WEKELO 45
Bɛnyɛlɔ diasha wetshelo
BƐNYƐLƆ diekɔ dihomɔ dia wolo diatokimanyiya dia mbetsha. Mbala efula diɔ kotolaka yambalo y’anto lo yoho ya dimɛna efula ndo salaka di’aha timba tawɔ mbekɔ l’awui akina. Diɔ tshutshuyaka anto dia kana yimba. Diɔ memulaka nsaki ndo minandaka nkum’etema ndo tshondo y’otema. Mbala efula, onto koka kamba la bɛnyɛlɔ dia minya dikanyiyakanyiya diele l’anto. Diɔ kimanyiyaka anto nto dia kakatshiya awui lo wɔɔngɔ. Onde wɛ kambaka ladiɔ etena ketshayɛ?
Bɛnyɛlɔ ekɔ yoho ya tɛkɛta yalɔmba mbala efula dia kamba l’ɛtɛkɛta engana eto; koko diɔ koka kimanyiya onto dia mɛna lo yimba yande woho wele akambo amɔtshi. Naka diɔ sɔnama la yambalo tshɛ, kete anto vamɛ wayoka tokitshimudi ta bɛnyɛlɔ diakɔ hwe. Koko ɔtɛkɛtshi koka nyomɛnya ohomba adiɔ lo mbisha yema y’olembetshiyelo wa lo tshena pe. Bible ndola la toho ta tɛkɛta takokɛ kamba latɔ.
Tatɛ kamba la wɛdikelo ndo l’ɔfɔnyɛlɔ. Wɛdikelo mboleki wɔdu lo yoho ya tɛkɛta. Naka wɛ ekɔ lo mbeka woho wa kamba la bɛnyɛlɔ, kete wɛ koka mɛna ohomba tatɛ kamba la wɛdikelo. Wɛdikelo tatɛka mbala efula l’ɛtɛkɛta wele oko “woho” kana “oko.” Lam’ɛdikayɛ diangɔ dihende diotshikitanyi efula, wɛdikelo mɛnyaka dikambo dimɔtshi diɔtɔnɛ diangɔ diakɔ dihende sɔ. Bible ndola la toho ta tɛkɛta tendana la diangɔ diakatongama, ɛnyɛlɔ oko etamba, nyama, diangɔ dia l’olongo, ndo awui wendana l’anto. L’Osambu 1:3, vɔ totɛka di’onto ladia Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbala la mbala ekɔ oko “utamba wakawune lasuki l’ekedi w’ashi,” otamba watɔ elowa ndo wahalɛngɛ. Vɔ mbutaka di’onto la kɔlɔ ekɔ oko “tambwe” katoholamaka dia munda nyama katɔ. (Osam. 10:9) Jehowa akalake Abarahama ate lɔtɔngɔ layɛ layokoma “uku toto ta l’ulungu” ndo “uku efula ka seke ya lokongo, yatuyalaka l’umamu w’ashi.” (Etat. 22:17) Lo kɛnɛ kendana la diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ diaki lam’asa Jehowa nde la wodja w’Isariyɛlɛ, Jehowa akate ate: “Uku atumamanaka uya lu lukindi l’untu,” mbakandasale dia wodja w’Isariyɛlɛ la wa Juda mamana la Nde.—Jer. 13:11.
Ɔfɔnyɛlɔ lawɔ mɛnyaka woho wafɔna diangɔ dihende diotshikitanyi efula. Ndo ɔfɔnyɛlɔ ekɔ l’etombelo woleki amɛna oleki wɛdikelo. Vɔ mɛnyaka woho wafɔna diangɔ dihende lo mɛnya dia ɛngɔ kɛmɔtshi kekɔ mɛtɛ, ndo lo mbisha ɛngɔ kɛmɔtshi waonga wele l’ɛngɔ kekina. Yeso akatɛ ambeki ande ate: “Yanyi ya wa la kete mbenyu.” (Mat. 5:14) Lo mɛnya etombelo wa kɔlɔ waya oma l’ɛtɛkɛta waha la kanyiya, ombeki Jakɔba akafunde ate: “Lulimi leko [shase ya] dja.” (Jak. 3:6) Davidi akembɛ Jehowa ate: “Ee, we eli dive diami la lungeli lami.” (Osam. 31:3) Mbala efula, ɔfɔnyɛlɔ wakasɔnami dimɛna mongaka l’ohomba w’olembetshiyelo yema tsho kana bu. Vɔ wayonga l’etombelo w’ɔlɔlɔ naka vɔ bu otale efula. Ɔfɔnyɛlɔ koka kimanyiya ampokami ayɛ dia mbohɔ dui dimɔtshi lo yoho yoleki olembetshiyelo wa dikambo wahawakambi l’ɔfɔnyɛlɔ.
