TSHAPITA 14
Tonge la losembwe l’akambo tshɛ
“Shu nangaka ndjala la [losembwe] lu akambu tshe.”—HEBERU 13:18.
1, 2. Lande na kangɛnangɛna Jehowa etena kɛnande welo wadjaso dia monga la losembwe? Sha ɛnyɛlɔ.
MAMA kɛmɔtshi ambotomba oma lo makashinyi ɔmɔtshi nde l’ɔnande. Mbala kakɔ ɔtɔi, ɔna ambemala ndo ambowenda la elungi ka lonyangu. Nde kimɛ yangɔ mɔtshi ya tshitshɛ ya tɔkɛnyɔ yakandɔshi lo makashinyi. Nde akohe ndjikaloya kana nɔmba nyango dia mbosombɛyɔ. Nde ambotatɛ ndela. Nyango ambɔlɛmbɔhaya ndo ambokalola la nde lo makashinyi akɔ dia tokaloya yangɔ yakɔ ndo tɔlɔmba edimanyielo. Etena kambokaloya ɔna yangɔ shɔ, otema waki nyango wambolola tɔɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Lande na?
2 Ambutshi ngɛnangɛnaka efula etena kɛnawɔ di’anawɔ mbeyaka ohomba wa monga la losembwe. Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo dia Shɛso lele l’olongo, ‘Nzambi ka mɛtɛ.’ (Osambu 31:5) Etena katɛnande tatahame lo nyuma, nde ngɛnangɛnaka woho wasalaso la wolo dia monga la losembwe. Lam’ele sho nangaka mbɔngɛnyangɛnya ndo tshikala lo ngandji kande, sho mbutaka oko wakate ɔpɔstɔlɔ Paulo ɔnɛ: “Shu nangaka ndjala la [losembwe] lu akambu tshe.” (Heberu 13:18) Nyɛsɔ tɔsɛdingole akambo anɛi wa weke wa lo lɔsɛnɔ wakokaso mɛna dia ekɔ wolo monga la losembwe. Oma lâsɔ, tayoyɔsɛdingola ɛtshɔkɔ waya lo monga la losembwe.
LOSEMBWE LE SO SHOAMƐ
3-5. a) Ngande watewola Ɔtɛkɛta wa Nzambi lo kɛnɛ kendana la wâle wa ndjakesa? b) Kakɔna kayotokimanyiya dia sho monga la losembwe le so shoamɛ?
3 Okakatanu wa ntondo wele la so ele wa mbeka dia monga la losembwe le so shoamɛ. Le so anto wele kema kokele, sho ndjakesaka esadi eto. Ɛnyɛlɔ, Yeso akatɛ Akristo wa la Laodikiya dia vɔ wakayakesaka ɔnɛ vɔ waki akanga w’ɛngɔnyi ko tete le, vɔ waki mɛtɛ “wula, ndu tshungu ndu utakataka” lo nyuma. Ɔsɔ mɛtɛ aki eongelo ka kɔlɔ efula! (Enyelo 3:17) Woho wakawayakesaka akaleke mbadja lo wâle.
4 Wɛ mbeyaka mbohɔ nto kɛnɛ kakafunde ombeki Jakɔba ɔnɛ: “Naka untu ambuyakana ati: Otemodi w’ololo mbendi, keli hashimbi lulimi landi, ndi ambuyadimbiya l’utema andi. Otemwelo andi eko anyanya.” (Jakoba 1:26) Naka tekɔ lo kana dia sho kokaka kamba la lolemi laso lo yoho ya kɔlɔ ndo tetemala tɛmɔla Jehowa lo yoho yetawɔnde, kete tekɔ paka lo ndjakesa. Ɔtɛmwɛlɔ watɛmɔlaso Jehowa wayonga anyanya kana tayetsha wenya wetshetsha. Ngande wakokaso mbewɔ eongelo ka kɔlɔ ka ngasɔ?
