Tolamake ndjakimɔ kaso “la lushi la lushi”
“Naka untu nangaka ndjelami, ndi ayaseke, embe utamba andi [w’asui, “NW”] la lushi la lushi, andjeli.”—LUKA 9:23.
1. Dimbola diakɔna diakokaso ndjambola dia kana tambohama oko weso Akristo na?
“ONDE mɛtɛ sho taki anto wakayakimɔ oka?” Lo ndjela yɔnɛ John F. Kennedy, ɔnɔmbɔdi wa 35 wa l’Etats-Unis, okadimwelo a dimbola sɔ ekɔ ɔtɔi a dikambo diɛnya woho wambohama anto wele l’ɛkɛndɛ efula l’atei wa lowandji. Dimbola diakɔ kokaka kambema olimu a woke dia mbeya ohamelo aso sho ekambi w’Akristo.
2. Woho akɔna walembetshiya dikisiɔnɛrɛ dimɔtshi tshɛkɛta “ndjakimɔ” na?
2 Ko, ndjakimɔ kɛdikɛdi na? Lo ndjela dikisiɔnɛrɛ Grand Robert, ndjakimɔ kɛdikɛdi “ndjasha le. . . . Ndjakimɔ le Nzambi, l’ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi. . . . Kamba olimu l’ohetoheto w’efula nshi tshɛ.” Mɛnamaka di’oko John F. Kennedy akakambe olimu la tshɛkɛta yakɔ dia nembetshiya “ndjakimɔ kɛnya ɔnɛ: onto amboyalambola.” Le Okristo, ndjakimɔ hemala paka lâsɔ ato.
3. Elɛwɔ ndjakimɔ k’Okristo na?
3 Yeso Krito akatela ambeki ande ate: “Naka untu alanga ndjelami, ndi ayaseke, ndi embe utamba andi [w’asui, atetemale ndjelami, NW].” (Mateu 16:24) Kitshama lânde lo dikambo di’olimu a Nzambi hɛnya ɔnɛ pombaka paka mbɔtɔ tsho l’ɔtɛmwɛlɔ lushi la Lomingu kana ntshɔ otsha lo dihole dimɔtshi di’ɔtɛmwɛlɔ. Ndjakitsha lânde mendanaka la lɔkɛwɔ lele l’onto lo lɔsɛnɔ lande l’otondo. Ndjâla Okristo kɛdikɛdi ndjasɛka woho wa kambɛ Jehowa, Nzambi kaki Yeso Kristo lo kambɛ. Lâdiko dia lâsɔ, Okristo mɛmbaka “utamba andi [w’asui, NW]” lo mbikikɛ pâ tshɛ yakoka mbokomɛ l’ɔtɛ wende ombeki wa Kristo.
Ɛnyɛlɔ ka Kokele
4. Batismu ka Yeso aki ndjembetelo ya na?
4 Lam’akinde la kɛtɛ, Yeso akɛnya kɛnɛ kelɛwɔ ndjakimɔ le Jehowa. Kɛnɛ kaki l’otema ande tɔ kɛnɛ: “We kunanga elambu la eshasha, Keli we akanongoswela dimba.” Nde akakotsha l’ɔkɔngɔ ate: “Enda, dimi lambuya, Dia ndjutsha lulangu laye, we [Nzambi, NW], Uku akawafundela lu wombo a buku.” (Heberu 10:5-7) Oko wakinde ose wodja wakayakimɔ, nde akayakimɔ le Jehowa oma ko eotwelo kande. Kânga mbakidiɔ ɔsɔku, oma k’etatelo k’olimu ande wa la kɛtɛ, nde akatshu dia tobatizama dia mɛnya djembetelo y’ɔnɛ: nde amboya dia ndjotsha lolango laki Jehowa, lakendana la kimɔ lɔsɛnɔ lande oko olambo wa tshungo. Omalɔkɔ, nde akasha Akristo ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ ka vɔ ntshaka kɛnɛ tshɛ kalanga Jehowa.