Pombaka kamba la shɛnɔdi lo wodjelo w’oshimu esɔ di’aha tshika anto l’okandokando. Yeso akakambe la shambu shɔ dia kakatshiya dikambo dimɔtshi lo wɛɔngɔ w’anto lo yoho yahadiakoke mbohamɛ lam’akandambola ate: “Ukundi enaye fumvufumvu lu su dia unyaye, keli we hakani dia wima utamba weli lu su diaye?” (Mat. 7:3) La ntondo ka wɛ pemba kamba la yoho ya tɛkɛta nyɛ kana kina, eka woho wa kamba dimɛna la wɛdikelo ndo l’ɔfɔnyɛlɔ.
Kamba la bɛnyɛlɔ. Lo dihole dia kamba la yoho mɔtshi ya tɛkɛta, wɛ koka kamba la bɛnyɛlɔ, oyadi di’awui amɔtshi wa lɔfɔnya kana di’awui wa mɛtɛ weta lo lɔsɛnɔ, oko dihomɔ dia mɔtsha wetshelo ayɛ. Di’aha bɛnyɛlɔ ndjoshisha oyango adiɔ pombaka kamba ladiɔ la yewo. Pombaka kamba ladiɔ paka dia sukɛ tokanyi tele mɛtɛ ohomba, diakɔ diahombama kamba la bɛnyɛlɔ lo yoho yayokimanyiya anto dia ndjohɔka wetshelo wakashama koko aha ɔkɔndɔ wakatama oto.
Kânga mbele aha bɛnyɛlɔ tshɛ mbahomba monga awui wakete mɛtɛ, diɔ la dia kɛnɛmɔla waonga ndo akambo wa mɛtɛ wa lo lɔsɛnɔ. Ɔnkɔnɛ, lam’akandetshaka woho wahomba mbɔsama atshi wa pɛkato wamboyatshumoya, Yeso akalembetshiya dikambo sɔ lo tɛkɛta di’ɔngɛnɔngɛnɔ wakonge l’onto etena kakandashola ɔkɔkɔ ande wakashishɔ. (Luka 15:1-7) Lam’akandakadimolaka pami kɛmɔtshi kaki koshihodiaka dimɛna kɛnɛ kakalembetshiya Ɛlɛmbɛ lo kɛnɛ kendana la didjango dia nanga wonyande onto, Yeso akakɔndɔla ɔkɔndɔ ɔmɔtshi w’ose Samariya lakakimanyiya pami kɛmɔtshi kakahomɔ wolo koko ɔlɔmbɛdi ndo ose Lɛwi kosala dikambo sɔ. (Luka 10:30-37) Naka wɛ mbeka dia sɛdingolaka waonga ndo ditshelo di’anto, kete wɛ koka kamba dimɛna la bɛnyɛlɔ etena ketshayɛ.
Omvutshi Natana akakambe l’ɔkɔndɔ ɔmɔtshi wa lɔfɔnya dia mungola Nkumekanga Davidi. Ɔsɔ aki ɔkɔndɔ w’ɔlɔlɔ nɛ dia vɔ wakekamɛ Davidi la ntondo di’aha nde ndjoyanga yɛkɛ nɛndɛ. Ɔkɔndɔ ɔsɔ wakendanaka la pami k’ɔngɔnyi kaki l’ɛkɔkɔ efula la pami ka wola kaki paka l’ɔkɔkɔ ɔtɔi w’onyango wakandakokɛkokɛka la ngandji tshɛ. Lam’ele Davidi ndamɛ aki olami w’ɛkɔkɔ, nde akakoke mboka nganɛ wakayaokaka kanga ɔkɔkɔ ɔtɔi ɔsɔ. La losembwe tshɛ, Davidi akɛnya dilanya diahomba kondja pami k’ɔngɔnyi kɛsɔ kakɔshi tshɔi y’ɔkɔkɔ yakakokɛkokɛka pami ka wola. Oma lâsɔ, Natana akatɛ Davidi aha la mengenga ate: ‘Wɛ kele pami kakɔ!’ Ɛnyɛlɔ kɛsɔ kakananda otema wa Davidi, ndo nde akayatshumoya. (2 Sam. 12:1-14) Naka wɛ pemba kamba la bɛnyɛlɔ, kete wɛ koka mbeka dia mbewoya awui wa kandji lo yoho ya dimɛna efula.