5 Lo divɛsa diakɔ diâmɛ sɔ, Jakɔba mbɛdikaka mɛtɛ kele l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi la talatala. Nde tolakaka dia sho ndjasɛdingola l’ekimanyielo k’ɛlɛmbɛ waki Nzambi wa kokele ndo sala etshikitanu wahombama. (Jakoba 1:23-25) Bible kokaka tokimanyiya dia sho monga la losembwe le so shoamɛ ndo mɛna ahole wahombaso sala etshikitanu. (Delu dia Jeremiya 3:40; Hangai 1:5) Sho mbeyaka nto nɔmba Jehowa dia nde tɔsɛdingola, mbuta ate tokimanyiya dia sho mɛna wandja aso ndo mbalɔngɔsɔla. (Osambu 139:23, 24) Sala akambo aha la losembwe ekɔ wɔdu ɔmɔtshi ndo sho pombaka mbowɔsa woho wawɔsa Shɛso lele l’olongo. Tukedi 3:32 mbutaka ɔnɛ: “[Jehowa] atukaka antu wa kolo wononyi, keli ndi eli ongenyi w’antu w’usimbwi.” Jehowa kokaka tokimanyiya dia mbɔsa akambo woho wawaɔsande ndo dia sho ndjaɔsa woho watɔsande. Tohɔ dia Paulo akate ate: ‘Sho nangaka ndjala la losembwe.’ Hatokoke monga kokele nshi nyɛ, koko sho kombolaka l’otema ɔtɔi ndo nyangaka dia monga la losembwe.
LOSEMBWE LO NKUMBO
6. Lande na kahomba atshukanyi monga la losembwe lam’asawɔ, ndo wâle akɔna wahombawɔ mbewɔ?
6 Nkumbo y’Akristo pombaka mbeyama oma lo losembwe lele la yɔ. Omalɔkɔ, wadi l’omi pombaka mbutanɛka akambo hwe hwe ndo monga la losembwe lam’asawɔ. Akristo wotshukanyi hawohombe monga la ditshelo dia mindo diele oko monga la ngandji kele lam’asa pami la womoto l’onto lele bu olonganyi awɔ, monga la diɔtɔnganelo dia lo woshɛshɛ l’onto ɔmɔtshi lo tshimbo y’Ɛtɛrnɛtɛ kana oma lo weho tshɛ w’esato wɛnyawɔ anto etakataka. Akristo amɔtshi wambotshukana wakayokoma lo monga la lɔkɛwɔ la kɔlɔ la ngasɔ lo mbishɛ elonganyi awɔ kɛnɛ kakawasalaka. Onto lasala ngasɔ bu la losembwe. Tolembete ɛtɛkɛta waki Davidi, nkumekanga ka kɔlamelo wata ɔnɛ: “Dimi hatudjaseka kame l’akanga a kashi, kuyanga mengola kame l’akanga a lukesu.” (Osambu 26:4) Naka wɛ ambotshukana, kete tohembake dia monga la lɔkɛwɔ lakoka kokonya dia wɛ mbishɛ olonganyi ayɛ kɛnɛ keyɛ mɛtɛ!
7, 8. Bɛnyɛlɔ diakɔna dia lo Bible diakoka kimanyiya ana dia vɔ mɛna ohomba wa monga la losembwe?
7 Etena ketshawɔ anawɔ ohomba wa monga la losembwe, ambutshi salaka akambo la lomba lo kamba la bɛnyɛlɔ dia lo Bible. Dia mɛnya bɛnyɛlɔ di’anto amɔtshi waki komonga la losembwe, vɔ mbeyaka kamba la ɔkɔndɔ wele oko waki Akana lakave kɔti ndo nyanga dia dishɛ; Ngɛhazi lakate kashi dia nde kondja falanga; ndo Judasɛ laki wovi ndo lakafunge Yeso.—Jashua 6:17-19; 7:11-25; 2 Khumi ya Dikanga 5:14-16, 20-27; Mateu 26:14, 15; Joani 12:6.
8 Dia mɛnya bɛnyɛlɔ di’anto waki la losembwe, vɔ kokaka kamba l’ɛkɔndɔ wele oko waki Jakɔbɔ lakalɔmbɛ anande dia vɔ kaloya falanga yakawatane l’esoke awɔ nɛ dia nde akafɔnya dia osondjishi akohɛ; ɔkɔndɔ waki Jafɛta la ɔnande la womoto lakakotsha dɔkɔlɔkɔ diaki she kânga mbele sala dui sɔ akalɔmbaka dia nde ndjahombia akambo efula ndo Yeso lakayashola la dihonga tshɛ la ntondo ka olui w’anto wa ngala dia kotsha prɔfɛsiya ndo kokɛ angɛnyi ande. (Etatelu 43:12; Embadi 11:30-40; Joani 18:3-11) Bɛnyɛlɔ dingana sɔ mbeyaka mbisha ambutshi kanyi y’awui w’ohomba wele l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakoka mbakimanyiya dia vɔ mbetsha anawɔ dia vɔ mɛna ohomba wa monga la losembwe.
