-
Etena kavɔ lakiso ɔmɔtshi la ngandjiTshoto y’Etangelo (Numɛlɔ k’anto tshɛ)—2016 | No. 3
-
-
ASAWO WƆTƆNƐ L’ƆTƐ A DUI WA LO LOHOSO
Etena kavɔ lakiso ɔmɔtshi la ngandji
“Ama bebe, Nzambi mbeyaka dimɛna efula. . . . Tshika . . . ndela . . . .”
Ɛtɛkɛta ɛnɛ wakakome polo l’atui wa womoto ɔmɔtshi lelamɛ bebe. Nde aki l’otanda waki papa kande, ɔnɛ lakavu lo aksida wa mutuka.
Bebe aki ma ma nde la she. Onto ɔmɔtshi laki ɔngɛnyi wa dimɛna wa nkumbo kɛsɔ mbakate ɛtɛkɛta ɛsɔ, koko ɛtɛkɛta ɛsɔ wakayangiya Bebe lo dihole dia mbookeketsha. Nde akatetemala mbutɛ Bebe ate: “Nyɔi ka shɔ komonga dui dia dimɛna efula.” Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, etena kakayɔkɔndɔlaka Bebe ɔkɔndɔ akɔ lo dibuku dimɔtshi, akɛnama hwe dia nde akatetemala monga la lonyangu.
Oko wakadiakomɛ Bebe, koka mbɔsa etena k’otale efula dia kandji kele l’onto nshila, djekoleko naka nde akavusha ɔmɔtshi lokande ngandji efula. Lo Bible, nyɔi mbelamɛka ɔnɛ “otunyi w’ekomelo.” (1 Kɔrɛtɔ 15:26) Nyɔi ndjaaka ndo pembolaka lɔsɛnɔ laso ndo ndooko kɛnɛ kakoka nshimba nyɔi, mbala efula etena kele hatoyalongɔsɔdi, tɔ tɔkɔsɔlaka wanɛ wɔsaso la nɛmɔ. Ndooko onto la l’atei aso lohandwe oma lo paa keela nyɔi. Diakɔ diele, keema dui dia diambo dia sho monga la ɔkɛyi etena kavushaso lakiso ɔmɔtshi la ngandji ndo mbeya etombelo wendana la nyɔi.
Ondo wɛ koka ndjambola wate: ‘Dia ɔkɛyi ndjoshila, edja ka ngande kakoka mbeta? Ngande wakoka onto ndɔshana la ɔkɛyi? Ngande wakokami nkeketsha anto wambovusha? Onde ekɔ elongamelo kɛmɔtshi lo dikambo dia wakiso wa ngandji wanɛ wakavu?’
-
-
Onde ekɔ kɔlɔ monga la ɔkɛyi?Tshoto y’Etangelo (Numɛlɔ k’anto tshɛ)—2016 | No. 3
-
-
ASAWO WƆTƆNƐ L’ƆTƐ A DUI WA LO LOHOSO | ETENA KAVƆ LAKISO ƆMƆTSHI LA NGANDJI
Onde ekɔ kɔlɔ monga la ɔkɛyi?
Onde wɛ ambotataka hemɔ lushi lɔmɔtshi? Ondo wɛ akakɔlɔngana esadi eto ko akohɛ kɛnɛ kakakokomɛ kɛsɔ. Koko ɔkɛyi bu ngasɔ. Lo dibuku diande Healing a Spouse’s Grieving Heart, dɔkɔtɛlɛ Alan mbutaka ate: “‘Minya ɔkɛyi’ mbele dikambo dioleki wolo.” Koko, nde kotshaka ate: “L’edjedja ka wonya, ndo la ekimanyielo k’anto akina, ɔkɛyi ayɛ wayokitakita.”