Bɛnyɛlɔ efula diakoka kamba laso dia mbetsha koka mbɔsama oma l’awui wɔkɔndwami l’Afundelo. Yeso akasale ngasɔ l’ɛtɛkɛta engana eto lam’akandate ate: “Nyuho wadi a Lota.” (Luka 17:32) Lam’akandashaka awui wendana la djembetelo ya wôngelo ande, Yeso akatɛkɛta dikambo dia “nshi ya Noa.” (Mat. 24:37-39) Lo Heberu tshapita 11, ɔpɔstɔlɔ Paulo akashile nkombo y’apami la wamato 16 oko bɛnyɛlɔ dia mbetawɔ. Naka wɛ ndjaekesanyiya dimɛna la Bible, kete wɛ ayonga l’akoka wa kamba la bɛnyɛlɔ di’amɛna efula di’oma lo kɛnɛ kata Afundelo lo dikambo di’awui ndo di’anto watɛkɛtawɔ lɔkɔ.—Romo 15:4; 1 Kor. 10:11.
Tena dimɔtshi wɛ koka mɛna ɔlɔlɔ keketsha dikambo dimɔtshi dieyɛ lo mbetsha lo kamba l’ɛnyɛlɔ ka dui dimɔtshi dia shikaa diakatombe lo nshi yaso nyɛ. Koko, etena kasalayɛ dui sɔ, enda ɔlɔlɔ dia kamba paka l’awui wa mɛtɛ koko aha wa vate ndo ewɔ awui wakoka nyangiya ampokami ayɛ kana tɛkɛta dikambo dimɔtshi diakoka mbela tamanu diahendana la sawo diayɛ. Ohɔ di’ɛnyɛlɔ pombaka kokimanyiya dia kotsha oyango ɔmɔtshi wa shikaa. Tɔkɔndɔlake awui w’anyanya wakoka mbekola yambalo y’anto oma l’oyango wa sawo diayɛ.
Onde tɔ kayokɛma dimɛna? Oyadi ɛnyɛlɔ kayokamba layɛ, wɛ ladia kamba latɔ l’oyango ɔmɔtshi wa shikaa. Onde wɛ ayokotsha oyango akɔ naka wɛ hakiɔtɔnganyisha la dui diatayalembetshiya?
L’ɔkɔngɔ wa nde mbuta di’ambeki ande wekɔ oko “yanyi ya wa la kete,” Yeso akakotsha elembetshiyelo ɛmɔtshi dia mɛnya woho wakambawɔ la tala ndo ɔkɛndɛ waki l’ahɛka w’ambeki ande lo ndjela dikambo sɔ. (Mat. 5:15, 16) L’ɔkɔngɔ wa nde mbisha wɛla w’ɔkɔkɔ wakashishɔ nde akatɛkɛta dikambo di’ɔngɛnɔngɛnɔ wonga l’olongo etena kayatshumoya kanga pɛkato. (Luka 15:7) Ndo l’ɔkɔngɔ w’ɔkɔndɔ ande wendana l’ose Samariya laki la kɛtshi, Yeso akambola ompokami ande wombola ɔmɔtshi wa shikaa, oma lâsɔ ko nde mbosha dako dimɔtshi diasembɔ tɔ lo dikambo. (Luka 10:36, 37) Koko, lo yoho yotshikitanyi, Yeso akalembetshiya wɛla ande wendana la weho wa nkɛtɛ yotshikitanyi ndo la kangaka ya l’ekambɔ paka le wanɛ wakawombola la ndjakitshakitsha tshɛ, koko aha le olui w’anto. (Mat. 13:1-30, 36-43) Nshi shato la ntondo ka nyɔi kande, Yeso akasha wɛla ɔmɔtshi wendana l’andjakanyi wa l’ekambɔ ka vinyɔ. Nde konembetshiya ndo ndoko olembetshiyelo waki ohomba. ‘Ɛlɔmbɛdi a waki la Afarisɛ wakeye dia nde ekɔ lo tɛkɛta dikambo diawɔ.’ (Mat. 21:33-45) Woho wele ɛnyɛlɔ, dionga di’ampokami, ndo oyango watayawese mbayoshikikɛ dia kana ayonga ohomba nembetshiya ɛnyɛlɔ kakɔ kana bu, ndo yɛdikɔ yahomba ɛnyɛlɔ kakɔ nembetshiyama.
Aha lushi ɔtɔi monga onto la dikoka dia kamba dimɛna la bɛnyɛlɔ, koko sunganaka mɛtɛ mbidja welo dia sala dikambo sɔ. Bɛnyɛlɔ diɔsɔnami dimɛna minandaka yimba ndo otema. Etombelo wele la dikambo sɔ ele losango mbewoyamaka lo yoho yoleki onto laliewoya la ditelo to aha la kamba la bɛnyɛlɔ.