Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso
NGƆNDƆ KA DIKUMI L’AHENDE 3-9
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETSHA 9-11
“Onto lakahɛnyahɛnyaka Akristo la ngala tshɛ aya osambisha wele l’ohetoheto”
bt-F 60 od. 1-2
Etshumanelo “kakonge l’etena ka wɔladi”
AMƐNGƆDI wa kɔlɔ wekɔ suke la nkoma la Damasɛkɛ lɛnɛ akawakongɛ dia tosala awui wa kɔlɔ. Vɔ wayonda ambeki wa Yeso oma lo mvudu yawɔ, wayowakeleka, wayowasha nsɔnyi ndo wayotshɔ la wɔ la Jɛrusalɛma otsha le ase tominadi ta laadiko t’ase Juda wanɛ wakawaokaka nkɛlɛ k’efula.
2 L’etena kɛsɔ ko Saolo laki ɔnɔmbɔdi w’anto asɔ, amboshilaka ndjaka anto efula. Atete edja, nde akendaka ndo aketawɔ etena kakoke waa zelɔtɛ y’asekande Stɛfano laki ombeki wa Yeso waki l’ohetoheto ave polo mbodiaka. (Etsha 7:57–8:1) Lam’ele nde konangaka ambeki wa Yeso waki la Jɛrusalɛma, Saolo akayokomaka elengalenga kaki suke dia mpɛnyahɛnya Akristo ahole tshɛ wakiwɔ. Nde akalange todiaka tshunda d’iɔtɛmwɛlɔ diakawelɛka ɔnɛ: “Mboka.”—Etsha 9:1, 2; enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Le mandat de saul à damas,” yele lo lɛkɛ 61.
w16.06 7 od 4
Tongake la lowando le Jehowa oko wende Okengi aso
4 Jehowa hɛnyi anto lo yoho yawaɛnaso. Koko, nde sɛdingolaka otema ndo nde mɛnaka onto tshɛ la l’atei aso woho wende. (Adia 1 Samuele 16:7b.) Jehowa akɛnya dui sɔ etena kakandakenge etshumanelo k’Akristo. Nde akakotola anto efula oya le nde ndo akakotolɛ Ɔnande anto wakoka mbɔsama oko anto w’anyanya. (Joani 6:44) Ɛnyɛlɔ, onto ɔmɔtshi laki Ofarisɛ lakelamɛka Saolo, “ɔtɛnganyi, osoyanyi ndo ɔsɛndji.” (1 Timɔte 1:13) Koko, Jehowa akasɛdingola otema wa Saolo ndo nde kɔmɛna dia nde aki diwomba diahawakoke nkamba la diɔ. (Tukedi 17:3) Koko, Jehowa akɛnyi dia Saolo akakoke kengama otsha lo ‘ehomɔ kakandasɔnɛ’ kakahombe nsambisha “ase wedja, nkumi ya dikanga ndo ana w’ase Isariyɛlɛ.” (Etsha 9:15) Jehowa akasɔnɛ anto akina wakakoke kengama lo ‘dikambo dia okambelo wa nɛmɔ efula,’ ɛnyɛlɔ oko wanɛ waki ntondo ambidjɔki wa wanu, anto wakasalaka awui wa mindo ndo wanɛ waki wevi. (Rɔmɔ 9:21; 1 Kɔrɛtɔ 6:9-11) Lam’ele wakeke Afundelo, vɔ wakakeketsha mbetawɔ kawɔ le Jehowa ndo waketawɔ dia nde mbakenga.
bt-F 64 od. 15
Etshumanelo “kakonge l’etena ka wɔladi”
15 Ohokanyiya woho wakakashimɔ anto, wakawakiyana ndo wakawomala etena kakatatɛ Saolo nsambisha awui wendana la Yeso lo toshinangɔnga? Vɔ wakambola ɔnɛ: “Shi pami kɛnɛ mbakahɛnyahɛnyaka wanɛ wakatɛndɛka lokombo lɔnɛ la Jɛrusalɛma?” (Etsha 9:21) Etena kakandalembetshiyaka woho wakandatshikitanya kanyi yande lo dikambo dia Yeso, Saolo ‘akɛnya lo yoho yokɛma hwe dia Yeso kele Kristo.’ (Etsha 9:22) Koko ɔsɔ komonga dui dia wɔdu. Dui sɔ kokoka ntshikitanya tokanyi t’anto wakayashaka lo mbekelo y’ashidi kana ntshikitanya etema w’anto tshɛ waki l’otako. Koko, kaanga mbakidiɔ ngasɔ, Saolo kompekɔ.