Ɛnyɛlɔ, tɔsɛdingole kɛnɛ kakasale Abarahama ɔnɛ laki owandji wa nkumbo etena kakavu wadɛnde. Bible mbutaka dia ‘Abarahama akatatɛ monga la ɔkɛyi ndo akalele Sara.’ Etelo k’ɔnɛ ‘akatatɛ’ mɛnyaka dia akɔshi etena kɛmɔtshi dia nde ndɔshana la ɔkɛyi wakaye oma l’ovusheloa wa lakinde la ngandji. Ɛnyɛlɔ kekina ekɔ kaki Jakɔbɔ, ɔnɛ lakawakese ɔnɛ ɔnande Yɔsɛfu akadiakema oma le nyama kɛmɔtshi ka ngala. Nde akolele ‘nshi efula’ ndo ase nkumbo kande kokoka mbosamba. Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, nyɔi kaki Yɔsɛfu kakatetemala monga wotsho lo wɔɔngɔ ande.—Etatelu 23:2; 37:34, 35; 42:36; 45:28.
Abrahama akonge la ɔkɛyi etena kakandavusha Sara ya wadɛnde lakandokaka ngandji
Woho akɔ waamɛ mbele ndo ɛlɔ kɛnɛ, anto efula mongaka la ɔkɛyi etena kavushawɔ onto ɔmɔtshi lokawɔ ngandji. Tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ pende diayela nɛ.
“Robert w’omɛmi akavu lo Ngɔndɔ k’esambele 9, 2008. Pindju ka lushi lakandasale aksida wa nyɔi ɔsɔ aki oko pindju ya nshi nkina tshɛ. Oko waki mbekelo kaso, l’ɔkɔngɔ wa olelo wa la pindju, etena kakandalangaka mimɔ oma la ngelo otsha l’olimu, takashanaka bizɛ, takakumbatanɛka ndo takatanɛka ɔnɛ ‘dimi kolangaka.’ Ɛnɔnyi esamalo l’ɔkɔngɔ, lekɔ lo ntetemala monga la ɔkɛyi l’otema ami. Halɔfɔnya dia layohɛ woho wakamashisha Rob.”—Gail, ɛnɔnyi 60.
“Kaanga mbele aya ɛnɔnyi 18 wamomovusha wadɛmi, lekɔ lo ntetemala monga la ɔkɛyi lo woho wakandavu. Etena tshɛ kɛnami ɛngɔ kɛmɔtshi kakatongama kakotola yambalo y’anto, tokanyi tami tshɔka lo dikambo diande ndo dimi tetemalaka nkanyiya woho wotondokoka ngɛnangɛna mɛna kɛnɛ kɛnami.”—Etienne, ɛnɔnyi 84.
Mbokɛmaka hwe dia, paa ndo ɔkɛyi waviya edja ka ngasɔ komɛka anto tshɛ. Onto tshɛ mongaka l’ɔkɛyi lo woho ande ndo ayonga dui diele keema lomba dia nombosha kɛnɛ kasala onto ɔmɔtshi la ntondo ka mpokoso. Etena kakɔ kaamɛ sho mbeyaka monga l’ohomba wa mbewɔ ndjaɛndja onongo shoamɛ naka kɛnɛ kasalaso etena kavushaso kamboleka monga lo tshambandeko. Ngande wakokaso ndɔshana la ɔkɛyi?
a Isaka w’ɔnaki Abrahama ndo nde lawɔ akatetemala monga la ɔkɛyi edja efula. Oko wodiɛnyishawɔ lo sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Tokoya mbetawɔ kawɔ” diele lo numɛlɔ kɛnɛ, Isaka akatetemala monga la ɔkɛyi lo dikambo dia Sara mama kande, ɛnɔnyi esato l’ɔkɔngɔ wa nyɔi kande.—Etatelu 24:67.
-
-
Woho wa ndɔshana la ɔkɛyiTshoto y’Etangelo (Numɛlɔ k’anto tshɛ)—2016 | No. 3
-
-
ASAWO WƆTƆNƐ L’ƆTƐ A DUI WA LO LOHOSO | ETENA KAVƆ LAKISO ƆMƆTSHI LA NGANDJI
Woho wa ndɔshana la ɔkɛyi
Alako efula wekɔ lo kɛnɛ kendana la dikambo sɔ. Koko, aha alako asɔ tshɛ mbasha ekimanyielo. Ɛnyɛlɔ, wɛ mbeyaka mɛna dia anto amɔtshi mbeyaka kotɛ diaha wɛ ndela kana mɛnya nsaki yayɛ oyadi lo yoho yakɔna tshɛ. Akina mbeyaka kotshutshuya dia ndela ndo dia wɛ nkɛnɛmɔla nsaki yayɛ. Bible mbishaka kanyi yele la wɛdimo, kanyi yasukɛ ondo anyanginyangi wa nshi nyɛ.