5. Woho akɔna wakɛnya Yeso ɔnɛ nde aki la kanyi y’ɔlɔlɔ lo dikambo dia mbo ya l’emunyi na?
5 L’ɔkɔngɔ a batismu kande, Yeso akayele woho wa lɔsɛnɔ wakayokonyaka l’ɔkɔngɔ dia nde mvɔɛ anto. Takandayashaka dia ndjâla kanga ɔngɔnyi kana monga la lɔsɛnɔ laha l’ekakatanu. Koko, olimu ande aki ɛngɔ kakaleke ohomba lo lɔsɛnɔ lande. Nde akakeketsha ambeki ande dia vɔ ‘tetemala . . . nyanga ntondo diolelo l’ɔlɔlɔ ande,’ ndo ndamɛ akayaɔtɔnganyiya l’ɛtɛkɛta ɛsɔ. (Mateu 6:33) Diɔ diakɔ diakandate lushi lɔmɔtshi ate: “Mbulu yeko la afuku, fudu ya l’ulungu yeko la kefu, keli On’a untu kema la lama mbetamia ote andi.” (Mateu 8:20) Nde akakoke tshikitanya wetshelo ande l’ɔkɔkɔ wa ndɛ falanga y’ambeki ande. Lam’ele otshudi w’abaya mbakinde, nde akakokaka monga la yema ya wenya lâdiko di’olimu ande dia nde sɛla diangɔ di’amɛna woho wa disondja ko kondja tenyi dimɔtshi dia fɛsa. Koko, nde kondjakimanyiya l’akoka ande dia nyanga ɔngɔnyi. Lam’ele ekambi wa Jehowa wakayakimɔ mbeso, onde sho mbokoyaka Yeso lo mbɔsa mbo ya l’emunyi la sso di’ɔlɔlɔ oka?—Mateu 6:24-34.
6. Woho akɔna akokaso mbokoya Yeso lo kɛnɛ k’endana la ndjalambola oko weso ekambi a Nzambi wamboshila la ndjakimɔ na?
6 Lo mbetsha olimu a Nzambi la ntondo, Yeso konyanga ɔlɔlɔ ande ndamɛmɛ. Lɔsɛnɔ lande l’edja k’ɛnɔnyi esato l’etenyi w’olimu ande wa sambisha aki lɔsɛnɔ la ndjalambola. L’etena kɛmɔtshi, l’ɔkɔngɔ a nde kamba olimu lushi l’otondo, aha la kondja diaaso dia ndɛ yangɔ, Yeso akɛnya ngandji kande k’ɔlɔlɔ ka ndakanya anto waki “kundjala la ekimanyelu, uku ekoko waha la ulami.” (Mateu 9:36; Mako 6:31-34) Kânga ‘mbakandakɔmɔ la lɔkɛndɔ,’ nde akɔshi tɛdikɔ ta tɛkɛta la omoto l’ose Samariya lakaye l’ɛtɛkɔ ka Jakɔbɔ la Sishara. (Joani 4:6, 7, 13-15) Wenya tshɛ, nde aketshaka ɔlɔlɔ w’anto akina la ntondo k’ɔlɔlɔ ande hita. (Joani 11:5-15) Sho kokaka mbokoya Yeso lo ndjahombia ɛlɔlɔ aso la lolango tshɛ dia kambɛ Nzambi l’anto akina. (Joani 6:38) Naka tayokanyiyaka woho akɔna akokaso ngɛnyangɛnya Nzambi lo dihole dia ntshaka paka kiambokambo ya tshitshɛ yotɔlɔmbiwɔ, kete tayolamaka ndjakimɔ kaso.
7. Woho akɔna akokaso mbokoya Yeso lo mbishaka Jehowa lokumu oseka lushi tshɛ na?
7 Yeso kopembaka kânga yema dia kotola yambalo y’anto oya le nde lam’akandakimanyiyaka. Nde akayakimɔ le Nzambi dia ntsha lolango Lande. Omalɔkɔ, nshi tshɛ, nde akayangaka dia Jehowa, She kondjaka lotombo l’akambo tshɛ wakandasalaka. Lam’akawete owandji ɔmɔtshi ate: “Umbetsha w’ololo,” lo mbɔsa tshɛkɛta “ololo” oko pɛtɛ kɛmɔtshi, Yeso akawongola kâwɔ lo mbotɛ ate: “Nduku leli ololo, paka [Nzambi, NW] ndame.” (Luka 18:18, 19; Joani 5:19, 30) Onde na, sho tôkoyaka Yeso lo monga suke di’aha ndjasha lokumu koko dia mbolisha Jehowa oka?