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
bt-F 60-61 od. 5-6
Etshumanelo “kakonge l’etena ka wɔladi”
5 Etena kakemadia Yeso Saolo l’otadimbo w’otsha la Damasɛkɛ, Nde komombola ɔnɛ: “Lande na kahɛnyahɛnyayɛ ambeki ami?” Oko wakatadiɛnyi la diko, nde akawombola ate: “Lande na kampɛnyahɛnyayɛ?” (Etsha 9:4) Lo mɛtɛ, Yeso mbokaka oko ndamɛ kasoyawɔ etena kasoyama ambeki ande.—Mat. 25:34-40, 45.
6 Naka wɛ ekɔ lo mpɛnyahɛnyama l’ɔtɛ weyɛ la mbetawɔ le Kristo, kete onga l’eshikikelo dia Jehowa la Yeso wekɔ lo mbeya ekakatanu ayɛ. (Mat. 10:22, 28-31) Ondo l’etena kɛnɛ ohemba akɔ hawotonyɛma. Koko, ohɔ dia Yeso akendaka woho waketawɔ Saolo dia Stɛfano ndjakema ndo Nde akɛnyi Saolo anda ambeki ande wa kɔlamelo oma lo mvudu yawɔ dia mbatɔla la Jɛrusalɛma. (Etsha 8:3) Koko, Yeso kombekɛ lonya l’etena kɛsɔ. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, lo tshimbo ya Kristo, Jehowa akasha Stɛfano ndo ambeki akina wolo waki la wɔ ohomba dia ntshikala la kɔlamelo.
nwtsty, nɔtɛ ka wekelo ka lo Ets 10:6
Simɔna ɔnɔngɔsɔdi wa dikoho: Ɔnɔngɔsɔdi wa dikoho akakambaka la nkoho ya nyama, nde akakambaka l’ashi wakawasanganyaka la nyimu dia minya wɛɔsa kana tomunyimunyi ndo wata tshɛ oma lo lokoho. Oma laasɔ, nde akalɔngɔsɔlaka lokoho lakɔ la woho okina w’ashi dia nkamba la lɔ dia nsala diangɔ dia wolo. Ɔlɔngɔswɛlɔ wa dikoho akatondjaka solo ka kɔlɔ ndo akalɔmbamaka dia monga l’ashi efula, diakɔ diele ondo l’ɔkɔkɔ ɔsɔ mbakadjasɛka Simɔna suke la ndjale, ondo suke l’osomba wa Jɔpa. Lo ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, onto lakakambaka la edo wa nyama aki mindo. (Lɛw 5:2; 11:39) Diakɔ diele, ase Juda efula wakɔnyɔlaka anɔngɔsɔdi wa dikoho ndo wakatonaka mbidjasɛ kaamɛ la wɔ. L’ɔkɔngɔ diko, dibuku dia Talmud akayɛnyaka dia olimu wa totaka tumi ta nyama akalekaka olimu wa nɔngɔsɔla dikoho nɛmɔ. Koko, Petero kombetawɔ dia tokanyi ta kɔlɔ tɔsɔ mboshimba dia nde mbidjasɛ kaamɛ la Simɔna. Woho waki Petero la kanyi y’ɔlɔlɔ lo diaaso sɔ, akayokimanyiya l’ɔkɛndɛ wakandayolongola, mbuta ate ntshɔ tenda ose Wodja ɔmɔtshi lo luudu lande. Ambeyi w’ɛkɔndɔ amɔtshi mbɔsaka dia etelo ka lo Grɛkɛ k’ɔnɛ “ɔnɔngɔsɔdi wa dikoho” (byr·seusʹ) ekɔ lokombo lakawasha Simɔna.
NGƆNDƆ KA DIKUMI L’AHENDE 10-16
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETSHA 12-14
“Pɔɔlɔ la Barnabasɛ wambetɛ anto ambeki l’ahole wa tale”
bt-F 86 od. 4
“[Wakalole] l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la nyuma k’ekila”
4 Ko lande na kakalɔmbɔla nyuma k’ekila Barnabasɛ la Saolo lo yoho ya laande dia kitshama laande “dikambo dia olimu”? (Etsha 13:2) Bible hate dui sɔ. Sho mbeyaka dia nyuma k’ekila kakalɔmbɔla ɔsɔnwɛlɔ w’apami asɔ. Ndooko dui diɛnya dia amvutshi ndo embetsha wa l’Atiyɔka wakatone yɛdikɔ shɔ. Koko, vɔ wakasukɛ ɔsɔnwɛlɔ ɔsɔ tshɛ lo tshɛ. Ohokanyiya woho wakahombe Barnabasɛ la Saolo ndjaoka etena ‘kakakile anangɛwɔ wa lo nyuma mbo ya ndɛ ndo kakawalɔmbɛ, kakawawahɛ anya ndo kakawaakɛndja’ aha la mbaoka kandjema. (Etsha 13:3) Sho la wɔ pombaka nsukɛ wanɛ walongola ɛkɛndɛ l’okongamelo, mbidja ndo apami wasɔnama dia monga emendji lo tshumanelo. Lo dihole dia sho mbaoka kandjema l’ɔtɛ wa waɛsɛ asɔ, sho pombaka “ndeka mbasha nɛmɔ di’efula lo ngandji l’ɔtɛ w’olimu awɔ. Nyoyale la wɔladi lam’asanyu.”—1 Tɛ. 5:13.