Lo ahole amɔtshi, ekɔ dui diahasungana dia pami ndela. Ko, onde ekɔ ohomba mɛtɛ dia mboka sɔnyi dia kɛdia asɔyi, kaanga la ntondo k’anto? Wanɛ wele tomanyi lo awui wa hemɔ ya l’ɛtɛ mbetawɔka dia keema kɔlɔ onto ndela etena kende la ɔkɛyi. Ndo ntena dimɔtshi, ndela koka kokimanyiya dia ntetemala otsha la ntondo oyadi onto la ngande lamboyovusha. Tshika diaha ndela, koka kohumuya lo dihole dia kosalɛ dui di’ɔlɔlɔ. Bible hasukɛ kanyi y’ɔnɛ ekɔ kɔlɔ kana hasungana dia ntondja asɔyi dia mɛnya ɔkɛyi. Ohokanyiya yema ɛnyɛlɔ ka Yeso. Lam’akavu ɔngɛnyi ande w’oshika Lazaro, Yeso akalele la ntondo k’anto kaanga mbakinde la wolo wa mbolola anto!—Joani 11:33-35.
Mbala efula kɛlɛ ekɔ etenyi kɛmɔtshi k’ɔkɛyi, djekoleko etena kavɔ onto la shashimoya aha la nongamɛ. Ekɔ ɛkɔkɔ efula wakoka onto lambovusha monga la kɛlɛ, ɛnyɛlɔ etena katondja onto ɔmɔtshi lɔsama la nɛmɔ ɛtɛkɛta waha la nkanyiya kana wotondjatondja. Mike pami kɛmɔtshi k’ose Afrique du Sud mbutaka ate: “Papa akavu etena kakimi l’ɛnɔnyi 14 eto. Wonya wakawakundɛka papa, pastɛrɛ kɛmɔtshi ka l’ɔtɛmwɛlɔ w’anglican akate ate Nzambi ekɔ l’ohomba w’anto w’ɛlɔlɔ ndo nde tawaɔsaki ntondo.a Dui sɔ diakambisha kɛlɛ nɛ dia sho taki l’ohomba w’efula wa papa kaso. Kakianɛ, ambeta ɛnɔnyi 63, koko lakatatetemala mboka kandji.”
Ko kayotota lo kɛnɛ kendana la ndjaɛndja onongo? Djekoleko lo kɛnɛ kendana la nyɔi ka la shashimoya, onto ɔnɛ lambovusha mbeyaka ntetemala mfɔnya ɔnɛ ‘ondo dui nɛ totodiotomba otondongaka lakasale nganɛ kana dui kapanda.’ Kana mbeyaka monga ko wɛ akatongi l’okakatanu l’onto lambovɔ. Kɛsɔ mbeyaka kokonya dia wɛ ndjaɛndja onongo.
Naka wɛ ekɔ lo nsowa lo ndjaɛndja onongo ndo lo monga la kɛlɛ lo yoho ya ngasɔ, kete eko ohomba diaha wɛ ntshimba wɔɔngɔ l’ɔtɛ w’awui wa ngasɔ. Koko, nsawola l’ɔngɛnyi ayɛ ɔmɔtshi layokohokamɛ ndo layokoshikikɛ dia awui wa ngasɔ komɛka anto efula wambovusha. Bible toholaka ɔnɛ: ‘Ɔngɛnyi wa mɛtɛ mbokanaka ngandji tena tshɛ, ndo ekɔ ɔnanyɔ lakokayɛ mendɛ le nde lo tena dia paa.’—Tukedi 7:17.