9. Kakɔna kahomba ambutshi mbewɔ naka vɔ nangaka mbisha anawɔ ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ lo kɛnɛ kendana la losembwe, ndo lande na kele ɛnyɛlɔ kɛsɔ kekɔ ohomba?
9 Wetshelo ɔsɔ mbishaka ambutshi ɔkɛndɛ w’ohomba efula. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akambola ate: “We latetshaka akina, okoko wa na wahayayaetsha weme? We latetshaka untu wati: Tuvaki, ku weme mvuaka?” (Romo 2:21) Ambutshi amɔtshi mbidjaka anawɔ l’okandokando etena kawaetshawɔ dia monga la losembwe koko vɔamɛ hawosale akambo la losembwe. Vɔ mbeyaka mbisha tɛkɛ nɛndɛ ta woho wavawɔ tangangɔ tɔmɔtshi tele bu ohomba lo mbuta ɔnɛ: “Lo weho akɔ tshɛ, ewandji mbeyaka di’ase olimu mbɔsaka diangɔ nɛ,” kana ɔnɛ: “Ekɔ tsho yema ya kashi ya tshitshɛ, ndoko kele kɔlɔ.” Lo mɛtɛ, wovi ekɔ paka wovi, oyadi nɛmɔ diakɔna diele l’ɛngɔ kovi onto ndo kashi ekɔ paka kashi oyadi dikambo diakɔna diotshi onto kashi kakɔ kana oyadi lo yɛdikɔ yakɔna yokitshinde.a (Luka 16:10) Ana mbisholaka esadi eto awui wa kɔlɔ wasala ambutshi ndo dui sɔ mbeyaka mbafukutanya esadi eto. (Efeso 6:4) Koko, etena kakondjawɔ wetshelo oma lo ɛnyɛlɔ ka losembwe k’ambutshi awɔ, vɔ mbeyaka ndjotombola Jehowa l’andja ɔnɛ wele anto bu la losembwe.—Tukedi 22:6.
LOSEMBWE L’ETSHUMANELO
10. Kakɔna kahombaso mbohɔka lo kɛnɛ kendana la asawo wa la asekaso ambetawudi?
10 Lɔngɛnyi la l’asekaso Akristo toshaka waaso efula wa monga la losembwe. Oko wakatadiɛnyi lo Tshapita 12, sho pombaka monga la yewo lo yoho yakambaso la woshasha w’ɔtɛkɛta, djekoleko lam’asaso l’anangɛso ndo l’akadiyɛso wa lo nyuma. Asawo aso mbeyaka koma esadi eto lo vate vate kana lo emamatanya! Naka sho kɔndɔla dui dimɔtshi diahateye kiɔkɔ yadiɔ, kete ondo sho mbeyaka ndjodianganya awui wa kashi, diakɔ diele ekɔ ohomba efula dia sho nama enyɔ aso. (Tukedi 10:19) Lo wedi okina, oyadi kɛnɛ keyaso kekɔ mɛtɛ, kɛsɔ hɛnya dia sho pombaka kisanyɛ anto akina. Ɛnyɛlɔ, mbeyaka monga dikambo diahendana la so ndo diele bu dimɛna ditɛkɛta. (1 Tesalonika 4:11) Anto amɔtshi mbeyaka mbisha tɛkɛ nɛndɛ lo mbuta ɔnɛ kɛsɔ mbele losembwe, koko ɛtɛkɛta aso pombaka mongaka nshi tshɛ amɛna ndo ɛlɔlɔ.—Kolosai 4:6.
11, 12. a) Lo toho takɔna taleka anto amɔtshi wakasale pɛkato ya weke konya dikambo diawɔ wolo? b) Naa kashi mɔtshi yadianganya Satana lo kɛnɛ kendana la pɛkato ya weke, ndo ngande wakokaso ndɔshana la yɔ? c) Ngande wakokaso monga la losembwe otsha le okongamelo waki Jehowa?