bt-F 95 od. 5
‘Wakatɛkɛta la dihonga oma lo wolo wa Jehowa’
5 Ntondotondo, Pɔɔlɔ la Barnabasɛ wakemala l’Ikɔniyo lɛnɛ akayashaka anto lo mbekelo y’ase Ngirika, osomba ɔmɔtshi wa l’atei w’esomba wa weke wa lo prɔvɛnsɛ ka Rɔmɔ kakawelɛka Ngalatiya. Osomba ɔsɔ waki l’ase Juda ndo wanɛ waki komonga ase Juda wakakome ambetawudi efula. Oko waki mbekelo kawɔ, Pɔɔlɔ la Barnabasɛ wakɔtɔ lo shinangɔnga ndo wakatatɛ nsambisha. (Etsha 13:5, 14) Vɔ “wakatɛkɛta lo yoho yele leemba la woke l’ase Juda ndo l’ase Ngirika wakakome ambetawudi.”—Etsha 14:1.
w14 9/15 13 od. 4-5
Tokambe Nzambi la kɔlamelo oyadi l’atei “w’asui efula”
4 L’ɔkɔngɔ wa nde membola ase Dɛrɛbɛ, Pɔɔlɔ nde la Barnabasɛ “wakakalola la Lustɛra, l’Ikɔniyo ndo l’Atiyɔka. Vɔ wakakeketsha ambeki ndo wakawaɛnya ohomba wa ntshikala lo mbetawɔ, wata vate: ‘L’atei w’asui efula mbahombaso mbɔtɔ lo Diolelo dia Nzambi.’” (Ets. 14:21, 22) L’etatelo, ɛtɛkɛta ɛsɔ waki oko dui di’oyoyo le wɔ. Laadiko dia laasɔ, ohomanelo wa la “asui efula” akakoke mbatɛwɔla koko aha mbaakeketsha. Ko ngande wele losango laki Pɔɔlɔ nde la Barnabasɛ ‘lakakeketsha ambeki’ etena kele lɔ lakendanaka l’asui efula?
5 Naka sho nsɛdingola ɛtɛkɛta waki Pɔɔlɔ la yambalo tshɛ, kete tayoshola okadimwelo. Nde kombuta tsho ɔnɛ: Sho pombaka mbikikɛ asui efula, koko nde akate ate: “L’atei w’asui efula mbahombaso mbɔtɔ lo Diolelo dia Nzambi.” Mbokɛmaka dia Pɔɔlɔ akakeketsha ambeki lo ntɔtɔmiya ɛlɔlɔ waya lo ntshikala la kɔlamelo l’atei w’asui. Difuto diakawahombe nkondja sɔ komonga dui dia kashi. Diakɔ diakate Yeso ate: “Ɔnɛ layokikɛ polo l’ekomelo mbayoshimbamɛ.”—Mat. 10:22.
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
w08 5/15 32 od. 7
Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku di’Etsha
12:21-23; 14:14-18. Hɛrɔdɛ aketawɔ nongola esadi eto lotombo lakahombe mbishama paka le Nzambi. Dionga diande tshikitana efula la woho wakatone Paulo la Baranaba di’anto mbatɛmɔla ndo mbatombola. Hatohombe nongamɛ di’anto totombola oyadi kakɔna tshɛ kakokaso sala lo olimu waki Jehowa.