8. (a) Oko wakinde onto lakayakimɔ, woho akɔna wakayakakitola Yeso l’andja na? (b) Woho akɔna akokaso mbowokoya na?
8 L’edja ka lɔsɛnɔ lande la la kɛtɛ oko wakinde onto lakayakimɔ, Yeso akɛnya dia nde akayakitsha lânde dia kambɛ Nzambi olimu. Nde akayaombe pudipudi woho wa nde ndjalambola oko “ona okoko laha la munga kuyanga la vadi,” dia nde ndjâla olambo w’etshungwelo. (1 Petero 1:19; Heberu 7:26) Nde akalame awui tshɛ wa l’Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, mbuta ate: nde akakotsha Ɔlɛmbɛ akɔ. (Mateu 5:17; 2 Koreto 1:20) Nde akayaɔtɔnganyiyaka la wetshelo wakandetsha lo dikambo dia lɔkɛwɔ. (Mateu 5:27, 28) Ndoko onto lakakoke mbɔsɔngwɛ ɔnɛ nde ekɔ l’etshelo wa kɔlɔ. Mɛtɛ, nde “akahetsha kolo.” (Heberu 1:9) Oko weso ɛhɔmbɔ wa Nzambi, tôkoya Yeso lo nama pudipudi ka sɛnɔ yaso ndo k’etshelo aso lo asho waki Jehowa.
Diɛnyɛlɔ Diatewola
9. Ɛnyɛlɔ kakɔna katɔhɛmɔla kakatɛkɛta Paulo, ndo lande na kahombaso mbidja yimba l’ɛnyɛlɔ kakɔ na?
9 Otshikitanyi l’ɛnyɛlɔ kakasha Yeso, tekɔ la diɛnyɛlɔ diakasha as’Isariyɛlɛ diakoka tewola. Kânga l’ɔkɔngɔ wa vɔ mbuta ɔnɛ wayokotsha kɛnɛ tshɛ kakawatɛ Jehowa, vɔ kotsha lolango lande. (Danyele 9:11) Ɔpɔstɔlɔ Paulo akakeketsha Akristo dia vɔ mbɔsa wetshelo oma l’akambo wakakomɛ as’Isariyɛlɛ. Tênde akambo amɔtshi wakatɛkɛta Paulo lo mukanda ande wa ntondo otsha le Ase Kɔrɛtɔ kele tɛnyi tolonga takɔna takoka mbewɔ ekambi wa Nzambi wakayakimɔ lo nshi yaso nyɛ.—1 Koreto 10:1-6, 11.
10. (a) Lo woho akɔna waki as’Isariyɛlɛ ‘la saki ya kɔlɔ’ na? (b) Lande na kakakongola asi’Isariyɛlɛ onongo mbala ka hende kakawangunanguna lo dikambo dia mbo ya ndɛ, ndo wetshelo akɔna akokaso kondja oma l’ɛnyɛlɔ katɔhɛmɔla na?