Ɔngɛnyi woleki tshɛ dimɛna wakoka onto lambovusha monga la nde ko Otungi wakiso, Jehowa Nzambi. Tɛnde ekiyanu ayɛ tshɛ w’oma k’ɛse otema lo dɔmbɛlɔ nɛ dia ‘nde ndjakiyanyaka dikambo diayɛ.’ (1 Petero 5:7) Laadiko dia laasɔ, nde tolakaka dia tokanyi ndo nsaki y’anto tshɛ wasala ngasɔ yayokitakita oma l’ekimanyielo ka “wɔladi wa Nzambi woleki tokanyi tshɛ.” (Filipɛ 4:6, 7) Ndo nto, etawɔ dia Nzambi kokimanyiya dia wɛ nkɔnɔ oma lo tshimbo ya esambelo ka Ɔtɛkɛta ande, Bible. Sala listɛ l’avɛsa washa ekeketshelo. (Enda kiombo nyɛ.) Wɛ koka ndo nkimɛ avɛsa amɔtshi l’atei awɔ l’ɔtɛ. Naka wɛ kanaka yimba la tokanyi tɔsɔ, kete dui sɔ koka monga tshondo y’ekimanyielo, djekoleko l’otsho etena keyɛ wɛmɛ ndo kɛnayɛ dia ekɔ wolo ndala djɔ.—Isaya 57:15.
Atete edja, pami kɛmɔtshi kele l’ɛnɔnyi 40 kelɛwɔ Jack akavusha wadɛnde laki la hemɔ ka kansɛrɛ. Jack mbutaka dia lo ntena dimɔtshi nde akayaokaka ompoko efula. Koko nde akatane ekimanyielo lo dɔmbɛlɔ. Jack mbutaka ate: “Etena kalɔmbami Jehowa, dimi hayaoke ompoko. Mbala efula, dimi mbetɔka l’otsho ndo haloke djɔ. L’ɔkɔngɔ wa dimi mbadia ndo nkana yimba lo tokanyi takeketsha t’oma lo Afundelo ndo l’ɔkɔngɔ wa dimi nkɛnɛmɔla tokanyi tami t’oma k’ɛse otema lo dɔmbɛlɔ, dimi mbokaka ki, wɔladi wa mamba, wɔɔngɔ ami ndo otema ami mumuyaka ndo kɛsɔ kimanyiyakami dia dimi ndala djɔ.”
Osekaseka ɔmɔtshi wa womoto welɛwɔ Vanessa akavusha mama kande laki la hemɔ. Nde lawɔ nto akɛnyi wolo wele la dɔmbɛlɔ. Nde mbutaka ate: “Lo ntena diami diakaleke wolo, lakelɛka tsho lokombo laki Nzambi oma laasɔ, ko dimi nkɛdia asɔyi. Jehowa akahokamɛ alɔmbɛlɔ ami ndo nde akatetemala mbishami wolo wakimi l’ohomba.”
Andaki amɔtshi wendana la ovushelo w’anto mbutaka dia wanɛ walɔshana la ɔkɛyi koka ndjasha lo nkimanyiya anto akina kana ndjakimɔ la lolango lo elimu wa lo atshunda amɔtshi. Lo nsala ngasɔ, vɔ wayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo koka nkitshakitsha ɔkɛyi wele la wɔ. (Etsha 20:35) Akristo efula wanɛ wakavusha wakiwɔ wakɛnyi dia nkamba dia nkimanyiya anto akina akawasha ekeketshelo k’efula.—2 Kɔrɛtɔ 1:3, 4.
a Ɔsɔ keema wetshelo w’oma lo Bible. Bible mɛnyaka ɛkɔkɔ esato wa nyɔi.—Undaki 9:11; Joani 8:44; Rɔmɔ 5:12.
-
-
Tosambe wanɛ wele l’otandaTshoto y’Etangelo (Numɛlɔ k’anto tshɛ)—2016 | No. 3
-
-
ASAWO WƆTƆNƐ L’ƆTƐ A DUI WA LO LOHOSO | ETENA KAVƆ LAKISO ƆMƆTSHI LA NGANDJI
Ekeketshelo le wanɛ wambovusha
Onde wɛ amboyaokaka oko onto lele bu l’akoka wa mbisha anto akina ekimanyielo etena kaki osukanyi ayɛ ɔmɔtshi la ɔkɛyi l’ɔtɛ wakandavusha lakinde ɔmɔtshi ngandji? Lo ntena dimɔtshi, sho mbeyaka monga hateye kɛnɛ ka mbuta kana kɛnɛ ka nsala, diakɔ diatototshikalaka tsho ki ndo aha nsala ndooko dui. Koko, ekɔ awui amɔtshi w’ekimanyielo wakokaso nsala.