nwtsty, nɔtɛ ya wekelo ya lo Ets 13:9
Saolo lelamɛ nto Pɔɔlɔ: Lo divɛsa nɛ, Saolo akelamɛka nto Pɔɔlɔ. Ɔpɔstɔlɔ ɔsɔ aki ose Hɛbɛru laki la lotshungɔ l’ose Rɔmɔ. (Ets 22:27, 28; Flp 3:5) Koko ondo oma ko dikɛnda diande, nde aki la lokombo l’ose Hɛbɛru, Saolo ndo lokombo l’ose Rɔmɔ, Pɔɔlɔ. Mbala efula ase Juda wa l’etena kɛsɔ djekoleko wanɛ wakadjasɛka l’andja w’Isariyɛlɛ waki la nkombo hiende. (Ets 12:12; 13:1) Ondo ewotɔ waki Pɔɔlɔ ɛmɔtshi waki la nkombo y’ase Rɔmɔ ndo y’ase Ngirika. (Rɔmɔ 16:7, 21) Oko wakinde “ɔpɔstɔlɔ w’ase wedja,” Pɔɔlɔ akalongola ɔkɛndɛ wa nsambisha wanɛ waki komonga ase Juda lokumu l’ɔlɔlɔ. (Rɔmɔ 11:13) Ondo nde akakambe la lokombo lande l’ose Rɔmɔ; ondo lo mfɔnya dia vɔ wayoleka mbeetawɔ. (Ets 9:15; Nga 2:7, 8) Anto amɔtshi mbutaka dia nde akakambe la lokombo lande l’ose Rɔmɔ dia mbisha Sɛrɛngiyo Paolosɛ nɛmɔ, dui sɔ bu mɛtɛ nɛ dia Pɔɔlɔ akatetemala mbelamɛ lo lokombo lɔsɔ kaanga l’ɔkɔngɔ wa nde mimɔ oma la Kupiro. Akina mbutaka dia Pɔɔlɔ akatone nkamba la lokombo lande la lo Hɛbɛru nɛ dia woho wakawalielɛka lo Grɛkɛ akafɔnaka la tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yendana la onto (kana nyama) latakɛndakɛnda l’otako tshɛ.—Enda nɔtɛ ka lo Ets 7:58.
Pɔɔlɔ: Lo Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ, lokombo Pauʹlos, ndja oma lo Latin Paulus, kitshimudi ɔnɛ “Tshitshɛ,” vɔ nkamba la yɔ mbala 157 etena katɛkɛtawɔ dikambo dia ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ ndo mbala ɔtɔi dia ntɛkɛta dikambo dia Sɛrɛngiyo Paolosɛ nguvɛrnɛrɛ ka la Kupiro.—Ets 13:7.
NGƆNDƆ KA DIKUMI L’AHENDE 17-23
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETSHA 15-16
“Wakɔshi yɛdikɔ yakahikama lo Bible kaamɛ”
bt-F 102-103 od. 8
‘Vɔ wakadjana taamu ta wolo ndo wakakakatana efula’
8 Luka tetemalaka ɔnɛ: “Koko l’ɔkɔngɔ wa Pɔɔlɔ la Barnabasɛ mbidjana taamu ta wolo ndo nkakatana efula la wɔ [“apami amɔtshi”], vɔ [dikumanyi] wakayɔsaka yɛdikɔ ya Pɔɔlɔ la Barnabasɛ ndo anto akina w’oma l’atei awɔ ntshɔ le apɔstɔlɔ la dikumanyi la Jɛrusalɛma dia vɔ towatɛ okakatanu ɔsɔ.” (Etsha 15:2) ‘Taamu ta wolo ndo okakatanu w’efula’ mendanaka la tokanyi totshikitanyi ndo dietawɔ diaki la wedi akɔ ehende ndo etshumanelo ka l’Atiyɔka kokoka nkandola okakatanu ɔsɔ. L’oyango wa nama wɔladi ndo kaamɛ, la lomba tshɛ etshumanelo wakɔshi yɛdikɔ ya ntɔla okakatanu ɔsɔ le “apɔstɔlɔ la dikumanyi la Jɛrusalɛma,” wanɛ wakakengaka olui-walɔmbɔla. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma le dikumanyi dia l’Atiyɔka?
w12 1/15 5 od. 6-7
Akristo wa mɛtɛ nɛmiyaka Ɔtɛkɛta waki Nzambi
6 Divɛsa diakakimanyiya di’okakatanu ɔsɔ kandɔma, ele Amose 9:11, 12. Etsha 15:16, 17 mbutaka ɔnɛ: “L’okongo w’akambu aso, dimi layukalula. Dimi layuhika etumbu ka Davidi ntu, kakanyuko. Layolongosola diango diato diakalana, layukieme. Ne dia antu wutshikadi, wayangi Khumadiondjo, ndu asi wedja tshe wetama lukumbu lami.”