10 Ntondontondo, Paulo ambotɔhɛmɔla “diaha shu ndjala la saki y’akambu wa kolo.” (1 Koreto 10:6) Dui sɔ kokaka tohola etena kakangunangunaka as’Isariyɛlɛ dikambo di’ɔnɛ wakalɛkaka paka mana tsho. Jehowa akatomɛ toloho. Woho wa dikambo dia ngasɔ diakatshama suke l’ɔnɔnyi ɔtɔi la ntondo ka lâsɔ l’oswe wa Sinɛ, yema tshitshɛ la ntondo k’ase Isariyɛlɛ mɛnya ndjakimɔ kawɔ lo sɛkɛ le Jehowa. (Etombelo 16:1-3, 12, 13) Koko akambo akɔ kotshama woho akɔ wâmɛ. Mbala ka ntondo, lam’akawasha Jehowa toloho, nde kombikoya l’ase Isariyɛlɛ l’ɔkɔkɔ wakawangunangunaka. Koko l’etena kɛnɛ, awui wambotshikitana. “Emunyi weki l’unyo, watatomama, ku kele ka [Jehowa] kakahete le wo. [Jehowa] akasuya antu sui dia wulu.” (Walelu 11:4-6, 31-34) Kakɔna kakatshikitana na? Oko wakiwɔ wodja wakayakimɔ, l’etena kɛsɔ, vɔ wakahombe mbikoya la Nzambi. Woho wakawatone mandola tɛdikɔ takɔsɛ Jehowa akâkonya lo vɔ ngunɛngunɛ Jehowa, kânga mbakawadje dɔkɔlɔkɔ dia ntsha kɛnɛ tshɛ kakawatela Jehowa! Ngunɛngunɛ mɛsa waki Jehowa hatshikitanyi la woho akɔ a dikambo ɛlɔ kɛnɛ. Anto amɔtshi hawandola tɛdikɔ takɔshi Jehowa t’endana l’akambo wa lo nyuma oma lo tshimbo y’“ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ.” (Mateu 24:45-47, NW) Koko, tohɔ dia, ndjakimɔ kaso nɔmbaka dia sho mandolaka ndo momba kɛnɛ kamboshila tosalɛ Jehowa lo timba taso ndo ngɛnangɛnaka mbo ya ndɛ ya lo nyuma yatoshande.
11. (a) Woho akɔna wakalanya as’Isariyɛlɛ ɔtɛmwɛlɔ awɔ otsha le Jehowa oma l’ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi na? (b) Woho akɔna wele ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi a dikishi kokaka monga la shɛngiya le so na?
11 L’ɔkɔngɔ, Paulo akatɔhɛmɔla ate: “Tanyuyalaki atemodi wa dikishi uku aki amotshi.” (1 Koreto 10:7) Mɛtɛ, Paulo ekɔ lo tɛkɛta lanɛ dikambo di’ɔtɛmwɛlɔ w’ɔsɔngɔ a ngɔmbɛ wakatshama yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ w’ase Isariyɛlɛ mbɔtɔ la Jehowa sheke l’Okongo wa Sinai. Ondo wɛ kokaka mbuta ɔnɛ: ‘Lam’ele okambi wa Jehowa wamboshila la ndjakimɔ mbemi, halakoke tala lo djonga y’ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi kânga yema.’ Koko, lembetɛ dia, as’Isariyɛlɛ kondjala la saki ka tshika ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa; koko wakɔtshiya ɔtɛmwɛlɔ w’ɔsɔngɔ a ngɔmbɛ lɔkɔ—ɛngɔ ka wɔnɔnyi lo washo a Nzambi. Kakɔna kakawasalaka lo woho w’ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ na? Anto wakalambolɛka ɔsɔngɔ a ngɔmbɛ elambo, ko l’ɔkɔngɔ, vɔ “wakadjase dia nde la no; wakemala dia no wenye.” (Etumbelu 32:4-6) Ɛlɔ kɛnɛ, anto amɔtshi kokaka sɛma ɔnɛ Jehowa mbatɛmɔlawɔ. Koko, mbala mɔtshi, ondo sɛnɔ yawɔ hayoshikimadi lâdiko di’ɔtɛmwɛlɔ waki Jehowa, koko lâdiko di’ɛngɛnɔngɛnɔ wa diangɔ dia l’andja ɔnɛ ndo vɔ pembaka dia pakɛ olimu wakambɛwɔ Jehowa l’atei w’akambo ahende asɔ. Mɛtɛ, ɔsɔ kema dui dia woke oko mbɔkɔkwɛ ɔsɔngɔ a ngɔmbɛ wa paunyi, koko awui asɔ tshɛ wekɔ odiakelo w’ɛlɛmbɛ. Naka saki yaso hita yambokoma njambizambi yaso, kete lâsɔ hatoyolama ndjakimɔ kaso le Jehowa.—Filipi 3:19.
12. Lo ndjela kɛnɛ kakakomɛ as’Isariyɛlɛ lo dikambo dia Bala-Peɔrɛ, wetshelo akɔna wakondjaso lo kɛnɛ k’endana la ndjasɛka kaso na?
