango. Naka wɛ ekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ, kete nkana yimba dimɛna lo woho wakokayɛ nkamba la lɔsɛnɔ layɛ dia kambɛ Jehowa. Shi wɛ koka nsala eyangelo ɛmɔtshi lo ekanda aso lo kɛnɛ kendana la toho t’elimu wotshikitanyi wa lo tena tshɛ? Wɛ koka ndjadjɛ oyango ɔmɔtshi l’atei awɔ.a (Enda nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi.) Nsawola l’ekambi ɛmɔtshi wa lo tena tshɛ wambokambɛ Jehowa ɛnɔnyi efula. Naka wɛ nkamba la lɔsɛnɔ la yɛ lo kambɛ Jehowa, kete wɛ ayokondja olowanyelo w’oshika. Diewo sɔ diayokokimanyiya dia wɛ ndjokambɛ Jehowa l’andja w’oyoyo.
15. Naa eyango ekina wakokaso ndjadjɛ l’olimu wa Jehowa?
15 Ekɔ eyango efula wakokaso ndjadjɛ l’olimu wakambɛso Jehowa. Ɛnyɛlɔ, sho koka ndjadjɛ oyango wa mbeka dia monga la dikoka di’oyoyo l’olimu w’esambishelo. Kana sho koka ndjadjɛ oyango wa nshihodia atɔndɔ wa lo Bible dimɛna ndo mbeka woho wakokaso nkamba la wɔ lo lɔsɛnɔ laso. Sho koka nsala la wolo dia ndowanya wadielo aso wa lo sɛkɛ kana yoho yaso ya mbisha asawo ndo kɔmatɛrɛ ya lo nsanganya. Dui di’ohomba diɔ nɛ: Naka wɛ ndjadjɛ eyango l’olimu wa Jehowa, dui sɔ diayokokimanyiya dia wɛ nyomoleka monga l’ohetoheto ndo ndjalɔngɔsɔla dikambo dia lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo.
YOHO YA LƆSƐNƆ YOLEKI DIMƐNA OMA KO KAKIANƐ
16. Lande na kele kambɛ Jehowa mbele yoho ya lɔsɛnɔ yoleki dimɛna?
16 Etena kakambaso la wenya aso dia ndjalɔngɔsɔla dikambo di’andja w’oyoyo wa Nzambi, onde tekɔ lo ndjahombia yoho ya lɔsɛnɔ ya dimɛna ɛlɔ kɛnɛ? Ndooko! Kambɛ Jehowa mbele yoho ya lɔsɛnɔ yoleki tshɛ dimɛna. Hatokambɛ Jehowa olimu nɛ dia onto ɔmɔtshi ambototshutshuya dia nsala dui sɔ kana tsho l’oyango w’ɔnɛ katoyoshimbame lo mfɔnu ka woke. Etena kongaso la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Jehowa, nsɛnɔ yaso ndowanaka ndo sho mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’oleki efula. Ngasɔ mbakandatotonge dia sho sɛnaka. Mbokama ngandji oma le Nzambi ndo nkondja ɛlɔmbwɛlɔ kande lo lɔsɛnɔ laso ekɔ dikambo dioleki akambo akina tshɛ ohomba efula. (Adia Osambu 63:1-3.) Sho tshɛ mbokaka ɔngɛnɔngɛnɔ waya oma lo ntɛmɔla Jehowa l’etema aso tshɛ. Anto amɔtshi wambookambɛ l’edja k’ɛnɔnyi efula koka mbuta l’eshikikelo tshɛ ɔnɛ, ɔsɔ mbele yoho ya lɔsɛnɔ yoleki dimɛna.—Osambu 1:1-3; Isaya 58:13, 14.
17. Naa ohomba wayonga la awui aso hita ndo ɔkɔkwɛlɔ wa demba lo Paradiso?
17 Lo Paradiso, tayɔngɛnangɛna lo mbetsha wenya aso ɛmɔtshi lo akambo aso hita ndo lo ɔkɔkwɛlɔ wa demba. Laadiko di’akambo tshɛ, Jehowa kele Ɔnɛ lakatotonge la nsaki ka ngɛnangɛna ndo nde tolakaka ɔnɛ nde ayokotsha “nsaki ka ɛngɔ tshɛ kasɛna.” (Osambu 145:16; Undaki 2:24) Ekɔ ohomba sho nkɔkɔla demba ndo momuya, koko tayoleka ngɛnangɛna l’awui asɔ naka sho mbetsha diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa lo dihole dia ntondo. Ngasɔ mbayodionga ndo l’andja w’oyoyo. Diakɔ diele, ekɔ dui dia lomba dia ntetemala “nyanga ntondo Diolelo” ndo ndeka mbidja yimba lo ɛtshɔkɔ wakondjaso lo kambɛ Jehowa.—Mateo 6:33.
Etena kongaso la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Jehowa, nsɛnɔ yaso ndowanaka ndo sho mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ
18. Ngande wakokaso mɛnya dia tekɔ lo ndjalɔngɔsɔla dia ndjɔsɛna pondjo pondjo lo Paradiso?
18 L’andja w’oyoyo, lɔsɛnɔ layonga dimɛna efula ndeka ndo woho wafɔnyaso. Nyɛsɔ tɛnya dia sho nangaka monga l’andja akɔ lo ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo dia “lɔsɛnɔ l’oshika.” Nyɛsɔ tɔkɛnɛmɔlɛ waonga watetsha Jehowa dia monga la wɔ ndo tosambishake lokumu l’ɔlɔlɔ l’ohetoheto. Nyɛsɔ tokondja ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbetsha ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso. Tekɔ l’eshikikelo tshɛ lo tshɛ ɔnɛ l’andja w’oyoyo, Jehowa ayokotsha dui tshɛ diakandalake. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ tɔsɛnake oko anto wamboshila monga lɛkɔ!
a Enda dibuku Les jeunes s’interrogent — Réponses pratiques, vɔlimɛ 2, lɛkɛ 311-318.