7 Anto amɔtshi mbeyaka mbuta ɔnɛ: ‘Divɛsa nɛ hɛnya dia komonga ohomba di’ase Wedja wakakome ambetawudi mbahenyama ohekele.’ Koko kɛnɛ kele mɛtɛ ele, Akristo w’ase Juda wakahombe mbetawɔ dui sɔ. Vɔ kɔmbɔsaka ase Wedja wakahenyama ohekele oko ‘apanganu,’ koko wakawaɔsaka oko anangɛwɔ. (Etum. 12:48, 49) Ɛnyɛlɔ, lo ndjela ekadimwelo ka Bible kelɛwɔ ɔnɛ La Septante, Esta 8:17 mbutaka ɔnɛ: “Ase Wedja efula wakahenyama ohekele ndo wakakome ase Juda.” Ɔnkɔnɛ oko wakadite Afundelo, atshikadi w’Isariyɛlɛ, mbuta ate, ase Juda ndo ambetawudi w’ase Juda wakahombe monga kâmɛ l’anto wa lo “wedja tshe,” mbuta ate, ase Wedja waki kombahenyama ohekele ndo monga wodja ɔtɔi welamɛ lo lokombo laki Nzambi. Ɔnkɔnɛ Jehowa kɔnɔmbaka dia paka ase Wedja mbahenyama ohekele ko vɔ nkoma Akristo.
bt-F 123 od. 18
‘Vɔ wakakeketsha tshumanelo’
18 Pɔɔlɔ la Timɔte wakakambe kaamɛ l’edja k’ɛnɔnyi efula. Oko wakiwɔ emendji w’eteta, vɔ wakakambe elimu efula lo wahɔ wa olui-walɔmbɔla. Bible mbutaka ɔnɛ: “Lam’akawatetetaka l’esomba, vɔ wakatatshikɛka wanɛ waki lɛkɔ wadjango wakawahombe nkitanyiya wakatome apɔstɔlɔ la dikumanyi diaki la Jɛrusalɛma.” (Etsha 16:4) Aha la taamu, tshumanelo diakayele ɛlɔmbwɛlɔ k’oma le apɔstɔlɔ ndo dikumanyi dia la Jɛrusalɛma. Etombelo waki l’okitanyiya ɔsɔ, ele “tshumanelo diakatatetemalaka nkeketala lo mbetawɔ ndo lofulo l’anto lakatadɛka lushi la lushi.”—Etsha 16:5.
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
w12 1/15 10 od. 8
Teke woho wa sungukalaka oma le apɔstɔlɔ waki Yeso
8 Wetshelo akɔna wakondjaso oma l’ɔkɔndɔ ɔsɔ? Tatohɛke dia paka l’ɔkɔngɔ wa Paulo munda lɔkɛndɔ otsha l’Asiya mbakatôshimbaka nyuma kaki Nzambi. Oma lâsɔ, paka l’ɔkɔngɔ wa Paulo nkoma suke la Bituniya mbakawɛnya Yeso dihole diakandahombe ntshɔ. Ndo nto, paka l’ɔkɔngɔ wa Paulo nkoma la Tɔrɔa mbakawotɛ Yeso dia nde ntshɔ la Makɛdɔniya. Oko wende Ɔtɛ w’etshumanelo, Yeso koka tɔlɔmbɔla woho akɔ wâmɛ. (Kol. 1:18) Ɛnyɛlɔ, wɛ koka monga la nsaki ka nkamba olimu w’ombatshi mboka kana ntshɔ dia tokimanyiya lɛnɛ ewɔ l’ohomba w’efula w’apandjudi. Koko mbeyaka monga ko paka l’ɔkɔngɔ wa wɛ mbidja welo dia nkotsha oyango ɔsɔ mbakoka Yeso ndjokokimanyiya lo tshimbo ya nyuma kaki Nzambi. Tɔshi ɛnyɛlɔ kɛnɛ: Onto kokaka mɛngɛtɔla yenda ya mutuka ko vɔ nkadimɔ otsha lo lonya la lɔmɔsɔ kana l’omi paka naka mutuka akɔ wekɔ lo takɛndakɛnda. Woho akɔ wâmɛ mbele, Yeso mbeyaka tokimanyiya dia sho pamia olimu aso w’esambishelo, koko paka l’ɔkɔngɔ wa sho mbidja welo wa l’otema ɔtɔi dia nkotsha oyango ɔsɔ.