12 Ɛnyɛlɔ kekina ka lɔhɛmɔ kakayoshaka Paulo l’ɔkɔngɔ mendanaka la woho wa sutshasutsha demba. “Tatunanaki uku akatshi amotshi, ku wakavu nunu satu akumi ahendi la satu lushi lame.” (1 Koreto 10:8) La Shitimɛ; as’Isariyɛlɛ wakakotwama oma lo mposa ka mindo ka sutshasutsha demba lam’akaye esekaseka w’ase Mɔaba dia ndjoawelɛ, wakɔtshiyama l’ɔtɛmwɛlɔ wa Bala-Peɔrɛ. (Walelo 25:1-3, 9) Ndjasɛka shoamɛ dia ntsha lolango la Jehowa kimanɛka nto la mbetawɔ ɛlɛmbɛ ande w’endana la lɔkɛwɔ l’ɔlɔlɔ. (Mateu 5:27-30) Lo nshi yatalana waonga w’anto nyɛ, wambotɔhɛmɔla lo dikambo dia nama pudipudi kaso oma lo woho tshɛ wa lɔkɛwɔ la mindo, dia sho nɛmiyaka lɔkɛlɛngɛ lele la Jehowa dia tɛnya kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ.—1 Koreto 6:9-11.
13. Woho akɔna wele ɛnyɛlɔ kakasha Finehasi tokimanyiyaka dia sho mpotɔ ele ndjakimɔ le Jehowa na?
13 Kânga mbakandama anto efula lo djonga ya monanyi la Shitimɛ, amɔtshi wakalame ndjakimɔ kakasale wodj’awɔ w’otondo le Jehowa. Finehasi lakeyama efula oma l’ohetoheto ande aki ɔmɔ a l’atei awɔ. Lam’akandɛnyi kapita kɛmɔtshi k’ose Isariyɛlɛ ayaye la omoto l’ose Midiyana oya lo luudu lande la dipɛma, Finehasi akɔsɛ dikɔnga mbala kakɔ ɔtɔi ko mbaongola ko diɔ diakatombe wedi akɔ ehende. Jehowa akatela Mɔsɛ ate: “Finehasi . . . ambukadimula kele kami uma le asi Isariyele, ne dia ndi akayala la kandjema kame la kandjema kami l’atei awo. Diako mbakimi kushila asi Isariyele ushiki lu kandjema kami.” (Walelu 25:11) Ndjâla la kandjema lo asho wa Jehowa—ɔsɔ kelɛwɔ ndjakimɔ le Nzambi. Hatokoke tshikɛ ndoko ɛngɔ diaaso dia tɔ mbɔsa dihole diahomba ndjakimɔ kaso le Jehowa monga ladiɔ l’etema aso. Ohetoheto aso lo dikambo dia Jehowa pombaka tosokoya nto dia sho nama pudipudi k’etshumanelo lo mbuta pɛkato ya weke tshɛ le dikumanyi, aha ndjitshikɛ dihole.
14. (a) Woho akɔna wakadjama Jehowa l’ehemba oma le as’Isariyɛlɛ na? (b) Woho akɔna wele ndjakimɔ kaso la tshondo le Jehowa tokimanyiyaka di’aha sho ‘kɔmɔ’ na?
14 Paulo akatɛkɛta dikambo di’ɛnyɛlɔ kekina katewola: “Ntu, tatuhimbaki [Jehowa] uku akatshi amotshi, ku wakavu l’elui.” (1 Koreto 10:9) Lanɛ, Paulo akataka di’ongunungunu w’ase Isariyɛlɛ otsha le Mɔsɛ lo dikambo dia Jehowa etena kaki anto la “uhasuhasu lu mbuka.” (Walelu 21:4) Onde wɛ akatshe woho wa munga ka ngasɔ oka? Lam’akayakimɔ le Jehowa, onde wɛ akakanyiya ɔnɛ Armagɛdɔ aya ka onyɔ oka? Onde na, otema a lotutsha waki Jehowa ambotamba olelo lo woho wakiyɛ konongamɛka oka? Ohɔ dia, sho kondjakimɔ le Jehowa paka lo tena dimɔtshi to kana paka polo ndo l’Armagɛdɔ. Ndjakimɔ kaso kekɔ ka pondjo. Omalɔkɔ, “tatuhekoki dia ntsha ditshelu di’ololo, ne dia tayuna lu eleku ka muna, naka hatuheko.”—Ngalatiya 6:9.