11 Ekɔ ohomba efula dia sho monga la losembwe djekoleko le wanɛ walɔmbɔla etshumanelo. Akristo amɔtshi wakasale pɛkato ya weke wakaleke konya dikambo diawɔ wolo lo nyanga dia mbishɛ pɛkato yawɔ ndo lo kesa dikumanyi dia l’etshumanelo. Anto asɔ wakakome polo lo nsɛna lɔsɛnɔ la dungi pende, mbuta ate vɔ funaka dia wekɔ lo kambɛ Jehowa etena kele wekɔ lo tetemala sala pɛkato ya weke lo woshɛshɛ. Dui dia ngasɔ ndjakonyaka lo tataka kashi keto lɔsɛnɔ lawɔ l’otondo. (Osambu 12:2) Akina mbutɛka dikumanyi yema ya mɛtɛ ko mbishɛ awui woleki ohomba. (Etsha 5:1-11) Anto wasala akambo aha la losembwe ngasɔ waketawɔ tshutshuyama la akambo wa kashi wadianganya Satana.—Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Kashi yata Satana lo dikambo dia pɛkato ya weke.”
12 Ekɔ nto ohomba monga la losembwe otsha le okongamelo waki Jehowa etena kafundaso awui amɔtshi. Ɛnyɛlɔ, etena kafundaso alapɔlɔ aso w’olimu w’esambishelo, sho pombaka sala la wolo dia funda kɛnɛ kele mɛtɛ. Woho akɔ wâmɛ mbele, etena kalodiaso dɛmandɛ dia sala olimu ɔmɔtshi hatohombe mbishɛ awui wendana la yonge yaso kana awui akina wendana la lɔsɛnɔ la so.—Tukedi 6:16-19.
13. Ngande wakokaso sala akambo la losembwe naka tekɔ la diɔtɔnganelo lo awui w’okanda la osekaso ombetawudi?
13 Monga la losembwe otsha le asekaso ambetawudi mendanaka ndo la awui w’okanda. Tena dimɔtshi, komaka dia anangɛso la akadiyɛso w’Akristo monga la diɔtɔnganelo l’awui w’okanda. Vɔ pombaka sɛna wolo diaha awui asɔ monga la shɛngiya l’ɔtɛmwɛlɔ awɔ kana l’olimu awɔ w’esambishelo. Vɔ mbeyaka monga la diɔtɔnganelo l’awui w’okanda etena kɔsa ɔmɔtshi okina l’olimu. Naka tambɔsa ɔnangɛso kana kadiyɛso kɛmɔtshi l’olimu, kete sho pombaka sala la wolo dia mbosalɛ akambo la losembwe lo mbofutaka la wonya ndo mboshaka lofulo la falanga yakatokana la nde kâmɛ ndo wahɔ ɛmɔtshi wakokande kondja lo woho wakatokana kana lo ndjela ɛlɛmbɛ wa lɛɛta. (1 Timote 5:18; Jakoba 5:1-4) Lo wedi okina, naka tekɔ lo kamba olimu laka ɔnangɛso kana kadiyɛso kɛmɔtshi, kete sho pombaka kotsha olimu aso dimɛna lo ndjela woho wakatokana. (2 Tesalonika 3:10) Hatohombe nongamɛ dia nde tosalɛ akambo lo yoho yotshikitanyi lo woho weso Akristo, ɛnyɛlɔ oko tosha dikimɔ wonya walangaso kana wahɔ ɛmɔtshi wele bu la ase olimu akina.—Efeso 6:5-8.
14. Etena kasala Akristo awui w’okanda kâmɛ, tɛdikɔ takɔna tahombawɔ tɔshi, ndo lande na?
14 Ko kayotota naka okanda aso wekɔ la wâle ɛmɔtshi wele oko sanganya falanga dia kamba la yɔ dia kondja wahɔ kana sɔndja onto dia nde ndjotokaloya la wahɔ? Bible kekɔ la tɔndɔ dimɔtshi di’ohomba efula: Sho pombaka funda awui tshɛ lofunda! Ɛnyɛlɔ, etena kakalange Jeremiya somba ekambɔ kɛmɔtshi, nde akafunde kɔpi hiende y’awui wakawokana la ntondo ka ɛmɛnyi ndo akayombe lo dihole dia dimɛna. (Jeremiya 32:9-12; enda nto lo Etatelu 23:16-20.) Etena kasalaso awui w’okanda sho la osekaso Okristo okina, funda awui tshɛ lofunda ndo sinya la ntondo k’ɛmɛnyi hɛnya dia sho bu la wɛkamu lam’asaso. Koko dui sɔ kimanyiyaka dia mbewɔ ekakatanu, ewanu ndo akambo akina wakoka konya dia sho mbatɔna. Akristo tshɛ wasala awui w’okanda kâmɛ hawohombe mbohɛ dia awui w’okanda hawohombe mbidja kâmɛ ndo wɔladi wa l’etshumanelo lo wâle.b—1 Koreto 6:1-8.