nwtsty, nɔtɛ ka wekelo ka lo Ets 16:37
sho ase Rɔmɔ: Ɔsɔ ekɔ lotshungɔ l’ose Rɔmɔ. Ondo Pɔɔlɔ nde la Silasɛ waki ndo la lotshugɔ l’ase Rɔmɔ. Ɛlɛmbɛ w’ase Rɔmɔ wakataka dia ose Rɔmɔ akahombaka tena tshɛ nomboshama dimɛna ndo takawahombaka pondjo mbosha dilanya lo sɛkɛ aha la nde nkongola onongo. Monga ose Rɔmɔ akashaka onto ntshungɔ ndo waɛsɛ amɔtshi oyadi kaanga etena kakandatshɔka lo diolelo dikina. Ose Rɔmɔ akahombaka nkitanyiya ɛlɛmbɛ wa la Rɔmɔ, koko aha ɛlɛmbɛ wa l’esomba wa lo prɔvɛnsɛ. Naka wamboofunda, nde akakoke mbetawɔ dia nomboshama lo ndjela ɛlɛmbɛ wa lo dihole diende; koko kaanga mbakidiɔ ngasɔ, nde aki la lotshungɔ la tolomboshama lo tominadi ta la Rɔmɔ. Naka nde ambokongola onongo wa woke, nde aki la lotshungɔ la nɔmba dia tolomboshama oma le nkumekanga. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akasambisha l’ohetoheto lo diolelo dia Rɔmɔ di’otondo. Nde akakakambe la lotshungɔ lande l’ose Rɔmɔ lo waaso asato. Diaaso dia ntondo ele nde akatɛ ewandji wa lɛɛta wa la Filipɛ dia vɔ wakɔnyɔla lotshungɔ lande etena kakawɔkɔmɔla.—Lo kɛnɛ kendana la waaso akina ahende, enda nɔtɛ ya wekelo ya lo Ets 22:25; 25:11.
NGƆNDƆ KA DIKUMI L’AHENDE 24-30
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETSHA 17-18
“Tokoya Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ lo nsambisha ndo lo mbetsha”
nwtsty, nɔtɛ ya wekelo ya lo Ets 17:2, 3
Nde akakanaka l’anto yimba: Pɔɔlɔ kokomɛ tsho lo nsambisha anto lokumu l’ɔlɔlɔ. Nde akalilembetshiya ndo akasha tolembetelo t’oma l’Afundelo, mbuta ate, Afundelo wa lo Hɛbɛru wakasambiyama. Nde akasale awui efula aha tsho mbadia Afundelo; nde akakanaka la wɔ yimba ndo akɔtɔnganyiyaka ekanelo kande la woho wakakanyiyaka ampokami ande. Vɛrbɛ ya lo Grɛkɛ ya di·a·leʹgo·mai yakakadimɔma ɔnɛ “nsawola kana nkɛtshanya.” Dui sɔ mɛnyaka dia nde akasawolaka l’anto. Vɔ nkamba la tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ shɔ ndo lo Ets 17:17; 18:4, 19; 19:8, 9; 20:7, 9.
nde akashaka waa refɛransɛ: Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ shɔ nembetshiyaka tshɛkɛta lo tshɛkɛta ɔnɛ “nkitsha l’omamu wa (nkitsha suke la).” Ondo dui sɔ mɛnyaka dia la yambalo tshɛ Pɔɔlɔ akɛdika prɔfɛsiya yendana la Mɛsiya ya lo Afundelo wa lo Hɛbɛru la awui wakasalema lo lɔsɛnɔ la Yeso wɛnya woho wakakotsha Yeso prɔfɛsiya shɔ.
nwtsty-E, nɔtɛ ka wekelo ka lo Ets 17:17
lo lobingu: Lakatanemaka lo Nɔrdɛ Owɛstɛ ka Acropolis, lobingu la l’Atɛna (lo Grɛkɛ, a·go·raʹ) laki la woke wa mɛtrɛ kare 5 0000 kana ndekana. Lobingu lɔsɔ lakendanaka l’awui efula laadiko wa nsondja kana nsomba tsho. Ɔsɔ aki dihole diakendanaka la awui wa falanga ya l’osomba, awui wa pɔlitikɛ ndo mbekelo ya lo lɔsɛnɔ. Ase Atɛna wakangɛnangɛnaka tohomanaka lo dihole dia lo sɛkɛ sɔ dia ambeyi wa mukanda tɔkɛtshanyaka.
nwtsty, nɔtɛ ka wekelo ka lo Ets 17:22, 23
Le Nzambi kaheyama: Tɔtɛkɛta ta lo Grɛkɛ ta A·gnoʹstoi the·oiʹ aki etenyi kɛmɔtshi k’efundelo waki lo elambwelo l’Atɛna. Ase Atɛna wakɛnyaka dia vɔ wakokaka tozambizambi wɔma lo mbika tɛmpɛlɔ ndo dilambwelo efula, vɔ wakake ndo dilambwelo lo dikambo dia tozambizambi ta wolo nshihodia, ɛnyɛlɔ jambizambi ya Lokumu, ya Wɛdimo, ya Wolo, ya Mbetawoya ndo ya Kɛtshi. Ondo vɔ wakokaka wɔma ɔnɛ naka vɔ minya jambizambi mɔtshi yimba, kete vɔ hawotetawɔma oma le yɔ, vɔ wakasale elambwelo kakawelɛka ɔnɛ “le Nzambi kaheyama.” Lo tshimbo y’elambwelo kɛsɔ, anto waketawɔka dia Nzambi kɛmɔtshi kewɔ kombeyaka ndooko dui lo dikambo diande ekɔ. La diewo tshɛ, Pɔɔlɔ akakambe la elambwelo kakɛnamaka kɛsɔ dia nsambisha ampokami ande awui wendana la Nzambi, mbuta ate Nzambi ka mɛtɛ ɔnɛ lele polo l’etena kɛsɔ vɔ kombeyaka.