15. (a) As’Isariyɛlɛ akawangunɛngunɛ na? (b) Woho akɔna watosokoya ndjakimɔ kaso le Jehowa dia sho kitanyiya lowandji la Teokrasi na?
15 Dia kumiya, Paulo akatɔhɛmɔla ate: “tanyungunangunaki” lo dikambo di’ekambi wa Jehowa wele l’ɛkɛndɛ. (1 Koreto 10:10) As’Isariyɛlɛ wakangunangunela Mɔsɛ l’Arɔna etena kakasha atɔpi 10 l’atei w’atɔpi 12 wakatomama dia tokemba kɛtɛ ya Kanana alapɔlɔ wa kɔlɔ. Wakate dia mbidja ɔlɔmbɔdi okina lo dihole dia Mɔsɛ ko vɔ kalola otsha l’Edjibito. (Walelo 14:1-4) Onde na, ɛlɔ kɛnɛ sho tekɔ lo mbetawɔ ɛlɔmbwɛlɔ katoshawɔ oma lo tshimbo ya nyuma k’ekila kaki Jehowa oka? Lo menda efula ka mbo ya ndɛ ya lo nyuma yakondjaso oma le ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ, sho mɛnaka ehomɔ kakamba Yeso latɔ olimu dia mbisha “mbu ya nde . . . lu tena diayo.” (Mateu 24:45) Oko akatayakimɔ le Jehowa l’anima aso tshɛ, sho pombaka nɛmiya ekambi ande wele l’ɛkɛndɛ. Tatoyalake pondjo oko anto akina wangunanguna lo tena diaso nɛ, wanɛ wele lo woho wa didjidji, wekɔ lo kadimɔ otsha le ɛlɔmbɔdi ekina dia vɔ mbakaloya otsha l’andja ɔnɛ nto.
Onde, Dimi Mbidjaka Weolo Ami Tshɛ Oka?
16. Wembola akɔna wakoka ndjambola ekambi a Nzambi wamboshila la ndjakimɔ na?
16 As’Isariyɛlɛ kokoka kɔ lo munga ya weke ya ngasɔ ontondonga wakohɔ ɔnɛ ndjakimɔ kawɔ le Jehowa kondjala ka lo tena dimɔtshi to. Otshikitanyi l’ase Isariyɛlɛ waha la kɔlamelo, Yeso Kristo akalame ndjakimɔ kande polo ndo l’ekomelo. Lam’ele ambeki waki Kristo mbeso, sho pombaka mbokoya ɛnyɛlɔ kande lo ndjakimɔ l’anima aso tshɛ, lo ndjâla la lɔsɛnɔ l’aha “ndjela saki y’antu . . . keli dia ndjela lulangu la [Nzambi, NW].” (1 Petero 4:2; ɛdika la 2 Koreto 5:15.) Lolango laki Jehowa ɛlɔ kɛnɛ ele dia “antu tshe shimbamela ndu nkuma lu ewu [k’oshika, NW] ka mete.” (1 Timote 2:4) Dia kotsha oweso ɔsɔ, sho pombaka sambisha “lukumu l’ololo lone la diulelu” la ntondo k’ekomelo ndja. (Mateu 24:14) Weolo akɔna wadjaso dia ntsha olimu akɔ ɔsɔ na? Sho kokaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde, dimi mbidjaka weolo ami tshɛ oka?’ (2 Timote 2:15) Mɛtɛ, akoka w’onto l’onto tshikitana. Jehowa ngɛnangɛnaka dia mbokambela “uku yediko [yele la, NW] untu, aha yediko yaha la ndi.” (2 Koreto 8:12; Luka 21:1-4) Ndoko onto lahomba nomboya onyande lo dikambo dia woke wa ndjakimɔ k’onto okina kana dia losembwe lande. Onto l’onto pombaka sɛdingola yɛdikɔ ya ndjakimɔ kande ndamɛ le Jehowa. (Ngalatiya 6:4) Ngandji kokaso Jehowa pombaka tosokoya dia sho ndjambola ɔnɛ: ‘Woho akɔna akokami ngɛnyangɛnya Jehowa na?’