Mbala efula, kɛnɛ kele ohomba ele ɛnamelo kayɛ kaamɛ la ɛtɛkɛta wele oko, “lambonyanga efula woho wambokokomɛ dikambo nɛ.” Lo ahole efula, mpomɛ onto lo dihɛka kana mbokimɛ l’anya la ngandji tshɛ ekɔ yoho ya dimɛna ya mɛnya dia wɛ ndjakiyanyaka dikambo di’onto. Naka onto lambovusha ekɔ lo nanga ntɛkɛta, hokamɛnde la ɔkɛtshi tshɛ. Kɛnɛ koleki tshɛ dimɛna ele nsala dui dimɔtshi lo wahɔ w’ase nkumbo kambovusha, nsala olimu ɔmɔtshi wele ɔnɛ lambovusha bu l’akoka wa nsala, ɛnyɛlɔ oko nkatɛ yangɔ ya ndɛ, nkokɛ ana, kana nkimanyiya lo awui w’okundelo naka kokaka. Awui wa ngasɔ mbeyaka monga la etombelo w’amɛna efula oleki ɛtɛkɛta wa kawotake.
L’edjedja ka wonya, ondo wɛ koka ndjotshutshuyama dia ntɛkɛta dikambo dia onto lakavu, ondo lo tɛkɛtaka dikambo dia waonga w’ɛlɔlɔ waki la nde kana dia awui amɔtshi w’ɔngɛnɔngɛnɔ. Asawo wa ngasɔ kokaka mbela ndo yema y’ɔmɔnɔmɔnɔ lo elungi ka onto lambovusha. Ɛnyɛlɔ, Pam lakavusha Ian y’omɛnde ambeta ɛnɔnyi esamalo mbutaka ate: “Mbala mɔtshi anto mbutɛkami awui w’amɛna wakasalaka Ian wakimi kombeyaka, ndo dui sɔ mbishakami ɔngɛnɔngɛnɔ l’otema.”
Anyanginyangi mɛnyaka dia anto efula wavusha anto awɔ nongolaka ekimanyielo efula ntondo, koko ehomba awɔ mbohamamɛka esadi eto etena kayokalolaka angɛnyi awɔ l’elimu awɔ wa lushi la lushi. Diakɔ diele, nsala la wolo dia mɛnanaka mbala la mbala la ɔngɛnyi ayɛ wambovusha l’ɔkɔngɔ wa nde mvusha lakinde la ngandji.a Anto efula wanɛ wele la ɔkɛyi w’efula mongaka la lowando l’efula lo diaaso dia ngasɔ diaha vɔ ndeka ntetemala monga la ɔkɛyi.
Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kaki Kaori, osekaseka wa womoto w’ose Japon lakonge la lonyangu efula l’ɔtɛ wakandavusha mama kande ko oma laasɔ enondo ande la womoto l’ɔkɔngɔ wa ngɔndɔ 15. Diɛsɛ ko, nde akatetemala nongola ekimanyielo oma le angɛnyi ande wa kɔlamelo. Ritsuko ekɔ ɔngɛnyi ande ɔmɔtshi ndo nde mbolɛ Kaori, nde ekɔ ɔngɛnyi ande w’oshika. Kaori mbutaka ate: “Lo mbuta mɛtɛ, dimi komongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔtɛ wa dui sɔ. Dimi konangaka di’onto ɔmɔtshi mbɔsa dihole diaki mama kami, ndo dimi kɔfɔnyaka dia onto ɔmɔtshi koka mbɔsa dihole sɔ. Koko lo menda woho wakasalɛ Mama Ritsuko akambo, lakayonga ma ma la nde. Lomingu tshɛ, takatombaka l’olimu w’esambishelo kaamɛ ndo takatshɔka lo nsanganya y’Akristo kaamɛ. Nde akambelɛka dia tɔnɔ la nde tshayi, akambelaka diangɔ dia ndɛ ndo mbala efula nde akafundɛka mikanda ndo akatomɛka kartɛ. Lɔkɛwɔ la dimɛna laki la Mama Ritsuko, akonge la shɛngiya ya dimɛna le mi.”