LOSEMBWE LO AWUI AKINA WA LO LƆSƐNƆ
15. Ngande wɔsa Jehowa awui wa lokeso wasalema l’okanda, ndo kakɔna kasala Akristo la mbekelo kambodiangana efula kɛsɔ?
15 Okristo hahombe monga la losembwe tsho l’etshumanelo. Paulo akate ate: “Shu nangaka ndjala la [losembwe] lu akambu tshe.” (Heberu 13:18, sho mbɛnganyisha alɛta ango) Otungi aso ngɛnangɛnaka efula etena kongaso la losembwe l’elimu aso wa l’emunyi. Lo dibuku dia Tukedi to, sho tanaka avɛsa anɛi watɛkɛta diaha monga la tɛdikɔ ta wotsho ta lokeso. (Tukedi 11:1; 16:11; 20:10, 23) Lo nshi y’edjedja, anto efula wakakambaka la tɛdikɔ ta wetsho dia mbɛdika diangɔ diakawasombaka kana diakawasondjaka ndo falanga. Amundji w’okanda wa lokeso waki la weho ehende wa tɛdikɔ ta wetsho dia kesa kana mbiva kidiya yawɔ.c Jehowa mɛtɛ mpetshaka ditshelo dia ngasɔ! Dia tshikala lo ngandji kande, sho pombaka sala la wolo dia mbewɔ awui tshɛ w’okadi l’awui w’okanda.
16, 17. Lo toho takɔna tɛnya anto efula dia vɔ bu la losembwe nshi nyɛ, ndo Akristo wa mɛtɛ wamboyashikikɛ dia sala na?
16 Lam’ele Satana mbele owandji w’andja ɔnɛ, sho hatambe woho wambodiangana akambo wa lokeso. Lushi tshɛ sho pembamaka dia sala akambo la lokeso. Etena kafunda anto mukanda dia nyanga olimu, vɔ mbeyaka kesa lo funda awui wa kashi ndo mbidja oshimu esɔ lo kɛnɛ kendana la akoka ndo diewo diawɔ. Etena kalodia anto amɔtshi mikanda ɛmɔtshi wa lɛɛta, ɛnyɛlɔ oko wendana la mbɔtɔ lo wedja ekina, elambo, ndo ekanda ekina, mbala efula vɔ mbishaka ekadimwelo wa kashi lo ambola dia kondja kɛnɛ kalangawɔ. Ambeki efula mbivaka etena kasalawɔ ɛgzamɛ ndo etena kâlɔmbawɔ dia funda dui dimɔtshi, vɔ tosangolaka tsho oma lo Ɛtɛrnɛtɛ kana oma lo dibuku dimɔtshi ko mɛnya diele oko vɔ kofundji. Ndo etena kahomana anto la ewandji wa lɛɛta wele bu la losembwe, mbala efula vɔ mbashaka etshimba dia vɔ kondja kɛnɛ kalangawɔ. Lɔkɛwɔ la ngasɔ mbalongamɛso dia mɛna lo andja ɔnɛ wele anto efula wekɔ lo ‘ndjalanga, wekɔ lo nanga okundji ndo hawolange kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.’—2 Timote 3:1-5.
17 Akristo wa mɛtɛ wamboyashikikɛ diaha ndjasha lo ditshelo sɔ. Tena dimɔtshi, kɛnɛ kakonya losembwe dui dia wolo ɛlɔ kɛnɛ ele woho wɛnama dia anto wasala akambo aha la losembwe ngɔnaka ndo mongaka dimɛna ndeka anto akina. (Osambu 73:1-8) Lâdiko dia lâsɔ, Akristo mbeyaka tshikala wola l’ɔtɛ wa yɛdikɔ yakawɔshi ya tshikala la losembwe “lu akambu tshe.” Onde ekɔ ohomba vɔ mbidja welo wa ngasɔ? Eelo! Ko lande na? Ɛtshɔkɔ akɔna wakoka onto kondja lo monga la losembwe?