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
w08 5/15 32 od. 5
Akambo w’ohomba w’oma lo dibuku di’Etsha
18:18—Dɔkɔlɔkɔ diakɔna diakadje Paulo? Waa nomb’ewo mɔtshi mbutaka dia Paulo akadje dɔkɔlɔkɔ dia Okidiami. (Wal. 6:1-21) Koko, Bible hatɛkɛta dikambo dia dɔkɔlɔkɔ diakadje Paulo. Ndo nto, Afundelo hawɛnya dia kana nde akasale dɔkɔlɔkɔ sɔ ntondo kana l’ɔkɔngɔ wa nde koma ombetawudi. Ndo kana nde akatatɛ kana akakomiya dɔkɔlɔkɔ diakɔ. Oyadi woho akɔna waki dui sɔ, mbidja dɔkɔlɔkɔ sɔ komonga dikambo dia kɔlɔ.
nwtsty, nɔtɛ ka wekelo ka lo Ets 18:21
naka Jehowa alanga: Etelo kɛsɔ tɔtɔmiyaka ohomba wa mbetsha lolango laki Nzambi la ntondo etena kasalaso ɛlɔngɔwɛlɔ w’oseka dikambo tshɛ. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akatetemala nama tɔndɔ sɔ lo yimba. (1Kɔ 4:19; 16:7; Hɛb 6:3) Ombeki Jakɔba nde la wɔ akakeketsha ampokami ande dia mbutaka ɔnɛ: “Naka Jehowa alanga, tayɔsɛna ndo tayosala kɛnɛ kana kɛnɛ.” (Jak 4:15) Ɛtɛkɛta wa ngasɔ hawokoke mbɔsama oko ɛtɛkɛta w’anyanya; onto tshɛ lata l’otema ɔtɔi ɔnɛ “naka Jehowa alanga” pombaka nsala akambo wɔtɔnganɛ la lolango la Jehowa. Etelo kɛsɔ halɔmbɛ paka onto mbokitshi la dui dia wolo koko tɔ mbitamaka mbala efula paka l’etei k’otema.—Enda nɔtɛ ya wekelo ya lo Ets 21:14; 1Kɔ 4:19; Jak 4:15 ndo Ap. C.
NGƆNDƆ KA DIKUMI L’AHENDE 31–NGƆNDƆ KA NTONDO 6
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ETSHA 19-20
“Nyoyalame ndo nyolamake leemba tshɛ l’ɛkɔkɔ”
w11 6/15 20-21 od. 5
Dikumanyi diekɔ ‘asekaso ekambi wakamba dia ɔngɛnɔngɛnɔ aso’
15 Dikumanyi mɛtɛ wekɔ lo nkamba olimu wa wolo. Lo tena dimɔtshi, vɔ ndalaka engondo dia nɔmba Nzambi dikambo di’ɛkɔkɔ kana dia mbakimanyiya lo nyuma. (2 Kɔr. 11:27, 28) Koko vɔ kotshaka ɛkɛndɛ awɔ ɛsɔ dimɛna ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ, oko wakasale ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Nde akafundɛ ase Kɔrɛtɔ ate: “Layokimɔ kɛnɛ kele la mi l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ ndo layoyakimɔ tshɛ dikambo dia anima anyu.” (2 Kɔr. 12:15) Diɛsɛ la ngandji kakandokaka anango l’akadiyɛnde, Pɔɔlɔ akayakimɔ tshɛ dia mbakeketsha lo nyuma. (Adia 2 Kɔrɛtɔ 2:4; Flpɛ. 2:17; 1 Tɛs. 2:8) Diakɔ mɛtɛ mbakandalangemaka efula oma le wɔ.—Etsha 20:31-38.