Ambeta ɛnɔnyi dikumi l’ehende ntatɛ lam’akavu mama kaki Kaori, ndo ɛlɔ kɛnɛ nde la omɛnde wekɔ ekambi wa lo ntena tshɛ. Kaori mbutaka ate: “Mama Ritsuko ekɔ lo ntetemala ndjakiyanya dikambo diami. Etena kakalolami la ngelo, dimi meembolaka ndo dimi ngɛnangɛnaka lɔngɛnyi lande l’oshika.”
Ɛnyɛlɔ kekina k’onto lakakondja wahɔ oma lo ekimanyielo ka mbala la mbala ekɔ kaki Poli lele Ɔmɛnyi wa Jehowa la Chypre. Poli akikɔ l’omi l’ɔlɔlɔ, Sozos lakatshike ɛnyɛlɔ ka dimɛna k’olami w’ɛkɔkɔ w’Okristo wakelɛka mbala efula ana wa tshike ndo wadi waki edo lakawɔ dia ndjonga kaamɛ ndo ndjɔlɛ yangɔ ya ndɛ. (Jakɔba 1:27) Lonyangu ko, etena kakinde la ɛnɔnyi 53, Sozos akavu la hemɔ kɛmɔtshi ka lo wɔɔngɔ. Poli mbutaka ate: “Lakashisha omi la kɔlamelo ɔnɛ lakametsha la nde ɛnɔnyi 33 wa diwala.”
Yanga toho tɔmɔtshi takokayɛ nkimanyiya onto lambovusha
L’ɔkɔngɔ wa okundelo, Poli akonɔ la Canada kaamɛ la Daniel y’ɔnande la pami la kose laki la ɛnɔnyi 15. Lɛkɔ, wakatatɛ nsangana lo etshumanelo kɛmɔtshi k’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Poli mbutaka ate: “Angɛnyi ami wa l’etshumanelo k’oyoyo kombeyaka ndooko dui lo kɛnɛ kakatokomɛ ndo ekakatanu wa wolo waki la so. Koko, kɛsɔ kombashimba dia vɔ ndjasha le so ndo tokeketsha l’ɛtɛkɛta w’amɛna ndo lo tosha ekimanyielo k’oshika. Ande woho waki ekimanyielo kɛsɔ ohomba lo etena kaki ɔnami la pami l’ohomba w’efula wa she lee! Wanɛ walɔmbɔla etshumanelo wakayasha efula le Daniel. Ɔmɔtshi akatshɔka la Daniel dia tɔngɛnangɛna kaamɛ l’angɛnyi kana dia tɔkɛnya ponde.” Ɛlɔ kɛnɛ, mama la ɔna wekɔ dimɛna.
Dia ndjashikikɛ, ekɔ toho efula takokaso mbisha ekimanyielo k’oshika ndo nkeketsha wanɛ wambovusha. Bible tokeketshaka lo elongamelo ka dimɛna efula ka nshi yayaye.
a Amɔtshi fundaka datɛ dia nyɔi lo alamanaka awɔ dia mbohɔka woho wa ndjosha ekeketshelo etena kahomba monga ohomba w’efula, lo datɛ sɔ kana lo datɛ diosukanyi la nɛ diakavu onto.
-
-
Anto wambovɔ wayɔsɛna nto!Tshoto y’Etangelo (Numɛlɔ k’anto tshɛ)—2016 | No. 3
-
-
ASAWO WƆTƆNƐ L’ƆTƐ A DUI WA LO LOHOSO | ETENA KAVƆ LAKISO ƆMƆTSHI LA NGANDJI
Wanɛ wambovɔ wayɔsɛna nto
Ondo wɛ mbeyaka mbohɔ dia Gail, lakatatɛkɛta dia nde lo sawo dia ntondo dia lo asawo anɛ kombetawɔka dia kana nde ayotshika monga la lonyangu lo kɛnɛ kendana la nyɔi ka omɛnde, Rob. Koko, nde ekɔ lo nongamɛ dia ndjɛnana la nde nto lo andja w’oyoyo watolaka Nzambi. Nde mbutaka ate: “Divɛsa dialekami ngɛnangɛna ekɔ Ɛnyɛlɔ 21:3, 4.” Dɔ mbutaka ɔnɛ: “Nzambi ndamɛ ayoyala kaamɛ la wɔ. Nde ayokitola asɔyi tshɛ oma lo washo awɔ, ndo nyɔi hatoyala nto, delo hadiotoyala nto, kaanga ndjawi kaanga kandji hatoyala nto. Akambo wa ntondo wamboshila.”