ƐLƆLƆ WAYA OMA LO MONGA LA LOSEMBWE
18. Lande na kele monga la lokumu la onto lele la losembwe ekɔ dui di’ohomba efula?
18 Lo lɔsɛnɔ, monga la lokumu l’onto lele la losembwe lakoka anto mbɛkɛ otema ekɔ l’atei w’awui woleki nɛmɔ. (Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Onde lekɔ la losembwe l’akambo tshɛ?”) Ohokanyiya yema, onto tshɛ kokaka monga la lokumu la ngasɔ! Dui sɔ halemanɛ la akoka, ɔngɔnyi, olangala wa demba, dihole diakatole kana awui akina wahatakoke shoamɛ sala. Koko, anto efula bu la ɛngɔ ka oshinga wolo kɛsɔ. Anto efula bu la lokumu l’ɔlɔlɔ la ngasɔ. (Mika 7:2) Anto akina mbeyaka kɔnyɔla l’ɔtɛ wa losembwe la yɛ, koko akina mbeyaka ngɛnangɛna, mbɛkɛ otema le yɛ ndo kɔlɛmiya. Ɛmɛnyi wa Jehowa efula wakɛnyi dia losembwe lele la wɔ lakâkimanyiya dia vɔ kondja falanga. Lɔ lakâkimanyiya dia vɔ nama elimu awɔ kana kondja elimu w’amɛna wakawayangaka paka anto wele la losembwe etena kele asekawɔ wakanyɛma oma l’elimu l’ɔtɛ wakiwɔ komonga la losembwe.
19. Ngande wakoka losembwe monga la shɛngiya lo nkum’otema ndo lo diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa?
19 Oyadi dikambo dia ngasɔ diakakokomɛ kana bu, wɛ kokaka mɛna dia losembwe kelaka ɛlɔlɔ efula. Wɛ mbeyaka monga la nkum’otema ka pudipudi. Paulo akafunde ate: “Shu [mbeyaka] shati: teko la khum’utema k’ololo.” (Heberu 13:18) Ndo nto, Shɛso lele l’olongo mɛnaka losembwe laso ndo nde nangaka anto wele la losembwe. (Osambu 15:1, 2; Tukedi 22:1) Eelo, monga la losembwe kokimanyiyaka dia wɛ tshikala lo ngandji ka Nzambi ndo le Okristo, ndoko koleki dui sɔ. Tayɔsɛdingola lo tshapita yayela dui dimɔtshi diafɔna la nɛ, mbuta ate woho wɔsa Jehowa olimu.
[Nɔtɛ ya l’ɛse ka dikatshi]
a Naka l’etshumanelo, onto ɔmɔtshi ekɔ la mbekelo ka mbutaka kashi ndo ka tɛkɛtaka awui wa kɔlɔ l’oyango wa ndanya lokumu l’anto akina, kɛsɔ mbeyaka konya dia dikumanyi mbolombosha.
b Lo kɛnɛ kendana la kɛnɛ kahombama sala naka nyambɔkɔ l’okanda, enda Okotsha wele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Woho wa kandola ekakatanu wendana l’awui wa falanga.”
c Amundji w’okanda asɔ wakakambaka la yɛdikɔ mɔtshi dia somba ndo kina dia sondja, lo yoho shɔ vɔ wakavaka le wanɛ wakâsondjaka ndo le wanɛ wakawasondjaka.
[Kiombo ya lo lɛkɛ 164, 165]
KASHI YATA SATANA LO DIKAMBO DIA PƐKATO YA WEKE
Lo kɛnɛ kendana la pɛkato ya weke, Satana kele lo kiɔkɔ y’awui wa kashi wa wâle efula wayangande dia ketawoya. Diɛsɛ ko, Akristo mbeyaka ‘totshelo ta mayɛlɛ’ taki Diabolo. (Efeso 6:11) Tɔsɛdingole kashi shato l’atei ayɔ.
“Onto mbeyaka mbishɛ pɛkato.” Lo mɛtɛ, Jehowa mɛnaka kɛnɛ tshɛ kasalaso. “Diango tshe dieko etakataka ndu diatenamaka hwe la ntundu ka ashu wa one lahumbasu [ndjokoya la nde].” (Heberu 4:13) Lam’ele Jehowa mbeyaka awui tshɛ ndo tayoyokoya la nde, lande na kahombaso nyomofudia onongo wele la so lo nyanga dia mbishɛ ekambi ande wa la nkɛtɛ pɛkato ya weke yasalaso?—Enda nto 2 Samuele 12:12.