17. Diokanelo diakɔna diele l’asa ndjakimɔ la lowando na? Sha ɛnyɛlɔ.
17 Ndjakimɔ kaso le Jehowa pamaka lo ndjela woke a lowando lele laso otsha le nde. La Japon, ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi w’ɛnɔnyi 14 akayakimɔ ndamɛ le Jehowa ndo akɛnya ndjakimɔ kɛsɔ lo nongola batismu ka l’ashi. L’ɔkɔngɔ, nde akalange mbɔtɔ kalasa ka woke dia ndjokoma nomb’ewo. Takinde la kanyi y’olimu wa lo tena ndo lo tena, koko, oko wakinde okambi wakayakimɔ, nde konanga kakitwana la Jehowa ndo l’ɔlɔngɔswamelo ande wɛnama. Dia kotsha oyango ande, nde akɔtɔ lo kalasa k’adidi. Lɛkɔ, nde akɛnyi wanɛ wakashidiyaka kalasa y’adidi yakɔ wasokoyama la wolo dia kimɔ sɛnɔ yawɔ tshɛ lo dikambo di’elimu kana dia wekelo awɔ. Nde akayambola ate: ‘Kayangami lanɛ mɛtɛ na? Onde mɛtɛ dimi kokaka ndjela woho wa lɔsɛnɔ lawɔ ndo ndjakimɔ la tshondo lo dikambo di’olimu wa l’emunyi oka? Onde na, dimi kondjakimɔ le Jehowa oka?’ Lo ndjela lowando lakayongaka lande nto, nde akayokomaka ombatshi mboka wa pondjo. Woho wakandahotɔ olembetshiyelo wa ndjakimɔ kande akakeketsha asolo ande ndo mbosokoya dia mbɔsa tɛdikɔ ta ntshɔ lo dihole tshɛ diayɛnama ohomba ande. Nde akɔtɔ lo Kalasa k’Olowanyelo w’Ekambi w’Olimu ndo akatomama oko misiyɔnɛrɛ lo wodja w’angɛndangɛnda.
18. (a) Akambo akɔna wahika ndjakimɔ kaso le Jehowa na? (b) Difuto diakɔna diakokaso kondja oma lo ndjakimɔ kaso le Jehowa na?
18 Ndjakimɔ mendanaka la lɔsɛnɔ laso l’otondo. Sho pombaka ndjasɛka “la lushi la lushi” dia mbokoya ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ kaki Yeso. (Luka 9:23) Oko ambotoshila la ndjasɛka, hatokoke nɔmba Jehowa ɔnɛ tatokomuya yema. Lɔsɛnɔ laso mbɔtɔnɛka l’awui wakadjangɛ Jehowa ekambi ande. Oyadi kânga la ntondo k’akambo wahombaso ntsha ɔsɔnwɛlɔ aso shoamɛ, sho pombaka nyanga woho wa mbeya dia kana tadjakɔ wolo ndo talamakɔ lɔsɛnɔ lakatakimɔ lo dikambo diaki Jehowa. Oko wokambɛso la lushi la lushi, naka sho mbidja weolo wɛdimi laso dia mbɔngɛnyangɛnya, kete tayonga Akristo w’eshika ndo tayokondja ɛtshɔkɔ ndo tayetawɔma le Jehowa, Ɔnɛ lasungana dia sho ndjakimɔ le nde l’anima aso tshɛ.
Onde Wɛ Kokaka Nembetshiya?
◻ Le Yeso Kristo, ndjakimɔ akalemanɛ la dikambo diakɔna na?
◻ Lande na kahombaso mbewɔ di’aha ngunɛngunɛ Jehowa na?
◻ Lo woho akɔna akokaso mbewɔ di’aha ɔtɛmwɛlɔ a dikishi mbɔtɔ l’atei a lɔsɛnɔ laso na?
◻ Dui diakɔna diahombaso mbohɔ woho w’aha sho ‘pekɔ’ dia ntsha lolango la Nzambi na?
[Caption]
Akristo wamboyakimɔ ‘hawohekɔ dia ntsha akambo w’ɔlɔlɔ’