Gail mbutaka ate: “Daka sɔ mbutaka awui tshɛ. Dimi mbokaka wanɛ wambovusha anto amɔtshi wokawɔ ngandji kɛtshi, koko haweye dia elongamelo kɛmɔtshi kekɔ dia vɔ ndjɛnana la wakiwɔ wa ngandji. Gail, ekɔ lo nsala akambo lo ndjela dietawɔ diande lo nkamba olimu wa ndjakimɔ la lolango oko osambisha wa lo ntena tshɛ, nde ekɔ lo mbisha lonya dia nkimanyiya anto akina dia vɔ mbeya alaka waki Nzambi wendana la nshi yayaye etena kele “nyɔi hatoyala nto.”
Jɔbɔ aki l’eshikikelo dia nde ayɔsɛna nto
Wɛ mbeyaka mbuta wate ɔsɔ ekɔ ‘dui diahakoke mbetawɔ.’ Koko, tɔsɛndingole ɛnyɛlɔ kaki pami kɛmɔtshi kakawelɛka Jɔbɔ. Nde aki la hemɔ ka mamba. (Jobo 2:7) Kaanga mbele Jɔbɔ akakombolaka dia nde vɔ, nde akatetelama monga la mbetawɔ lo wolo wele la Nzambi wa mboolola la nkɛtɛ. Nde akate la eshikikelo tshɛ ate: ‘Otoyombishɛ lo diombo lee, wɛ ayelɛ, ko dimi layoketawɔ. Wɛ ayolomɔlomɔ dikambo dia olimu w’anya ayɛ.’ (Jobo 14:13, 15) Jɔbɔ aki l’eshikikelo dia nde ayokakitɔna la Nzambi kande, koko ɔnɛ Nzambi ayolomɔlomɔ dia mboolola.
Keema edja, Nzambi ayosala ngasɔ lo dikambo dia Jɔbɔ ndo dia anto akina waheyama mbadia etena kayokadimɔ nkɛtɛ kɛnɛ paradiso. (Luka 23:42, 43) Lo Etsha 24:15, Bible toshikikɛka ɔnɛ: ‘Eolwelo kayoyala.’ Yeso toshikikɛka ɔnɛ: “Tanyambake dia dikambo sɔ, nɛ dia etena kekɔ lo ndjaye kele wanɛ tshɛ wele lo waombo wohɔma wayoka dui diande ko wayotomba.” (Joani 5:28, 29) Jɔbɔ ayɛna ekotshamelo ka daka sɔ. Nde ayonga la elongamelo ka nyomonga nto la ‘wolo ande w’ɔlɔngɔlɔngɔ’ ndo demba diande diayotshikalaka ‘ashashi oko lo nshi ya dikɛnda.’ (Jobo 33:24, 25) Kɛsɔ mbayokomɛ wanɛ tshɛ wele la lowando lo yɛdikɔ ya la ngandji yakɔsɛ Nzambi lo dikambo dia eolwelo ka lɔsɛnɔ la lanɛ la nkɛtɛ.
Naka wɛ ambɛnaka paa l’ɔtɛ w’onto ɔmɔtshi lokayɛ ngandji, kete hatotshi ɔnɛ awui wambotɔsɛdingola wayonya kandji kele la yɛ tshɛ lo tshɛ. Koko lo kanaka yimba la alaka waki Nzambi watanema lo Bible, wɛ koka nkondja elongamelo ka shikaa ndo wolo wa wɛ ntetemala.—1 Tɛsalɔnika 4:13.
Onde wɛ nangaka mbeya awui akina lo kɛnɛ kendana la woho wa ndɔshana la ɔkɛyi? Kana onde wɛ ekɔ la ambola amɔtshi wɔtɔnɛ la dui sɔ wele oko: “Lande na katshika Nzambi awui wa kɔlɔ ndo asui?” Lam’alangɛ, tshɔka lo sitɛ kaso k’Ɛtɛrnɛtɛ ka jw.org, dia wɛ mbeya woho washa Bible ekeketshelo, ndo ekadimwelo w’eshika.
-