“Aha wɛ mbɛkɛ otema le dikumanyi, omalɔkɔ towatɛke ndoko dikambo.” Ahaba nkumekanga ka kɔlɔ akelɛ Elidja ɔnɛ: “Utunyi ami.” (1 Khumi ya Dikanga 21:20) Elidja aki ɔprɔfɛta wa Jehowa l’Isariyɛlɛ, ɔnkɔnɛ nde akakoke kimanyiya Ahaba dia nde dimanyiyama. L’etshumanelo k’Akristo, Yeso akakitsha dikumanyi oko ‘apami wele oko weshasha.’ (Efeso 4:8) Ekɔ mɛtɛ dia dikumanyi bu anto wele kokele, koko vɔ ‘tetemalaka sɛna wolo dikambo dia anima aso,’ mbuta ate vɔ ndjakiyanyaka dikambo di’ɔlɔlɔ aso ndo dia lonyuma laso. (Heberu 13:17) Vɔ kema atunyi aso, koko vɔ wekɔ anto wakamba Jehowa la wɔ dia tokimanyiya.
“Wɛ koka kimanyiya osekayɛ dia nde mbishɛ pɛkato dia mbokokɛ.” Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, tayoleka salɛ otshi wa pɛkato kɔlɔ k’efula lo mbokimanyiya dia nde mbishɛ pɛkato kosadinde. Pɛkato ya weke mɛnyaka di’onto ekɔ la hemɔ ka lo nyuma ndo mbishɛ ekɔ oko onto lashɛ munganga kɛnɛ kokande. (Jakoba 5:14, 15) Otshi wa pɛkato mbeyaka ondo monga la wɔma wa dilanya diawokongɛ, koko dilanya sɔ ekɔ djembetelo ya ngandji kawoka Jehowa ndo diɔ mbeyaka monga kɛnɛ kakoka kokɛ lɔsɛnɔ l’otshi wa pɛkato. (Tukedi 3:12; 4:13) Ndo nto, onto latetemala sala pɛkato ekɔ tshondo ya wâle le ase etshumanelo akina. Onde wɛ ayetawɔ dia nde sambiyɛ anangɛso la akadiyɛso akina awui wakôkonya dia nde sala pɛkato? (Akambu w’Asi Lewi 5:1; 1 Timote 5:22) Lo weho akɔ tshɛ, toyashikikɛ di’otshi wa pɛkato ambosholɛ dikumanyi dia l’etshumanelo pɛkato kakɔ.
[Kiombo/Osato wa lo lɛkɛ 167]
ONDE LEKƆ LA LOSEMBWE L’AKAMBO TSHƐ?
Tɔndɔ: “[Jehowa], akona ayudjase lu luudu laye? . . . One latokendakendaka ololo, latutshaka akambu w’uluwanyi, ndu latutaka mete l’utema andi.”—Osambu 15:1, 2.
Ambola amɔtshi wakokayɛ ndjambola
▪ Lande na kele ekɔ ohomba dimi mbutaka mɛtɛ keto nshi tshɛ?—Tukedi 6:16, 17.
▪ Ngande wakokami ‘minya kashi’ lo weho akɔ tshɛ, ɛnyɛlɔ etena kasalami ɛgzamɛ la kalasa, etena kafutami elambo kana kalodiami ekanda ɛmɔtshi wa lɛɛta?—Efeso 4:25; Isaya 28:15; Mateu 22:17-21; Romo 13:1-7.
▪ Lande na kele dimi pombaka nama ɛtɛkɛta ndo etsha ami dia dimi monga ose olimu wele la losembwe?—Tukedi 11:1; Efeso 4:28; Kolosai 3:9, 10.
▪ Naka laya la ngandji ka falanga, ngande wakoka ngandji kɛsɔ kitshakitsha welo wadjami dia mbutaka mɛtɛ?—Osambu 37:21; 1 Timote 6:9, 10.
[Osato wa lo lɛkɛ 162]
Losembwe tokimanyiyaka dia mbewɔ ditshelo diakokaso pemba dia mbishɛ