bt-F 172 od. 20
“Dimi keema la onongo wa dikila di’onto kaanga ɔtɔi”
20 Lɔsɛnɔ la Pɔɔlɔ lakatshikitana la lɔsɛnɔ l’anto wakayokesaka ɛkɔkɔ dia nkondja wahɔ l’ɔkɔngɔ ande. Nde akakambaka olimu dia ndjakotshɛ ehomba ande ndo diaha mbahɛ etshumanelo wotsho. Nde akadjaka welo dia nkimanyiya asekande ambetawodi koko aha ndamɛ oto. Pɔɔlɔ akakeketsha dikumanyi dia l’Ɛfɛsɔ dia nkɛnɛmɔla yimba ya ndjahombia. Nde akawatɛ ate: “[Nyu pombaka] nkimanyiya wanɛ wele wɔdu ndo nyu pombaka mbohɔ ɛtɛkɛta wa Nkumadiɔndjɔ Yeso lam’akandate ate: ‘Ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbisha ndeka wa nongola.’”—Etsha 20:35.
Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
bt-F 161 od. 11
Vɔ “wakatatetemalaka mpama ndo nkeketala lo yoho ya wolo” kaanga la ntondo k’ɔlɔshanelo
11 Ondo Pɔɔlɔ akashaka asawo lushi la lushi lo luudu la kalasa oko otsha lo 11:00 wa pindju polo 4:00 wa dikɔlɔ. (Etsha 19:9, nɔtɛ) Ɔsɔ mɛtɛ aki ondo wenya waki londjo komongaka efula ndo wenya wakalekaka dungu monga, diakɔ diele lo wenya ɛsɔ mbakalekaka anto ntshika elimu awɔ dia ndɛ yangɔ kana momuya. Otondonga Pɔɔlɔ akayelaka ekongelo kɛsɔ la yambalo tshɛ l’edja k’ɛnɔnyi ehende, kete sho kokaka mbuta ondo ɔnɛ nde aketshaka wenya ndekana 3 000 lo mbetsha tsho. Ɔnɛ ekɔ ɔkɔkɔ okina wɛnya woho wakatahamaka ɔtɛkɛta wa Jehowa ndo wakawatalekaka monga wolo. Pɔɔlɔ akakambaka olimu la wolo ndo akayaɔtɔnganyiyaka l’akambo. Nde akatshikitanyaka ekongelo kande l’oyango wa olimu ande w’esambishelo nkotsha ehomba w’anto waki lo ngelo kande. Etombelo waki la dui sɔ ele ‘anto tshɛ waki lo prɔvɛnsɛ ka Aziya, oyadi ase Juda kana ase Ngirika wakoke ɔtɛkɛta wa Nkumadiɔndjɔ.’ (Etsha 19:10) Pɔɔlɔ akasambisha mɛtɛ dimɛna dimɛna!
bt-F 162-163 od. 15
Vɔ “wakatatetemalaka mpama ndo nkeketala lo yoho ya wolo” kaanga la ntondo k’ɔlɔshanelo
15 Nsɔnyi kakalongola ana wa Skeva akakonya di’anto mboka Nzambi wɔma, diakɔ diele anto efula wakayokomaka ambetawodi ndo wakayotshikaka awui awɔ w’ɛdiɛngɛ. Ase Ɛfɛsɔ wakalekaka ndjasha l’akambo wa maji. Wakakambaka mbala efula la mpako, mbidja ndo awui w’osengelo, mbala efula lo abuku awɔ. Ase Ɛfɛsɔ efula wakayɔsa yɛdikɔ ya ntshumanya abuku awɔ w’ɛdiɛngɛ ko mbatshumba la ntondo k’anto tshɛ, abuku asɔ waki la nɛmɔ dia nunu nkama dia dɔlara nshi nyɛ. Luka mbutaka ate: “Ɔnkɔnɛ, ɔtɛkɛta wa Jehowa wakatatetemalaka mpama ndo nkeketala lo yoho ya wolo.” (Etsha 19:17-20) Ande otshumba wa diambo wakadje akambo wa mɛtɛ ɔtɛmwɛlɔ wa kashi ndo ɛdiɛngɛ lee! Ase Ɛfɛsɔ waki la mbetawɔ asɔ wakatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula ɛlɔ kɛnɛ. Ndo sho la wɔ tekɔ lo mbidjasɛ l’andja wambololanɛ l’awui w’ɛdiɛngɛ. Laasɔ, naka tekɔ la ɛngɔ kɛmɔtshi kele la diɔtɔnganelo l’awui w’ɛdiɛngɛ, sho pombaka nsala oko wakasale ase Ɛfɛsɔ, mbuta ate kinya aha la ntshimbatshamba! Nyɛsɔ toyanganya etale la mbekelo ya nyɛtɛɛtɛ ya ngasɔ, oyadi kɛnɛ tshɛ kakokaso nshisha.